Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/60/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne V. P., bytom J., L. č. X, právne zastúpenej JUDr.Jánom Dorkinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov č. 17/33, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove č. XXXX-XXX/XXXX-X/R. zo dňa 20.apríla 2012 na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Obce L. X. M. zo dňa 05.03.2012 č. I.-XXXX/XX-XXX/XXX v spojení s rozhodnutím bývalého Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 20.04.2012 č. XXXX-XXX/XXXX-X/R., ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

V žalobe namietala, že prvostupňový správny orgán Obec L. X. M. uvedeným rozhodnutím ako príslušný stavebný úrad rozhodol tak, že návrh žalobkyne na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň“ na pozemku parcela č. KN E XXX/XX a KN E XXXX (koryto rieky M.) v k.ú. L. X. M. zamietol. Poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie napadla odvolaním, o ktorom rozhodol bývalý Krajský stavebný úrad v Prešove citovaným rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobkyňa nezákonnosť rozhodnutia špecifikovala tak, že spolu s návrhom na umiestnenie stavby predložila aj súhlas Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., na zriadenie malej vodnej elektrárne v profile L. X. M. I., na vodnom toku M., rkm XX,XXX a k zriadeniu malej vodnej elektrárne dal súhlasné stanovisko minister životného prostredia Slovenskej republiky. Žalobkyňa akcentovala, že tento dokument je jedným z najpodstatnejších dokladov k tomu, aby sa mohlo uskutočniť stavebné konanie, ako aj na to, aby samotná stavba mohla byť umiestnená na danom mieste. Tento súhlas vychádza zo stratégie a potrieb štátu a je záväzný. Jeho nerešpektovanie sa považuje za hrubé porušenie princípov fungovania štátu a celej stratégie umiestňovania obdobných stavieb. Súhlas s výstavbou malej vodnej elektrárne vyjadril aj Krajský úrad životného prostredia v Prešove listom zo dňa 16.04.2012 č. XXXX/ XXX-XXXX.

Žalobkyňa poukázala na to, že samotná obec, ktorá v tejto veci rozhodovala ako orgán prvého stupňa, listom zo dňa 02.05.2011 č. XXXX/XXX vydala súhlasné záväzné stanovisko k výstavbe malej vodnej elektrárne. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobkyňa vidí hlavne v tom, že nebol pri vydávaní tohto rozhodnutia rešpektovaný princíp, že ide o celospoločenský prospešnú stavbu, ktorej umiestnenie bolo schválené všetkými kompetentnými inštitúciami, vrátane Obce L. X. M. ako stavebným úradom a to vydaním záväzného stanoviska.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 22.11.2013 a navrhol žalobu zamietnuť a účastníkom nepriznať náhradu trov konania.

V súvislosti so žalobnými námietkami citoval ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a to ustanovenia až 4 s tým, že prvoradým záväzným podkladom pre posúdenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia sú schválené územné plány obcí alebo zón. Stavebný úrad pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového a právneho stavu v území. K zamietnutiu návrhu stavebným úradom, ako aj potvrdeniu tohto rozhodnutia odvolacím orgánom došlo jednoznačne zo zákonného dôvodu, keďže Stavebný zákon v jednoznačne uvádza, že k zamietnutiu návrhu dôjde najmä vo väzbe na zabezpečenie súladu posudzovaného návrhu s územným plánom obce.

Žalovaný poukázal na to, že platný územný plán Obce L. X. M. nemá na pozemkoch parcela č. KN E XXX/XX a KN E XXXX (koryto rieky M.) v k.ú. L. X. M., na ktorých je navrhované umiestnenie predmetnej stavby, túto stavbu zadefinovanú. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. L. X. M. je pre parcelu KN E XXX/XX k.ú. L. X. M. vymedzený účel využitia ostatné plochy, pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce a podľa LV č. XXXX k.ú. L. X. M. je pre parcelu KN E XXXX kat. územie L. X. M. vymedzený účel využitia vodnej plochy, pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce. Táto skutočnosť je zákonným faktom, ktorý nemožno nerešpektovať a žalobkyni nemôže byť zo strany správnych orgánov poskytnutá možnosť uskutočniť stavbu, ktorej umiestnenie bude nad rámec zákonných ustanovení, teda protizákonné. Oba správne orgány postupovali v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov a vo veci vydali zákonné rozhodnutie.

