Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/24/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci obvineného I. L. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa

§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. e/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí v Bratislave

5. júna 2012 o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. júla 2009,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného I. L. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd) podľa § 319

zamietol odvolanie obžalovaného I. L. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín (ďalej

len okresný súd) z 24. marca 2009, sp. zn. .

Týmto rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť

závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/, e/ Tr. zák.

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c/ a § 140 písm. b/ Tr. zák., preto že

dňa 17.10.2007 hodine čakal skrytý na spoločnom dvore medzi rodinnými domami

č. X.,X. a X. nachádzajúcimi sa v obci N., okres P. na D. M., nar. X. v úmysle túto usmrtiť

za to, že sa s ním rozišla, D. M. okolo polnoci zo 17.10.2007 na 18.10.2007 prišla autom zn.

Fiat Punto ev. č. P. z práce domov, zaparkovala do úzkeho dvora, ale keď zbadala

obvineného, snažila sa autom z dvora cúvaním ujsť, čo sa jej nepodarilo, vtedy pribehol k nej

obvinený, päsťou rozbil sklenenú výplň na ľavých predných dverách vodiča, otvoril dvere

a prineseným kuchynským nožom ju začal opakovane bodať do oblasti chrbta vľavo, krku

2

vzadu, ľavého ramena, tváre a hrudníka, pričom jedna z rán zasiahla i srdce v oblasti ľavej

predsiene, čím jej spôsobil 11-timi bodnými a bodnoreznými ranami porušenie celistvosti

srdca a pľúc, čo viedlo k zakrvácaniu do dutiny hrudnej a k rozvoju šokového stavu so

zlyhaním činnosti srdca a krvného obehu a smrti poškodenej D. M., obvinený sa skutku

dopustil po tom, ako bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , zo dňa

27.3.1991 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

zo dňa 13.5.1991 odsúdený za trestný čin vraždy podľa Tr.

na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, so zaradením

do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal.

Za to bol odsúdený podľa § 144 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 47 ods. 1 Tr. zák.

a s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na doživotie, pričom podľa § 34

ods. 8 písm. a/, b/, d/ Tr. zák. podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu odňatia slobody

nie je prípustné. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný zaradený na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. l písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci a to: 1 ks kuchynský

nôž Ming Kai, dĺžka noža 32 cm, dĺžka čepele 20 cm. Podľa súd uložil

obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej M. M., nar. X. v N., okres P., bytom N. č. x

škodu vo výške 1.659,70 Eur. Podľa súd poškodenú M. M., nar. X. v N.,

okres P., bytom N. č. 8 odkázal so zvyškom jej uplatneného nároku na náhradu škody

na občianske súdne konanie.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu

z 10. apríla 2012, doručeným okresnému súdu 16. apríla 2012.

Ako právny dôvod dovolania označil obvinený dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/

a písm. n/ , ako ďalší dovolací dôvod označil dôvod uvedený v

Obsah dovolacích dôvodov v ich vecnom vyjadrení je reprodukovaný v tých

nasledujúcich pasážach tohto odôvodnenia, ktoré na jednotlivé uplatňované okolnosti reagujú.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol dovolanie vo všetkých bodoch ako

nedôvodné zamietnuť.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) dovolanie predbežne preskúmal podľa a zistil, že nie je dôvod

na odmietnutie dovolania z dôvodov uvedených v , , alebo d/ až f/

Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Odvolateľom vytýkané pochybenia napadnutého rozhodnutia a konania sčasti

zodpovedajú iným dovolacím dôvodom uvedeným v , než ktoré

sú v dovolaní uvedené ( a písm. n/ tohto ustanovenia, ďalší

označený dôvod podľa nie je samostatným dovolacím dôvodom,

ako bude vysvetlené ďalej). To však nie je podstatné, nakoľko viazanosť dovolacieho súdu

dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené ( ), sa týka chýb vytýkaných

rozhodnutiu alebo tomuto rozhodnutiu predchádzajúcemu konaniu ( ),

nie právnych dôvodov dovolania podľa , ktoré musia byť v zmysle

v dovolaní uvedené (pozri uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky

, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

slovenskej republiky).

Veľká časť dovolania sa potom venuje hodnoteniu dôvodov, resp. okolností, prečo súd

nezisťoval skutkový stav aj inými dôkaznými prostriedkami. Tieto otázky nie sú

preskúmateľné v dovolacom konaní (pri dovolaní podanom podľa )

v dôsledku viazanosti dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku v zmysle

Touto problematikou sa teda odôvodnenie rozhodnutia

dovolacieho súdu zaoberať nebude.

Vo vzťahu k uplatniteľným chýbam konania a rozhodovania

Obvinený žiadal pri predbežnom prejednaní obžaloby o jej odmietnutie a vrátenie veci

prokurátorovi na účel vykonania rekonštrukcie v prípravnom konaní.

Táto okolnosť nie je preskúmateľná z hľadiska povinnosti súdu pri zisťovaní

skutkového stavu, a to z dôvodu už vyššie uvedenej nemožnosti skúmať a meniť správnosť

a úplnosť zisteného skutku v zmysle Bolo by ju však možné

skúmať z hľadiska zásadného porušenia práv obhajoby ( ),

4

ak by sa súd týmto návrhom na vykonanie dôkazu vôbec nezaoberal (pozri rozhodnutie č. 7

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

1/2011). V danom prípade síce nebol návrh odmietnutý výslovným rozhodnutím podľa § 272

ods. 3 , nešlo však o štádium konania na hlavnom pojednávaní. Pri predbežnom

prejednaní obžaloby bol návrh odmietnutý určením rozsahu dokazovania na nariadenom

hlavnom pojednávaní (tu na 24. júna 2008) bez určenia vykonania dotknutého dôkazu.

Po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu z 18. júla 2008 krajským súdom

13. septembra 2008 potom prebiehalo hlavné pojednávanie od začiatku a na ňom odzneli

zo strany obžalovaného už iné dôkazné návrhy, ktoré boli okresným súdom odmietnuté

pred vyhlásením rozsudku na hlavnom pojednávaní 24. marca 2009.

Ďalšie dovolacie námietky podraditeľné pod dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1

písm. c/ (ktoré zároveň rovnako spĺňajú podmienku ich predchádzajúceho uplatnenia

v konaní uvedenú ) sú nasledovné:

Predseda senátu okresného súdu bol voči obvinenému zaujatý, o čom svedčí

i skutočnosť, že pri predbežnom prejednaní obžaloby prehlásil, že obvinený môže namietať,

čo chce, aj tak mu dá doživotie

Takýto prednes nie je v príslušnej zápisnici uvedený a samotným tvrdením dovolateľa

o ňom nemožno spochybniť priebeh verejného zasadnutia, konaného za účasti procesných

strán. Námietky zaujatosti, ktoré boli voči súdu uplatnené, boli v konaní riešené postupom

podľa zákona, čo je náležite dokumentované v príslušných zápisniciach a rozhodnutiach.

Nedôvodnosť ustanovenia náhradného obhajcu, ktorý navyše súhlasil so skrátením

lehoty na prípravu hlavného pojednávania

Táto námietka bola aktuálna len pred zrušením pôvodného rozsudku (ktoré je časovo

upresnené vyššie). Dôvodom tohto zrušenia bola práve nedôvodnosť ustanovenia náhradného

obhajcu a vykonanie hlavného pojednávania za jeho účasti. V nadväznosti na to bolo

ustanovenie náhradného obhajcu zrušené a hlavné pojednávanie bolo vykonané odznova

za účasti pôvodne ustanoveného obhajcu JUDr. M..

5

Žiadna z uvedených dovolacích námietok teda nie je dôvodná a dovolací dôvod podľa

ani iný dovolací dôvod nie je splnený.

Nemala byť použitá kvalifikácia osobitného motívu podľa § 144 ods. 2 písm. e/, § 140

písm. b/ Tr. zák., teda že čin bol spáchaný „z pomsty“

Táto námietka by bola podraditeľná pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, avšak len z kvalifikačného hľadiska, nie z hľadiska dôkaznej podloženosti dotknutej

okolnosti – už skôr bolo opakovane poukázané na nepreskúmateľnosť skutkových zistení

v dovolacom konaní pri dovolaní podanom podľa

Z pohľadu právnej kvalifikácie je znak „z pomsty“ v skutkovej vete rozsudku

okresného súdu popísaný tak, že obžalovaný v kritickom čase čakal skrytý na poškodenú

„v úmysle túto usmrtiť za to, že sa s ním rozišla“. Tento popis plne koreluje použitému

zákonnému znaku a právna kvalifikácia skutku (správnosť a úplnosť zistenia, ktorého nemôže

dovolací súd skúmať a meniť) je nepochybná.

Vyššie uvedený dovolací dôvod teda nie je splnený, rovnako iný dôvod dovolania

uvedený v

Ako samostatne uplatnený dovolací dôvod je v dovolaní uvedený obsah znenia § 374

ods. 3 , teda že vytýkané pochybenia konania na súde prvého stupňa neboli napravené

v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Takto však nie je možné chybu rozhodovania alebo konania, ktoré mu predchádzalo

( ) v dovolacom konaní uplatňovať.

V ustanovení nie je uvedený samostatný dovolací dôvod.

Toto ustanovenie len v nadväznosti na ustanovenia a

vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v dovolaním

napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného ministrom

spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa,

ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Ak dovolateľ namieta chybu konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba

6

zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v , a takto musí

aj byť v dovolaní označená (, ).

Ani tu teda nemožno konštatovať splnenie dovolacích dôvodov.

Ďalším použitím dovolacím dôvodom je dôvod podľa ,

ktorý je v dovolaní uvedený v podobe konštatácie, že obvinenému bol uložený trest odňatia

slobody na doživotie, pričom súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu

nie je prípustné.

Dôvod podľa sa (na rozdiel od iných dovolacích

dôvodov, vzhľadom na jeho zákonnú formuláciu, neviaže na označenie chyby rozhodnutia

alebo konania, ktoré mu predchádzalo ( )

Zároveň však znenie ustanovenia neznamená, že dôvod

dovolania je splnený, ak sa naplní hypotéza uvedená v tomto ustanovení, teda ak súd

rozhodne tam uvedeným spôsobom.

Dôvod dovolania uvedený v je potrebné vyložiť tak,

že dovolací súd na základe z tohto dôvodu podanej dovolacej námietky preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia súdu, ktorého hmotnoprávnym podkladom

bolo ustanovenie § 34 ods. 8 Tr. zák., teda rozhodnutia o neprípustnosti podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého na doživotie. Dovolací súd však

ani pri tomto prieskume nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku

( ), rovnako nemôže pri dovolaní podanom z dôvodu podľa

preskúmavať právne posúdenie zisteného skutku

a samotný výrok o uložení trestu odňatia slobody na doživotie (aj keď sa kritériá

pre naposledy uvedený výrok a pre výrok podľa sčasti prekrývajú).

Takto postupoval v tomto prípade najvyšší súd a zistil, že dôvody podľa § 34 ods. 8

písm. b/ a d/ Tr. zák. sú splnené. V zmysle oboch týchto ustanovení je dôvod na rozhodnutie

o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a dotknuté

okolnosti sú v odôvodnení napadnutého rozsudku správne špecifikované.

Z hľadiska ustanovenia § 34 ods. 8 písm. b) Tr. zák. ide o naplnenie okolností

podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby, a to okolností uvedených v § 144 ods. 2

písm. a/, písm. c/ a písm. e/ Tr. zák. To sa týka predchádzajúceho odsúdenia za trestný čin

vraždy, závažnejšieho konania – spáchania činu surovým a trýznivým spôsobom (§ 138

písm. c/ Tr. zák.) a spáchanie činu z osobitného motívu, teda z pomsty (§ 140 písm. b/

Tr. zák.). V zmysle § 34 ods. 8 písm. b/ Tr. zák. by postačovali čo i len dve také okolnosti

(teda okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby). Okolnosť predchádzajúceho

potrestania pre trestný čin vraždy, teda trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Tr. zák. je zároveň

okolnosťou, umožňujúcou rozhodnutie o neprípustnosti podmienečného prepustenia z výkonu

doživotne uloženého trestu odňatia slobody, uvedenou v § 34 ods. 8 písm. d/ Tr. zák.

(tu nepostačuje len odsúdenie, vyžaduje sa aj výkon aspoň časti uloženého trestu).

Vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam, čo sa týka predchádzajúceho odsúdenia

a potrestania pre trestný čin vraždy, ide o rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 27. marca 1991, sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 15. mája 1991, sp. zn. , ktorým bol I. L. za trestný čin vraždy podľa

( v znení účinnom v čase spáchania

dotknutého činu) uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, ktorý vykonal.

Toľko pokiaľ ide o súlad so zákonom pri splnení podmienok pre možnosť rozhodnutia

podľa § 34 ods. 8 Tr. zák. (s ďalej uvedenou výhradou).

Toto rozhodnutie nie je však obligatórne, súd teda môže rozhodnúť o neprípustnosti

podmienečného prepustenia z výkonu doživotne uloženého trestu odňatia slobody. Na túto

okolnosť potom nadväzuje prieskum odôvodnenosti takého rozhodnutia.

V uvedenom smere sa dovolací súd stotožnil so súdom prvého stupňa, rovnako

ako predtým súd odvolací.

Vzhľadom na znaleckým dokazovaním zistenú osobnostnú štruktúru spojenú

s agresivitou, nedostatkom sebakontroly aj v prípade spôsobenia závažných následkov

a bez prognózy nápravy (čo bolo aj podkladom pre uloženie doživotného trestu odňatia

slobody), a za situácie, keď sú podmienky na rozhodnutie podľa § 34 ods. 8 Tr. zák. splnené

8

z hľadiska až dvoch zákonom predpokladaných situácií (§ 34 ods. 8 písm. b/ aj písm. d/

Tr. zák.), je rozhodnutie o neprípustnosti podmienečného prepustenia dôvodné.

Na tom nič nemení okolnosť, že krajský i okresný súd nesprávne posúdil okolnosť

podľa § 34 ods. 8 písm. a/ Tr. zák., ktorá nie je naplnená.

Táto okolnosť je zákonom charakterizovaná ako spáchanie dvoch alebo viacerých

obzvlášť závažných zločinov, čo je rozsudkom okresného súdu ponímané vo vzťahu jednak

ku aktuálnemu odsúdeniu, a jednak ku predchádzajúcemu odsúdeniu pre trestný čin vraždy

s už vykonaným trestom, ktoré je uvedené vyššie (aj v skutkovej vete rozsudku okresného

súdu).

Toto posúdenie však nie je správne.

Mohlo by ísť len o prípad ukladania úhrnného trestu v prípade odsúdenia za dva

obzvlášť závažné zločiny (§41 ods. 1 alebo ods. 2 Tr. zák.), alebo ukladania súhrnného trestu

(pri splnení podmienok uvedených v § 42 Tr. zák.) za prejednávaný obzvlášť závažný zločin

a obzvlášť závažný zločin, za ktorý bol už páchateľ právoplatne odsúdený. Ide teda o trestanie

súbehu, v naposledy popísanom prípade (ukladania súhrnného trestu) len viacčinného.

Opakované spáchanie trestného činu po predchádzajúcom právoplatnom odsúdení za iný

trestný čin (recidíva) je dôvodom na rozhodnutie o neprípustnosti podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody na podklade § 34 ods. 8 písm. d/ Tr. zák., pri splnení

aj ďalších tam uvedených podmienok (recidíva je aj okolnosťou podmieňujúcou použitie

vyššej trestnej sadzby podľa § 144 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Žiadne z oboch naposledy

uvedených ustanovení sa však nepoužije, ak ide o prípad opakovaného spáchania činu

po predchádzajúcom vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, ktorý však ešte nenadobudol

právoplatnosť (tzv. falošná recidíva).

Zovšeobecnene teda platí nasledovné:

Ustanovenie § 34 ods. 8 písm. a/ Tr. zák. sa vzťahuje na neprípustnosť

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého na doživotie,

ak ide o súbeh obzvlášť závažných zločinov, teda pri ukladaní úhrnného alebo

súhrnného trestu (§41 ods. 1, ods. 2, § 42 Tr. zák.). Toto ustanovenie sa naopak

9

nevzťahuje na neprípustnosť podmienečného prepustenia z doživotne uloženého trestu

odňatia slobody uloženého za obzvlášť závažný zločin, spáchaný po predchádzajúcom

odsúdení jeho páchateľa za iný obzvlášť závažný zločin (recidíva). Recidívy, spojené

aj s potrestaním páchateľa za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Tr. zák. sa týka

ustanovenie § 34 ods. 8 písm. d/ Tr. zák.

Ustanovenie § 34 ods. 8 písm. a/ Tr, zák. teda pri rozhodovaní o neprípustnosti

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nemalo byť použité,

čo odvolaciemu súdu uniklo.

Keďže je však rozhodnutie okresného súdu zákonné a dôvodné bez ohľadu

na naposledy uvedené, a to pri použití ustanovenia § 34 ods. 8 písm. b/ a písm. d/ Tr. zák.,

čo je vysvetlené v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia, zistené porušenie zákona

a zrušenie napadnutého rozhodnutia ( a ) by nemohlo privodiť jeho zmenu

v prospech obvineného. Také rozhodnutie dovolacieho súdu by obsahovo negovalo zmysel

inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, keďže by nemohlo viesť

ku náprave zisteného porušenia zákona.

Dovolanie nemožno považovať za dôvodné, ak by ním namietané a dovolacím

súdom zistené porušenie zákona nemohlo viesť ku zmene napadnutého rozhodnutia.

Dovolanie by totiž v konečnom dôsledku nemohlo byť úspešné a splniť ním sledovaný

účel nápravy, ani ak by mu dovolací súd vyhovel, čím by stratilo procesnú povahu

opravného prostriedku. Preto dovolací súd také dovolanie odmietne podľa § 382

písm. c) alebo zamietne podľa ( k tomu pozri aj právnu vetu

IV. v rozhodnutí č. 12 uverejnenom v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky 1/2012).

Od vyššie uvedenej situácie je potrebné odlíšiť situáciu síce možnej zmeny

rozhodnutia na podklade dovolania podaného v prospech obvineného, ak by však táto zmena

vyznela v jeho neprospech, čo odporuje zákazu „reformatio in peius“, ktorý je obsahom

ustanovenia Rozhodnutie dovolacieho súdu bude však rovnaké.

10

Na základe súhrnne vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného I.

L. odmietol pre jeho zrejmú nedôvodnosť podľa , konajúc na

neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 5. júna 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková