Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/10/2015

Identifikačné číslo spisu: 4097899860 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4097899860.4

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská aukčná dražobná, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 664 219, zastúpeného: JUDr. Miroslava Zaujecová, advokátka, so sídlom Planét 12, 821 02 Bratislava, na základe substitučného splnomocnenia JUDr. Ing. Ľubomíra Navračiča, PhD. (predtým v Credit Clearing Center, a. s., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 35 839 651, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava), proti žalovanému v 2. rade: X. S., nar. XX. U. XXXX, bytom S., zastúpeného advokátskou kanceláriou: BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, v 3. rade: U. S., nar. XX. W. XXXX, bytom Z., zastúpeného: JUDr. František Kovács, advokát, so sídlom F. Engelsa 4, 934 01 Levice, o zaplatenie 537 572,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -476 zo dňa 13. októbra 2014, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -476 zo dňa 13. októbra 2014 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -476 zo dňa 13. 10. 2014 rozhodol tak, že žalovaných v 2. a 3. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 537 572,29 eur (16 194 902,80 Sk) spolu s 15,5 % úrokom z omeškania zo sumy 460 286,89 eur (13 866 603,08 Sk) od 27. 11. 1997 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 14,5 % zo sumy 30 920,56 eur (931 512,97 Sk) od 01. 12. 1999 do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká v tomto rozsahu povinnosť plnenia druhého zo žalovaných.

O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca (pôvodne Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava) sa žalobou

zo dňa 04. 12. 1997 domáhal zaviazať žalovaných v 1. - 3. rade zaplatiť sumu 14 917 055 Sk (495 155,51 eur) spolu s príslušenstvom a trovami konania titulom plnenia z uzavretej zmluvy o úvere so žalovaným v 1. rade ako aj ručením žalovaných v 2. a 3. rade. Uviedol, že uznesením č. k. -80 zo dňa 30. 01. 2006 bola pripustená zmena účastníka na strane žalobcu na Credit Clearing Center, a. s. Bratislava vzhľadom na zmluvu o postúpení pohľadávok.

Citoval rozsudok zo dňa 19. 04. 2010 č. k. -375, ktorým bolo rozhodnuté tak, že žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 537 572,29 eur s príslušenstvom a voči žalovaným 2. a 3. rade bola žaloba zamietnutá. Konštatoval, že na základe odvolania žalobcu v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá voči žalovaným v 2. a 3. rade bol rozsudok č. k. -375 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -414, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V tomto konaní vychádzal súd prvého stupňa z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie

Po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu SLSP, a. s. Bratislava, pobočka Nové Zámky a žalovaným v 1. rade došlo dňa 30. 10. 1996 k uzavretiu dvoch úverových zmlúv, pričom ÚZ I. mala byť splácaná podľa špecifikácie podľa čl. III. s poslednou splátkou október 2004. ÚZ II. na sumu 1 000 000 Sk mala byť splácaná podľa č. III. tejto zmluvy s poslednou splátkou v mesiaci október 1997 so súčasným splnením ostatných zmluvne dohodnutých podmienok. Vychádzajúc z obsahu uzavretých zmlúv prvostupňový súd dospel k záveru, že boli uzavreté v zmysle ustanovenia a nasl. platne a že poskytnutie finančných prostriedkov, na ktoré sa žalobca zaviazal, spochybnené nebolo. V spojení s predloženými dokladmi žalobcom, prvostupňový súd sa stotožnil so špecifikáciou žaloby a žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu, čo do istiny ako aj príslušenstva považoval za dôvodný. Následne sa zaoberal ručiteľskými listinami žalovaného v 2. a 3. rade, ktorými ručitelia prebrali ručenie za dlžníkov a záväzok spočívajúci v platení úveru úrokov a poplatkov do výšky vyúčtovanej sporiteľňou. Zároveň zistil, že podľa ručiteľských zmlúv žalovaného v 2. a 3. rade zo dňa 30. 10. 1996 bolo preukázané, že v čl. I. a II. boli špecifikované totožne ako vo vyššie uvedených ručiteľských listinách, že ručitelia preberajú ručenie za úver podľa úverovej zmluvy č. 2142190-179/129 zo dňa 30. 10. 1996 na sumu 1 000 000 Sk. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na odôvodnenie a právny názor súdu odvolacieho v zrušujúcom uznesení č. k. -414 zo dňa 31. 05. 2012, podľa ktorého úverová zmluva podľa a nasl. je konsenzuálnym kontraktom a jej vznik nezávisí na tom, či dlžník použil úver v dohodnutej výške a či ho skutočne vyčerpá. Prvostupňový súd mal za jednoznačné, že označený záväzok dlžníka Y. Z. bol v úverovej zmluve uvedený a nemôžu byť pochybnosti ručiteľov, že bolo ich úmyslom prevziať jeho záväzok bez ohľadu na to, či už boli úverové zmluvy uzavreté alebo sa mali uzavrieť. Popis úverových zmlúv v ručiteľských listinách sa podľa prvostupňového súdu zhoduje s obsahom a označením úverových zmlúv. K splneniu podmienky uvedenej v ustanovení , odvolací súd uviedol, že bola splnená s poukazom na ustanovenie v čase vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd vyslovil názor, že nie je pravdou, že zmluvy boli uzavreté s odkladacou podmienkou, nakoľko táto nebola stanovená ani čl. V/2 zmlúv. Odvolací súd ručenie žalovaných v 2. a 3. rade považoval za jednoznačne platné a preto žalobe voči ním vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 03. 11. 2014 a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť.

Názor odvolacieho súdu, že bola splnená podmienka vyzvať dlžníka na splnenie záväzku tým, že bola táto v priebehu konania, žalovaný v 2. rade považuje za zvýhodnený výklad v prospech žalobcu a podľa neho ide o názor právne neudržateľný. Podľa žalovaného v 2. rade nebolo umožnené žalovanému v 1. rade splniť záväzok v primeranej dobe a právny úkon, podanie žaloby, nemôže nahradiť výzvu na dobrovoľné splnenie záväzku v primeranej dobe. Podľa žalovaného v 2. rade taktiež nie je možné považovať za platné ručenie na základe ručiteľských listín podpísaných skôr ako boli podpísané úverové zmluvy, nakoľko ide o záväzok akcesorický, ku ktorému predchádza existencia hlavného záväzku. Pre

posúdenie platnosti ručiteľského záväzku, v ktorom ručiteľ ručí za budúci záväzok je potrebné preukázať, či bol takýto spôsob ručenia výslovne dohodnutý v ručiteľskej listine. Skutočnou vôľou ručiteľa nebolo zabezpečovať záväzky, ktoré v čase podpisu ručiteľských listín neexistovali, z čoho je zrejmé, že ručiteľ prejavil vôľu ručiť za záväzok už z úverovej zmluvy existujúcej. Na základe uvedeného žalovaný v 2. rade má za to, že ručiteľské listiny sú absolútne neplatné a jedná sa výslovne o výhodnú interpretáciu pre jedného z účastníkov konania.

Z hľadiska procesnoprávneho podľa žalovaného v 2. rade ide o rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, ktoré neobsahuje náležitosti dané ustanovením , čím bolo žalovanému v 2. rade odobraté právo na riadny a spravodlivý súdny proces pred súdom, na základe čoho navrhol v celom rozsahu žalobu zamietnuť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním doručeným súdu 09. 02. 2015 (list v spise 503) a navrhol prvostupňovému súdu rozhodnutiu vyhovieť.

K námietke odvolateľa, že žalobca nevyzval dlžníka, uviedol, že sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom, že písomnou výzvou na plnenie sa považuje žaloba po podaní, ktorej mohol žalobca kedykoľvek jeho záväzok splniť.

K tvrdeniu žalovaného v 2. rade ohľadne neplatnosti ručiteľských zmlúv sa žalobca plne stotožnil s vysloveným právnym záverom konajúceho súdu ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v zrušujúcom uznesení, z ktorého aj v novom konaní prvostupňový súd vychádzal.

K procesnoprávnej námietke, ohľadne nedostatočného odôvodnenia, žalobca konštatoval, že prvostupňový súd v novom konaní v súlade so zrušujúcim uznesením doplnil dokazovanie a rozhodol v jeho intenciách na základe čoho je napadnuté rozhodnutie vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v 2. rade nevyhovel.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či prvostupňový súd v novom konaní rozhodol v súlade so zákonom, keď žalovaného v 2. a 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy uvedenej vo výroku rozhodnutia titulom ručiteľských záväzkov.

Z predložených dokladov nie je sporné, tak ako konštatoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. , sp. zn. zo dňa 31. 05. 2012, že úverové zmluvy, na základe ktorých boli žalobcom peňažné prostriedky poskytnuté, boli platne uzavreté. Z obsahu odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. zo dňa 31. 05. 2012 je zrejmé, že odvolací súd sa v tomto odôvodnení zaoberal práve námietkami uvedenými v odvolaní žalovaného v 2. rade a jednoznačne konštatoval, že písomná výzva veriteľa dlžníkovi na plnenie sa v súlade s prijatou judikatúrou považuje aj žaloba podaná voči dlžníkovi a že žalobca tým, že žalobu podal dňom 05. 01. 1998 bola podmienka stanovená spolu s je nepochybne nesplnená. Faktom je, že ide o námietku uvedenú v odvolaní iba za účelovú, nakoľko aj zo samotného odvolania je zrejmé, že žalovaný v 2. rade zdieľa presvedčenie, že za ručiteľský záväzok nenesie zodpovednosť, keďže nejde o ručiteľský záväzok pre poskytnutý úver žalovanému v 1. rade, platný.

Odôvodnenie odvolacieho súdu sa zaoberá taktiež s námietkou žalovaného ohľadne podľa neho absolútnej neplatnosti ručiteľských listín, z ktorého je jednoznačné, že ide o platné ručiteľské listiny ako aj, že prevzatie ručenia spravidla predchádza uzavretiu úverových zmlúv. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že vzhľadom k tomu, že ručenie je akcesorickým záväzkom, ktorému predchádza hlavný záväzok - úverová zmluva, a preto akcesorický záväzok nemohol vzniknúť ako zmluva o úvere nie je podložený žiadnym právnym predpisom a ide o tvrdenie, s ktorým sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v

zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 05. 2012 ako odvolací súd vysporiadal, na základe ktorého právneho záveru prvostupňový súd v novom konaní rozhodol v súlade so zákonom.

Námietku uvedenú v odvolaní žalovaného v 2. rade týkajúcu sa nesprávnosti procesnoprávneho charakteru ohľadne nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky kvalifikuje ako účelovú, právne nedôvodnú, keďže ide o dostatočné, jasne zrozumiteľné zdôvodnenie rozhodnutia, ktoré vychádza v súlade s ustanovením z odôvodnenie odvolacieho súdu, ktorým právnym názorom bol v ďalšom konaní, prvostupňový súd viazaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie z jeho správnych dôvodov podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s , tak, že úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy v odvolacom konaní nevyčíslil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.