Žalovaný dôvodil tiež tým, že , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, v upravuje, že k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa miesta, druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné rozhodnutie v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej časti musia byť dostatočne zrejmé najmä údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená. Predmetná schválená územnoplánovacia dokumentácia neurčuje žalobkyni umiestniť požadovanú stavbu na uvedených parcelách. Podľa platného územného plánu Obce L. X. M. schváleného uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX zo dňa 25.08.2003 a jeho zmenami a doplnkami schválenými uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX zo dňa 18.08.2011, plocha, na ktorej je navrhnuté umiestnenie stavby, je funkčne určená ako plocha ornej pôdy. V grafickej časti územného plánu Obce L. X. M. vo výkrese č. X komplexného priestorového usporiadania nie je vyznačené umiestnenie „Malej vodnej elektrárne“, ani prislúchajúca funkčná plocha pre tento typ stavby a umiestnenie predmetnej stavby nie je uvedené ani v textovej časti územného plánu Obce L. X. M..

B. zdôraznil, že uvedené skutočnosti sú pre správne orgány zákonným dôvodom pre zamietnutie návrhu, ktoré brania vydaniu územného rozhodnutia, keďže sú zákonnými dôvodmi uvedenými v R. zákone i vykonávacej vyhláške.

Žalovaný uviedol, že podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon. Poukázal tiež na to, že Správny poriadok v upravuje, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zákonnosti, požiadavky na súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi. Ochranu záujmov štátu a spoločnosti, ochranu práv a záujmov všetkých osôb, ako aj vyžadovanie plnenia povinností týchto osôb musia správne orgány uskutočňovať len spôsobom ustanoveným právnym predpisom.

Žalovaný tiež akcentoval, že Stavebný zákon v ustanoveniach presne určuje, čo v územnom konaní pri vydávaní rozhodnutia o umiestnení stavby preskúmava stavebný úrad. Prvoradým skúmaním je súlad stavby s územným plánom a platný územný plán nemožno nahradiť kladnými stanoviskami dotknutých orgánov. Nesúlad stavby s územným plánom je podľa Stavebného zákona základným dôvodom na zamietnutie návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správne orgány postupovali v súlade s uvedenou zásadou zákonnosti podľa .

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa sa teda domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupov správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti .

Krajský súd postupom podľa a nasledujúcich preskúmal postup správnych orgánov, rozhodnutia, vypočul účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.

Z administratívneho spisu vyplýva, že Obec L. X. M. pod č. I.-XXXX/XX-XXX/XXX dňa 05.03.2012 ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky po posúdení návrhu podľa , Stavebného zákona a podľa Stavebného zákona v súlade s ustanovením o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietla návrh navrhovateľa (V. P., L. č. X, J.) na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „Malá vodná elektráreň na pozemku parcela č. KN E XXX/XX a KN E XXXX (koryto rieky M.) v k.ú. L. X. M.“.

V odôvodnení stavebný úrad poukázal na podaný návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby MVE na pozemku parcela č. KN E XXX/XX a KN E XXXX (koryto rieky M.) v k.ú. L. X. M.. Po preskúmaní predložených dokladov mal zistené, že predložený návrh na umiestnenie stavby nie je v súlade s platným územným plánom Obce L. X. M. schváleným uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX zo dňa 25.08.2003 a platnými zmenami a doplnkami územného plánu obce schválenými uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX zo dňa 18.08.2011. Stavebný úrad citoval ustanovenie §37 ods. 1, 2 Stavebného zákona.

Rozhodnutie uzavrel tým, že ustanovenie § 37 ods. 4 Stavebného zákona uvádza, že ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Na základe odvolania žalobkyne zo dňa 21.03.2012, v ktorom argumentovala rovnako, ako v žalobe, rozhodol bývalý Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 20.04.2012 č. XXXX-XXX/XXXX- X/R. ako odbor štátnej stavebnej správy, ako príslušný orgán podľa , o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a podľa zákona č . o správnom konaní rozhodol tak, že podľa o správnom poriadku zamietol odvolanie a rozhodnutie Obce L. X. M. potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnutie stavebného úradu, obsah odvolania s tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku porovnal ho so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na túto vec aplikovateľnými, ako aj na odvolacie dôvody a zistil skutkový stav, že žalobkyňa podala dňa 01.03.2011 Obci L. X. M. ako príslušnému stavebnému úradu návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň“ na pozemkoch parcela č. KN E XXX/XX a KN E XXXX (koryto rieky M.) v k.ú. L. nad M. a k návrhu priložila projektovú dokumentáciu pre územné konanie vypracovanú oprávnenou osobou, situácia je v mierke 1:2000 a nepreukázala vlastníctvo k pozemkom navrhnutým na zastavanie. K plánovanému zámeru umiestnenia stavby sa vyjadrili dotknuté orgány a to Obvodný úrad Humenné, odbor CO a KR, Slovak Telecom, a.s., Bratislava, Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Prešov, Ministerstvo obrany SR, Správa nehnuteľného majetku a výstavby Košice, Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica a Obec L. X. M..

Tak, ako vo vyjadrení k žalobe, aj v ďalšej časti odôvodnenia bývalý krajský stavebný úrad citoval ustanovenia stavebného zákona a to § 37 ods. 1, 2, 3, 4, § 3 ods. 4 písm. a/ vyhlášky Ministerstva

životného prostredia SR č. s tým, že predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Malá vodná elektráreň“ na pozemkoch parcela č. KN E XXX/XX a KN E XXXX (koryto rieky M.) v k.ú. L. X. M. nie je v súlade s platným územným plánom Obce L. nad M. schváleným uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX zo dňa 25.08.2003 a platnými zmenami a doplnkami územného plánu obce schválenými uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX zo dňa 18.08.2011, podľa ktorého plocha, na ktorej je navrhnuté umiestnenie stavby, je funkčne určená ako plocha ornej pôdy. Poukázal na to, že v grafickej časti územného plánu Obce L. X. M. vo výkrese č. X komplexného priestorového usporiadania nie je vyznačené umiestnenie „Malej vodnej elektrárne“ ani prislúchajúca funkčná plocha pre tento typ stavby a umiestnenie predmetnej stavby nie je uvedené ani v textovej časti územného plánu S. L. X. M..

Odvolací orgán konštatoval, že žalobkyňa po zosúladení projektovej dokumentácie s územným plánom Obce L. nad M. môže opätovne podať na príslušný stavebný úrad návrh na vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Pretože nezistil pochybenia stavebného úradu v procesnom postupe uvedenom v Stavebnom zákone, ktoré sa vzťahujú na vydávanie územných rozhodnutí ani v samotnom napadnutom rozhodnutí, preto rozhodol výrokom napadnutého rozhodnutia.

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v spise sa nachádza aj odpoveď Obce L. X. M. zo dňa 02.05.2011 vydaná pod č. XXXX/XXX ako odpoveď na žiadosť (žalobkyne) o záväzné stanovisko k územnému a stavebnému konaniu, v ktorom sa konštatuje, že (citácia): „Dňa 26.04.2011 bola na Obecný úrad v L. X. M. doručená Vaša žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k územnému a stavebnému konaniu pre výstavbu MVE na vodnom toku M. v profile L. X. M. I., rkm XX,XXX. Obec L. X. M. týmto súhlasí s výstavbou MVE na vodnom toku M. v profile L. X. M. I., rkm XX,XXX, s pečiatkou S. L. X. M. a podpisom starostu obce E. Y.“

Krajský súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k.: -93 zo dňa 28.januára 2014, ktorým zrušil rozhodnutie oboch správnych orgánov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa , a a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania.

Na základe odvolania žalovaného vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 01.apríla 2015 sp. zn.: , v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, ako súd postupoval pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu na základe žaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky žalovaného správneho orgánu. Uložil súdu v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.

Základnou žalobnou námietkou žalobkyne je, že spolu s návrhom na umiestnenie stavby predložila aj súhlas Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a ďalších orgánov na zriadenie malej vodnej elektrárne v profile L. X. M. I., na vodnom toku M., rkm XX,XXX, a že bolo vydané súhlasné stanovisko aj ministra životného prostredia Slovenskej republiky, pričom tento dokument je podľa jej názoru jeden z najpodstatnejších dokladov k tomu, aby sa mohlo uskutočniť stavebné konanie, ako aj na to, aby samotná stavba mohla byť umiestnená na danom mieste. Namietala aj tú skutočnosť, že Krajský úrad životného prostredia v Prešove súhlasil s výstavbou, a že ide o celospoločenskú prospešnú stavbu, ktorej umiestnenie bolo schválené všetkými kompetentnými inštitúciami vrátane Obce L. X. M. ako stavebným úradom a to vydaním záväzného stanoviska.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení účinnom k dňu vydania prvostupňového rozhodnutia v upravuje, že územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - mestá a obce s viac ako 2000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce.

Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - územný plán obce ustanovuje najmä a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,

c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa § 11 ods. 6 - územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

Predmetom konania pred prvostupňovým správnym orgánom bola žiadosť žalobkyne na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby malá vodná elektráreň na pozemkoch parcely č. KN-E XXX/XX a KN- E XXXX (koryto rieky M.) v k.ú. L. X. M..

Stavebný zákon v § 37 ods. 1 upravuje, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne, pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona - stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Žalovaný okresný úrad súdu dodatočne predložil územný plán Obce L. X. M. v znení platnom k dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že návrh, ktorý predložila žalobkyňa na umiestnenie stavby, je v rozpore, resp. nie je v súlade s platným územným plánom S. L. X. M., ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX a to dňa 25.08.2003 spolu so zmenami a doplnkami územného plánu obce schválenými uznesením obecného zastupiteľstva č. XX/ XXXX zo dňa 18.08.2011.

