Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/297/1997

Potvrdené rozhodnutím 3Obo/10/2015
„Identifikačné číslo spisu: 4097899860 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4097899860.4 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská aukčná dražobná, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 664 219, zastúpeného: JUDr. Miroslava Zaujecová, advokátka, so sídlom Planét 12, 821 02 Bratislava, na základe substitučného splnomocnenia JUDr. Ing. Ľubomíra Navračiča, PhD. (predtým v Credit Clearing Center, a. s., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 35 839 651, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava), proti žalovanému v 2. rade: X. S., nar. XX. U. XXXX, bytom S., zastúpeného advokátskou kanceláriou: BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, v 3. rade: U. S., nar. XX. W. XXXX, bytom Z., zastúpeného: JUDr. František Kovács, advokát, so sídlom F. Engelsa 4, 934 01 Levice, o zaplatenie 537 572,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 16Cb/297/1997-476 zo dňa 13. októbra 2014, jednomyseľne, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 16Cb/297/1997-476 zo dňa 13. októbra 2014 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Credit Clearing Center a.s., Farská 1338/42, Nitra, IČO: 35 839 651, zast. advokátom JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanému v 2. rade: X., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, K. G., zast.: BIZOŇ & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO: 36 833 533 a v 3. rade: U. S., nar. XX.XX.XXXX, Z. cesta XX, B., zast. advokátom JUDr. Františkom Kovácsom, F. Engelsa 4, Levice, o zaplatenie 537.572,29 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 537.572,29 eura (16.194.902,80 Sk) spolu s 15,5 % úrokom z omeškania zo sumy 460.286,89 eura (13.866.603,08 Sk) od 27.11.1997 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 14,5 % zo sumy 30.920,56 eura (931.512,97 Sk) od 01.12.1999 do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká v tomto rozsahu povinnosť plnenia druhého zo žalovaných.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 04.12.1997 sa domáhal pôvodne právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným pôvodne v 1. - 3. rade povinnosť zaplatiť sumu 14.917.055,-- Sk (495.155,51 eura) spolu s príslušenstvom a trovami konania titulom plnenia z uzavretej zmluvy o úvere so žalovaným v 1. rade ako aj ručením žalovaných v 2. a 3. rade.

V odôvodnení tejto žaloby ďalej uviedol, že medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom došlo dňa 30.10.1996 k uzavretiu zmluvy o úvere pod č. 2184198-179/96 na sumu 13.000.000,-- Sk a tento mal byť splácaný štvrťročnými splátkami počnúc aprílom 1997 do 30.10.2004. Základná sadzba úrokov bola dohodnutá vo výške 14,5 % a sankčné úroky boli vo výške 8,5 %. Splatenie úveru bolo zabezpečené ručením žalovaných v 2. a 3. rade, na základe ručiteľských listín a keďže nedošlo k splateniu úveru žalobca zmluvu vypovedal s účinnosťou k 18.09.1997 a teda uplatnený nárok predstavuje zostatok úveru.

Súd v prejednávanej veci vydal dňa 21.01.1998 platobný rozkaz č. k. -34, ktorým žalovaným v 1. - 3. rade uložil povinnosť na zaplatenie žalobcom uplatneného nároku v podanej žalobe, avšak proti predmetnému platobnému rozkazu podali žalovaní v zákonnej lehote odpor, čím došlo k zrušeniu predmetného platobného rozkazu v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 OSP a preto súd vo veci ďalej konal.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k -44 zo dňa 30.11.1999 bol na žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz, čím došlo zo zákona k prerušeniu tohto konania, pričom v nasledujúcom období žalobca podaním zo dňa 28.08.2001 zmenil ním uplatnený nárok, o ktorom tunajší súd rozhodol

uznesením č. k. -80 zo dňa 30.01.2006 v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 OSP tak, že predmetom konania naďalej bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.235.102,80 Sk (538.906,69 eura) s príslušenstvom a nakoľko podaním zo dňa 04.01.2006 došlo k návrhu na zámenu účastníkov konania, keďže pohľadávky, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, boli postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2005 na obchodnú spoločnosť Credit Clearing Center, a.s. Bratislava, súd predmetným uznesením súčasne pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu.

Žalobcom uplatnený nárok okrem špecifikácie uvedenej v podanej žalobe teda pozostáva v zmysle uplatnenej zmeny zo dňa 28.08.2001 z pohľadávky podľa ďalšej úverovej zmluvy č. 2142190-179/129, ktorou bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške 1.000.000,-- Sk, z ktorého bola zaplatená prvá splátka v sume 48.000,-- Sk, a teda nesplatená časť úveru k 03.08.2001 predstavuje na istine spolu s riadnym úrokom, zmluvným úrokom, zákonným úrokom a poplatkami celkom sumu 1.318.047,80 Sk.

Tunajší súd po prejednaní veci rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu rozsudkom zo dňa 19.04.2010 č. k. -375 tak, že žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 537.572,29 eura s príslušenstvom, žalobu proti žalovaným v 2. a 3. rade zamietol a vo zvyšku uplatneného nároku konanie zastavil.

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobu proti žalovaným v 2. a 3. rade zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR v Bratislave dňa 31.05.2012 uznesením č. k. -414 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žaloba voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietnutá zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho názoru o neplatnosti ručiteľských záväzkov žalovaných v 2. a 3. rade, v dôsledku ktorého sa nezaoberal výškou dlhu, ktorý sú titulom ručenia povinní zaplatiť.

Súd prvého stupňa teda v súlade s ustanovením § 226 OSP ďalej vo veci konal, zopakoval dokazovanie najmä listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou č. 2184198-179/96 zo dňa 30.10.1996, ručiteľskou listinou žalovaného v 2. rade k tejto úverovej zmluve zo dňa 30.10.1996, ručiteľskou listinou žalovaného v 3. rade k tejto úverovej zmluve zo dňa 30.10.1996, výpis z knihy peňažného ústavu, oznámenie o odstúpení od úverovej zmluvy, úverovou zmluvou č. 2142190-179/129 zo dňa 30.10.1996 a dodatkami č. 1 a č. 2 k tejto úverovej zmluve, ručiteľskými listinami žalovaných v 2. a 3. rade zo dňa 30.10.1996 k tejto úverovej zmluve, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou k tejto zmluve, uznesením o vyhlásení konkurzu na žalovaného v 1. rade, rozvrhovým uznesením.

Žalobca v priebehu ďalšieho konania poukázal na to, že naďalej trvá na podanej žalobe voči žalovaným v 2. a 3. rade, pričom túto považuje voči ním dôvodnú v rozsahu uplatnenej istiny, ako aj príslušenstva. V priebehu konania špecifikoval ním uplatnený nárok tak, že pri úvere č. 2184198-179/96 (ďalej len ÚZ I.) boli uhradené platby v celkovej sume 97.196,10 Sk, pričom riadny úrok odo dňa 30.10.1996 predstavoval sumu 1.466.364,55 Sk, čo spolu s nesplatenou istinou 13.000.000,-- Sk predstavuje sumu 14.369.168,45 Sk. Žalobca mal nárok na úrok z omeškania 15,5 % z istiny, čo predstavuje sumu 2.021.500,-- Sk ročne a za obdobie od 25.07.1997 (deň poslednej splátky) do 26.11.1997 táto suma na úroku predstavuje výšku 679.447,67 Sk. Pri úvere č. 2142190-179/129 (ďalej len ÚZ II.) na sumu 1.000.000,-- Sk bolo na istine uhradených 48.000,-- Sk, pričom zostatok predstavuje sumu 952.000,-- Sk, pričom 14,5 % úrok zo sumy 952.000,-- Sk od 18.09.1997 do 30.11.1999 by predstavoval sumu 307.905,89 Sk a preto žalobca upravil svoj nárok na celkovú istinu z tejto ÚZ II. v sume 1.277.847,80 Sk spolu s príslušenstvom.

Žalovaný v 2. rade vo svojej obrane uviedol, že považuje ručiteľské listiny za neplatné právne úkony, nakoľko sú v rozpore s ustanovením § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ručením je možné zabezpečiť len platný záväzok, pričom v čase vystavenia týchto ručiteľských listín neexistoval záväzok priameho dlžníka z úverových zmlúv. Taktiež v ručiteľských listinách nebolo výslovne uvedené, že sa nimi zabezpečuje záväzok, ktorý vznikne do budúcnosti. Ďalej poukázal na to, že žalobca v konaní nepredložil jediný originál úverových zmlúv, o ktoré opiera uplatnený nárok. Obe tieto úverové zmluvy vykazujú nedostatky v prejave vôle poskytovateľa úveru, ktorý nekonal prostredníctvom oprávnenej osoby. Nemohlo teda platne dôjsť k vzniku hlavného úverového vzťahu, čo má za následok že nemohol platne vzniknúť ani ručiteľský záväzok. Žalobca v konaní predložil fotokópiu listiny o podmienečnom odstúpení od zmluvy, pričom následne priznal, že toto odstúpenie vôbec nedoručil a tvrdil, že úverový

vzťah trvá naďalej. Taktiež žalobca nepreukázal výzvu žalovaným v 2. a 3. rade na neuhradenie splátok, pričom z obsahu ručiteľských listín ďalej vyplýva, že ručenie sa týkalo úveru a nie titulu bezdôvodného obohatenia. Ručiteľské listiny pri ÚZ I. a ÚZ II. žalovaný v 2. rade pred notárkou podpísal časovo skôr ako žalovaný v 1. rade, pričom túto skutočnosť by bolo možné preukázať úradnými dokumentmi notárky JUDr. Z. X..

Žalovaný v 3. rade vo svojej obrane uviedol, že podľa vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nedošlo k vzniku úverovo-právneho vzťahu, nakoľko podľa čl. VIII. bod 6 úverových zmlúv, tieto obsahujú podmienky, podľa ktorých ku vzniku úverovo-právneho vzťahu sa vyžadovalo predloženie všetkých v zmluve uvedených platných dokladov. Žalovaný v 1. rade mal pred poskytnutím a čerpaním úveru predložiť žalobcovi ručiteľské listiny, právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva k nehnuteľnosti do katastra, poistnú zmluvu a trvalý príkaz o prípustnosti inkasa na splátky úveru. Nakoľko v konaní žalobca nepreukázal riadne a včasné splnenie odkladacej podmienky, nedošlo medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v 1. rade k uzavretiu úverovej zmluvy a preto nemohol ani vzniknúť platne akcesoricky ručiteľský záväzok žalovaného v 3. rade. Pokiaľ teda nedošlo k uzavretiu úverových zmlúv a došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov, je možné uvedené kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, začo však žalovaný v 3. rade neprevzal ručenie a nemôže byť za to ani zodpovedný. Obe ručiteľské vyhlásenia teda považuje za neplatné.

Súd po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu SLSP, a.s. Bratislava, pobočka Nové Zámky (ďalej len žalobca) a žalovaným v 1. rade došlo dňa 30.10.1996 k uzavretiu dvoch úverových zmlúv, pričom ÚZ I. mala byť splácaná podľa špecifikácie podľa čl. III. s poslednou splátkou október 2004. ÚZ II. na sumu 1.000.000,-- Sk mala byť splácaná podľa čl. III. tejto zmluvy s poslednou splátkou v mesiaci október 1997 so súčasným splnením ostatných zmluvne dohodnutých podmienok.

Vychádzajúc z obsahu týchto uzavretých zmlúv súd dospel k záveru, že tieto boli uzavreté platne v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že poskytnutie peňažných prostriedkov, na ktoré sa žalobca týmito zmluvami zaviazal, nebolo v konaní spochybnené. Žalobca v konaní predložil výpis z knihy peňažného ústavu, ktorým špecifikoval rozsah ním uplatneného nároku, čo do istiny ako aj príslušenstva, čo bolo primárne aj predpokladom k vydaniu platobného rozkazu, súd sa s touto špecifikáciou v celom rozsahu stotožnil, považoval ním uplatnený nárok, čo do istiny ako aj príslušenstva za dôvodný.

Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov a to ručiteľskej listiny žalovaného v 2. rade pod č. 2184198-179/96/2 zo dňa 30.10.1996 a ručiteľskej listiny žalovaného v 3. rade pod č. 2184198-179/96-3 zo dňa 30.10.1996 je v čl. I. uvedené, že ručiteľ preberá ručenie za dlžníkov záväzok spočívajúci v zaplatení úveru, úrokov a poplatkov do výšky vyúčtovanej sporiteľňou. Úver bol poskytnutý podnikateľovi na základe ÚZ č. 2184198-179/96 zo dňa 30.10.1996. Podľa čl. II. týchto ručiteľských listín, ručiteľ berie na seba záväzok, že okrem splátok úveru a úrokov zaplatí veriteľovi aj prípadné úroky z omeškania a sankčné úroky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Taktiež podľa ručiteľskej listiny žalovaného v 2. rade č. 2142190-179/129/2 zo dňa 30.10.1996 a ručiteľskej listiny žalovaného v 3. rade č. 2142190-179/129/3 zo dňa 30.10.1996 bolo v článkoch I. a II. špecifikované totožne ako vo vyššie uvedených ručiteľských listinách, že ručitelia preberajú ručenie za úver podľa úverovej zmluvy č. 2142190-179/129 zo dňa 30.10.1996 na sumu 1.000.000,-- Sk. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie a teda právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí č. k. -414 zo dňa 31.05.2012, podľa ktorého úverová zmluva podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je takzvaným konsenzuálnym kontraktom a jej vznik nezávisí na tom, či dlžník úver v dohodnutej výške skutočne použije (vyčerpá). Pri uzavretí zmluvy preto vopred nie je istá výška záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (odhliadnuc od výšky záväzku zaplatiť aj úroky) a tým ani čiastka, ktorú bude musieť ručiteľ zaplatiť. V ručiteľskom vyhlásení je preto uvedená výška dlhý, za ktorý ručiteľ ručí. Napokon ručiteľský záväzok sa aktivizuje vždy až v budúcnosti za splnenia základnej podmienky, že dlh nesplnil priamy dlžník.

V ručiteľských listinách je jednoznačne označený ako záväzok dlžníka Y. Z. zaplatiť úveru, úroky a poplatky na základe konkrétnej, v listine podrobne popísanej úverovej zmluvy poskytnutý v uvedenej výške. Nemôžu byť pochybnosti o tom, že úmyslom ručiteľov bolo prevzatie ručenia za záväzok dlžníka, ktorý vznikol alebo mal vzniknúť z úverových zmlúv bez ohľadu na to, či už boli uzavreté alebo sa mali

uzavierať. Popis úverových zmlúv v ručiteľských listinách (okrem iného jej účastníci a výška 1.000.000,-- Sk a 13.000.000,-- Sk poskytovaného úveru) sa zhoduje s obsahom a označením úverových zmlúv, takže žalovaní v 2. a 3. rade vedeli, že preberajú ručenie za úver poskytnutý na základe úverových zmlúv. Navyše, ako vyplýva zo skutkového zistenia súdu prvého stupňa, pripravené úverové zmluvy aj videli.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa za písomnú výzvu na plnenie považuje aj žaloba podaná proti dlžníkovi. Uvedené vyplýva z § 41 ods. 3 OSP, podľa ktorého je hmotnoprávny úkon účastníka voči súdu účinný aj voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Žalobca - veriteľ podal žalobu nielen proti žalovaným v 2. a 3. rade ale aj proti žalovanému v 1. rade - dlžníkovi. Žaloba mu bola doručená 5. januára 1998. Uvedeným dňom bola splnená podmienka stanovená v § 306 ods. 1. Treba pripustiť, že podmienka nebola splnená v čase podania žaloby. Podľa § 154 ods. 1 OSP je však pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vydania napadnutého rozsudku bola uvedená podmienka nepochybne splnená.

Nezodpovedá skutočnosti, že úverové zmluvy boli uzavreté s odkladacou podmienkou. V článku VIII/6, na ktorý sa žalovaný odvoláva, je uvedené, že zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania účastníkmi, teda bez stanovenia akejkoľvek podmienky. Na predloženie stanovených dokladov druhá veta uvedeného článku zmlúv neviaže platnosť, ale účinnosť zmlúv. Až na v zákonom stanovené výnimky však zmluvy nadobúdajú účinnosť súčasne s platnosťou. Výnimku stanovuje § 47 Občianskeho zákonníka, ktorá však na sporný prípad nedopadá. Preto na účinnosť úverových zmlúv nemá vplyv ani druhá veta uvedeného článku zmluvy. Odkladaciu podmienku ani pre platnosť ani pre účinnosť zmluvy nestanovuje ani článok V/2 zmlúv.

S poukazom na vyššie uvedené, teda súd prvého stupňa v ďalšom vychádzal z jednoznačného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý považoval ručenie žalovaných v 2. a 3. rade k obom úverovým zmluvám za nepochybne platné.

Žalobcom uplatnený a požadovaný nárok na zaplatenie istiny v sume 537.572,29 eura spolu so špecifikovaným príslušenstvom bol preukázaný podľa čiastočne právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu proti žalovanému v 1. rade pod č. k. -375 zo dňa 19.04.2010, pričom ako už bolo vyššie uvedené žalovaní v 2. a 3. rade prevzali ručenie za poskytnuté úvery žalovanému v 1. rade v celom rozsahu vyúčtovaných nezaplatených splátok, úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania ako aj sankčných úrokov a teda ich povinnosť na plnenie z ručiteľských záväzkov je totožná ako pri žalovanom v 1. rade.

Súd preto rozhodol s poukazom na vyššie uvedené tak, že žalobe proti žalovaným v 2. a 3. rade v celom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).