Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/55/2012

Identifikačné číslo spisu: 8010200375 Dátum vydania rozhodnutia: 17.12.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:8010200375.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. D., bytom R., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Puchalla & partners, s. r. o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, proti žalovanému Štátnej energetickej inšpekcii Trenčín - vedúcemu služobného úradu, so sídlom Hurbanova 59, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z 12. apríla 2010 č. , o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 05. septembra 2012, č. k. - 141, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky Krajského súdu v Prešove z 05. septembra 2012, č. k. - 141 z r u š u j e .

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia príkazom na účet krajského súdu súdny poplatok vo výške 132 eur za žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z 12. apríla 2010 č. , a za odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -77 z 21. októbra 2011.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa oslobodenia od súdnych poplatkov v celkom rozsahu, nakoľko predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil svoje prvostupňové rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Žalobca s poukazom na ustanovenie o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Nakoľko napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom krajský súd postupujúc podľa veta prvá odvolaniu žalobcu nevyhovel s tým, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nemožno stotožňovať s konaním o určenie neplatnosti pracovného pomeru, pričom poukázal na to, že súdny poplatok v sume 132 eur bol žalobcovi priznaný v rámci náhrady trov konania rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2012, sp. zn. .

Odporca odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie možno považovať za dôvodné.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v znení do 30. septembra 2012 navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Podľa v znení od 01. októbra 2012 od poplatku sú oslobodení navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa Dôvodovej správy k novele z 11. septembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), ustanovenie bolo doplnené „vzhľadom na nejednotnú prax súdov v otázke osobného oslobodenia štátnych zamestnancov ako navrhovateľov od súdnych poplatkov v konaniach o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru“. Právna úprava sa preto „precizovala“ explicitným vymedzením, že zákonné oslobodenie podľa sa vzťahuje na konania uvedené v tomto ustanovení aj v prípade, ak sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru.

Vychádzajúc z citovaných treba k doplneniu ustanovenia a k nejednotnosti súdnej praxe uviesť, že do 30. októbra 2009 veci štátnozamestnaneckého pomeru prejednávali a rozhodovali súdy v správnom súdnictve, včítane vecí, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zatiaľ čo od 01. novembra 2009 podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy, t. j. v prvom stupni okresné súdy vo všeobecnom súdnictve; predovšetkým z tohto dôvodu bolo potrebné vo vzťahu k osobnému oslobodeniu od súdnych poplatkov zrovnoprávniť konania týkajúce sa pracovných pomerov a štátnozamestnaneckých pomerov. Súdna prax však nebola jednotná ani pokiaľ ide o súdne preskúmavacie konania, už aj preto, že ustanovenie priznávalo od 01. júna 2007 oslobodenie od súdnych poplatkov príslušníkom Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníkom a od 01. januára 2009 aj profesionálnym vojakom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, a pri výslovnom neuvedení oslobodenia od súdnych poplatkov aj štátnych zamestnancov pri by taký výklad zákona, ktorý by im nepriznával osobné oslobodenie od súdnych poplatkov vo veciach týkajúcich sa ich štátnozamestnaneckého pomeru, bol diskriminačný a nezlučiteľný s ich právom na súdnu ochranu zaručenú , 2 .

V danej veci nebolo sporné, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie a postup žalovaného týkajúce sa skončenia žalobcovho štátnozamestnaneckého pomeru. Konanie bolo začaté dňom 21. mája 2010 a bolo právoplatne skončené dňom 20. júla 2012, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti , t. j. pred doplnením ustanovenia .

Podľa (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra 2012) z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra 2012 sa síce nezmieňuje o vyberaní súdnych poplatkov v prípade dodatočného oslobodenia od ich platenia, avšak z iných prechodných ustanovení (napr. , či ) ako aj z ustanovenia je zrejmé, že poplatky, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa tohto zákona a ktoré neboli vybraté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa nevyberajú.

Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že žalobca nemá povinnosť súdny poplatok za žalobu ani za odvolanie platiť, napriek tomu, že v ustanovení nebolo do 30. septembra 2012 explicitne uvedené, že sa oslobodenie od súdnych poplatkov vzťahuje aj na žalobcu uplatňujúceho svoje nároky zo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. I keď štátnozamestnanecký pomer nemožno stotožniť s pracovným pomerom, ide o nároky obdobnej povahy, a ako je už zdôraznené v predchádzajúcom odseku, nemožno v tomto smere pre nejednoznačnú právnu úpravu pripustiť diskriminujúci výklad zákona. Napokon aj krajský súd po celý čas konal a rozhodol bez toho, že by bol súdny poplatok zaplatený a ani žalobcu na jeho zaplatenie nevyzval. Okrem toho nebolo možné opomenúť ani zhora citované prechodné ustanovenia, ktoré tiež jednoznačne nasvedčujú tomu, že pri dodatočnom oslobodení od súdnych poplatkov nevybraté súdne poplatky nie je možné vybrať, čím ani dodatočné uloženie poplatkovej povinnosti už nie je namieste. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný bol v rámci náhrady trov konania, ktoré má žalobcovi zaplatiť podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2012 sp. zn. , zaviazaný aj k náhrade za doposiaľ nezaplatený súdny poplatok; žalobca však túto časť trov konania už nemôže od žalovaného požadovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky všetkých týchto dôvodov napadnuté uznesenie krajského súdu podľa veta druhá a zrušil majúc za to, že neexistovali dôvody pre jeho vydanie.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.