Z predloženého územného plánu obce vyplýva, že plocha, na ktorej je navrhované umiestnenie stavby, je funkčne určená ako plocha ornej pôdy a v grafickej časti tohto územného plánu vo výkrese č. X komplexného priestorového usporiadania nie je vyznačené umiestnenie malej vodnej elektrárne, ani prislúchajúca funkčná plocha pre tento typ stavby a umiestnenie tejto stavby nie je uvedené ani v textovej časti územného plánu Obce L. X. M..

Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že územným plánovaním sa systematicky a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, pričom sa určujú jeho zásady, navrhuje sa

vecná a časová koordinácia činnosti ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno- historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie teda utvára predpoklady na trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Územným plánovaním sa teda vo verejnom záujme určuje hospodárske využitie zastavaného územia a chráni nezastavené územie, pričom orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy.

Z vyššie citovaných ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že územný plán obce je základom, z ktorého obec ako stavebný úrad prvého stupňa musí pri rozhodovaní o umiestnení stavby vychádzať a rozhodnutie musí vydať v súlade s územným plánom obce.

Ak teda žalobkyňa namieta, že k zriadeniu malej vodnej elektrárne bolo dané súhlasné stanovisko ministra životného prostredia Slovenskej republiky, je treba poukázať na tú skutočnosť, že toto súhlasné stanovisko je bez vplyvu na územný plán obce a ústredný orgán štátnej správy nemôže zasahovať do pôsobnosti Obce L. X. M., ktorá je stavebným úradom prvého stupňa. Rovnako je irelevantné aj vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia v Prešove listom zo dňa 16.04.2012 pod č. XXXX/XXX- XXXX, pretože sú pre posúdenie žiadosti žalobkyne o umiestnenie stavby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti irelevantné. Jediným riešením v predmetnej veci je, aby Obec L. X. M. zmenila územný plán obce. K dňu vydania prvostupňového rozhodnutia k takejto zmene územného plánu obce nedošlo.

Je síce pravdou, že Obec L. nad M. žalobkyni vydala predbežný súhlas, ktorý však v zmysle postupov podľa nemožno akceptovať, pretože tento nezodpovedal územnému plánu obce (bol s ním v rozpore) a žalobkyňa v žalobe neuviedla, v rozpore s ktorým ustanovením je neakceptovanie tohto predbežného súhlasu stavebným úradom.

Stavebný zákon v ustanovení § 139a ods. 1 upravuje, že regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

Podľa - ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, teda o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Z ustanovenia § 39a Stavebného zákona, ktoré upravuje rozhodnutie o umiestnení stavby, vyplýva, že obsah rozhodnutia o umiestnení stavby môže stavebný úrad upraviť podľa charakteru stavby alebo zložitosti územia a podmienky na umiestnenie stavby sú fakticky výsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území, najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu urbanisticko-architektonického riešenia stavby s okolím atď.. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že je potrebné aj v konaní o žiadosti o umiestnenie stavby aplikovať ustanovenia Správneho poriadku.

Správny poriadok v ustanovení § 59 ods. 1 upravuje, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa a pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupuje samostatne a nezávisle od zistení, hodnotení, ako aj od stanoviska orgánu prvého stupňa.

Odvolací orgán preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia a vec posudzuje nielen po stránke právnej ale aj skutkovej.

Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu bývalého krajského stavebného úradu vyplýva, že síce argumentačne doplnil prvostupňové rozhodnutie, avšak vychádzal z obsahu predloženého administratívneho spisu, nerozhodoval o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania Obce L. M. ako stavebného úradu. Je zrejmé, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

Z citovaného ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že nič odvolaciemu orgánu nebráni doplniť doterajšie konanie, a teda aj právnu argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa. Je síce pravdou, že žalobkyňa ako odvolateľka namietala aj tú skutočnosť, že Obec L. X. M. vydala predbežný súhlas na umiestnenie stavby, a že s touto otázkou sa bývalý krajský stavebný úrad nevyrovnal, avšak je potrebné poukázať na to, že ide o formálny nedostatok rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý nemá vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia.

Kladné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ale ani predbežný súhlas Obce L. X. M. nemenia nič na podstate veci a to, že návrh žalobkyne na umiestnenie stavby „Malej vodnej elektrárne“ nezodpovedá územnému plánu Obce L. X. M.. Povinnosťou žalobkyne bolo vyžiadať od obecného úradu územnoplánovaciu informáciu o pozemkoch, teda ich funkčnom využití. Javí sa, že tak nepostupovala, a ak obec napriek predbežnému súhlasu nezmenila územný plán obce, vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby by bolo v rozpore s § 37 ods. 1 až 4 Stavebného zákona.

Ak žalobkyni v súvislosti s vydaním predbežného súhlasu vznikla škoda, má možnosť domáhať sa jej náhrady, ak nedošlo k premlčaniu alebo preklúzii.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd podľa ustanovenia preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní úspech nemala a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.