Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/15/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. P., advokát, U.,

právne zast. JUDr. D. A., advokátom, U., proti ţalovanému O. D., právne zast. JUDr. I. R.,

advokátkou, Š., v konaní o zaplatenie 4 061,94 Eur (122 370,-- Sk) s príslušenstvom,

na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. októbra 2011,

č. k. -238, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia dovolacieho

konania vo výške 317,32 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 09. 07. 2008, č. k. -167

zaviazal ţalovaného na zaplatenie sumy 122 370,-- Sk s 13% úrokom z omeškania

od 04. 01. 2003 do zaplatenia a 4% úrokom z omeškania ročne z istiny 23 200,-- Sk

od 04. 01. 2003 do zaplatenia, 4% úrokom z omeškania ročne z istiny 5 000,-- Sk

od 11. 02. 2003 do zaplatenia, 4% úrokom z omeškania ročne z istiny 5 000,-- Sk

od 11. 03. 2003 do zaplatenia, 4% úrokom z omeškania ročne z istiny 5 000,-- Sk

od 11. 04. 2003 do zaplatenia a trov konania vo výške 95 108,-- Sk na účet právneho

zástupcu. Súd zistil, ţe medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o poskytnutí právnej pomoci

dňa 01. 04. 2002, na základe ktorej sa ţalobca ako komerčný právnik zaviazal poskytovať pre

ţalovaného právnu pomoc vo veciach vyplývajúcich z právnych vzťahov tak, ako je to

dohodnuté v čl. I. zmluvy. V čl. II. písm. a/ bolo dohodnuté, ţe výška a spôsob odmeny sa

riadi vyhláškou č. a ţe ţalovaný zaplatí ţalobcovi za poskytnuté právne sluţby

okrem zastupovania vo veciach súdnych a exekučných paušálnu odmenu vo výške 5 000,-- Sk

mesačne a 800,-- Sk mesačného paušálu na účelné vynaloţenie výdavkov. Ďalej bolo v čl. II.

2

písm. b/ bod 2 dohodnuté, ţe vo veciach a prípadoch, ktoré nie sú zahrnuté pod bodmi a/ a b/

a vo veciach, kedy odmena za jeden úkon presahuje odmenu 5 000,-- Sk, sa odmena určí

po vzájomnej dohode s primeraným pouţitím zmluvy a vyhlášky č. V čl. II.

písm. c/ bolo dohodnuté, ţe ţalovaný poskytne ţalobcovi odmenu v zmysle čl. II. písm. a/

vţdy do 10. dňa beţného kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac a odmenu podľa čl.

II. písm. b/ bod 1, 2 poskytne ţalovaný po predloţení príslušného dokladu o ukončení veci

a vyúčtovaní. V čl. IV. bolo dohodnuté, ţe zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, s účinnosťou

od 01. 04. 2002 s tým, ţe môţe byť ukončená dohodou, prípadne výpoveďou v trojmesačnej

výpovednej lehote, pričom výpoveď začína plynúť od 1. dňa nasledujúceho mesiaca

po doručení výpovede. Vychádzajúc z čl. II. písm. b/ bola dohodnutá tarifná odmena

za poskytnutie právnej pomoci zo dňa 02. 05. 2002. V zmysle čl. I. tejto dohody bolo

dohodnuté, ţe ţalobca bude zabezpečovať kompletné exekučné konanie na vymoţenie

daňovej pohľadávky vo výške 1 462 973,-- Sk voči daňovému dlţníkovi – R. D. D., a to

v zmysle V článku II. tejto dohody bolo dohodnuté, ţe vychádzajúc

z článku II. písm. b/ bod 2 a vyhlášky č. a na náročnosť právnej pomoci sa

klient a komerčný právnik dohodli na tarifnej odmene podľa hodnoty veci príslušného

právneho úkonu (§ 12, § 13 citovanej vyhlášky) a komerčný právnik má nárok

na odmenu po vymoţení (aj čiastočnom) pohľadávky. V súvislosti s touto dohodou ţalobca

zabezpečil a vymohol daňovú pohľadávku. Po ukončení právnych sluţieb vyúčtoval faktúrou

č. 26/2002 zo dňa 30. 12. 2002 odmenu vo výške 214 269,-- Sk, z ktorej ostala sporná

uplatnená suma. Súd na námietku ţalovaného povaţoval zmluvu o právnej pomoci

z 01. 04. 2002 za určitú a zrozumiteľnú, k čomu dospel gramatickým a logickým výkladom

podľa ust. z umiestnenia bodu 2 v samotnej zmluve, ktorý

podľa jeho názoru treba vykladať tak, ţe čo nie je upravené v čl. II. písm. a/, b/ sa odmena

určí postupom podľa čl. II., písm. b/ bod 2. Podľa názoru súdu pre deň, kedy došlo

k účinnému uzavretiu zmluvy, nie je rozhodujúci dátum, ktorý je uvedený na zmluve, resp.

pokiaľ dátum nie je uvedený, ale rozhodujúce je, kedy skutočne došlo k uzavretiu dohody.

V danom prípade logicky mohlo dôjsť k podpísaniu a uzavretiu dohody aţ následne po tom,

keď bola zverejnená v zbierke zákonov, teda po 15. 10. 2002, keď

túto vyhlášku mali účastníci dohody k dispozícii. V tejto dohode v čl. II. bolo dohodnuté, ţe

tarifná odmena bude účtovaná podľa hodnoty príslušného právneho úkonu (§§ 12-13 vyhl. č.

) Komerčný právnik má nárok na odmenu po vymoţení (aj čiastočne)

pohľadávky. V konaní bolo preukázané, ţe pohľadávky – exekúcia bola čiastočne vymoţená.

3

Po preskúmaní všetkých úkonov právnej pomoci dospel súd k záveru, ţe všetky úkony sú

účelné na vymoţenie daňovej pohľadávky, keďţe zákon s nimi spája konkrétne dôsledky

pre účely daňového exekučného konania. Uviedol, ţe v danom prípade sa nejedná o úkony

právnej pomoci v sporovom konaní, ktorých účelnosť je potrebné posudzovať vo vzťahu

k druhému účastníkovi konania, či moţno od neho spravodlivo poţadovať, aby nahradil

vzniknuté trovy úspešnému účastníkovi konania. Kritérium účelnosti úkonu právnej pomoci,

na ktorý poukazuje ţalovaný, podľa ktorého je potrebné skúmať odbornú a tvorivú schopnosť

advokáta pri vynaloţení úkonu právnej pomoci, nie je v samotnej vyhláške č.

uvedené ako kritérium účelnosti právneho úkonu, a preto je bez právneho významu. Naopak

samotná vyhláška umoţňuje posudzovať pojem úkonu právnej pomoci voľnejšie, čo vyplýva

z ust. § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, podľa ktorého za úkony právnej pomoci, ktoré nie sú

uvedené v ods. 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom

najbliţšie. Podľa názoru súdu rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či sa jedná o úkon

právnej pomoci, je skutočnosť, ţe sa jedná o úkon vo veci samej, čo v danom prípade bolo

naplnené a či s týmto úkonom zákon spája následky pre vymoţenie daňovej pohľadávky, čo

bolo taktieţ splnené. Tvrdenie ţalovaného, ţe úkony správcu dane po neúspešnej draţbe sú

v rozpore so zákonom, sú ničím neodôvodnené, keďţe samotný zákon o správe daní naopak

predpokladá takéto úkony v časti 7 zákona. Za námietku bez právneho významu povaţoval

súd tieţ námietku ţalovaného, ţe súd by mal brať do úvahy pri posudzovaní trov konania

záujem O., keďţe O. je v rovnakom postavení ako kaţdý iný účastník obchodného vzťahu.

Súd mal za to, ţe pokiaľ ţalovaný uzavrel dohodu o právnej pomoci, musel si byť vedomý

následkov z nej plynúcich. Zmenou štatutárneho zástupcu ţalovaného sa nijako nemôţu

zmeniť práva a povinnosti, vyplývajúce z dohody o právnej pomoci z 02. 05. 2002. Ďalším

dôkazom, ţe ţalovaný nemal námietky proti úkonom právnej pomoci, za ktoré poţaduje

ţalobca odmenu, je skutočnosť, ţe ţalobca podaním z 19. 11. 2004 vyšpecifikoval tieto

právne úkony, ktoré ţalovaný nijako nerozporoval. Z uvedených dôvodov súd zaviazal

ţalovaného zaplatiť čiastku 122 370,-- Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi uţ priznanou

čiastkou 91 899,-- Sk a fakturovanou sumou 214 269,-- Sk. Úrok z omeškania priznal

ţalobcovi podľa ust. a po zistení úrokových sadzieb

v sídle banky ţalovaného. O trovách konania rozhodol podľa ust.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, v ďalšom konaní

napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd konštatoval,

4

ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade

s ust. , vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd

v napadnutom rozhodnutí poukázal na rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého

stupňa, s ktorým sa stotoţnil (ust. ). Súd prvého stupňa podľa odvolacieho

súdu v súlade s ust. posúdil právne úkony účastníkov

konania a ich gramatickým a logickým výkladom správne dospel k záveru o ich platnosti

a obsahu a tieţ správne konštatoval, ţe ţalovaný má v konaní postavenie ako kaţdý iný

účastník konania. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust.

a

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, ktoré odôvodnil tým,

ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. Dovolateľ zdôraznil, ţe

medzi vydaním uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 16. 03. 2009 a napadnutým rozsudkom

toho istého súdu zo dňa 19. 10. 2011, nenastala ţiadna skutočnosť, ktorá by priniesla nové

poznatky o skutkovom stave, ani nedošlo k zmene právnej úpravy, spôsobilej viesť

k takémuto zvratu v skutkovom a právnom posúdení veci odvolacím súdom, ktoré znamená

úplné popretie jeho skutkových a právnych záverov z uznesenia zo dňa 16. 03. 2009.

Dovolateľ poukázal na odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorým rozhodnutím sa

rušilo skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.

Za tohto právneho stavu je preto podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľné,

nepreskúmateľné a nezdôvodnené. Dovolateľ má za to, ţe z napadnutého rozhodnutia nie je

moţné nijako zistiť, akými právnymi úvahami sa odvolací súd riadil, keď dospel

ku skutkovým a právnym záverom priamo protikladným, oproti svojim záverom, vysloveným

skoršie. V dovolaní dovolateľ poukázal aj na to, ţe odvolací súd sa nevyrovnal ani so ţiadnou

z odvolacích námietok, uvedených v odvolaní zo dňa 02. 09. 2008.

Dovolateľ uviedol, ţe so zreteľom na zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá

vyplýva nielen z , ale je inkorporovaná explicitne

v v ust. , musí odôvodnenie rozhodnutia napĺňať zákonné

poţiadavky, a tým rešpektovať právo účastníkov konania bez ohľadu na to, v prospech

ktorého účastníka je takéto rozhodnutie vynesené. Preto dovolateľ navrhuje napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ si uplatnil aj

náhradu trov dovolacieho konania.

5

Ţalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe napadnutý rozsudok

je potrebné posúdiť vo vzájomnej súvislosti s predchádzajúcimi rozhodnutiami. Poukázal

na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 29. 02. 2008, č. k. -143, v ktorom

uznesení odvolací súd vyslovil svoj právny názor a náleţite vysvetlil súdu prvého stupňa, ako

v konaní ďalej postupovať a v akom smere je potrebné doplniť dokazovanie. Okrem iných

uviedol, ţe ak bola medzi účastníkmi dohodnutá výška odplaty tak, ţe ţalobca má nárok

na tarifnú odmenu podľa hodnoty veci príslušného právneho úkonu, je úlohou súdu posúdiť,

ktorý z právnych úkonov právnej pomoci, účtovaných ţalobcom, bol účelný na vymoţenie

daňovej pohľadávky. Ďalej podľa vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu, súd

prvého stupňa pochybil, keď pri rozhodnutí o úroku z omeškania vychádzal zo správy NBS

o výške úrokových sadzieb za úvery poskytované v roku 2003. Ak súd prvého stupňa

rozhodol tak, ţe v súlade so zmluvou o právnej pomoci a dohodou zo dňa 02. 05. 2002 priznal

ţalobcovi časť uplatneného nároku, potom aj o úrokoch z omeškania, prislúchajúcich

k tomuto nároku, mal rozhodnúť s ohľadom na výšku úrokov, poţadovaných za úvery

poskytované bankami v sídle dlţníka v čase uzavretia zmluvy, nie v čase splatnosti faktúry.

Následne súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 09. 07. 2008, č. k.

-167 a v rozhodnutí posúdil kaţdú listinu a úkony s označením príslušného

o správe daní a poplatkov, ako aj účelnosť

úkonu v súvise s ust. vyhlášky č. Ţalobca má za to, ţe popísanie

odvolacích dôvodov proti rozsudku súdu prvého stupňa a výstiţné a stručné vyhodnotenie

podstatného odvolacieho dôvodu, nie je odňatím moţnosti ţalovaného konať pred súdom, ani

porušením práva na súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal na konštantnú judikatúru

v dovolacom konaní (Nález ÚS SR sp. zn. z 29. 03. 2007, sp. zn.

z 19. 06. 2008, sp. zn. , , , ako aj Uznesenia ÚS SR

sp. zn. a sp. zn. ). Ţalobca je preto toho názoru, ţe nie sú

splnené zákonné podmienky na dovolanie a dodal, ţe ţalovaný celú uplatnenú a súdom

priznanú pohľadávku ţalobcovi zaplatil. Na základe uvedených skutočností navrhuje ţalobca

dovolanie ţalovaného odmietnuť a rozhodnúť o trovách dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

6

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust.

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti

podľa ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

7

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná námietka dovolateľa, týkajúca sa

nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré

8

skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie citované ustanovenie bolo zavedené novelou

vykonanou , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, ţe zákonodarca ním „reaguje

na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy

odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov.

V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý

rozsudok a v závere obsahujú uţ len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti

napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotoţňuje “.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

9

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

Súd prvého stupňa okrem iného uviedol, ţe gramatickým a logickým výkladom podľa

ust. § 35 ods. 2 Obč. zák. z umiestnenia bodu 2 zmluvy o právnej pomoci zo dňa 01. 04. 2002

dospel k záveru, ţe ust. článku II. písm. b/ bod 2 treba povaţovať za dostatočne určité

a zrozumiteľné a treba ho vykladať tak, ţe čo nie je upravené v článku II. písm. a/, b/ 1 sa

odmena určí postupom podľa článku II. písm. b/ 2. S poukazom na ust. § 44 ods. 2

súd prvého stupňa dodal, ţe v danom prípade chýba jednoznačný

konsenzus oboch účastníkov ústnej zmluvy, keďţe cca. 20% vymoţenej istiny môţe

znamenať účtovanie odmeny aj nad 20%, pričom bývalý starosta uviedol, ţe bola dohoda

na 20%. Podľa názoru súdu prvého stupňa pre deň, kedy došlo k účinnému uzavretiu zmluvy

nie je rozhodujúci dátum, ktorý je uvedený na zmluve, resp. pokiaľ dátum nie je uvedený, ale

rozhodujúce je, kedy skutočne došlo k uzavretiu dohody. V danom prípade preto logicky

mohlo dôjsť k podpísaniu a uzavretiu dohody aţ následne po tom, keď bola zverejnená

v Zbierke zákonov, teda po 15. 12. 2002. Súd prvého stupňa

v konaní taktieţ skúmal účelnosť jednotlivých úkonov v počte 16 úkonov, ktoré tvoria prílohu

faktúry č. 26/2002. Po preskúmaní všetkých úkonov právnej pomoci dospel súd prvého stupňa

10

k záveru, ţe všetky tieto úkony sú účelné na vymoţenie daňovej pohľadávky, keďţe zákon

s týmito úkonmi spája konkrétne dôsledky pre účely daňového exekučného konania. Podľa

názoru súdu prvého stupňa rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či sa jedná o úkon právnej

pomoci je skutočnosť, ţe sa jedná o úkon vo veci samej, čo v danom prípade bolo naplnené

a či s týmto úkonom zákon spája následky pre vymoţenie daňovej pohľadávky, čo bolo

taktieţ splnené. Súd prvého stupňa zároveň dodal, ţe námietka ţalovaného ohľadom

posudzovania trov konania so zameraním sa na záujem O., je bez právneho významu, keďţe

O. je v rovnakom postavení ako kaţdý iný účastník obchodného vzťahu.

S odôvodnením súdu prvého stupňa sa stotoţnil aj odvolací súd. Odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dodal, ţe súd prvého stupňa v súlade s ust. § 35 ods. 2

posúdil právne úkony účastníkov konania a ich gramatickým

a logickým výkladom správne dospel k záveru o platnosti a obsahu a tieţ správne konštatoval,

ţe ţalovaný má v konaní postavenie ako kaţdý iný účastník konania.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s , a preto aj odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenia § 219 ods. 2

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať ani to, ţe odvolací súd neodôvodnil

napadnuté rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného, resp. ţe dospel k odlišným skutkovým

a právnym záverom, ako vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 16. 03. 2009 (č. l. 196 spisu),

ktoré rozhodnutie bolo uznesením dovolacieho súdu zo dňa 17. 02. 2001 zrušené (č. l. 227

spisu). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe odvolací súd v napadnutom rozhodnutí stručným

konštatovaním a právnym záverom na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého

stupňa, sa vysporiadal s namietanou neplatnosťou zmluvy o právnej pomoci zo dňa

11

01. 04. 2002, ako aj s druhom a výškou odmeny, keďţe k tomu dospel gramatickým

a logickým výkladom a zároveň vyslovil, ţe v tomto vzťahu ţalovaná O. má v konaní

postavenie ako kaţdý iný účastník konania. Reagoval tak na argumenty ţalovaného

v odvolaní, ktoré skutkovo a právne zhodnotil súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktoré nie je

zjavne neodôvodnené a nie je ho moţné povaţovať ani za arbitrárne.

Zákonodarcom upravenou fakultatívnou moţnosťou odvolacieho súdu, obmedziť sa

v odôvodnení potvrdzujúceho napadnutého rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti

dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto vo svetle judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, nedošlo v danom prípade

k porušeniu práva účastníka občianskeho súdneho konania (ţalovaného) na riadne

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu.

Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, ţe ţalovaný nebol

postupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných

práv, daných . Za týchto okolností tvrdenie ţalovaného, ţe

mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené.

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalovaným

tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna

iná vada uvedená v ust. , dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, ţe

prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno z ust. vyvodiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa ust.

v spojení s ust. ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Úspešnému ţalobcovi vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. l

právo na náhradu trov dovolacieho konania. Trovy dovolacieho konania predstavujú

2x úkon právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie) po 151,03 Eur a 2x

reţijný paušál po 7,63 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. c/ a § 16 ods. 3

Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

12

sluţieb, t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 317,32 Eur. Dovolací súd ţalobcovi

náhradu dovolacích trov priznal a uloţil ţalovanému ich zaplatiť. Právnemu zástupcovi

ţalobcu vyčíslené DPH Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal, pretoţe tento nedoloţil,

ţe je jej platiteľom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. júna 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová