Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)557/434877.d51401.pdf
PDF · 117.46 KB
No categories available
3Obo/43/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 14/2011 – 414
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu C. C. C., a. s., so sídlom v N.,
zastúpeného JUDr. Ľ. N., advokátom
so sídlom v B., proti ţalovanému 1) R. H., naposledy bytom v N., teraz na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníčkou Mgr. S. S., vyššou súdnou úradníčkou na Okresnom súde v Nitre, 2)
J. K., bývajúcemu v N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou B. & P., s. r. o., so sídlom v B.,
so sídlom organizačnej zloţky v Nitre, Farská 31, 3) A.. K., bývajúcemu v Š., zastúpenému
advokátom JUDr. F. K., L., o zaplatenie 538 906,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. apríla 2010, č. k. 16 Cb 297/1997–375 a uzneseniu
z 30. 03. 2009, č. k. 16 Cb 297/1997–244, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
ktorou bola ţaloba voči ţalovaným 2) a 3) zamietnutá z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia
v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Napadnuté uznesenie z 30. marca 2009 č. k. 16 Cb 297/1997–244 z r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vo vzťahu k ţalovanému 1) vyhovel
ţalobe a zaviazal ho zaplatiť ţalobcovi 537 572,29 eur s úrokmi z omeškania. Vo vzťahu
k ţalovaným 2) a 3) ţalobu zamietol. Vo zvyšku ( 1 334,40 eur ) konanie zastavil potom
ako ţalobca v tejto časti vzal ţalobu späť. Zároveň rozhodol, ţe o trovách konania
po právoplatnosti. Pri rozhodnutí súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia,
ţe ţalobca ( jeho právny predchodca S. s. a. s. ) so ţalovaným 1)
30. 10. 1996 uzavrel dve úverové zmluvy. Jednu na poskytnutie 13 mil. Sk, ktorá mala
byť splatená poslednou splátkou v októbri 2004 a druhú na poskytnite 1 mil. Sk, ktorá mala
byť splatená v októbri 1997. Zmluvy boli platne uzavreté a nebolo sporné, ţe ţalobca
ţalovanému 1) peňaţné prostriedky podľa zmlúv poskytol a v konaní výpisom z knihy
peňaţného ústavu preukázal aj výšku dlţnej istiny a jej príslušenstva, preto povaţoval ţalobu
voči ţalovanému za dôvodnú.
Za nedôvodnú povaţoval ţalobu proti ţalovaným 2) a 3), pretoţe ich ručiteľské
záväzky z oboch úverových zmlúv nemoţno povaţovať za platné podľa § 303 a 304
Obch. zák., keďţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalovaní podpísali ručiteľské listiny v čase
keď ešte neboli platne uzavreté úverové zmluvy. Z výpovede svedka vyplynulo, ţe v čase
keď ručitelia ( ţalovaní 2 a 3 ) podpisovali ručiteľské listiny, ešte neboli úverové zmluvy
podpísané oboma zmluvnými stranami. Zmluva o úvere je špecifická v tom, ţe záväzok
ţalovaného 1) mohol vzniknúť aţ momentom skutočného čerpania peňaţných prostriedkov,
ktorých výška a ďalšia špecifikácia z predmetných ručiteľských listín nevyplýva.
Z uvedeného vyplýva, ţe ručiteľské listiny v rozpore s § 303 Obch. zák. neobsahujú písomné
vyhlásenie ručiteľov na uspokojenie určitého záväzku viaţuce sa k primárnemu dlţníkovi.
Ustanovenie § 304 ods. 2 Obch. zák. síce umoţňuje ručením zabezpečiť záväzok,
ktorý vznikne v budúcnosti, ale predmetný záväzok musí byť dostatočne špecifikovaný
a pokiaľ dôjde následne k uzavretiu úverovej zmluvy nie je zrejmé aký rozsah z poskytnutých
peňaţných prostriedkov bol dlţníkom skutočne čerpaný, čo spôsobuje nemoţnosť
špecifikácie záväzku, ktorý má byť ručením zabezpečený.
Ţaloba je podľa súdu prvého stupňa nedôvodná aj preto, ţe nebola splnená podmienka
stanovená v § 306 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorej je veriteľ oprávnený ţiadať plnenie
od ručiteľa aţ potom, ako pohľadávku nesplnil dlţník, hoci ho veriteľ na plnenie vyzval.
V konaní nebolo preukázané, ţe by bola ţalovanému 1) doručená výzva na plnenie. V čase
podania ţaloby ţalovaný 1) nebol ešte v konkurze, preto podmienkou dôvodnosti uplatnenia
nároku bolo doručenie výzvy na plnenie ţalovanému 1).
Proti rozsudku v časti o zamietnutí ţaloby podal odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
ţe aţ v priebehu konania ţalovaní 2) a 3) začali ako obranu vznášať časový aspekt
uzatvárania zmluvy a vyvodzovať neplatnosť ručiteľských listín z toho, ţe boli podpísané
v inej minúte resp. neskôr ako úverové zmluvy. Ručiteľské listiny podľa obsahu spĺňajú
všetky predpoklady pre vznik ručiteľského záväzku. Je v nich obsiahnutý záväzok ručiteľa
uspokojiť veriteľa ak tak neurobí dlţník a určenie dlţníka. Záväzok je vymedzený sumou
poskytovaného úveru s dodatkom „vrátane úrokov a poplatkov“ a identifikovaný číslom
úverovej zmluvy. Platnosť úverovej zmluvy nie je viazaná na poskytnutie peňaţných
prostriedkov ale na dohodu jej účastníkov, pričom zákon ani nevyţaduje pre ňu písomnú
formu. Je nepochybné, ţe ţalobca a ţalovaný 1) prejavili vôľu zmluvu uzavrieť. Ručiteľské
vyhlásenie je jednostranným úkonom a pre platnosť sa nevyţaduje ani podpis dlţníka
ani veriteľa. Ţalovaný 2) a 3) v konaní ani nespochybňovali, ţe mali úmysel za záväzok
dlţníka ručiť. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu skutočnosťou, ţe ţalovaní neboli vyzvaní
na plnenie, z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako k tomuto záveru dospel. Výzva
dlţníkovi na plnenie nie je potrebná, keď je zrejmé, ţe dlţník povinnosť nesplní.
Ţalovaný 2) navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako vecne správne potvrdiť.
Súd postupoval procesne správne, keď otázku platnosti ručiteľských listín posudzoval
prejudiciálne. Za podklad svojho rozhodnutia súd správne vzal skutkové zistenie,
ţe ručiteľské listiny boli podpísané pred podpísaním úverových zmlúv. Ţalovaný 2) prevzal
ručenie za záväzok, ktorý vznikol z presne špecifikovanej úverovej zmluvy a nie z akejkoľvek
inej ústne dojednane úverovej zmluvy. Zo skutkových zistené je zrejmé, ţe jedna
zo zmluvných strán úverovej zmluvy (zrejme ţalobca) prejavila úmysel uzavrieť zmluvu
v písomnej forme, z čoho vyplýva, ţe účastníci nemali v úmysle uzavrieť úverové zmluvy
v ústnej forme, ani ich v takejto forme neuzavreli. Znamená to, ţe platnou podľa § 272
ods. 1 O. s. p. môţe byť len písomne uzavretá zmluva.
Ţalovaný 3) ţiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Za nesprávnu povaţoval
argumentáciu odvolateľa, ţe ţalovaný sa mal dovolávať neplatnosti ručiteľského záväzku
samostatnou určovacou ţalobou. Ţalovaný môţe uvedenú námietku vznášať aj ako procesnú
obranu. Ďalej uviedol, ţe z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe finančné prostriedky
poskytnuté ţalovanému 1) 30. októbra 1996, neboli poskytnuté na základe riadne uzavretého
úverového vzťahu. Úverové zmluvy boli uzavreté s odkladacou podmienkou ( čl. VIII bod. 6
zmlúv ), podľa ktorých podmienkou pre poskytnutie a čerpanie úveru bolo, ţe dlţník predloţí
veriteľovi minimálne ručiteľské listiny, rozhodnutie o povolení vkladu záloţného práva,
poistnú zmluvu na predmet záloţného práva s vinkuláciou poistného plnenia v prospech
veriteľa a trvalý príkaz inkaso splátok úveru. V čase poskytnutia peňaţného plnenia nebola
splnená prinajmenšom podmienka vkladu záloţného práva do katastra, ktoré bolo vloţné
aţ 16. decembra 1996. Peňaţné prostriedky preto neboli poskytnuté na základe úverového
vzťahu, ale bez právneho dôvodu. Ţalovaný 1) tým získal bezdôvodné obohatenie,
za ktoré ţalovaný 3) ručenie neprevzal. Ţalovaný 3) bol ţalobcom uvedený do omylu, tým,
ţe mu bola predloţená na podpis listina so znením, ako keby uţ ţalovanému 1) poskytol
riadny úver, hoci ţalobcovi bola jasné, ţe tak tomu nie je.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, ţe odvolanie je opodstatnené.
Súd prvého stupňa vo veci vychádzal zo skutkového záveru, ţe ţalovaný 1) uzavrel
so ţalobcom 30. októbra 1996 dve úverové zmluvy a ţalovaní 2) a 3) v rovnaký deň podpísali
ku kaţdej z nich ručiteľskú listinu. S uvedeným skutkovým zistením, ktoré napokon
ani nebolo sporné sa stotoţňuje aj odvolací súd. Zo skutočnosti, ţe ţalovaní 2) a 3) podpísali
ručiteľské listiny skôr ako boli podpísané úverové zmluvy však súd prvého stupňa vyvodil
nesprávny právny záver.
Úverový vzťah je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom a spravuje
sa Obch. zák. ( § 261 ods. 3 písm. d/ ). Obchodným zákonníkom sa spravujú aj vzťahy,
ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov z úverového vzťahu ( § 261 ods. 4 ). Ručenie
v obchodných záväzkových vzťahoch je upravené v Obch. zák. komplexne. Ustanovenie
§ 304 ods. 2 výslovne umoţňuje ručením zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti
alebo ktorého vznik závisí na splnení podmienky. Treba súhlasiť názorom súdu prvého
stupňa, ţe i v takomto prípade musí byť záväzok dostatočne špecifikovaný. Vznik záväzku,
ktorý má vzniknúť v budúcnosti je často záväzkom do určitej miery podmieneným,
teda viazaným na splnenie určitých skutočností, pričom s výnimkou plynutia času
sú to väčšinou skutočnosti, pri ktorých nie je vopred známe či nastanú. Výklad § 304 ods. 2,
tak ako ho urobil súd prvého stupňa, by však prakticky neumoţňoval zabezpečiť záväzok
dlţníka z úverového vzťahu. Úverová zmluva podľa § 497 a nasl. Obch. zák. je takzvaným
konsenzuálnym kontraktom a jej vznik nezávisí na tom, či dlţník úver v dohodnutej výške
skutočne pouţije ( vyčerpá ). Pri uzavretí zmluvy preto vopred nie je istá výška záväzku
dlţníka vrátiť poskytnuté peňaţné prostriedky ( odhliadnuc od výšky záväzku zaplatiť
aj úroky ) a tým ani čiastka, ktorú bude musieť ručiteľ zaplatiť. V ručiteľskom vyhlásení
je preto uvedená výška dlhu za ktorý ručiteľ ručí. Napokon ručiteľský záväzok sa aktivizuje
vţdy aţ v budúcnosti za splnenia základnej podmienky, ţe dlh nesplnil priamy dlţník.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa nepovaţoval
špecifikáciu záväzku, za ktorý ţalovaní 2) a 3) prevzali ručenie za dostatočnú. V ručiteľských
listinách je jednoznačne označený ako záväzok dlţníka R. H. zaplatiť úver, úroky a poplatky
na základe konkrétnej, v listine podrobne popísanej úverovej zmluvy poskytnutý v uvedenej
výške. Nemôţu byť pochybnosti o tom, ţe úmyslom ručiteľov bolo prevzatie ručenia za
záväzok dlţníka, ktorý vznikol alebo mal vzniknúť z úverových zmlúv bez ohľadu nato, či uţ
boli uzavreté alebo sa mali uzavrieť. Popis úverových zmlúv v ručiteľských listinách (
okrem iného jej účastníci a výška 1 000 000 Sk a 13 000 000 Sk poskytovaného úveru ) sa
zhoduje s obsahom a označením úverových zmlúv, takţe ţalovaný 2) a 3) vedeli,
ţe preberajú ručenie za úver poskytnutý na základe úverových zmlúv. Navyše, ako vyplýva
zo skutkového zistenia súdu prvého stupňa, pripravené úverové zmluvy aj videli ( tvrdia,
ţe videli, ţe v čase podpisu ručiteľských listín tieto neboli podpísané ţalobcom ).
Okrem toho ručiteľské vyhlásenie je síce jednostranným úkonom, ale úkonom
adresovaným. Jeho účinky nastávajú aţ potom ako sa dostane do sféry toho, komu je určené,
teda veriteľa. Nezáleţí preto na tom, kedy bolo podpísané, prípadne kedy bol podpis na ňom
overený, ale kedy bol veriteľovi odovzdaný, a keďţe podstatou vyhlásenia je ponuka ručenia,
kedy bola ponuka veriteľom akceptovaná ( prijatá ), i keď sa prijatie nedeje osobitným
výslovným úkonom ale faktickým konaním. Vychádzajúc z charakteru úverového vzťahu,
keď poskytujúce peňaţné ústavy na zníţenie rizika nesplatenia dlhu ţiadajú návratnosť
poskytnutých prostriedkov zabezpečiť niektorým zo zabezpečovacích prostriedkov ( prípadne
súčasne viacerých ) je prirodzeným postup, keď úverovú zmluvu uzavrú aţ potom
ako je poskytnuté alebo preukázané zabezpečenie pohľadávky. Je preto logické, ţe prevzatie
ručenia spravidla časovo predchádza uzavretiu úverovej zmluvy.
Za nesprávny povaţuje odvolací súd aj názor súdu prvého stupňa, ţe ţaloba je voči
ţalovaným 2) a 3) neopodstatnená pre nesplnenie podmienky stanovenej v § 306 ods. 1 Obch.
zák. Treba prisvedčiť súdu prvého stupňa, ţe podmienkou pre vznik povinnosti ručiteľov
plniť je písomná výzva veriteľa dlţníkovi. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za písomnú výzvu
na plnenie povaţuje aj ţaloba podaná proti dlţníkovi ( pozri napr. Občiansky zákonník ,
komentár, Jaromír Svoboda a spol. Eurounion 2005, str.501, alebo Jehlička, Švestka, Škárová,
Občanský zákonník, komentář C.H. Beck, 9. vydání 2004, str.799 ). Uvedené vyplýva
z § 41 ods. 3 O. s. p. , podľa ktorého je hmotnoprávny úkon účastníka voči súdu účinný
aj voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Ţalobca - veriteľ podal
ţalobu nielen proti ţalovaným 2) a 3) ale aj proti – ţalovanému 1) - dlţníkovi. Ţaloba
mu bola doručená 5. januára 1998. Uvedeným dňom bola splnená podmienka stanovená
v § 306 ods. 1. Treba pripustiť, ţe podmienka nebola splnená v čase podania ţaloby. Podľa
§ 154 ods. 1 O. s. p. je však pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V čase vydania napadnutého rozsudku bola uvedená podmienka nepochybne splnená.
To platí aj pre ďalšiu skutočnosť, ktorá nastala v priebehu konania a nahradzuje písomnú
výzvu na plnenie - vyhlásenie konkurzu.
Neobstojí námietka vznášaná ţalovaným 3) v priebehu konania a vo vyjadrení
k odvolaniu, ţe ţalobca plnenie ţalovanému 1) neposkytol na základe uzavretých úverových
zmlúv, pretoţe v čase plnenia ešte neboli splnené odkladacie podmienky, na ktoré bol vznik
zmlúv viazaný. Nezodpovedá skutočnosti, ţe úverové zmluvy boli uzavreté s odkladacou
podmienkou. V článku VIII/6, na ktorý sa ţalovaný odvoláva, je uvedené, ţe zmluva
nadobúda platnosť dňom podpísania účastníkmi, teda bez stanovenia akejkoľvek podmienky.
Na predloţenie stanovených dokladov druhá veta uvedeného článku zmlúv neviaţe platnosť,
ale účinnosť zmlúv. Aţ na v zákonom stanovené výnimky však zmluvy nadobúdajú účinnosť
súčasne s platnosťou. Výnimku stanovuje § 47 ods. Obč. zák., ktorá však na sporný prípad
nedopadá. Špecifický prípad neúčinnosti platnej zmluvy nastáva pri úspešnom odporovaní
zmluvy podľa § 42a Obč. zák. alebo podľa konkurzných predpisov. V prípadoch, na ktoré
nedopadá ţiadna výnimka, účastníci zmluvy nemôţu vylúčiť účinnosť platne uzavretej
zmluvy. Preto na účinnosť úverových zmlúv nemá vplyv ani druhá veta uvedeného článku
zmluvy. Odkladaciu podmienku ani pre platnosť ani pre účinnosť zmluvy nestanovuje ani
článok V/2 zmlúv. Článok upravuje zmluvné podmienky pre čerpanie úveru ( predloţenie
rozhodnutia o vklade záloţného práva do katastra ), nie podmienky platnosti alebo účinnosti
zmlúv. Úverová zmluva upravuje práva a povinnosti účastníkov zmluvy a je len na nich,
či umoţnia výkon niektorého práva z nej napriek tomu, ţe niektorá zmluvná podmienka ešte
nebola splnená ( nebol ešte predloţený doklad o vklade záloţného práva ). Takto poskytnuté
plnenie bolo plnením z platne uzavretej zmluvy a nie plnením bez právneho dôvodu.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho názoru
o neplatnosti ručiteľských záväzkov ţalovaných 2) a 3), v dôsledku ktorého sa súd nezaoberal
výškou dlhu, ktorý sú titulu ručenia povinní zaplatiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods.1 písm. h) , ods. 2 O. s. p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O. s. p. ).
Uznesením z 30. marca 2009, č. k. 16 Cb 297/1997 – 244 súd prvého stupňa uloţil
zástupcovi ţalobcu 663,88 eur poriadkovej pokuty. Rozhodol tak s poukazom na § 53 ods. 1
O. s. p. s odôvodnením, ţe sa napriek doručeniu predvolania na pojednávanie 30. 03. 2009
nedostavil a tým hrubo sťaţil postup konania vo veci. Jeho ospravedlnenie s odôvodnením,
ţe sa v rovnakom čase musí zúčastniť pojednávania na Okresnom súde v Leviciach
nepovaţoval za opodstatnené, keďţe predvolanie na Okresný súd v Leviciach bolo vystavené
aţ potom, ako mu bolo doručené predvolanie na Krajský súd v Nitre.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie je opodstatnené.
Zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa na pojednávanie 30. marca 2009 poslal
predvolanie, v poučení ktorého je uvedené, ţe ak sa na pojednávanie nedostaví, môţe
sa pojednávať v jeho neprítomnosti. Z uvedeného poučenia nevyplýva, ţe povaţoval účasť
zástupcu ţalovaného za nevyhnutnú, bez ktorej nemôţe pojednávanie uskutočniť ( na rozdiel
od Okresného súdu v Leviciach, ktorý v predvolaní na pojednávanie uviedol, ţe povaţuje
jeho účasť za nevyhnutnú ). V uvedenej situácii, ak súd prvého stupňa nepovaţoval dôvod
uvedený v ospravedlnení za hodný zreteľa, mohol uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti
zástupcu. Vzhľadom na znenie poučenia však nemohol jeho konanie povaţovať hrubo
sťaţujúce postup konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková