Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-114-2021.pdf
PDF · 130.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/114/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: W. Q., s miestom podnikania XXX XX Y. W. XXX, IČO: 34 418 253, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Boledovičom, advokátom, so sídlom U. XXX/X, XXX XX T., proti žalovanej: D. K., s miestom podnikania F.. A. M. XXX/XX, XXX XX R. S., IČO: 40 452 620, zastúpenej zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Koceľova 25, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 942, v konaní o zaplatenie 2.620 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/40/2019-136 zo dňa 11.12.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cb/40/2019-176 zo dňa 18.05.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/40/2019-136 zo dňa 11.12.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 9Cb/40/2019-176 zo dňa 18.05.2021 p o t v r d z u j e .
Žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok okresného súdu“ alebo „napadnutý rozsudok okresného súdu“) okresný súd podľa výroku I. žalobu zamietol. Podľa výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania 100% od žalobcu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, odpor žalovanej, podania sporových strán, výpovede žalobcu, žalovanej, svedka V. W.. Okresný súd vykonal dokazovanie aj listinami, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu, najmä fotokópiou cenovej ponuky montáže obkladov, dlažieb, kúpeľne Pezinok, fotokópiou súpisu montáže obkladov dlažieb kúpeľne Pezinok, výtlačkami elektronickej komunikácie medzi zástupcom žalobcu, žalovanou zo dňa 21.1.2019, výtlačkami elektronickej komunikácie medzi žalovanou a žalobcom, výtlačkom faktúry č. 16/2018 zo dňa 30.11.2018 na sumu 2.620 Eur, lustráciou v Obchodnom vestníku zo dňa 23.6.2020, výpisom zo živnostenského registra žalobcu a žalovanej, písomným vyhlásením V. W. z 22.6.2020. Okresný súd uviedol, že nevykonal dôkaz listinami, a to výtlačkami e-mailovej komunikácie žalovanej predloženými na pojednávaní dňa 16.11.2020 na preukázanie jej spôsobu obvyklého objednávania a komunikácie, pretože žalovanej nič nebránilo navrhnúť a predložiť takýto dôkaz skôr v lehote podľa ust. § 167 ods. 4 CSP.
3. Okresný súd poukázal na ust. § 22, § 23, § 31, § 32, § 34, § 35, § 43, § 43a, § 43c, § 44, § 631, § 632 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 261, § 266, § 536 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie
poukázal na návrh žalobcu, ktorý bol podľa ust. § 3, § 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Takto podaný návrh žalobcu nezbavoval povinnosti tvrdiť. Návrh na začatie konania v upomínacom konaní obsahoval minimálne skutkové tvrdenia k záväzkovému vzťahu žalobcu a žalovanej, na rozdiel od odporu žalovanej proti platobnému rozkazu, na ktorý reagoval žalobca na výzvu upomínacieho súdu vyjadrením ku odporu proti platobnému rozkazu. Podľa okresného súdu len odkaz na dôkazy nenahrádza skutkové tvrdenia. Dôkazy slúžia na preukázanie sporných skutkových tvrdení, ktoré musia byť prednesené. Žalobca mal povinnosť tvrdiť a následne povinnosť dôkaznú. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a súd vychádza iba z toho, čo bolo na súde tvrdené stranami sporu a preukázané. Na skutkové tvrdenia predložené neskôr (na pojednávaní), hoci strane sporu nič nebránilo predniesť ich skôr (napr. v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v odpore proti platobnému rozkazu, vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov), súd nemusí prihliadať. V sporovom konaní sa dokazuje, čo strany tvrdili a nie čo netvrdili. Žalobca je povinný poskytnúť skutkové tvrdenia tak, aby tieto sa mohli stať predmetom dokazovania.
4. Predmetom sporu bolo zaplatenie ceny diela zo zmluvy o dielo, uzavretie ktorej žalobca tvrdil. Žalobca uviedol, že bol v právnom postavení zhotoviteľa so žalovanou v právnom postavení objednávateľa. Medzi stranami sporu bola sporná pasívna legitimácia žalovanej v právnom postavení objednávateľa zmluvy o dielo. Žalobca tvrdil uzavretie zmluvy o dielo so žalovanou ako živnostníčkou, pretože činnosti ktoré vykonávala, sú živnosťou a je možné ich vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia. Komunikácia ohľadne objednávania a zadávania prác podľa žalobcu prebiehala e-mailmi. Žalovaná v komunikácii podľa žalobcu neuviedla, že koná v mene tretej osoby, preto podľa žalobcu platí to, že konala vo vlastnom mene. Žalovaná od začiatku konania na okresnom súde popierala právne postavenie objednávateľa, a to ani v pozícii občana, ani v pozícii živnostníčky zo zmluvy o dielo a súvislo tvrdila, že objednávateľom zo zmluvy o dielo so žalobcom bola tretia osoba - V. W. a žalobca o tom vedel.
5. Súd prvej inštancie mal za to, v zmysle výsledkov dokazovania, že žalobca nevenoval primeranú pozornosť, ktorá sa dá očakávať od podnikateľa pri uzatváraní zmlúv, s kým koná. Žalobca netvrdil, že v čase domnelého uzavretia zmluvy mal vedomosť, či uzatvára zmluvu so žalovanou ako živnostníčkou alebo občanom - spotrebiteľom (čo má podstatný význam, pre posúdenie charakteru právneho vzťahu), keďže žalovaná popierala nielenže uzavretie zmluvy o dielo v právnom postavení objednávateľa, ale aj činnosť vykonávanú ako podnikateľka vo vzťahu k plneniam žalobcu a aj voči tretej osobe - vlastníkovi bytu V. W.. Žalobca preukázateľne nekomunikoval iba e-mailmi so žalovanou pred uzavretím ním tvrdenej zmluvy o dielo a začatím stavebných prác. Žalobca vypovedal, že v nedeľu, a to pred začatím stavebných prác určených na pondelok, telefonoval s vlastníkom bytu p. V. W. o zabezpečení časti materiálu na vykonanie diela (stavebnej chémie). Žalobca vypovedal, že týmto sa zmenila cenová ponuka navýšením o stavebnú chémiu. Prijatím hovoru získal žalobca informáciu o telefónnom čísle na vlastníka bytu p. V. W. a z predchádzajúcich e-mailov od žalovanej aj e-mailovú adresu vlastníka bytu p. V. W.. Preukázateľne pred okamihom uzavretia zmluvy o dielo, začatím stavebných prác, mal žalobca vedomosť, kto je vlastník bytu - V. W. a dojednával s ním konečnú cenu diela navýšenú o cenu stavebného materiálu zabezpečovaného na náklady žalobcu a bez akejkoľvek účasti žalovanej. Okresný súd na základe uvedeného mal za preukázané, že žalobca dojednával s vlastníkom bytu p. V. W. konečnú cenu diela. Dohoda o cene diela je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. Žalobca vypovedal, že pred začatím vykonávania stavebných prác (pondelok pred bytom) mu žalovaná prisľúbila zabezpečiť, či vybaviť zálohu. Uvedené svedčí o jeho vedomosti, že žalovaná s ním nekonala vo svojom mene. Žalobca nemal úplné identifikačné údaje o žalovanej a ani V. W.. Až v čase podania návrhu na súd, keď už bol žalobca zastúpený advokátom, identifikoval žalovanú ako živnostníčku údajmi o mieste podnikania, identifikačným číslom, ktoré sú dostupné z verejne prístupného živnostenského registra. Na rozdiel od výpovede žalovanej, výpoveď žalobcu v časti dojednávania ceny diela si protirečila. Najskôr vypovedal, že pred začatím vykonávania stavebných prác dojednával s V. W. cenu časti materiálu určeného na vykonanie diela a neskôr uviedol, že pred vykonaním prác s V. W. o cene prác nekomunikoval. Vypovedal, že s V. W. telefonoval až po realizácii, čo bolo v rozpore s tým, čo vypovedal skôr. Rozpory vo výpovedi žalobca nevysvetlil.
6. Súd prvej inštancie poukázal na tvrdenia žalovanej v rámci obrany v tom, že faktúra nebola žalobcom riadne vystavená označením dlžníka identifikačnými údajmi v bežnom obchodnom styku - sídlo alebo adresa podnikateľa, miesto podnikania evidované v živnostenskom registri alebo miesto bydliska žalovanej ako občana, neuvedenie IČO, neuvedenie DIČ a ani nebola riadne doručená, len e-mailom,
čo bolo pochopiteľné pre absenciu miesta podnikania alebo bydliska žalovanej. Toto tvrdenie k údajom vo faktúre nebolo medzi stranami sporné. Žalovaná bola označená iba menom, priezviskom a adresou Dovalovo, ktorá nie je a ani nebola adresou jej bydliska, ani miesta podnikania. Uvedené svedčilo o tom, že žalobca ani v čase vystavenia faktúry, tým skôr pred a v okamihu uzatvárania ním tvrdenej zmluvy o dielo, nemal vedomosť, že žalovaná je živnostníčka. Tieto informácie sú verejne prístupné v živnostenskom registri zverejnenom na internete. V čase uzatvárania žalobcom tvrdenej zmluvy o dielo, žalobca nemal vedomosť o základných identifikačných údajoch žalovanej ani ako občana. Žalobca podniká, a to dlhodobo v zmysle údajov v živnostenskom registri od roku 1996, a preto sa dá očakávať, že opakovane vystavuje účtovné doklady. Žalovaná je fyzická osoba, ktorá je súčasne podnikateľka. Je rozdiel, či koná ako podnikateľka pri výkone podnikateľskej činnosti alebo občan. Konanie podnikateľov pri podnikateľskej činnosti upravuje Obchodný zákonník a konanie občana s podnikateľom Občiansky zákonník. Podľa výsledkov hodnotenia dôkazov bolo preukázané, že žalobca nemal v čase, keď malo podľa žalobcu dôjsť k uzavretiu zmluvy o dielo, viac informácií o žalovanej ako o vlastníkovi bytu V. W. (t.j. meno, priezvisko, telefónne číslo, e-mailovú adresu, adresu bytu V. W., v ktorom sa vykonávali stavebné práce).
7. Okresný súd zvýraznil, že v súvislosti s podanou žalobou žalobcu a samotného sporu bolo podstatné to, či žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o dielo, nie, či žalobca uzavrel zmluvu o dielo s V. W., alebo vznikol iný právny vzťah s V. W. (napríklad bezdôvodné obohatenie).
8. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na zmluvu o dielo ako dvojstranný právny úkon. Uviedol, že vôľa je jav psychického vnútra subjektu, ktorá sa objektivizuje (navonok) prejavom tohto subjektu, aby mohol subjekt, ktorému je určená (adresovaná) rozpoznať. Ak absentuje vôľa alebo sa vôľa neprejavila, právny úkon nevzniká. Prejavy vôle môžu mať rôznu formu (ústnu, písomnú, konkludentnú napr. faktickým plnením, prikývnutie - gesto). V konaní pred súdom sa preukazuje, či došlo k prejavu vôle a obsah prejavu vôle. Skutočná vôľa účastníkov právneho úkonu sa tak stáva predmetom zisťovania v konaní pred súdom. Ak sa vôľa konajúceho dostatočne neprejavila navonok, takýto právny úkon nevznikol (neexistuje).
9. Okresný súd zvýraznil podstatné náležitosti zmluvy o dielo, a to 1. určenie zmluvných strán - ich identifikácia, 2. určenie diela (predmet), 3. dohoda o cene za vykonanie diela, resp. spôsobe jej určenia, 4. záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela (odplatnosť), a to všetko súčasne v čase vzniku zmluvy - okamihu uzavretia, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve alebo po uzavretí zmluvy. Musí byť preto nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Podstatné je tvrdiť a preukázať, kto je zmluvná strana.
10. Výsledky dokazovania podľa okresného súdu potvrdili, že žalovaná sa aktívne podieľala na rekonštrukcii bytu p. V. W.. Poskytovala vlastníkovi bytu pomoc s technickými vecami, komunikovaním s osobami zúčastnenými na rekonštrukcii, teda aj so žalobcom. Bolo možné ustáliť, že sa žalovaná správala voči tretím osobám pri rekonštrukcii bytu ako splnomocnenec vlastníka bytu p. V. W., nie ako objednávateľ. Uvedené vyplynulo z okolností celého prípadu. S dojednaním ceny diela žalovaná odkázala žalobcu na vlastníka bytu p. V. W. a žalobca s vlastníkom konečnú cenu aj dojednal. Žalovaná prisľúbila zabezpečiť zálohu žalobcovi, nie ju priamo uhradiť. Žalovaná potvrdila objednanie služieb žalobcu e-mailom zo dňa 28.10.2018 „podľa predbežného telefonického dohovoru - chceli by sme potvrdiť objednanie vašich služieb podľa cenovej ponuky“. Žalovaná tento e-mail poslala žalobcovi aj V. W.. Z použitej formulácie, množného čísla a rovnocenného doručenia e-mailu žalobcovi a vlastníkovi bytu bolo zrejmé, že žalovaná nekoná len za seba. Preukázal to výtlačok e-mailu. V množnom čísle žalovaná pokračovala a žiadala oznámiť termín nástupu žalobcu. K dojednaniu konečnej ceny diela s vlastníkom bytu, medzi ním a žalobcom došlo až po tejto komunikácii dňa 28.10.2018. Cena diela nebola ešte dohodnutá, pretože bolo potrebné urobiť ďalšie práce okrem „nacenených“ v cenovej ponuke (osekanie steny pri vani). Takéto správanie je obvyklé pri rokovaniach a príprave zmluvy. Hoci žalovaná potvrdila objednanie služieb, súčasne oznámila iný rozsah predmetu diela, čo až následne dojednal telefonicky vlastník bytu vo vzťahu k cene za práce navyše požadované pred uzavretím zmluvy. Návrh na uzavretie zmluvy je prijatý len vtedy a zmluva je uzavretá, ak je prijatý tak, ako bol doručený. Žalovaná tvrdila, že žalobca vždy vedel, kto je objednávateľom prác, a to od nej a V. W. pri stretnutí v byte pred vypracovaním cenovej ponuky. Žalobcu oslovila žalovaná ako to vyplynulo z e-mailu zo dňa 19.10.2018 a poslala
podklady, na základe ktorých žalobca dňa 22.10.2020 poslal žalovanej predbežnú cenovú ponuku. Táto e-mailová komunikácia nebola jediná. V správe zo dňa 19.10.2018 žalovaná žalobcovi výslovne uvádza ...„posielam Vám cca podklad ku prácam v Pezinku, o ktorých sme hovorili.“ Z uvedeného e-mailu podľa okresného súdu vyplýva predchádzajúca komunikácia, čo zodpovedá obsahu výpovede žalovanej a svedka p. V. W.. Z výtlačkov e-mailových správ vyplynulo, že už v roku 2018 žalovaná odkazovala žalobcu s platením na V. W. a označovala ho za objednávateľa. Nie je vylúčené podľa súdu prvej inštancie, ani protiprávne, aby fyzická osoba, ktorá je živnostník, bezplatne v rámci priateľskej pomoci poskytla plnenie s totožným obsahom, ako má uvedené v predmete podnikania. Podnikateľ je povinný vystupovať pod obchodným menom, ale iba ak koná ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. Ak z okolností nevyplýva, že podnikateľ koná v cudzom mene, platí, že koná vo vlastnom mene. Výpovede žalovanej a svedka si neodporovali o charaktere ich vzťahu, ktorý je dlhoročný a blízky, približne 20 rokov. Svedok uviedol, že platí aj právnika. Svedok potvrdil, že žalovaná je jeho známa, a preto mu pomáhala s niektorými úpravami v byte - v bytovom dome na ulici F. B. č. XX, vchod A., na X. poschodí v W., najmä radami, komunikáciou e-mailmi, technickými vecami. Z blízkeho vzťahu a jeho charakteru (žalovanej a vlastníka bytu) mal okresný súd za preukázané, že žalovaná nekonala ako podnikateľka vo vzťahu k vlastníkovi bytu a ani vo vzťahu k žalobcovi. Výpoveď svedka sa okresnému súdu javila ako hodnoverná, lebo svedčil, že bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom a žalobca plnil jemu. Podľa svedka žalobca mal vedomosť, že koná s ním a nie so žalovanou. Svedok uviedol, že sa so žalobcom stretol, dal mu zálohu 1.000 Eur a odmietol mu zaplatiť, lebo nebol spokojný s odvedenou prácou, ktorú považuje za nedokončenú. Svedok uviedol, že prvýkrát žalobcu videl pri ohliadke bytu, keď mu dal zálohu. Svedok potvrdil, že so žalobcom komunikoval. Všetky ostatné práce vykonané v byte tretími osobami platil svedok.
11. Okresný súd uzavrel, že keďže žalovaná nemala vôľu a ani neprejavila vôľu uzavrieť zmluvu o dielo so žalobcom, k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanou nedošlo. U žalovanej neprichádzal do úvahy iný titul peňažného plnenia žalobcovi, ktorý je možné subsumovať pod skutkové tvrdenia žalobcu. V konaní nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaná bola stranou zmluvy o dielo alebo také správanie žalovanej, z ktorého by pre žalobcu nevyplynulo, že žalovaná koná za inú osobu (V. W.) s dôsledkami podľa ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre žalovanú (t.j. že koná vo vlastnom mene). Predovšetkým svedok V. W. potvrdil obranu žalovanej, že nebola objednávateľom, ale len zástupcom vlastníka bytu pri rekonštrukcii bytu. Výpoveď žalovanej a výpoveď svedka W., písomné vyhlásenie svedka W. priamo svedčili tomu, že žalovaná nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Výpoveď žalobcu a výtlačky e-mailovej komunikácie nepreukázali opak. Podľa okresného súdu správanie žalovanej a svedka nevykazovalo „podvodné“ konanie, ako ho označil žalobca. Žalovaná sa bránila povinnosti plniť, pretože podľa nej nie je stranou zmluvy o dielo. Svedok nepoprel, že bol objednávateľom stavebných prác. Svedok dôvod neplatenia žalobcovi odôvodnil nevykonaním diela, ktoré podľa neho nebolo odovzdané a má nedostatky (vady). Na základe týchto záverov okresný súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovanej ako úspešnému účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
12. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Žalobca poukázal na nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Žalobca uviedol, že sa domáhal zaplatenia ceny prác. Rozsah a cena prác boli odsúhlasené v cenovej ponuke a vyúčtovanie bolo vykonané faktúrou žalobcu, v ktorej bola cena prác oproti vopred odsúhlasenej cenovej ponuke navýšená iba o naviac práce potrebné na ukončenie zákazky, vyžiadané žalovanou. Žalobca považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny pre skutkové, ako aj právne závery okresného súdu. Podľa žalobcu okresný súd hľadal účelové dôvody na zamietnutie žaloby. Žalobca podal kvalifikovaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, súčasťou ktorého bol kompletne spracovaný návrh na začatie konania, v ktorom popísal rozhodujúce skutočnosti zakladajúce žalovaný návrh doložený relevantnými dôkazmi. Žalobca v žalobe vychádzal z toho, že žalovaná je nesporne živnostníčkou podľa vydaného živnostenského oprávnenia. Činnosti, ktoré vykonávala pri rekonštrukcii bytu p. W. a časť ktorých si v rámci toho objednala vykonať od žalobcu, môžu subjekty vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia. Záver okresného súdu, že nie je vylúčené ani protiprávne, aby fyzická osoba
- živnostník v rámci priateľskej pomoci inému subjektu poskytla plnenie totožné s predmetom podnikania vo vydanom živnostenskom oprávnení, je absurdný. Ide o obchádzanie zákona, obchádzanie daňovej povinnosti. Povinnosť vykonávať určité činnosti len na základe živnostenského oprávnenia, je povinnosť
uložená zákonom. Podľa žalobcu bolo preukázané to, že žalovaná vystupovala vo vlastnom mene, žalovaná uviedla, že jej nebolo udelené akékoľvek plnomocenstvo a toto ani nepredložila. V konaní udelenie plnomocenstva žalovanej nebolo preukázané. Žalobca poukázal na ust. § 32 Občianskeho zákonníka. Bez udeleného plnomocenstva nemôže dôjsť k zastúpeniu, a teda ani k vzniku práv a povinností priamo na účet splnomocniteľa. Okresný súd preto nemohol vyvodiť záver, že žalovaná konala ako splnomocnenec vlastníka bytu p. V. W.. Zákonné dôsledky konania bez plnomocenstva zásadne nemôže vylúčiť iba použitie množného čísla v e-mailovej komunikácii, ani preposielanie e- mailov na adresu p. V. W.. V e-mailovej komunikácii nie je ani zmienka o tom, že žalovaná koná za niekoho iného. Podľa žalobcu zmluva o dielo vznikla na základe súhlasných prejavov vôle žalobcu a žalovanej v e-mailovej komunikácii smerujúcej k uzavretiu zmluvy. Predmet diela bol špecifikovaný v zadaní žalovanej a v cenovej ponuke žalobcu, ktorý ocenil požadovaný rozsah prác na zhodnotenie ceny diela. Žalovaná akceptovanie ponuky potvrdila a v rozsahu odsúhlasenej cenovej ponuky medzi žalobcom a žalovanou nesporne vznikla zmluva. Žalobca pred uzavretím zmluvy o dielo nekomunikoval, ani nemal žiaden dôvod komunikovať s p. V. W..
13. Okresný súd podľa názoru žalobcu prikladá mimoriadny význam telefonátu medzi žalobcom a p. V. W., počas ktorého p. V. W., ktorý telefonický hovor inicioval, zisťoval pred začatím prác možnosť dodania stavebnej chémie (lepidlá, spárovacie hmoty). Táto dodávka v ničom nezmenila už dojednanú cenu za montážne práce, cena sa pri vyúčtovaní prác vo faktúre navýšila iba o cenu naviac dodaného materiálu a príplatok za jeho dopravu. Podľa žalobcu V. W. ako vlastník bytu pri dojednaní ceny rekonštrukcie bytu vo vzťahu k žalobcovi neplnil žiadnu úlohu, všetko dojednala priamo žalovaná. Uvedený telefonát nemal teda žiadny vplyv na už vzniknutú zmluvu o dielo medzi žalobcom a žalovanou. Ak by bol aj pripustený záver, že dodanie stavebnej chémie, čo bolo predmetom spomínaného telefonátu, riešil p. V. W., tak treba uviesť, že okresný súd argumentačne nijako nezdôvodnil svoj chybný záver, prečo z uskutočnenia tohto telefonátu uzavrel, že zmluvnou stranou už uzavretej zmluvy o dielo (obsah ktorej je odlišný od dodania stavebnej chémie), sa po tomto telefonáte stal p. V. W. namiesto žalovanej. Žalobca práce vykonal riadne, kompletne, kvalitne v súlade s platnými normami. Žalovaná ako objednávateľ diela v priebehu jeho realizácie podľa ust. § 550 Obchodného zákonníka ku kvalite prác nevzniesla žiadne výhrady, napriek tomu, že bola povinná sledovať priebeh realizácie diela. Ani po dokončení diela nebola uplatnená žiadna kvalifikovaná reklamácia žalovanou. Podľa žalobcu prístup žalovanej k plneniu záväzkov z uzavretej zmluvy o dielo vykazuje všetky znaky nepoctivého obchodného styku. Až po vykonaní diela žalovaná účelovo prenáša povinnosť úhrady ceny diela na tretiu osobu. Žalovaná odmieta uhradiť faktúru, ktorá jej bola preukázateľne doručená e-mailom a je podložená súpisom vykonaných prác, ktorý doteraz nikto nerozporoval, lebo nebol k tomu reálny dôvod. Žalovaná odmietla formálne potvrdiť prevzatie vykonaných prác a namietala nedoručenie preberacieho protokolu. Žalovaná namietala nedostatok v jej označení vo faktúre, pritom ako podnikateľka v obchodnej komunikácii zrejme zámerne neuviedla sídlo a IČO, evidentne v snahe vyhnúť sa povinnostiam z príjmu spojeného s vykonávanou činnosťou.
14. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že žalovaná navrhla v konaní vypočuť p. V. W. ako svedka. Podľa žalobcu svedok vypovedal nepravdivo, aj napriek tomu okresný súd vyvodil závery, ktoré žalobca rozporuje. Svedok vypovedal podľa vopred pripraveného scenára, zvlášť keď opakovane tvrdil, že žalovaná s prípadom nič nemá a nie je dôvod, aby stála pred súdom. Svedok klamal v zásadnej veci, keď tvrdil, že pred začatím prác zaplatil žalobcovi zálohu 1.000,- Eur, čo ale nevedel doložiť. Žalovaná, hoci osobne žalobcovi sprístupnila byt na začatie prác, bola preto osobne prítomná v rozhodnom čase v byte a táto skutočnosť vyplatenia zálohy nemohla ujsť jej pozornosti, a preto sa nedá ani očakávať, že by ju svedok p. V. W. o výplate zálohy neinformoval. Výpoveď svedka, s výnimkou potvrdenia, že žalovanej plnomocenstvo neudelil, nemala žiadnu výpovednú hodnotu. Okresný súd sa zameral na hľadanie údajných rozporov vo výpovedi žalobcu a svedka opretých o jediný telefonát, ktorého obsah nemal vplyv na už odsúhlasenú cenu montážnych prác. Existencia nároku, zaplatenia ktorého sa žalobca domáha, bola v konaní preukázaná nad akúkoľvek pochybnosť. Okresný súd sa obmedzil iba na spochybňovanie vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nekritickým preberaním účelovej argumentácie žalovanej strany opierajúcej sa o tvrdenia, ktoré nemali oporu vo výsledkoch dokazovania. Okresný súd ignoroval dôkazný materiál žalobcu a sústredil sa iba na zavádzajúce a účelové tvrdenia žalovanej, o ktoré mohol oprieť zamietnutie žaloby. Žalobca navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, t.j. aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej pohľadávky, resp. rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila i napriek tomu, že postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 19.01.2021 (č.l. 170 spisu) bola vyzvaná k vyjadreniu sa k podanému odvolaniu.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/114/2021-181 zo dňa 19.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
18. K odvolacím dôvodom žalobcu primárne krajský súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými, ako aj právnymi názormi súdu prvej inštancie, preto základom rozhodnutia krajského súdu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa krajský súd stotožňuje. Je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 ods. 19. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Krajský súd za akceptovania Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 zo dňa 13. novembra 2018 sa i v prípade aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami žalobcu, uvedenými v odvolaní.
19. Základom odvolania žalobcu bola námietka nesprávneho skutkového vyhodnotenia a následne nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom. Žalobca mal za to, že okresný súd účelovo vyhodnotil dôkaznú situáciu. Podľa žalobcu okresný súd neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom, podľa ktorých zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, žalovaná konala vo svojom mene, nekonala za vlastníka bytu p. V. W., v ktorom byte realizoval žalobca dielo, nemala udelené splnomocnenie na konanie za p. V. W..
20. Podstatou sporovej veci pred okresným súdom a rovnako aj pred odvolacím súdom bolo vyhodnotiť za povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu, či žalobca preukázal uzavretie zmluvy o dielo so žalovanou, na základe ktorej sa domáhal peňažného plnenia, t.j. zaplatenia ceny diela od žalovanej.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je v zhode so závermi okresného súdu, žalobca v rámci označených dôkazov nepreukázal, že medzi ním a žalovanou bola uzavretá zmluva o dielo. Žalobca nepreukázal, že žalovaná nepochybným spôsobom prejavila vôľu byť v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako objednávateľka. Tak, ako uviedol okresný súd, vôľová stránka pri zmluve o dielo ako dvojstrannom právnom úkone, je podstatná a určujúca. Ani z jedného dôkazu vykonaného pred okresným súdom nebolo preukázané, že by zmluvnými stranami bol žalobca, žalovaná, že medzi nimi prebehol proces uzavretia zmluvy s dojednaním predmetu diela a jeho ceny. Bolo podstatné aj to, či vôbec prebiehal kontraktačný proces medzi žalobcom a žalovanou, výsledkom ktorého mala byť zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovanou. Súhrnne vykonané dôkazy pred okresným súdom, t.j. aj následná e-mailová komunikácia, výpoveď svedka p. V. W., nepotvrdili kontraktačný proces medzi žalobcom a žalovanou. Krajský súd zvýrazňuje, že predpokladom každej zmluvy je zhoda vôle oboch strán (zmluvný konsenzus) a prijatie návrhu. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav preukázal, že výsledkom komunikácie medzi žalobcom a žalovanou nebola zhoda vôle žalobcu a žalovanej, výsledkom ktorej mala byť zmluva o dielo, v ktorej by žalovaná vystupovala ako objednávateľ. Pre dosiahnutie zmluvného konsenzu, teda zhodnosti vôle obidvoch zmluvných strán pre uzavretie zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, nebola postačujúca len žalobcom vyhotovená „cenová ponuka montáž obkladov, dlažieb kúpeľňa Pezinok“. Ide o cenovú ponuku ako jednostranný prejav vôle žalobcu, v ktorom sa označil za zhotoviteľa. Pokiaľ žalobca v tejto cenovej ponuke, ako ním vystaveným jednostranným právnym úkonom uviedol objednávateľa - žalovanú, takýto údaj nie je dôkazom zmluvného konsenzu so žalovanou. Žalobca v cenovej ponuke uviedol tento údaj jednostranne.
22. Krajský súd má za to, že je potrebné upriamiť pozornosť tak, ako to urobil aj okresný súd na e- mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou. Zo žiadnej e-mailovej komunikácie nevyplynulo to, že by žalovaná prejavila vôľu byť viazaná zmluvou o dielo so žalobcom. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu v tom, že by okresný súd účelovo hodnotil dôkazy, resp. že by neprihliadal k dôkazom žalobcu. Okresný súd všetky dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak v rámci súdneho konania je vyvolaná spornosť v otázke (ne)existencie právneho úkonu
- zmluvy, na základe ktorého žalobca uplatňuje nárok, tak nevyhnutne musí dôjsť k posudzovaniu okolností právneho úkonu, t.j. či došlo k jeho uzavretiu, podľa výsledkov dokazovania konštatovať jeho založenie alebo neexistenciu. V prípade spornosti zmluvy ako právneho úkonu, ak by v tomto smere nebolo vykonané dokazovanie pred okresným súdom, tak opačný prístup by bol v rozpore so zásadami civilného sporového konania. Okresný súd preto namieste vykonával všetky dôkazy potrebné k záveru, či žalobca preukázal zmluvný vzťah so žalovanou. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynul priebeh kontraktačného procesu medzi žalobcom a žalovanou v tom zmysle, že by bola uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovanou. Komunikácia medzi žalobcom a žalovanou bola správnym spôsobom vyhodnotená ako komunikácia, v ktorej žalovaná nekonala za seba, ale za tretiu osobu, a to p. V. W., ktorý bol zmluvnou stranou voči žalobcovi. Pre záver tak okresného súdu a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajského súdu, či žalobca preukázal uzavretie zmluvy so žalovanou, potom nepochybne svoje podstatné miesto mala aj následná komunikácia medzi žalobcom, žalovanou a vypočutým svedkom p. W.. Žalovaná ani v jednom prípade e-mailovej komunikácie nevyjadrila vôľu byť zmluvnou stranou, t.j. byť objednávateľom vo vzťahu k žalobcovi ako zhotoviteľovi.
23. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že priamo pred okresným súdom uviedol, že svedok p. V. W. vypovedá nepravdivo a i napriek tomuto okresný súd z tejto svedeckej výpovede vyvodil závery. Krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice o súdnom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 16.11.2020. Pred svedeckou výpoveďou p. V. W. bol poučený okresným súdom podľa ust. § 196 ods. 2 CSP o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, o trestno-právnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Za stavu tohto poučenia svedka, pokiaľ do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nebolo preukázané niečo iné, a to krivá výpoveď svedka, tak bolo potrebné z tejto svedeckej výpovede vychádzať ako z jedného z dôkazov vykonaných pred okresným súdom. V podstate sám žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.06.2020 potvrdil telefonát s p. V. W., ktorý sa týkal zabezpečenia stavebnej chémie pre vykonanie diela, na základe ktorej sa podľa výpovedí žalobcu menila cenová ponuka. Svedok p. V. W. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 16.11.2020 uviedol, že sa so žalobcom stretol, povedal mu, čo od neho chce a dal mu zálohu 1.000 Eur. V súhrnnosti dôkazov vykonaných pred okresným súdom bolo potrebné konštatovať v súlade s ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene, že žalovaná nekonala vo vlastnom mene, ale konala za p. V. W., v ktorom byte žalobca mal realizovať dielo. V zhode s okresným súdom krajský súd poukazuje aj na potrebnú profesionálnu obozretnosť, ktorú mal mať žalobca pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, teda aj pre štádium uzatvárania zmluvného vzťahu. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že mal uzavretú zmluvu o dielo so žalovanou, nemohol byť úspešný so svojou žalobou o zaplatenie ceny diela. Pre nepreukázanie zmluvného vzťahu so žalovanou potom nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené. Žalovaná za tohto dôkazného stavu nebola pasívne legitimovaná pre žalobcom uplatnenú cenu diela.
24. Z dôkazov vykonaných pred okresným súdom a vyhodnotených pred okresným súdom nebol v odvolacom konaní krajským súdom zistený rozpor. Išlo o vyjadrené logické skutkové súvislosti súdom prvej inštancie, ku ktorým tento súd pristúpil po zhodnotení všetkých podstatných okolností, dôkazov pre rozhodnutie.
25. Krajský súd nezistil nesprávne skutkové zistenia, ani nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý na v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav veci aplikoval aj rozhodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré správnym spôsobom interpretoval v danej veci. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, preto bol rozsudok okresného súdu potvrdený v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní nebol preukázaný vznik trov na strane žalovanej, pokiaľ nebolo podané vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Za tohto procesného stavu, za aplikácie Čl. 17 CSP bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania tak, že sa žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.