Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/49/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

4. septembra 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti obvinenému

D. K., o uložení ochranného liečenia podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného D. K.

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. augusta 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného D. K. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno uznesením z 18. júna 2009, sp. zn. ,

uložil D. K. podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal D. K. sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením zo 4. augusta 2009, sp. zn. , podľa § 193 ods. 1 písm. c/ zamietol.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal D. K. dovolanie (23. júna 2011) doplnené

jeho písomným podaním z 11. januára 2012. Okresný súd predložil dovolanie obvineného

spolu so spisovým materiálom dovolaciemu súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn.

) po preskúmaní spisového materiálu skonštatoval, že postup okresného súdu

nebol správny, keďže tento dovolanie obvineného predložil dovolaciemu súdu na

rozhodnutie bez toho, aby tento bol zastúpený v konaní obhajcom, a aby bol dodržaný postup

podľa

Následne Okresný súd Brezno uznesením z 24. januára 2012, sp. zn.

ustanovil podľa , D. K. obhajcu, ktorý bol neskôr (uznesením

Okresného súdu Brezno z 2. februára 2012, sp. zn. ) oslobodený od povinnosti

obhajovať D. K. ohľadne podania dovolania.

D. K. 2. februára 2012 doručil osobne do podateľne okresného súdu svoje podanie,

ktorým zobral dovolanie späť. Okresný súd predložil spisový materiál najvyššiemu súdu,

ktorý konštatujúc, že došlo k predčasnému predloženiu spisu na rozhodnutie, opätovne vrátil

spis okresnému súdu bez rozhodnutia (sp. zn. ). Dovolací súd zistil,

že obvinený nebol zastúpený obhajcom a neboli splnené podmienky

a zároveň poukázal, že v osobe obvineného ide o osobu, u ktorej sú pochybnosti o jeho

spôsobilosti sa náležite obhajovať a teda vziať účinne dovolanie, ktoré podal späť.

Následne proti rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený D. K.

už prostredníctvom ustanoveného obhajcu (č.l. 66) 18. júna 2012 dovolanie. V jeho

odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. d/,

písm. g/ a písm. i/ , z ktorých prvý predpokladá, že bolo hlavné pojednávanie alebo

verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené

zákonné podmienky, druhý, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom a tretí, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený poukázal na to, že verejné zasadnutie sa konalo bez jeho účasti

a prítomnosti, čím malo dôjsť k porušeniu ústavného i zákonného práva na súdnu ochranu

a mala mu byť odňatá možnosť konať pred súdom podľa a nasl. Slovenskej

republiky. Za chybu konania považoval vykonané znalecké dokazovanie, keďže

už 3. júla 2008 bol namietaný znalec MUDr. V., ktorý podľa tvrdení obvineného ho nikdy

nevyšetril. Ďalej obvinený vo svojom dovolaní uviedol, že odôvodnenie odvolacieho súdu

je nedostatočné poukazujúc i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. júna 2008,

sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

. V závere zdôraznil, že vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku a preto uplatnil ako dôvod svojho dovolania aj konanie

na súde prvého stupňa v súlade s

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací napadnuté uznesenie zrušil a prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo 30. júla 2012 doručené podanie obvineného

označené ako doplnenie dôkazov k dovolaniu spolu s niekoľkými prílohami. Uvádza v ňom

nasledovné:

„Dovolanie (ktorého kópiu som napokon obdržal dňa 26.7.2012), ktoré je totožné s mojím

podaným dňa 23.6.2011 neuvádza argumenty, ktoré sú rozhodujúce pre revíziu prípadu

a preto si dovolím uviesť ich znovu:

1. Vynechanie procesného úkonu – na rozhodnutie sudkyne R. nikdy nereagoval ani

okresný súd, ani krajský súd.

2. Výpoveď MUDr. V. – sama osobe odporuje zákonnému a riadnemu psych. vyšetreniu.

Vyšetrenie bolo zrealizované asi 20 min. rozhovorom s MUDr. Z., druhý ma nevyšetril vôbec.

Nebol prítomný psychológ, neboli urobené testy. Posudok, ktorý

by dokázal urobiť aj bez rozhovoru so mnou je viditeľne účelový.

3. Kópia odberu vzoriek DNA – sfalšovaná tak, aby dodatočne kryla podvod

2 súd. znalcov.

4. C, Ca - podporná dokumentácia na dôkaz, že psych. posudok bol vopred objednaný

prokuratúrou.

5. Bludné tvrdenia znalcov, ktorí vypracovali falošný posudok bez vyšetrenia

a v súčinnosti s políciou a prokuratúrou.

6a, 6b – dôkazný materiál o úsilí okresnej prokuratúry, ktorej dozorujúca prokurátorka

JUDr. G. rozhodla o mojom umiestnení v ústave aj bez súdneho pojednávania.

V prípade, že Najvyšší súd SR odmietne dovolanie tak, ako to urobil v prípade

, nemôžem naďalej byť občanom SR a budem si nárokovať imunitu voči

jurisdikcii tohto štátu, ktorý v r. 2000 prerušil a zrušil právny vzťah, nezlegalizoval môj pobyt

a neurčil právny štatút.“

Z tohto samostatného podania obvineného možno vyvodiť ďalší dovolací dôvod uvedený

v ustanovení , t.j., že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný

v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Brezno, ktorá navrhla toto

podľa odmietnuť, nakoľko nie sú dovolacie dôvody podľa

písm. d/, g/, i/ dané (č.l. 80).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. augusta 2009, sp. zn. , ako súdu

druhého stupňa, ktorým súd podľa sťažnosť D. K. zamietol.

Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368 ods. 1, ods. 2

písm. g/ Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená

aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa a

Bolo podané včas a na zákonom určenom mieste ( ), po vyčerpaní

riadneho opravného prostriedku ( ) a označuje chyby konania a dôvod

odvolania ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným D. K. nie je dôvodné (chyby vytýkané v dovolaní

nepredstavujú naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu), a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr.

por. odmietol.

Dovolací súd skúmal najprv naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení

(v súlade s ), t.j., že verejné zasadnutie bolo

vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, pričom

bližšie sa tomuto dovolaciemu dôvodu obvinený nevenuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podmienky na konanie verejného

zasadnutia v neprítomnosti obvineného boli splnené. Obvinenému bolo riadne a včas

predvolanie na verejné zasadnutie doručené a bol aj správne poučený o možnosti konania

vereného zasadnutia bez jeho prítomnosti, čo sám obvinený ani vo svojom dovolaní

nespochybňuje. Na predvolanie sám reagoval listom adresovaným súdu, v ktorom uviedol,

že na verejné zasadnutie sa nedostaví. Za splnenia zákonných podmienok potom samosudca

správne vyhlásil na verejnom zasadnutí konanom 18. júna 2009 uznesenie, podľa ktorého

potom v zmysle vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti D. K.,

pričom na spomínanom verejnom zasadnutí bola prítomná i ustanovená obhajkyňa D. K.

JUDr. M. S. ( ).

Pri uplatnenom dovolacom dôvode podľa obvinený

argumentuje, že po vykonaní verejného zasadnutia 3. júla 2008 spis nebol postúpený

krajskému súdu na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci. Tieto tvrdenia sa nezakladajú

na pravde, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu obvineného podľa § 23 ods. 1

rozhodol, a to uznesením z 29. apríla 2009, sp. zn. . Na veci nič nemení,

že tento spis bol predložený na krajský súd samosudkyňou JUDr. A. G.

a nie samosudkyňou JUDr. V. R., ktorá vo veci konala v čase, keď obvinený predmetný návrh

na odňatie a prikázanie veci podal ústne do zápisnice o verejnom zasadnutí (č.l. 5).

Obvinený pri dovolacom dôvode podľa (založenie

rozhodnutia na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) argumentuje,

že znalec MUDr. V. ho nikdy nevyšetril. Tento argument sa dotýka vecnej správnosti

znaleckého posudku. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ obvinený nesúhlasí s obsahom

znaleckého posudku, táto skutočnosť nemôže zakladať žiaden dovolací dôvod. Súd prvého

stupňa pri svojom rozhodnutí prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na verejnom

zasadnutí a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané (čítanie

znaleckého posudku MUDr. M. Z. a MUDr. P. V. podľa § 295 ods. 2,

so súhlasom prokurátora, čítanie listinných dôkazov podľa ,

). Pokiaľ ide o vyšetrenie duševného stavu obvineného, toto bolo vykonané

v súlade so zákonom a dovolací súd žiadne pochybenie v tomto smere nezistil.

Z ďalšieho obvineným uvádzaného dovolacieho dôvodu je zrejmé, že tento nie je

vôbec odôvodnený. Na tento dovolací dôvod obvinený poukázal len formálne a to tak,

že uviedol nasledovné: „V zmysle výkladových pravidiel sa dovolacím dôvodom podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , nesprávnym právnym posúdením skutku, rozumie aj zistenie,

že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že išlo

o iný trestný čin alebo nešlo o žiadny trestný čin“. Na základe vyššie uvedeného potom

dovolací súd nemohol zaujať stanovisko k tomuto uplatnenému dovolaciemu dôvodu, keďže

tento je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle

a nie je viazaný právnymi dôvodmi dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2

z hľadiska ich hodnotenia podľa (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. ).

Obvinený uplatnil ako samostatne uplatnený dovolací dôvod i ,

teda že vytýkané pochybenia konania na súde prvého stupňa neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku. Takto však nie je možné chybu rozhodovania alebo

konania, ktoré mu predchádzalo v dovolacom konaní uplatňovať. Ak sa namieta chyba

konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania

uvedenému v , a takto musí aj byť v dovolaní označená (bližšie pozri uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2012, sp. zn. ).

Z uvedených dôvodov najvyšší súd musel po prejednaní veci na neverejnom zasadnutí

dovolanie obvineného D. K. odmietnuť podľa , keďže

je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 4. septembra 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková