Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/43/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky – 414

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu C. C. C., a. s., so sídlom v N.,

zastúpeného JUDr. Ľ. N., advokátom

so sídlom v B., proti ţalovanému 1) R. H., naposledy bytom v N., teraz na neznámom mieste,

zastúpeného opatrovníčkou Mgr. S. S., vyššou súdnou úradníčkou na Okresnom súde v Nitre, 2)

J. K., bývajúcemu v N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou B. & P., s. r. o., so sídlom v B.,

so sídlom organizačnej zloţky v Nitre, Farská 31, 3) A.. K., bývajúcemu v Š., zastúpenému

advokátom JUDr. F. K., L., o zaplatenie 538 906,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. apríla 2010, č. k. 16 Cb 297/1997–375 a uzneseniu

z 30. 03. 2009, č. k. 16 Cb 297/1997–244, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

ktorou bola ţaloba voči ţalovaným 2) a 3) zamietnutá z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia

v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie z 30. marca 2009 č. k. 16 Cb 297/1997–244 z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

2

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vo vzťahu k ţalovanému 1) vyhovel

ţalobe a zaviazal ho zaplatiť ţalobcovi 537 572,29 eur s úrokmi z omeškania. Vo vzťahu

k ţalovaným 2) a 3) ţalobu zamietol. Vo zvyšku ( 1 334,40 eur ) konanie zastavil potom

ako ţalobca v tejto časti vzal ţalobu späť. Zároveň rozhodol, ţe o trovách konania

po právoplatnosti. Pri rozhodnutí súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia,

ţe ţalobca ( jeho právny predchodca S. s. a. s. ) so ţalovaným 1)

30. 10. 1996 uzavrel dve úverové zmluvy. Jednu na poskytnutie 13 mil. Sk, ktorá mala

byť splatená poslednou splátkou v októbri 2004 a druhú na poskytnite 1 mil. Sk, ktorá mala

byť splatená v októbri 1997. Zmluvy boli platne uzavreté a nebolo sporné, ţe ţalobca

ţalovanému 1) peňaţné prostriedky podľa zmlúv poskytol a v konaní výpisom z knihy

peňaţného ústavu preukázal aj výšku dlţnej istiny a jej príslušenstva, preto povaţoval ţalobu

voči ţalovanému za dôvodnú.

Za nedôvodnú povaţoval ţalobu proti ţalovaným 2) a 3), pretoţe ich ručiteľské

záväzky z oboch úverových zmlúv nemoţno povaţovať za platné podľa § 303 a 304

Obch. zák., keďţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalovaní podpísali ručiteľské listiny v čase

keď ešte neboli platne uzavreté úverové zmluvy. Z výpovede svedka vyplynulo, ţe v čase

keď ručitelia ( ţalovaní 2 a 3 ) podpisovali ručiteľské listiny, ešte neboli úverové zmluvy

podpísané oboma zmluvnými stranami. Zmluva o úvere je špecifická v tom, ţe záväzok

ţalovaného 1) mohol vzniknúť aţ momentom skutočného čerpania peňaţných prostriedkov,

ktorých výška a ďalšia špecifikácia z predmetných ručiteľských listín nevyplýva.

Z uvedeného vyplýva, ţe ručiteľské listiny v rozpore s § 303 Obch. zák. neobsahujú písomné

vyhlásenie ručiteľov na uspokojenie určitého záväzku viaţuce sa k primárnemu dlţníkovi.

Ustanovenie § 304 ods. 2 Obch. zák. síce umoţňuje ručením zabezpečiť záväzok,

ktorý vznikne v budúcnosti, ale predmetný záväzok musí byť dostatočne špecifikovaný

a pokiaľ dôjde následne k uzavretiu úverovej zmluvy nie je zrejmé aký rozsah z poskytnutých

peňaţných prostriedkov bol dlţníkom skutočne čerpaný, čo spôsobuje nemoţnosť

špecifikácie záväzku, ktorý má byť ručením zabezpečený.

Ţaloba je podľa súdu prvého stupňa nedôvodná aj preto, ţe nebola splnená podmienka

stanovená v § 306 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorej je veriteľ oprávnený ţiadať plnenie

od ručiteľa aţ potom, ako pohľadávku nesplnil dlţník, hoci ho veriteľ na plnenie vyzval.

3

V konaní nebolo preukázané, ţe by bola ţalovanému 1) doručená výzva na plnenie. V čase

podania ţaloby ţalovaný 1) nebol ešte v konkurze, preto podmienkou dôvodnosti uplatnenia

nároku bolo doručenie výzvy na plnenie ţalovanému 1).

Proti rozsudku v časti o zamietnutí ţaloby podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,

ţe aţ v priebehu konania ţalovaní 2) a 3) začali ako obranu vznášať časový aspekt

uzatvárania zmluvy a vyvodzovať neplatnosť ručiteľských listín z toho, ţe boli podpísané

v inej minúte resp. neskôr ako úverové zmluvy. Ručiteľské listiny podľa obsahu spĺňajú

všetky predpoklady pre vznik ručiteľského záväzku. Je v nich obsiahnutý záväzok ručiteľa

uspokojiť veriteľa ak tak neurobí dlţník a určenie dlţníka. Záväzok je vymedzený sumou

poskytovaného úveru s dodatkom „vrátane úrokov a poplatkov“ a identifikovaný číslom

úverovej zmluvy. Platnosť úverovej zmluvy nie je viazaná na poskytnutie peňaţných

prostriedkov ale na dohodu jej účastníkov, pričom zákon ani nevyţaduje pre ňu písomnú

formu. Je nepochybné, ţe ţalobca a ţalovaný 1) prejavili vôľu zmluvu uzavrieť. Ručiteľské

vyhlásenie je jednostranným úkonom a pre platnosť sa nevyţaduje ani podpis dlţníka

ani veriteľa. Ţalovaný 2) a 3) v konaní ani nespochybňovali, ţe mali úmysel za záväzok

dlţníka ručiť. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu skutočnosťou, ţe ţalovaní neboli vyzvaní

na plnenie, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako k tomuto záveru dospel. Výzva

dlţníkovi na plnenie nie je potrebná, keď je zrejmé, ţe dlţník povinnosť nesplní.

Ţalovaný 2) navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdiť.

Súd postupoval procesne správne, keď otázku platnosti ručiteľských listín posudzoval

prejudiciálne. Za podklad svojho rozhodnutia súd správne vzal skutkové zistenie,

ţe ručiteľské listiny boli podpísané pred podpísaním úverových zmlúv. Ţalovaný 2) prevzal

ručenie za záväzok, ktorý vznikol z presne špecifikovanej úverovej zmluvy a nie z akejkoľvek

inej ústne dojednane úverovej zmluvy. Zo skutkových zistené je zrejmé, ţe jedna

zo zmluvných strán úverovej zmluvy (zrejme ţalobca) prejavila úmysel uzavrieť zmluvu

v písomnej forme, z čoho vyplýva, ţe účastníci nemali v úmysle uzavrieť úverové zmluvy

v ústnej forme, ani ich v takejto forme neuzavreli. Znamená to, ţe platnou podľa § 272

ods. 1 môţe byť len písomne uzavretá zmluva.

4

Ţalovaný 3) ţiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Za nesprávnu povaţoval

argumentáciu odvolateľa, ţe ţalovaný sa mal dovolávať neplatnosti ručiteľského záväzku

samostatnou určovacou ţalobou. Ţalovaný môţe uvedenú námietku vznášať aj ako procesnú

obranu. Ďalej uviedol, ţe z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe finančné prostriedky

poskytnuté ţalovanému 1) 30. októbra 1996, neboli poskytnuté na základe riadne uzavretého

úverového vzťahu. Úverové zmluvy boli uzavreté s odkladacou podmienkou ( čl. VIII bod. 6

zmlúv ), podľa ktorých podmienkou pre poskytnutie a čerpanie úveru bolo, ţe dlţník predloţí

veriteľovi minimálne ručiteľské listiny, rozhodnutie o povolení vkladu záloţného práva,

poistnú zmluvu na predmet záloţného práva s vinkuláciou poistného plnenia v prospech

veriteľa a trvalý príkaz inkaso splátok úveru. V čase poskytnutia peňaţného plnenia nebola

splnená prinajmenšom podmienka vkladu záloţného práva do katastra, ktoré bolo vloţné

aţ 16. decembra 1996. Peňaţné prostriedky preto neboli poskytnuté na základe úverového

vzťahu, ale bez právneho dôvodu. Ţalovaný 1) tým získal bezdôvodné obohatenie,

za ktoré ţalovaný 3) ručenie neprevzal. Ţalovaný 3) bol ţalobcom uvedený do omylu, tým,

ţe mu bola predloţená na podpis listina so znením, ako keby uţ ţalovanému 1) poskytol

riadny úver, hoci ţalobcovi bola jasné, ţe tak tomu nie je.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa a dospel

k záveru, ţe odvolanie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa vo veci vychádzal zo skutkového záveru, ţe ţalovaný 1) uzavrel

so ţalobcom 30. októbra 1996 dve úverové zmluvy a ţalovaní 2) a 3) v rovnaký deň podpísali

ku kaţdej z nich ručiteľskú listinu. S uvedeným skutkovým zistením, ktoré napokon

ani nebolo sporné sa stotoţňuje aj odvolací súd. Zo skutočnosti, ţe ţalovaní 2) a 3) podpísali

ručiteľské listiny skôr ako boli podpísané úverové zmluvy však súd prvého stupňa vyvodil

nesprávny právny záver.

Úverový vzťah je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom a spravuje

sa Obch. zák. ( ). sa spravujú aj vzťahy,

ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov z úverového vzťahu ( § 261 ods. 4 ). Ručenie

v obchodných záväzkových vzťahoch je upravené v Obch. zák. komplexne. Ustanovenie

5

§ 304 ods. 2 výslovne umoţňuje ručením zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti

alebo ktorého vznik závisí na splnení podmienky. Treba súhlasiť názorom súdu prvého

stupňa, ţe i v takomto prípade musí byť záväzok dostatočne špecifikovaný. Vznik záväzku,

ktorý má vzniknúť v budúcnosti je často záväzkom do určitej miery podmieneným,

teda viazaným na splnenie určitých skutočností, pričom s výnimkou plynutia času

sú to väčšinou skutočnosti, pri ktorých nie je vopred známe či nastanú. Výklad § 304 ods. 2,

tak ako ho urobil súd prvého stupňa, by však prakticky neumoţňoval zabezpečiť záväzok

dlţníka z úverového vzťahu. Úverová zmluva podľa § 497 a nasl. Obch. zák. je takzvaným

konsenzuálnym kontraktom a jej vznik nezávisí na tom, či dlţník úver v dohodnutej výške

skutočne pouţije ( vyčerpá ). Pri uzavretí zmluvy preto vopred nie je istá výška záväzku

dlţníka vrátiť poskytnuté peňaţné prostriedky ( odhliadnuc od výšky záväzku zaplatiť

aj úroky ) a tým ani čiastka, ktorú bude musieť ručiteľ zaplatiť. V ručiteľskom vyhlásení

je preto uvedená výška dlhu za ktorý ručiteľ ručí. Napokon ručiteľský záväzok sa aktivizuje

vţdy aţ v budúcnosti za splnenia základnej podmienky, ţe dlh nesplnil priamy dlţník.

Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa nepovaţoval

špecifikáciu záväzku, za ktorý ţalovaní 2) a 3) prevzali ručenie za dostatočnú. V ručiteľských

listinách je jednoznačne označený ako záväzok dlţníka R. H. zaplatiť úver, úroky a poplatky

na základe konkrétnej, v listine podrobne popísanej úverovej zmluvy poskytnutý v uvedenej

výške. Nemôţu byť pochybnosti o tom, ţe úmyslom ručiteľov bolo prevzatie ručenia za

záväzok dlţníka, ktorý vznikol alebo mal vzniknúť z úverových zmlúv bez ohľadu nato, či uţ

boli uzavreté alebo sa mali uzavrieť. Popis úverových zmlúv v ručiteľských listinách (

okrem iného jej účastníci a výška 1 000 000 Sk a 13 000 000 Sk poskytovaného úveru ) sa

zhoduje s obsahom a označením úverových zmlúv, takţe ţalovaný 2) a 3) vedeli,

ţe preberajú ručenie za úver poskytnutý na základe úverových zmlúv. Navyše, ako vyplýva

zo skutkového zistenia súdu prvého stupňa, pripravené úverové zmluvy aj videli ( tvrdia,

ţe videli, ţe v čase podpisu ručiteľských listín tieto neboli podpísané ţalobcom ).

Okrem toho ručiteľské vyhlásenie je síce jednostranným úkonom, ale úkonom

adresovaným. Jeho účinky nastávajú aţ potom ako sa dostane do sféry toho, komu je určené,

teda veriteľa. Nezáleţí preto na tom, kedy bolo podpísané, prípadne kedy bol podpis na ňom

overený, ale kedy bol veriteľovi odovzdaný, a keďţe podstatou vyhlásenia je ponuka ručenia,

kedy bola ponuka veriteľom akceptovaná ( prijatá ), i keď sa prijatie nedeje osobitným

6

výslovným úkonom ale faktickým konaním. Vychádzajúc z charakteru úverového vzťahu,

keď poskytujúce peňaţné na zníţenie rizika nesplatenia dlhu ţiadajú návratnosť

poskytnutých prostriedkov zabezpečiť niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov ( prípadne

súčasne viacerých ) je prirodzeným postup, keď úverovú zmluvu uzavrú aţ potom

ako je poskytnuté alebo preukázané zabezpečenie pohľadávky. Je preto logické, ţe prevzatie

ručenia spravidla časovo predchádza uzavretiu úverovej zmluvy.

Za nesprávny povaţuje odvolací súd aj názor súdu prvého stupňa, ţe ţaloba je voči

ţalovaným 2) a 3) neopodstatnená pre nesplnenie podmienky stanovenej v § 306 ods. 1 Obch.

zák. Treba prisvedčiť súdu prvého stupňa, ţe podmienkou pre vznik povinnosti ručiteľov

plniť je písomná výzva veriteľa dlţníkovi. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za písomnú výzvu

na plnenie povaţuje aj ţaloba podaná proti dlţníkovi ( pozri napr. ,

komentár, Jaromír Svoboda a spol. Eurounion 2005, str.501, alebo Jehlička, Švestka, Škárová,

Občanský zákonník, komentář C.H. Beck, 9. vydání 2004, str.799 ). Uvedené vyplýva

z , podľa ktorého je hmotnoprávny úkon účastníka voči súdu účinný

aj voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Ţalobca - veriteľ podal

ţalobu nielen proti ţalovaným 2) a 3) ale aj proti – ţalovanému 1) - dlţníkovi. Ţaloba

mu bola doručená 5. januára 1998. Uvedeným dňom bola splnená podmienka stanovená

v § 306 ods. 1. Treba pripustiť, ţe podmienka nebola splnená v čase podania ţaloby. Podľa

je však pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

V čase vydania napadnutého rozsudku bola uvedená podmienka nepochybne splnená.

To platí aj pre ďalšiu skutočnosť, ktorá nastala v priebehu konania a nahradzuje písomnú

výzvu na plnenie - vyhlásenie konkurzu.

Neobstojí námietka vznášaná ţalovaným 3) v priebehu konania a vo vyjadrení

k odvolaniu, ţe ţalobca plnenie ţalovanému 1) neposkytol na základe uzavretých úverových

zmlúv, pretoţe v čase plnenia ešte neboli splnené odkladacie podmienky, na ktoré bol vznik

zmlúv viazaný. Nezodpovedá skutočnosti, ţe úverové zmluvy boli uzavreté s odkladacou

podmienkou. V článku VIII/6, na ktorý sa ţalovaný odvoláva, je uvedené, ţe zmluva

nadobúda platnosť dňom podpísania účastníkmi, teda bez stanovenia akejkoľvek podmienky.

Na predloţenie stanovených dokladov druhá veta uvedeného článku zmlúv neviaţe platnosť,

ale účinnosť zmlúv. Aţ na v zákonom stanovené výnimky však zmluvy nadobúdajú účinnosť

súčasne s platnosťou. Výnimku stanovuje § 47 ods. Obč. zák., ktorá však na sporný prípad

7

nedopadá. Špecifický prípad neúčinnosti platnej zmluvy nastáva pri úspešnom odporovaní

zmluvy podľa § 42a Obč. zák. alebo podľa konkurzných predpisov. V prípadoch, na ktoré

nedopadá ţiadna výnimka, účastníci zmluvy nemôţu vylúčiť účinnosť platne uzavretej

zmluvy. Preto na účinnosť úverových zmlúv nemá vplyv ani druhá veta uvedeného článku

zmluvy. Odkladaciu podmienku ani pre platnosť ani pre účinnosť zmluvy nestanovuje ani

článok V/2 zmlúv. Článok upravuje zmluvné podmienky pre čerpanie úveru ( predloţenie

rozhodnutia o vklade záloţného práva do katastra ), nie podmienky platnosti alebo účinnosti

zmlúv. Úverová zmluva upravuje práva a povinnosti účastníkov zmluvy a je len na nich,

či umoţnia výkon niektorého práva z nej napriek tomu, ţe niektorá zmluvná podmienka ešte

nebola splnená ( nebol ešte predloţený doklad o vklade záloţného práva ). Takto poskytnuté

plnenie bolo plnením z platne uzavretej zmluvy a nie plnením bez právneho dôvodu.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho názoru

o neplatnosti ručiteľských záväzkov ţalovaných 2) a 3), v dôsledku ktorého sa súd nezaoberal

výškou dlhu, ktorý sú titulu ručenia povinní zaplatiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ,

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne

aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Uznesením z 30. marca 2009, č. k. – 244 súd prvého stupňa uloţil

zástupcovi ţalobcu 663,88 eur poriadkovej pokuty. Rozhodol tak s poukazom na § 53 ods. 1

s odôvodnením, ţe sa napriek doručeniu predvolania na pojednávanie 30. 03. 2009

nedostavil a tým hrubo sťaţil postup konania vo veci. Jeho ospravedlnenie s odôvodnením,

ţe sa v rovnakom čase musí zúčastniť pojednávania na Okresnom súde v Leviciach

nepovaţoval za opodstatnené, keďţe predvolanie na Okresný súd v Leviciach bolo vystavené

aţ potom, ako mu bolo doručené predvolanie na Krajský súd v Nitre.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania

podľa a dospel k záveru, ţe odvolanie je opodstatnené.

Zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa na pojednávanie 30. marca 2009 poslal

predvolanie, v poučení ktorého je uvedené, ţe ak sa na pojednávanie nedostaví, môţe

sa pojednávať v jeho neprítomnosti. Z uvedeného poučenia nevyplýva, ţe povaţoval účasť

8

zástupcu ţalovaného za nevyhnutnú, bez ktorej nemôţe pojednávanie uskutočniť ( na rozdiel

od Okresného súdu v Leviciach, ktorý v predvolaní na pojednávanie uviedol, ţe povaţuje

jeho účasť za nevyhnutnú ). V uvedenej situácii, ak súd prvého stupňa nepovaţoval dôvod

uvedený v ospravedlnení za hodný zreteľa, mohol uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti

zástupcu. Vzhľadom na znenie poučenia však nemohol jeho konanie povaţovať hrubo

sťaţujúce postup konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková