Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a48/384966.c3082c.pdf
PDF · 130.82 KB
No categories available
2Tdo/24/2012
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Tdo 24/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci obvineného I. L. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa
§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. e/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí v Bratislave
5. júna 2012 o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. júla 2009,
sp. zn. 3 To 41/2009 , takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. L. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd) podľa § 319
Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného I. L. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín (ďalej
len okresný súd) z 24. marca 2009, sp. zn. 8 T 36/2008.
Týmto rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť
závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/, e/ Tr. zák.
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c/ a § 140 písm. b/ Tr. zák., preto že
dňa 17.10.2007 hodine čakal skrytý na spoločnom dvore medzi rodinnými domami
č. X.,X. a X. nachádzajúcimi sa v obci N., okres P. na D. M., nar. X. v úmysle túto usmrtiť
za to, že sa s ním rozišla, D. M. okolo polnoci zo 17.10.2007 na 18.10.2007 prišla autom zn.
Fiat Punto ev. č. P. z práce domov, zaparkovala do úzkeho dvora, ale keď zbadala
obvineného, snažila sa autom z dvora cúvaním ujsť, čo sa jej nepodarilo, vtedy pribehol k nej
obvinený, päsťou rozbil sklenenú výplň na ľavých predných dverách vodiča, otvoril dvere
a prineseným kuchynským nožom ju začal opakovane bodať do oblasti chrbta vľavo, krku
vzadu, ľavého ramena, tváre a hrudníka, pričom jedna z rán zasiahla i srdce v oblasti ľavej
predsiene, čím jej spôsobil 11-timi bodnými a bodnoreznými ranami porušenie celistvosti
srdca a pľúc, čo viedlo k zakrvácaniu do dutiny hrudnej a k rozvoju šokového stavu so
zlyhaním činnosti srdca a krvného obehu a smrti poškodenej D. M., obvinený sa skutku
dopustil po tom, ako bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T 9/1991, zo dňa
27.3.1991 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To 31/1991,
zo dňa 13.5.1991 odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1991 Zb.
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, so zaradením
do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal.
Za to bol odsúdený podľa § 144 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 47 ods. 1 Tr. zák.
a s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na doživotie, pričom podľa § 34
ods. 8 písm. a/, b/, d/ Tr. zák. podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu odňatia slobody
nie je prípustné. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný zaradený na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. l písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci a to: 1 ks kuchynský
nôž Ming Kai, dĺžka noža 32 cm, dĺžka čepele 20 cm. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej M. M., nar. X. v N., okres P., bytom N. č. x
škodu vo výške 1.659,70 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú M. M., nar. X. v N.,
okres P., bytom N. č. 8 odkázal so zvyškom jej uplatneného nároku na náhradu škody
na občianske súdne konanie.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu
z 10. apríla 2012, doručeným okresnému súdu 16. apríla 2012.
Ako právny dôvod dovolania označil obvinený dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/
a písm. n/ Tr. por., ako ďalší dovolací dôvod označil dôvod uvedený v § 374 ods. 3 Tr. por.
Obsah dovolacích dôvodov v ich vecnom vyjadrení je reprodukovaný v tých
nasledujúcich pasážach tohto odôvodnenia, ktoré na jednotlivé uplatňované okolnosti reagujú.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol dovolanie vo všetkých bodoch ako
nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377
Tr. por.) dovolanie predbežne preskúmal podľa § 378 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod
na odmietnutie dovolania z dôvodov uvedených v § 382 písm. a/, b/, alebo d/ až f/ Tr. por.
Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa
Odvolateľom vytýkané pochybenia napadnutého rozhodnutia a konania sčasti
zodpovedajú iným dovolacím dôvodom uvedeným v § 371 ods.1 Tr. por., než ktoré
sú v dovolaní uvedené (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a písm. n/ tohto ustanovenia, ďalší
označený dôvod podľa § 374 ods. 3 Tr. por. nie je samostatným dovolacím dôvodom,
ako bude vysvetlené ďalej). To však nie je podstatné, nakoľko viazanosť dovolacieho súdu
dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (§ 385 ods. 1 Tr. por.), sa týka chýb vytýkaných
rozhodnutiu alebo tomuto rozhodnutiu predchádzajúcemu konaniu (§ 374 ods. 1 Tr. por.),
nie právnych dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por., ktoré musia byť v zmysle § 374 ods. 2
Tr. por. v dovolaní uvedené (pozri uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky
2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
slovenskej republiky).
Veľká časť dovolania sa potom venuje hodnoteniu dôvodov, resp. okolností, prečo súd
nezisťoval skutkový stav aj inými dôkaznými prostriedkami. Tieto otázky nie sú
preskúmateľné v dovolacom konaní (pri dovolaní podanom podľa § 371 ods. 1 Tr. por.)
v dôsledku viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku v zmysle
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Touto problematikou sa teda odôvodnenie rozhodnutia
dovolacieho súdu zaoberať nebude.
Vo vzťahu k uplatniteľným chýbam konania a rozhodovania
Obvinený žiadal pri predbežnom prejednaní obžaloby o jej odmietnutie a vrátenie veci
prokurátorovi na účel vykonania rekonštrukcie v prípravnom konaní.
Táto okolnosť nie je preskúmateľná z hľadiska povinnosti súdu pri zisťovaní
skutkového stavu, a to z dôvodu už vyššie uvedenej nemožnosti skúmať a meniť správnosť
a úplnosť zisteného skutku v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Bolo by ju však možné
skúmať z hľadiska zásadného porušenia práv obhajoby (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.),
ak by sa súd týmto návrhom na vykonanie dôkazu vôbec nezaoberal (pozri rozhodnutie č. 7
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
1/2011). V danom prípade síce nebol návrh odmietnutý výslovným rozhodnutím podľa § 272
ods. 3 Tr. por., nešlo však o štádium konania na hlavnom pojednávaní. Pri predbežnom
prejednaní obžaloby bol návrh odmietnutý určením rozsahu dokazovania na nariadenom
hlavnom pojednávaní (tu na 24. júna 2008) bez určenia vykonania dotknutého dôkazu.
Po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu z 18. júla 2008 krajským súdom
13. septembra 2008 potom prebiehalo hlavné pojednávanie od začiatku a na ňom odzneli
zo strany obžalovaného už iné dôkazné návrhy, ktoré boli okresným súdom odmietnuté
pred vyhlásením rozsudku na hlavnom pojednávaní 24. marca 2009.
Ďalšie dovolacie námietky podraditeľné pod dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. (ktoré zároveň rovnako spĺňajú podmienku ich predchádzajúceho uplatnenia
v konaní uvedenú § 371 ods. 5 Tr. por.) sú nasledovné:
Predseda senátu okresného súdu bol voči obvinenému zaujatý, o čom svedčí
i skutočnosť, že pri predbežnom prejednaní obžaloby prehlásil, že obvinený môže namietať,
čo chce, aj tak mu dá doživotie
Takýto prednes nie je v príslušnej zápisnici uvedený a samotným tvrdením dovolateľa
o ňom nemožno spochybniť priebeh verejného zasadnutia, konaného za účasti procesných
strán. Námietky zaujatosti, ktoré boli voči súdu uplatnené, boli v konaní riešené postupom
podľa zákona, čo je náležite dokumentované v príslušných zápisniciach a rozhodnutiach.
Nedôvodnosť ustanovenia náhradného obhajcu, ktorý navyše súhlasil so skrátením
lehoty na prípravu hlavného pojednávania
Táto námietka bola aktuálna len pred zrušením pôvodného rozsudku (ktoré je časovo
upresnené vyššie). Dôvodom tohto zrušenia bola práve nedôvodnosť ustanovenia náhradného
obhajcu a vykonanie hlavného pojednávania za jeho účasti. V nadväznosti na to bolo
ustanovenie náhradného obhajcu zrušené a hlavné pojednávanie bolo vykonané odznova
za účasti pôvodne ustanoveného obhajcu JUDr. M..
Žiadna z uvedených dovolacích námietok teda nie je dôvodná a dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ani iný dovolací dôvod nie je splnený.
Nemala byť použitá kvalifikácia osobitného motívu podľa § 144 ods. 2 písm. e/, § 140
písm. b/ Tr. zák., teda že čin bol spáchaný „z pomsty“
Táto námietka by bola podraditeľná pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., avšak len z kvalifikačného hľadiska, nie z hľadiska dôkaznej podloženosti dotknutej
okolnosti – už skôr bolo opakovane poukázané na nepreskúmateľnosť skutkových zistení
v dovolacom konaní pri dovolaní podanom podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z pohľadu právnej kvalifikácie je znak „z pomsty“ v skutkovej vete rozsudku
okresného súdu popísaný tak, že obžalovaný v kritickom čase čakal skrytý na poškodenú
„v úmysle túto usmrtiť za to, že sa s ním rozišla“. Tento popis plne koreluje použitému
zákonnému znaku a právna kvalifikácia skutku (správnosť a úplnosť zistenia, ktorého nemôže
dovolací súd skúmať a meniť) je nepochybná.
Vyššie uvedený dovolací dôvod teda nie je splnený, rovnako iný dôvod dovolania
uvedený v § 371 ods. 1 Tr. por.
Ako samostatne uplatnený dovolací dôvod je v dovolaní uvedený obsah znenia § 374
ods. 3 Tr. por., teda že vytýkané pochybenia konania na súde prvého stupňa neboli napravené
v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Takto však nie je možné chybu rozhodovania alebo konania, ktoré mu predchádzalo
(§ 374 ods. 1 Tr. por.) v dovolacom konaní uplatňovať.
V ustanovení § 374 ods. 3 Tr. por. nie je uvedený samostatný dovolací dôvod.
Toto ustanovenie len v nadväznosti na ustanovenia § 369 ods. 2 a § 372 ods. 1 Tr. por.
vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. dovolaním
napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného ministrom
spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa,
ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Ak dovolateľ namieta chybu konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba
zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v § 371 Tr. por., a takto musí
aj byť v dovolaní označená (§374 ods. 1, 2 Tr. por.).
Ani tu teda nemožno konštatovať splnenie dovolacích dôvodov.
Ďalším použitím dovolacím dôvodom je dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. n/ Tr. por.,
ktorý je v dovolaní uvedený v podobe konštatácie, že obvinenému bol uložený trest odňatia
slobody na doživotie, pričom súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu
nie je prípustné.
Dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. n/ Tr. por. sa (na rozdiel od iných dovolacích
dôvodov, vzhľadom na jeho zákonnú formuláciu, neviaže na označenie chyby rozhodnutia
alebo konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.)
Zároveň však znenie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. n/ Tr. por. neznamená, že dôvod
dovolania je splnený, ak sa naplní hypotéza uvedená v tomto ustanovení, teda ak súd
rozhodne tam uvedeným spôsobom.
Dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. n/ Tr. por. je potrebné vyložiť tak,
že dovolací súd na základe z tohto dôvodu podanej dovolacej námietky preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia súdu, ktorého hmotnoprávnym podkladom
bolo ustanovenie § 34 ods. 8 Tr. zák., teda rozhodnutia o neprípustnosti podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého na doživotie. Dovolací súd však
ani pri tomto prieskume nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku
(§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), rovnako nemôže pri dovolaní podanom z dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. n) Tr. por. preskúmavať právne posúdenie zisteného skutku
a samotný výrok o uložení trestu odňatia slobody na doživotie (aj keď sa kritériá
pre naposledy uvedený výrok a pre výrok podľa § 34 ods. 8 Tr. por. sčasti prekrývajú).
Takto postupoval v tomto prípade najvyšší súd a zistil, že dôvody podľa § 34 ods. 8
písm. b/ a d/ Tr. zák. sú splnené. V zmysle oboch týchto ustanovení je dôvod na rozhodnutie
o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a dotknuté
okolnosti sú v odôvodnení napadnutého rozsudku správne špecifikované.
Z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 8 písm. b) Tr. zák. ide o naplnenie okolností
podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby, a to okolností uvedených v § 144 ods. 2
písm. a/, písm. c/ a písm. e/ Tr. zák. To sa týka predchádzajúceho odsúdenia za trestný čin
vraždy, závažnejšieho konania – spáchania činu surovým a trýznivým spôsobom (§ 138
písm. c/ Tr. zák.) a spáchanie činu z osobitného motívu, teda z pomsty (§ 140 písm. b/
Tr. zák.). V zmysle § 34 ods. 8 písm. b/ Tr. zák. by postačovali čo i len dve také okolnosti
(teda okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby). Okolnosť predchádzajúceho
potrestania pre trestný čin vraždy, teda trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Tr. zák. je zároveň
okolnosťou, umožňujúcou rozhodnutie o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu
doživotne uloženého trestu odňatia slobody, uvedenou v § 34 ods. 8 písm. d/ Tr. zák.
(tu nepostačuje len odsúdenie, vyžaduje sa aj výkon aspoň časti uloženého trestu).
Vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam, čo sa týka predchádzajúceho odsúdenia
a potrestania pre trestný čin vraždy, ide o rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 27. marca 1991, sp. zn. 1 T 9/1991 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 15. mája 1991, sp. zn. 1 To 31/1991, ktorým bol I. L. za trestný čin vraždy podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania
dotknutého činu) uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, ktorý vykonal.
Toľko pokiaľ ide o súlad so zákonom pri splnení podmienok pre možnosť rozhodnutia
podľa § 34 ods. 8 Tr. zák. (s ďalej uvedenou výhradou).
Toto rozhodnutie nie je však obligatórne, súd teda môže rozhodnúť o neprípustnosti
podmienečného prepustenia z výkonu doživotne uloženého trestu odňatia slobody. Na túto
okolnosť potom nadväzuje prieskum odôvodnenosti takého rozhodnutia.
V uvedenom smere sa dovolací súd stotožnil so súdom prvého stupňa, rovnako
ako predtým súd odvolací.
Vzhľadom na znaleckým dokazovaním zistenú osobnostnú štruktúru spojenú
s agresivitou, nedostatkom sebakontroly aj v prípade spôsobenia závažných následkov
a bez prognózy nápravy (čo bolo aj podkladom pre uloženie doživotného trestu odňatia
slobody), a za situácie, keď sú podmienky na rozhodnutie podľa § 34 ods. 8 Tr. zák. splnené
z hľadiska až dvoch zákonom predpokladaných situácií (§ 34 ods. 8 písm. b/ aj písm. d/
Tr. zák.), je rozhodnutie o neprípustnosti podmienečného prepustenia dôvodné.
Na tom nič nemení okolnosť, že krajský i okresný súd nesprávne posúdil okolnosť
podľa § 34 ods. 8 písm. a/ Tr. zák., ktorá nie je naplnená.
Táto okolnosť je zákonom charakterizovaná ako spáchanie dvoch alebo viacerých
obzvlášť závažných zločinov, čo je rozsudkom okresného súdu ponímané vo vzťahu jednak
ku aktuálnemu odsúdeniu, a jednak ku predchádzajúcemu odsúdeniu pre trestný čin vraždy
s už vykonaným trestom, ktoré je uvedené vyššie (aj v skutkovej vete rozsudku okresného
súdu).
Toto posúdenie však nie je správne.
Mohlo by ísť len o prípad ukladania úhrnného trestu v prípade odsúdenia za dva
obzvlášť závažné zločiny (§41 ods. 1 alebo ods. 2 Tr. zák.), alebo ukladania súhrnného trestu
(pri splnení podmienok uvedených v § 42 Tr. zák.) za prejednávaný obzvlášť závažný zločin
a obzvlášť závažný zločin, za ktorý bol už páchateľ právoplatne odsúdený. Ide teda o trestanie
súbehu, v naposledy popísanom prípade (ukladania súhrnného trestu) len viacčinného.
Opakované spáchanie trestného činu po predchádzajúcom právoplatnom odsúdení za iný
trestný čin (recidíva) je dôvodom na rozhodnutie o neprípustnosti podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody na podklade § 34 ods. 8 písm. d/ Tr. zák., pri splnení
aj ďalších tam uvedených podmienok (recidíva je aj okolnosťou podmieňujúcou použitie
vyššej trestnej sadzby podľa § 144 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Žiadne z oboch naposledy
uvedených ustanovení sa však nepoužije, ak ide o prípad opakovaného spáchania činu
po predchádzajúcom vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, ktorý však ešte nenadobudol
právoplatnosť (tzv. falošná recidíva).
Zovšeobecnene teda platí nasledovné:
Ustanovenie § 34 ods. 8 písm. a/ Tr. zák. sa vzťahuje na neprípustnosť
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého na doživotie,
ak ide o súbeh obzvlášť závažných zločinov, teda pri ukladaní úhrnného alebo
súhrnného trestu (§41 ods. 1, ods. 2, § 42 Tr. zák.). Toto ustanovenie sa naopak
nevzťahuje na neprípustnosť podmienečného prepustenia z doživotne uloženého trestu
odňatia slobody uloženého za obzvlášť závažný zločin, spáchaný po predchádzajúcom
odsúdení jeho páchateľa za iný obzvlášť závažný zločin (recidíva). Recidívy, spojené
aj s potrestaním páchateľa za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Tr. zák. sa týka
ustanovenie § 34 ods. 8 písm. d/ Tr. zák.
Ustanovenie § 34 ods. 8 písm. a/ Tr, zák. teda pri rozhodovaní o neprípustnosti
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nemalo byť použité,
čo odvolaciemu súdu uniklo.
Keďže je však rozhodnutie okresného súdu zákonné a dôvodné bez ohľadu
na naposledy uvedené, a to pri použití ustanovenia § 34 ods. 8 písm. b/ a písm. d/ Tr. zák.,
čo je vysvetlené v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia, zistené porušenie zákona
a zrušenie napadnutého rozhodnutia (§ 386 a § 388 Tr. por.) by nemohlo privodiť jeho zmenu
v prospech obvineného. Také rozhodnutie dovolacieho súdu by obsahovo negovalo zmysel
inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, keďže by nemohlo viesť
ku náprave zisteného porušenia zákona.
Dovolanie nemožno považovať za dôvodné, ak by ním namietané a dovolacím
súdom zistené porušenie zákona nemohlo viesť ku zmene napadnutého rozhodnutia.
Dovolanie by totiž v konečnom dôsledku nemohlo byť úspešné a splniť ním sledovaný
účel nápravy, ani ak by mu dovolací súd vyhovel, čím by stratilo procesnú povahu
opravného prostriedku. Preto dovolací súd také dovolanie odmietne podľa § 382
písm. c) Tr. por. alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por. ( k tomu pozri aj právnu vetu
IV. v rozhodnutí č. 12 uverejnenom v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 1/2012).
Od vyššie uvedenej situácie je potrebné odlíšiť situáciu síce možnej zmeny
rozhodnutia na podklade dovolania podaného v prospech obvineného, ak by však táto zmena
vyznela v jeho neprospech, čo odporuje zákazu „reformatio in peius“, ktorý je obsahom
ustanovenia § 385 ods. 2 Tr. por. Rozhodnutie dovolacieho súdu bude však rovnaké.
Na základe súhrnne vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného I.
L. odmietol pre jeho zrejmú nedôvodnosť podľa § 382 písm. c/ Tr. por., konajúc na
neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa § 381 Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 5. júna 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková