Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/20/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o mal. S. H. (predtým

M. Š.), zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa

rodičov matky L. H., bývajúcej v T. a otca B. H., bývajúceho v T., o návrhu navrhovateľov

D. T. a J. T., bývajúcich v N., obaja zastúpení JUDr. D. K., advokátom v Ţ., na zverenie

maloletého dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, vedenej na Okresnom súde Trenčín

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 20. septembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 26. mája 2011 č.k. -175 ustanovil

maloletému S. H. opatrovníka M.. Vyslovil, ţe opatrovník je oprávnený dať namiesto rodičov

súhlas na zverenie maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti manţelom D. T. a J. T..

Zároveň vyslovil, ţe funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého

účely bol ustanovený. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe rozsudkom Okresného súdu

Partizánske z 29. novembra 2009 č.k. -11 súd určil meno a priezvisko mal.

dieťaťa "M. Š." z dôvodu, ţe rodičia mal. dieťaťa v tom čase neboli známi, pričom matka

dieťaťa poţiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Matka dieťaťa v zákonnej

lehote poţiadala o odtajnenie pôrodu. Následne dňa 1. marca 2010 došlo k určeniu otcovstva

k mal. dieťaťu súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Návrhom z 10. marca 2010 ţiadali

rodičia zrušiť predbeţné opatrenie Okresného súdu Partizánske, na základe ktorého bol

maloletý odovzdaný do starostlivosti navrhovateľov. Matka ako i otec dieťaťa splnomocnili

10. marca 2010 Advokátsku kanceláriu J., na zastupovanie vo veci zrušenia náhradnej osobnej

2

starostlivosti k mal. S. H., nar. X., vykonávanej na základe rozsudku Okresného súdu

Partizánske z 26. novembra 2009 sp. zn. manţelmi J. T. a D. T.. Rodičia

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali navrhovateľov na odovzdanie dieťaťa

do ich výchovy a opatery. V danom prípade súd dospel k záveru, ţe rodičia počas viac ako

6 mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa, aký by ako rodičia mali

prejavovať. O mieste pobytu maloletého sa dozvedeli z listu Nemocnice P. z 28. januára

2010. Úkony ako určenie mena a priezviska dieťaťa, určenie otcovstva, podanie návrhu na

zrušenie predbeţného opatrenia vykonané v predmetnom období, súd povaţoval len za

formálny, nie však za skutočný záujem rodičov o dieťa. V zmysle zákona o rodine "skutočný

záujem" je záujem, aký prejavujú voči svojmu dieťaťu rodičia, ide o vnútorný citový vzťah,

ktorý nie je exaktne merateľný, jeho prejavy však moţno objektívne posúdiť, pričom z foriem

prejavu záujmu o dieťa musí vyplývať presvedčivý záver, ţe rodičia majú skutočný (na

citovej náklonnosti zaloţený) záujem starať sa o dieťa. Súd teda dospel k záveru, ţe v danom

prípade nie je potrebný súhlas rodičov na zverenie mal. S. do predosvojiteľskej starostlivosti

manţelom T.. Preto ustanovil v zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine mal. S.

opatrovníka, ktorý bude oprávnený dať namiesto rodičov súhlas na zverenie mal. dieťaťa do

predosvojiteľskej starostlivosti manţelom T. (§ 60 ods. 1, § 61 ods. 1 a 2, § 102 ods. 1

písm. a/, § 103 ods. 1 a 2 Zákona o rodine).

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oboch rodičov uznesením z 20. septembra 2011

sp. zn. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

s právnym názorom súdu prvého stupňa sa nestotoţňuje. Pri posudzovaní "neprejavovania

skutočného záujmu" je treba vychádzať z existujúcej judikatúry, ktorá sa týmito otázkami

zaoberá. Prejavom skutočného záujmu o dieťa nemusí byt' len priamy styk rodiča s dieťaťom,

ale aj iné konanie rodiča, z ktorého vyplýva, ţe si k dieťaťu zachoval rodičovský vzťah. Preto

"skutočný záujem" bolo potrebné v danej veci posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu, ktoré vyšli najavo. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ţe matka dieťaťa poţiadala

o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Zároveň však vyuţila svoje právo

a v stanovenej lehote (6 týţdňov) odvolala svoju ţiadosť o utajenie jej osoby v súvislosti

s pôrodom. Poţiadala, aby jej bolo oznámené, kde sa nachádza maloleté dieťa v súčasnej

dobe. Nasledoval potom dodatočný zápis do knihy narodení, kde bola uvedená L. H. ako

matka maloletého, ďalej bolo určené meno maloletého "S.", a zároveň 1. marca 2010

súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom P. bol určený otec dieťaťa B. H..

Rodičia sa tieţ dohodli, ţe maloletý sa bude volať "S. H.". O tom, ţe maloletý bol odovzdaný

3

do starostlivosti navrhovateľov, sa rodičia dozvedeli listom Nemocnice s poliklinikou P. z 28.

januára 2010 a následne 10. marca 2010 rodičia podali návrh na zrušenie predbeţného

opatrenia, ktorým bol maloletý odovzdaný do starostlivosti navrhovateľov. Za tejto situácie

odvolací súd nezdieľal právny záver súdu prvého stupňa, ţe uvedené konanie rodičov treba

povaţovať len za formálne. Jednalo sa o špecifický prípad, keď práve takéto konanie rodičov

(najskôr utajenie osoby matky v súvislosti s jej pôrodom, potom vyuţite práva na odvolanie

ţiadosti o utajenie, súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, návrh na zrušenie predbeţného

opatrenia) odvolací súd povaţoval za prejavovanie skutočného záujmu, nakoľko sa ním

prejavil rodičovský vzťah k maloletému dieťaťu. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého

stupňa zrušil ( ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie. Navrhli

zrušiť uznesenie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovali z Uviedli, ţe s právnym názorom odvolacieho súdu sa

nemoţno stotoţniť. Krajský súd vôbec nezohľadnil, ţe biologickí rodičia sú nezamestnaní

a matka bola vylúčená zo školy. Síce tvrdia, ţe budú s dieťaťom bývať u rodičov

biologického otca, pritom však matka je prihlásená k trvalému pobytu u jej starých rodičov.

Krajský súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s ustanoveniami § 101 a § 102 Zákona o rodine

a ani súdnou praxou uvádzanou vo vyjadrení k odvolaniu biologických rodičov. Krajský súd

sa ďalej nezaoberal zistením, ţe maloleté dieťa je u manţelov T. podľa právoplatného

rozhodnutia súdu zverené po dobu 24 mesiacov (teda po dobu dlhšiu ako 9 mesiacov). Preto

uţ nie je potrebné rozhodovať o predosvojiteľskej starostlivosti, ale o trvalom osvojení.

Ostatní účastníci konania sa k dovolaniu navrhovateľov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré nevykazuje znaky jedného z vyššie uvedených uznesení, je nepochybné, ţe prípustnosť

dovolania z nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť ( )

skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní,

postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v

písm. a/ aţ g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolatelia v danej veci vady v zmysle aţ e/ a nenamietali

a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe navrhovatelia namietajú to, ţe odvolací súd sa

nevysporiadal so všetkými ich námietkami uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu, resp.

namietajú nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ( ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný súd

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie rozhodnutia musí mať náleţitosti uvedené v (

ods. 2, ). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, ţe dovolatelia sa s dôvodmi uvedenými

v rozhodnutí odvolacieho súdu nestotoţňujú neznamená, ţe jeho zdôvodnenie nezodpovedá

poţiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Odvolací súd totiţ zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5

odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová