Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-42-2006.pdf
PDF · 153.72 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/42/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudca JUDR. Vincent Svoboda v právnej veci žalobcu : JUDr. Ladislav PIROVITS, advokát, so sídlom ulica Ľ. Štúra č. 29, Kráľovský Chlmec, zastúpeného JUDr. Danielom Adamčíkom, advokátom, Veľké Kapušany, J. Kráľa č. 3, proti žalovanej : Obec Drahňov, IČO : 331 503, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova č. 20, Košice o zaplatenie istiny Sk 122 370,- s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu Sk 122 370,- s 13 % - ným úrokom z omeškania ročne od 4. 1. 2003 do zaplatenia a 4 % - ný úrok z omeškania ročne z istiny Sk 23 200,- od 4. 1. 2003 do zaplatenia, 4 % - ný úrok z omeškania ročne z istiny Sk 5 000,- od 11. 2. 2003 do zaplatenia, 4 % - ný úrok z omeškania ročne z istiny Sk 5 000,- od 11. 3. 2003 do zaplatenia, 4 % - ný úrok z omeškania ročne z istiny Sk 5 000,- od 11. 4. 2003 do zaplatenia a trovy konania Sk 95 108,- na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10. 10. 2005 uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie peňažnej sumy Sk 252 469,- s 13 % - ným úrokom z omeškania zo sumy Sk 214 269,- od 4. 1. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 23 200,- od 4. 1. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 2. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 3. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 4. 2003 do zaplatenia titulom zaplatenia náhrady za poskytnuté právnej služby v roku 2002 a v roku 2003.
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že samotná zmluva o právnej pomoci zo dňa 1. 4. 2002 je neplatná, taktiež aj dohoda zo dňa 2. 5. 2002 je neplatná, keďže v čase jej uzavretia nebola uverejnená v zbierke zákonov vyhláška č. 591/2002 Z. z. na ktorú sa táto dohoda odvoláva. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť aj z dôvodu premlčania, keďže sa jedná o občiansko-právny vzťah.
Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 16. 5. 2007 / č. l. 111 / rozhodol tak, že v bode I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu Sk 130 099,- s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne, zo sumy Sk 91 899,- od 4. 1. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 23 200,- od 4. 1. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 2. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 3. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 4. 2003 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V bode III. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odvolací súd, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29. 2. 2008 / č. l. 143 / zrušil rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Zrušovací výrok sa týka výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol / II. / t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby do výšky istiny Sk 122 370,- / 252 469 - 130 099 / s 13 % - ným úrokom z omeškania od 4. 1. 2003 do zaplatenia a v časti požadovaného úroku z omeškania nad 9 % zo sumy Sk 23 200,- od 4. 1. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 2. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 3. 2000 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 4. 2003 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania. Keďže rozsudok o výroku I. nebol napadnutý odvolaním, tento nadobudol právoplatnosť a predmetom konania zostal iba nárok žalobcu, ktorý sú zamietol vo výroku II., t. j. nárok na zaplatenie istiny Sk 122 370,- s 13 % - ným úrokom z omeškania od 4. 1. 2003 do zaplatenia a 4 % - ný úrok z omeškania zo sumy Sk 23 200,- od 4. 1. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 2. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 3. 2004 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 4. 2003 do zaplatenia.
Oboznámením sa s obsahom spisu, zmluvou o poskytovaní právnej pomoci uzavretou medzi účastníkmi zo dňa 1. 4. 2002 /č.l. 3,4/, dohodou o tarifnej odmene za poskytovanie právnej pomoci zo dňa 2. 5. 2002 /č.l. 5/, faktúrou č. 25/2002 zo dňa 27. 12. 2002 na sumu Sk 23 200,- /č.l. 6/, faktúrou č. 26/2002 zo dňa 30. 12. 2002 na sumu Sk 214 269,- s vyúčtovaním, ktoré tvorí prílohu tejto faktúry / č.l. 8/, s rozhodnutiami žalovanej o vyrúbení dane /č.l. 54-1-13/, s vyúčtovanými úkonmi právnej pomoci žalobcom /č.l. 54-14-29/, s výpoveďou svedka Mikuláša Semana /č.l. 79/ ako aj s ďalším obsahom spisu zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 1. 4. 2002 /č.l. 3-4/ na základe ktorej sa žalobca ako komerčný právnik zaviazal poskytovať pre žalovanú právnu pomoc vo veciach vyplývajúcich z právnych vzťahov tak, ako je to dohodnuté v článku I. zmluvy /č.l. 3-4/. V článku II. písm. a/ bolo dohodnuté, že výška a spôsob odmeny sa riadi vyhláškou č. 163/2002 Z.z. a že žalovaná sa zaväzuje za poskytnuté právne služby okrem zastupovania vo veciach súdnych a exekučných zaplatiť žalobcovi paušálnu odmenu vo výške Sk 5 000,- mesačne a Sk 800,- mesačného paušálu na účelné vynaloženie výdavkov spojených s poskytnutím právnej pomoci. V článku II. písm. b/, bod 1 bolo dohodnuté, že v pasívnych prehratých sporoch odmena za zastupovanie bude určená od prípadu k prípadu tarifnou odmenou podľa § 12 a nasledujúcich vyhlášky č. 163/2002.
V článku II. písm. b/, bod 2 bolo dohodnuté, že vo veciach a prípadoch, ktoré nie sú zahrnuté pod bodmi a/ a b/ tohto článku a v prípadoch a vo veciach, kedy sa odmena za jeden úkon právnej pomoci presahuje výšku Sk 5 000,- sa odmena určí po vzájomnej dohode a s primeraným použitím ustanovení tejto zmluvy a vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o tarifnej prípadne podielovej odmene. V článku II. písm. c/ bolo dohodnuté, že žalovaná poskytne žalobcovi odmenu v zmysle článku II, písm. a/ vždy do 10. dňa bežného kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac a odmenu podľa článku II, písm. b/ bod 1,2 poskytne žalovaná po predložení príslušného dokladu o ukončení veci a vyúčtovaní. V článku IV. bolo dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, s účinnosťou od 1. 4. 2002 s tým, že môže byť ukončená dohodou, prípadne výpoveďou v trojmesačnej výpovednej lehote, pričom výpoveď začína plynúť od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede.
Vychádzajúc z článku II. písm. b/ bod 2 bola dohodnutá dohoda o tarifnej odmene za poskytnutie právnej pomoci zo dňa 2. 5. 2002 /č.l. 5/. V zmysle článku I. tejto dohody bolo dohodnuté, že žalobca bude zabezpečovať kompletné exekučné konanie na vymoženie daňovej pohľadávky vo výške Sk 1 462 973,- voči daňovému dlžníkovi - Roľnícke družstvo Drahňov a to v zmysle zákona č. 511/1992 Zb.. V článku II. tejto dohody bolo dohodnuté, že vychádzajúc z článku II. písm. b/ bod 2 a vyhlášky č. 591/2002 Z.z. a na náročnosť právnej pomoci sa klient a komerčný právnik dohodli na tarifnej odmene podľa hodnoty veci príslušného právneho úkonu /§ 12, § 13 citovanej vyhlášky/ a komerčný právnik má nárok na odmenu po vymožení /aj čiastočnom/ pohľadávky.
V súvislosti s touto dohodou zo dňa 2. 5. 2002 žalobca zabezpečil a vymohol daňovú pohľadávku žalovanej, ktoré bolo ukončené v mesiaci december 2002. Po ukončení právnych služieb v roku 2002 vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 26/2002 zo dňa 30. 12. 2002 /č.l. 7/ tarifnú odmenu vo výške Sk 214 269,- prílohou ku ktorej sú podrobne uvedené úkony právnej pomoci a výška odmeny na fakturovanú
sumu /č.l. 8/. Uvedená faktúra je splatná dňa 3. 1. 2003 a preto žalobca požadoval zaplatenie tohto nároku s úrokom z omeškania - 13% od 4. 1. 2003.
Ďalšou faktúrou č. 25/2002 zo dňa 27. 12. 2002 vyúčtoval paušálnu odmenu za mesiace september až december 2002 v sume Sk 20 000,- /4 x 5 000,-/ a mesačný paušál za hotové výdavky Sk 3 200,- /4 x 800,-/ v zmysle článku II. písm. a/ /č.l.6/. Keďže táto faktúra bola splatná 3. 1. 2003 požadoval úrok z omeškania od 4. 1. 2003 zo sumy Sk 23 200,-. Žalobca ďalej požadoval aj čiastku Sk 15 000,-, ktorá pozostávala z paušálnej odmeny počas 3-mesačnej výpovednej lehoty za mesiace: január, február, marec 2003 mesačne po Sk 5 000,- s tým, že z tejto čiastky požadoval úrok z omeškania od 11. dňa v mesiaci nasledujúceho po vyúčtovaní za bežný mesiac, teda od 11. 2. 2003, od 11. 3. 2003 a od 11. 4. 2003 do zaplatenia. Zmluvný vzťah o poskytovaní právnej pomoci bol ukončený výpoveďou zo strany žalovanej zo dňa 17. 1. 2003, kedy žalovaná oznámila, že dáva výpoveď zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 1. 4. 2002 a dohody o tarifnej odmene zo dňa 2. 5. 2002 /č.l. 9/.
Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 31. 1. 2006 /č.l. 23-25/ uviedla, že zmluva o právnej pomoci zo dňa 1. 4. 2002 je nezrozumiteľná a nejasná, keďže v časti 2. ktorá je súčasťou bodu II. sa uvádza, že v prípadoch a o veciach, ktoré nie sú zahrnuté pod bodmi a/ a b/ tohto článku sa postupuje nasledovným spôsobom. Samotná časť označená číslicou 2. je však súčasťou bodu b/ článku II. zmluvy. Taktiež poukázala na skutočnosť, že tarifná odmena bola dohodnutá podľa vyhlášky č. 163/2002 pričom, táto vyhláška upravovala odmenu advokátov a nie komerčných právnikov. Dohoda o tarifnej odmene zo dňa 2. 5. 2002 /č.l. 5/ sa odvoláva na vyhlášku č. 591/2002 Z.z. ktorá však, nadobudla účinnosť dňa 15. 10. 2002 a teda je nepochopiteľné ako mohla byť táto vyhláška dohodnutá v odmene zo dňa 2. 5. 2002. Dôkazom toho, že táto dohoda zo dňa 2. 5. 2002 bola uzavretá neskôr, je aj skutočnosť, že samotný žalobca vo vyúčtovaní vo faktúre č. 26/2002 /č.l. 7/ sa neodvoláva na túto dohodu, ale odvoláva sa na základnú dohodu o právnej pomoci zo dňa 1. 4. 2002 /č.l. 7/. Žalobca taktiež nepreukázal žalovanej, že zastupoval žalovanú v exekučnom konaní a že by listiny predložil žalovanej.
Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4. 9. 2006 uviedla, že dohoda zo dňa 2. 5. 2002 v uvedený deň nebola uzavretá, teda musela to byť nejaká ústna dohoda medzi žalobcom a žalovanou a zároveň vzniesla námietku premlčania uplatnených nárokov /č.l. 49-50/.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 6. 3. 2006 /č.l. 30-32/ uviedol, že v zmluve o poskytovaní právnej pomoci sa odvoláva na vyhlášku č. 163/2002 Z.z., ktorá upravovala odmeny a náhrady advokátov, keďže predpokladal, že táto vyhláška sa bude vzťahovať aj na komerčných právnikov tak, ako to bolo podľa predchádzajúcej úpravy, keď sa vychádzalo z vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov v náväznosti s vyhláškou č. 180/1991 Zb. o odmenách a náhradách komerčných právnikov, ktorá v podstate prevzala vyhlášku č. 240/1990 Zb.. V čase prijatia vyhlášky č. 163/2002 Zb. nedošlo k prijatiu obdobnej právnej normy pre komerčných právnikov tak, ako to bolo predtým, ale iba s účinnosťou od 15. 10. 2002 bola prijatá vyhláška č. 591/2002 Z.z. o odmenách a náhradách komerčných právnikov. Táto vyhláška v § 25 ods. 1 riešila stav, ktorý vznikol pri odmenách komerčných právnikov od 1. 4. do 14. 10. 2002, konkrétne v ustanovení § 25 ods. 1 a to tak, že komerčnému právnikovi patrí odmena podľa tejto vyhlášky, ak ešte o odmene nebolo rozhodnuté oprávneným orgánom alebo nebola zmluvne dohodnutá klientom. Na základe vyššie uvedených skutočností sa najprv uzavrela dohoda zo dňa 1. 4. 2002 podľa vyhlášky č. 163/2002 Zb., ktorá je obsahovo totožná s vyhláškou č. 591/2002 Z.z. a zároveň sa dohodlo na použití základnej tarifnej odmeny vo veci exekučného konania a následne po účinnosti vyhlášky č. 591/2002 Z.z. sa vyhotovila písomná dohoda. Žalobca ďalej uviedol, že je pravdou, že dohoda o tarifnej odmene bola síce písomne vyhotovená dodatočne po prijatí citovanej vyhlášky, ale spôsob odmeňovania medzi účastníkmi už bol skôr dohodnutý pri začatí prípravy tejto daňovej exekúcie. Pokiaľ sa týka platnosti v dohode o odmene medzi účastníkmi, táto je jasná a opiera sa o ustanovenie článku II. bod b/2, ktorá úprava je jasná o zrozumiteľná. Poukazuje na to, že v článku II. písm. a/ zmluvy vyplýva, že dohodnutá paušálna odmena sa nevzťahuje vo veciach súdnych a exekučných a ďalší bod b/1 upravuje odmeňovanie v prípade prehratých pasívnych sporov a bod b/2 upravuje odmeňovanie vo vyňatých veciach z paušálneho odmeňovania, teda odmeňovania vo veciach sporových a exekučných ako aj odmeňovanie vo veciach, kedy odmena za jeden úkon právnej pomoci presahuje výšku Sk 5 000,-. Podľa názoru žalobcu aj pokiaľ by nebola urobená osobitná dohoda o tarifnej odmene podľa
článku II. bod b/2 žalobcovi by vznikol nárok na základnú tarifnú odmenu a dohoda o tarifnej odmene bola písomne vyhotovená dodatočne práve z dôvodu legislatívnej nejasnosti odmeňovania komerčných právnikov v tomto období.
Žalobca ako účastník na pojednávaní dňa 19. 1. 2007 /č.l. 70-71/ vypovedal, že písomná dohoda o tarifnej odmene zo dňa 2. 5. 2002 bola písomne vyhotovená niekedy v októbri 2002 až po účinnosti vyhlášky č. 591/2002. Ďalej uviedol, že už v apríli 2002 sa so starostom žalovanej dohodol, že odmena za exekúciu bude cca. 20% z vymoženej sumy. Keďže predpokladal, že dôjde k vydaniu vyhlášky obdobnej pre komerčných právnikov po vydaní vyhlášky č. 163/2002 aj s poukazom na ustanovenie § 25 vyhlášky č. 591/2002 bol do dohody uvedený dátum 2. 5. 2002. Na tomto pojednávaní zároveň predložil súdu rozhodnutia žalovanej, platobné výmery dlžníka - Roľnícke družstvo Drahňov /č.l. 54-1-13/ a predložil súdu aj písomné úkony právnej pomoci /č.l. 54-14-33/.
Svedok Mikuláš Seman na pojednávaní dňa 2. 3. 2007 /č.l. 79-81/, ktorý bol starostom žalovanej od 6. 12. 1990 do 7. 1. 2003 vypovedal, že podpísal zmluvu o právnej pomoci zo dňa 1. 4. 2002. Pokiaľ sa týka osobitnej dohody o odmene za vymoženie daňovej pohľadávky voči Roľníckemu družstvu Drahňov uviedol, že sa nepamätá sa na presný dátum, kedy bola urobená dohoda, avšak medzi ním a žalobcom bola dohoda, že žalobcovi bude vyplatených 20% z vymoženej sumy a bolo to niekedy v prvom polroku 2002, niekedy v máji. Samotná písomná dohoda bola urobená, asi o 2 dni, resp. o týždeň po ústnej dohode. Pri podpisovaní písomnej dohody, žalobca mu oznámil že 20% je veľa a bude mu účtovať iba okolo 12% až 13% vymoženej sumy s tým, že ústna dohoda bola lopatistická a písomná dohoda iba formálna.
Svedok ďalej uviedol, že všetky písomnosti pokiaľ sa týka úkonov právnej pomoci boli urobené žalobcom a žalobca sa zúčastnil na dražbách. Pri ukončení funkcie bolo vymožených cca. Sk 500 000,- z uvedenej exekúcie.
Žalovaná na pojednávaní dňa 11. 5. 2007 /č.l. 94/ uviedla, že v danom prípade sa nejedná o nárok podľa Obchodného zákonníka s poukazom na uznesenie Krajského súdu č. 2Cob 55/2006 zo dňa 27. 4. 2006 / č.l. 40-41/ podľa ktorého uznesenia sa jedná o pohľadávku zo záväzkového vzťahu, ktorý nevznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb a spoločensky prospešného záujmu ani s ním bezprostredne nesúvisí / č.l. 40-41/. Keďže Obchodný zákonník sa vzťahuje aj na vzťahy záväzkové medzi samosprávnymi jednotkami a podnikateľmi ak tieto vznikli pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo v súvislosti so zabezpečovaním chodu tejto samosprávnej jednotky, nemôže sa jednať o obchodnú vec, kde nemožno vychádzať z odlišného posúdenia charakteru vzťahu pri posudzovaní oslobodenia obce od platenia súdnych poplatkov a iným spôsobom pri rozhodovaní o tom, o aký vzťah záväzkový sa v danom prípade jedná.
Žalovaná ďalej poukazovala na výpoveď svedka - bývalého starostu žalovanej, pokiaľ sa týka dohodnutej odmeny so žalobcom 20%, resp. 12%-13% z vymoženej sumy a teda podľa jej názoru je nesporné, že odmena bola zmluvne dohodnutá najprv vo výške 20% z vymoženej sumy a neskôr vo výške 12%-13% z vymoženej sumy a teda, nemožno v danom prípade aplikovať na daný vzťah ustanovenie § 25, vyhlášky č. 591/1992 Zb., tak že dohoda medzi klientom a komerčným právnikom už urobená bola. Za daného stavu teda žalobca si môže uplatňoval len podielovú odmenu vo výške 13% na ktorej sa so žalovanou dohodol. Žalovaná ďalej poukázala na vyhlášku č. 240/1990 Zb. podľa ktorej je potrebné posudzovať nárok žalobcu, konkrétne na ustanovenie § 11 tejto vyhlášky, podľa ktorého advokát má nárok na podielovú odmenu len keď mal plný úspech vo veci. Keďže v danom prípade istina nebola vymožená v plnom rozsahu, žalobca nemá nárok na 30% z vymoženej istiny. Na tomto pojednávaní spochybnila dohodu zo dňa 2. 5. 2002 s tým, že táto dohoda nebola urobená vážne, pretože účastníci už pred tým uzavreli inú dohodu o cene o poskytovaní právnych služieb /podielovú/. Avšak ani táto dohoda o podielovej odmene nespĺňa náležitosti právneho úkonu, keďže nie je z nej zrejmé, kedy vlastne vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie podielovej odmeny. Za daného stavu teda vznikol žalobcovi teda nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca na tomto pojednávaní /č.l. 96-97/ vypovedal, že k dohode o podielovej odmene nedošlo s tým, že boli iba rokovania, že odmena nebude presahovať 20% z vymoženej pohľadávky aj z dôvodu, že žalovaná nevystavila návrh zmluvy. Bola uzavretá iba písomná dohoda aj keď je pravdou, že táto písomná dohoda bola vyhotovená až po účinnosti vyhlášky č. 591/2002 s tým, že dátum 2. 5. 2002 je tam uvedený vzhľadom na ustanovenie § 25 tejto vyhlášky. Žalobca ďalej uviedol, že nedošlo k dohode o podielovej odmene tak, ako to tvrdí žalovaný, ale iba k písomnej dohode, ktorá bola súdu predložená.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobu zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
V danom prípade sa jedná o obchodný vzťah, relatívny obchod medzi obcou ako samosprávnou územnou jednotkou, ktorý sa týkal vlastnej prevádzky obce a podnikateľom - advokátom, ktorý spĺňa charakter podnikateľa podľa § 2 ods. 2, písm. c/ Obchodného zákonníka a spĺňa aj podmienku podnikania uvedenú v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Keďže sa jednalo o obchodný vzťah, platí premlčacia doba upravená v ustanovení § 397 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak zákon neustanoví pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Splatnosť prevej faktúry je dňa 4. 1. 2003, pričom žaloba bola doručená súdu dňa 10. 10. 2005 v 4- ročnej premlčacej dobe, teda nárok žalobcu nie je premlčaný a námietka žalovanej je neopodstatnená pokiaľ sa týka premlčaného nároku.
Žalovaná považuje zmluvu o právnej pomoci zo dňa 1. 4. 2002 za nejasnú, nezrozumiteľnú, neurčitú a z toho dôvodu za neplatnú z dôvodu, že pod bodom 2 je uvedené, že vo veciach a prípadoch, ktoré nie sú zahrnuté pod bodmi a/ a b/ tohto článku, pričom bod 2 je súčasťou písmena b/ tohto článku. Gramatických a logickým výkladom podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka s umiestnenia tohto bodu 2 v samotnej zmluve možno dospieť k záveru, že ustanovenie článku II., písm. b/ bod 2 treba považovať za dostatočne určité a zrozumiteľné a treba ho vykladať tak, že čo nie je upravené v článku II. písm. a/, b/ 1 sa odmena určí postupom podľa článku II., písm. b/2.
Svedok Mikuláš Seman na pojednávaní dňa 2. 3. 2007 /č.l. 80/ vypovedal okrem iného: „nepamätám sa na presný dátum, kedy bola urobená dohoda, avšak bola medzi nami ústna dohoda, že žalobcovi bude vyplatených 20% z vymoženej sumy“. Následne na tom istom pojednávaní uviedol: „žalobca mi doniesol uvedenú dohodu, ktorú som podpísal s tým, že mi povedal, že 20% je veľa a že bude účtovať okolo 12% - 13% vymoženej istiny. Žalobca vo svojich výpovediach ako účastník na pojednávaní dňa 19. 1. 2007 vypovedal, že: „už v apríli 2002 bola medzi mnou a starostom dohoda, že v exekučnej veci pokiaľ sa týka exekúcie vo vzťahu k dlžníkovi - Roľnícke družstvo Drahňov bude moja odmena cca. 20% z vymoženej sumy“.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného aj pre obchodné vzťahy, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
V danom prípade chýba jednoznačný konsenzus oboch účastníkov zmluvy, keďže cca. 20% vymoženej istiny môže znamenať účtovanie odmeny aj nad 20%, pričom bývalý starosta uviedol, že bola dohoda na 20%.
Podľa názoru súdu pre deň kedy došlo k účinnému uzavretiu zmluvy nie je rozhodujúci dátum, ktorý je uvedený na zmluve, resp. pokiaľ dátum nie je uvedený, ale rozhodujúce je kedy skutočne došlo k uzavretiu dohody. V danom prípade logicky mohlo dôjsť k podpísaniu a uzavretiu dohody až následne po tom, keď bola zverejnená vyhláška č. 591/2002 Z.z. v zbierke zákonov, teda po 15. 10. 2002, keď túto vyhlášku mali účastníci dohody k dispozícii /č.l. 5/. V tejto dohode v článku II. bolo dohodnuté, že tarifná
odmena bude účtovaná podľa hodnoty príslušného právneho úkonu /§ 12-13 vyhlášky č. 591/2002 Z.z./. Komerčný právnik má nárok na odmenu po vymožení / aj čiastočne/ pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka - exekúcia bola čiastočne vymožená, čo potvrdil samotný svedok Mikuláš Seman ako aj žalovaná, ktorá predložila súdu dôkaz o čiastočnom vymožení pohľadávky /č.l. 88-92/. Dôkazom toho, že došlo k dohode o tarifnej odmene je aj následné správanie žalobcu, ktorý vyúčtoval odmenu Sk 214 269,- faktúrou č. 26/2002 podľa tarifnej odmeny jednotlivých úkonov a nie ako podielovú odmenu s poukazom na ustanovenie § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka v ktorom je upravené toto výkladové pravidlo.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandantnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatar uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Keďže v danom prípade došlo k dohode o odmene podľa článku II, dohody zo dňa 2. 5. 2002 vznikol žalobcovi nárok na tarifnú odmenu, podľa hodnoty veci príslušného právneho úkonu vyhlášky č. 591/2002 Z.z..
Žalobca vo vyúčtovaní tarifnej odmeny vyúčtoval tarifnú odmenu za 16 úkonov právnej pomoci /č.l. 8/ v celkovej sume Sk 214 268,-.
Jedná sa o nasledujúce úkony právnej pomoci, ktoré sú v prílohovej obálke na č.l. 52, pričom vychádza z hodnoty veci Sk 1 462 973,-, Sk 718 950 a Sk 800 000,- / správne má byť 80 000,- /:
1. rozhodnutie o začatí exekučného konania /14/ na sumu Sk 15 576,-
2. oznámenie o začatí exekučného konania /15/ v sume Sk 15 576,-
3. daňová exekučná výzva na predaj nehnuteľnosti /16/ v sume Sk 15 576,-
4. daňová exekučná výzva na predaj hnuteľných vecí /17/ v sume Sk 15 576,-
5. daňový exekučný príkaz predaja hnuteľných veci /18/ na sumu Sk 15 576,-
6. daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti /19/ na sumu Sk 15 576,-
7. rozhodnutie o vyrubení hotových výdavkov /28/ na sumu Sk 3 050,-
8. oznámenie upovedomenie o cene nehnuteľnosti po zistení znalcom /29/ na sumu
Sk 15 576,-
9. dražobná vyhláška na predaj hnuteľných veci na sumu Sk 11 839,-
10. dražobná vyhláška na predaj nehnuteľnosti /21/ na sumu Sk 15 576,-
11. príprava dražby a účasť na dražbe, zápisnica /27 a, b, c, d, / na sumu Sk 11 839,-
12. dražobná vyhláška o opätovnej dražbe na sumu Sk 11 839,- /22/
13. opakovaná dražba - úradný záznam /23/ na sumu Sk 11 839,-
14. oznam na predaj hnuteľných veci na základe ponuky /24/ Sk 11 839,-
15. účasť na dražbe nehnuteľnosti + vyhodnotenie ponúk na hnuteľné veci /25/ na sumu
Sk 15 576,-
16. kúpna zmluva + vyhodnotenie ponúk /26/ na sumu Sk 11 839,-.
Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že ak bola medzi účastníkmi dohodnutá výška odplaty tak, že žalobca má nárok na tarifnú odmenu podľa hodnoty veci príslušného právneho úkonu / § 12, 13 vyhlášky č. 591/2002 Z. z. a zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov upravuje daňové exekučné konanie, je úlohou súdu posúdiť ktorý z právnych úkonoch právnej pomoci účtovaných žalobcom bol účelný na vymoženie daňovej pohľadávky.
Žalobca predložil súdu vyjadrenie zo dňa 23. 5. 2008 v ktorom odôvodnil účelnosť všetkých 16 úkonov právnej pomoci s poukazom na konkrétne ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov / č. l. 151 - 152 /.
Žalovaná na pojednávaní dňa 4. 7. 2008 / č. l. 159 / uviedla, aby súd posúdil náročnosť toho ktorého úkonu, či je potrebné priznať plnú výšku tarifnej odmeny alebo polovicu tarifnej odmeny. Pri skúmaní účelnosti je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že žalovaná je obec, ktorá hospodári s verejnými prostriedkami a teda je v záujme obce vynakladať tieto prostriedky účelne. Taktiež poukázala na zásady poctivého obchodného styku, ktorými je viazaný žalobca. Je potrebné, aby súd skúmal nakoľko náročné pre žalobcu, ako advokáta boli tieto úkony z hľadiska potreby vynaloženia odbornej práce. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca vykonal úkony právnej služby po neúspešnej dražbe hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré neboli vôbec v súlade so zákonom č. 511/1992 a tieto úkony nemožno klasifikovať ako účelne vynaložené a naopak, tieto úkony sú v rozpore s citovaným zákonom.
Súd v súlade s názorom odvolacieho súdu skúmal účelnosť jednotlivých úkonov, ktoré sú uvedené vyššie v počte 16 úkonov, ktoré tvoria prílohu faktúry č. 26/2002 / č. l. 8 / z ktorých záznamy sú uložené v prílohovej obálke na č. l. 54.
Pod položkou č. 1 sa jedná o úkon rozhodnutie o začatí exekučného konania zo dňa 13. 8. 2002 v rozhodnutí sú citované exekučné tituly a uvedená výška daňového nedoplatku a označenie majetku na ktorý sa vzťahuje zákaz nakladania. Uvedené rozhodnutie je upravené v § 75 zákona č. 511/1992 o správe daní / v ďalšom len zákona / v ktorom ustanovení § 75 ods. 1 je uvedené, že daňové, exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Citované rozhodnutie bolo vydané v súlade s týmto ustanovením zákona.
Pod položkou č. 2 je oznámenie o začatí exekučného konania zo dňa 16. 8. 2002. Toto oznámenie o začatí exekučného konania bolo vydané v súlade s ustanovením § 75 ods. 4 a § 87 ods. 4 zákona. Podľa § 73 ods. 4 zákona v prípade, že na majetok daňového dlžníka vzniklo zákonné záložné právo správcu dane pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového a exekučného konania nedoručuje sa rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe evidujúcej takýto majetok daňového dlžníka; tejto osobe správca dane oznámi, ktorý deň sa začalo daňové exekučné konanie. Podľa § 87 ods. 4 zákona správca dane vydá na nehnuteľnosť na ktorú nebolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania / § 75 /; ak na nehnuteľnosť bolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, správca dane zašle katastrálnemu odboru Okresného úradu oznámenie o začatí daňového exekučného konania / § 75 /. V danom prípade správca dane zriadil zákonné záložné právo rozhodnutím zo dňa 4. 4. 2002 a preto v súlade s týmito ustanoveniami bolo nutné oznámiť správe katastra začatie daňového exekučného konania.
Pod položkou č. 3 je daňová exekučná výzva na predaj nehnuteľnosti zo dňa 15. 8. 2002, ktorá bola vydaná v súlade s ustanovením § 76 a § 87 ods. 5 citovaného zákona. Podľa § 76 ods. 1 zákona, správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania osobe podľa § 75 ods. 2 písm. f/ zákona. Podľa § 87 ods. 5 zákona správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu / § 76 ods. 2 /.
Pod položkou č. 4 je uvedená daňová exekučná výzva na predaj hnuteľných vecí zo dňa 15. 8. 2002, ktorá bola vydaná v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 zákona v spojitosti s ustanovením § 84 a/ ods. 1 až 4 zákona.
Podľa § 84 a/ ods. 1 v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané.
Pod položkou č. 5 je vedený daňový exekučný príkaz predajom hnuteľných vecí zo dňa 14. 9. 2002 v ktorom sú podrobne uvedené všetky hnuteľné veci vrátane odôvodnenia. Tento daňový exekučný príkaz bol vydaný na základe § 77 ods. 1 zákona, podľa ktorého daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve. V ustanovení § 77 ods. 2 sú uvedené náležitosti, ktoré musí obsahovať daňový exekučný príkaz. V ustanovení § 84 a/ ods. 5 zákona je uvedené, že na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz.
Pod položkou č. 6 je daňový exekučný príkaz zo dňa 4. 9. 2002, ktorý bol vydaný na základe ustanovenia § 77 už citovaného zákona v spojitosti s ustanovením § 87 ods. 6 zákona podľa ktorého správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti.
Pod položkou č. 7 je rozhodnutie o vyrúbení hotových výdavkov za znalečné v sume Sk 79 339,60 zo dňa 22. 11. 2002. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe § 90 ods. 8 zákona podľa ktorého hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške a to aj v prípade, keď výkonu daňovej exekúcii nedošlo. V ustanovení § 91 ods. 1 zákona je uvedené, že správca dane nevyrubi exekučné náklady a hotové výdavky. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že správca dane v zmysle zákona je povinný vyrúbiť okrem iného aj hotové výdavky pri daňovej exekúcii.
Pod položkou č. 8 je upovedomenie zo dňa 22. 11. 2002 o cene nehnuteľnosti v sume Sk 5 123 750,- v súlade s ustanovením § 87 a/ ods. 4 a 5 zákona. Podľa § 87 a / ods. 4 o znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka. Toto upovedomenie je priamo stanovené zákonom.
Pod položkou č. 9 je dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí zo dňa 22. 11. 2002 v ktorej sú podrobne uvedené všetky hnuteľné veci. Táto dražobná vyhláška bola vydaná v súlade s ustanovením § 84 h/ ods. 1 zákona podľa ktorého po určení ceny hnuteľných veci správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí. V ustanovení § 84 i/ ods. 1 zákona správca dane zverejní dražobnú vyhláškou na predaj veci najmenej 15 dní pred vykonaním dražby. Citovaná vyhláška bola vydaná v súlade so zákonom.
Pod položkou č. 10 je dražobná vyhláška na predaj nehnuteľných vecí zo dňa 22. 11. 2002 v ktorej sú podrobne uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby. Táto vyhláška bola vydaná v súlade s ustanovením § 87 b/ ods. 1 zákona v ktorom je uvedené, že po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku.
Pod položkou č. 11 je úradný záznam zo dňa 10. 12. 2002 ohľadom konania dražby zo dňa 10. 12. 2002, opätovnej dražby zo dňa 13. 12. 2002 a oznámenie o predaji nehnuteľnosti na základe ponuky. Uvedený záznam bol urobený v súlade s ustanovením § 84 k/ ods. 10 v ktorom je uvedené, že ak sa pri dražby neurobilo ani najnižšie podanie na draženú vec, správca dane vykoná opätovnú dražbu § 84
a po neúspešnej opätovnej dražby predá hnuteľnú vec predajom na základe ponuky / § 84 m/ /, tento záznam bol vykonané v súlade s citovaným ustanovením zákona. Záznam je v spise na č. l. 155.
Pod položkou č. 12 je dražobná vyhláška o opätovnej dražbe zo dňa 10. 12. 2002, ktorá bola vydaná na základe § 84 l/ zákona. Podľa § 84 l/ ods. 1 pri výkone opätovnej dražby hnuteľných veci sa správca dane riadi ustanoveniami tohto zákona o prvej dražbe. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že musí byť dodržaný postup ako pri prvej dražbe, teda z nutnosťou, opätovného vydania dražobnej vyhlášky.
Pod položkou č. 13 je úradný záznam zo dňa 13. 12. 2002 v ktorom je konštatované, že opätovná dražba hnuteľných vecí nebola úspešná.
Podľa § 84 m/ ods. 1 zákona správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí na základe ponuky. V súlade s týmto ustanovením správca dane konštatuje neúspešnosť dane s tým, že predaj bude uskutočnený na základe ponuky.
Pod položkou č. 14 je oznam o predaji hnuteľných veci na základe ponuky zo dňa 27. 12. 2002 v ktorom sú podrobne uvedené hnuteľné veci, ktoré sú predmetom predaja a tento oznam bol zverejnený v súlade s ustanovením § 84 m/ ods. 2 zákona. Podľa tohto ustanovenia správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk na písomnej tabuly správcu dane.
Pod položkou č. 15 je vyhodnotenie písomných ponúk na predaj hnuteľných vecí zo dňa 30. 12. 2002 v súlade s ustanovením § 84 m/ ods. 6 zákona podľa ktorého záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne.
O priebehu predaja správca dane spíše zápisnicu v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov. Najvyššiu ponúknutú cenu nehnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej veci. V citovanom vyhodnotení sú uvedené údaje o záujemcoch a o tých, ktorí odkúpili predmetné hnuteľné veci. Uvedené vyhodnotenie bolo vykonané v súlade s týmto ustanovením zákona.
Pod položkou č. 16 je kúpna zmluva zo dňa 28. 10. 2002 uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcim a kupujúcim PD Družstvo Čičarovce o predaji dobytka, ktorá bola vykonaná v súlade s § 84 n/ zákona podľa ktorého hnuteľné veci živé zvieratá môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Uvedená zmluva zodpovedá tomuto ustanoveniu.
Po preskúmaní všetkých úkonov právnej pomoci súd dospel k záveru, že všetky tieto úkony sú účelné na vymoženie daňovej pohľadávky, keďže zákon s týmito úkonmi spája konkrétne dôsledky pre účely daňového exekučného konania. V danom prípade sa nejedná o úkony právnej pomoci v sporovom konaní, ktorých účelnosť je potrebné posudzovať vo vzťahu k druhému účastníkovi konania, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby nahradil vzniknuté trovy úspešnému účastníkovi konania.
Kritériom účelnosti úkonu právnej pomoci na ktorý poukazuje žalovaná, podľa ktorého je potrebné skúmať odbornú a tvorivú schopnosť advokáta, pri vynaložení úkonu právnej pomoci, nie je v samotnej vyhláške č. 591/2002 Z. z. uvedená ako kritérium účelnosti právneho úkonu a preto je bez právneho významu. Naopak samotná vyhláška umožňuje posudzovať pojem úkonu právnej pomoci voľnejšie, čo vyplýva z ustanovenia § 16 ods. 4 citovanej vyhláška podľa ktorého za úkony právnej pomoci, ktoré nie sú uvedené v ods. 1 a 2 patrí odmena ako za úkony , ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Podľa názoru súdu rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či sa jedná o úkon právnej pomoci je skutočnosť, že sa jedná o úkon vo veci samej, čo v danom prípade bolo naplnené a či s týmto úkonom zákon spája následky pre vymoženie daňovej pohľadávky, čo bolo taktiež splnené. Tvrdenie žalovanej, že úkony správcu dane po neúspešnej dražbe sú v rozpore so zákonom, sú ničím neodôvodnené, keďže samotný zákon o správe daní naopak predpokladá takéto úkony v časti 7 zákona.
Ďalšie námietka žalovanej, že súd by mal brať do úvahy pri posudzovaní trov konania záujem obce, keďže táto musí vynakladať účelne náklady, je bez právneho významu, keďže obec je v rovnakom postavení ako každý iný účastník obchodného vzťahu. Pokiaľ žalovaná uzavrela dohodu o právnej pomoci, musela si byť vedomá následkov z toho plynúcich. Zmenou štatutárneho zástupcu žalovanej sa nijako nemôžu zmeniť práva a povinnosti vyplývajúce z dohody o právnej pomoci zo dňa 2. 5. 2002. Ďalším dôkazom, že žalovaná nemala námietok proti úkonom právnej pomoci za ktoré požaduje odmenu žalobca, je skutočnosť, že žalobca podaním zo dňa 19. 11. 2004 predložil - vyšpecifikoval tieto úkony právnej pomoci / č. l. 13 / ktoré žalovaná nijako nerozporovala.
Z vyššie uvedených dôvodov súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť čiastku Sk 122 370,- ktorá predstavuje rozdiel medzi už priznanou čiastkou Sk 91 899,- a fakturovanou sumou Sk 214 269,-.
Žalobca požadoval 13 % - ný úrok z omeškania ročne od splatnosti odmeny. Keďže v danom prípade sa jedná o vzťah obchodný, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka pred novelou, /pred 1. 2. 2004 / zákonom č. 530/2003, keďže zmluva bola uzavretá pred novelou.
Podľa vtedy platného ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatnej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa § 502 ods. 1 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky dojednané vo výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovených zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
Súd v súlade s názorom odvolacieho súdu zisťoval aká je sadzba úrokov ktorú požadovali banky v sídle žalovaného ku dňu uzavretia zmluvy / t. j. k 1. 4. 2002 /.
Zo správy Prvej komunálnej banky a. s., - Michalovce, zo dňa 14. 2. 2003 / č. l. 157 / je zrejmé, že táto banka požadovala za úvery poskytované od 1. 1. 2002 do 30. 6. 2002 11,5% ročne až 12,9 % ročne, čo je v priemere 12, 2% . Zo správy Slovenskej sporiteľne a. s., zo dňa 10. 2. 2003 / č. l. 152 / je zrejmé, že táto požadovala za úvery poskytované v roku 2002 za strednodobé úvery od 1. 1. do 31. 7. 2002 úrok 12,85 % až 13,85 % čo je v priemere 13,25 %. Za úvery krátkodobé požadovala úroky 12,45 % až 13,45 %. Za dlhodobé úvery úrok 13,25 % až 14,25 %.
Z týchto správ je zrejmé, že žalobcom požadovaná sadzba 13 % - ná zodpovedá priemerným úrokovým sadzbám vyššie citovaných bánk a súd preto priznal žalobcovi 13 % - ný úrok z omeškania.
Keďže súd priznal žalobcovi 9 % - ný úrok v skoršom rozsudku, ktorý je právoplatný, zaviazal žalovanú zaplatiť 4 % - ný úrok zo sumy Sk 23 200,- od 4. 1. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 2. 2003 do zaplatenia, zo sumy Sk 5 000,- od 11. 3. 2003 do zaplatenia a zo sumy Sk 5 000,- od 11. 4. 2003 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka splatnosti týchto úrokov, toto je uvedené v prvostupňovom rozsudku na strane č. 9 a zodpovedá splatnosti dohodnutej v samotnej zmluve o právnej pomoci.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške Sk 95 108,-, ktoré pozostávajú jednak z trov
právneho zastúpenia Sk 75150,- a zo súdnych poplatkov za podaný návrh Sk 12 620,- a zo súdneho poplatku za odvolanie Sk 7 338,-.
Pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia súd v súlade s vyhláškou č. 655/2004 priznal zástupcovi žalobcu tarifnú odmenu za 12 úkonov právnej pomoci, pričom vychádzal z hodnoty veci Sk 252 469,- pri prvých 7 úkonov právnej pomoci a pri ďalších úkonoch právnej pomoci vrátane odvolania proti rozsudku z hodnoty Sk 122 370,-, Jedná sa o nasledujúce úkony právnej pomoci :
1. prevzatie veci - Sk 7 650,- ,
2. vyjadrenie k odporu zo dňa 6. 3. 2009 / č. l. 30 - 31 / - odmena Sk 7 650,-,
3. účasť na pojednávaní dňa 6. 10. 2006, ktoré bolo odročené bez pojednávania - 1 odmeny /č. l. 55 /
- odmena Sk 1 912,50
4. účasť na pojednávaní dňa 19. 1. 2007 / č. l. 68 / - odmena Sk 7 650,-
5. účasť na pojednávaní dňa 2. 3. 2007 / č. l. 78 / - odmena Sk 7 650,-
6. účasť na pojednávaní dňa 11. 5. 2007 / č. l. 93 / - odmena Sk 7 650,-
7. účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozsudku dňa 16. 5. 2007 - / č. l. 109 / - 1 odmeny podľa § 14 ods. 3 vyhlášky - odmena Sk 3 825,-
8. odvolanie proti rozsudku zo dňa 2. 7. 2007 / č. l. 22 / - odmena Sk 4 550,- / z hodnoty Sk 122 370 /
9. vyjadrenie žalobcu zo dňa 23. 5. 2008, odmena - Sk 4 550,- / č. l. 151 /
10. účasť na pojednávaní dňa 25. 3. 2008 / č. l. 149 /, odročené - odmena 1 - Sk 1 137,-
11. účasť na pojednávaní dňa 4. 7. 2008 / č. l. 158 / - odmena Sk 4 550,-
12. účasť na pojednávaní dňa 9. 7. 2008, vyhlásenie rozsudku, 1 odmeny - Sk 2 275,-
Spolu tarifná odmena činí Sk 61 049,50. Keďže zástupca žalobcu počnúc od 1. 2. 2008 je platcom DPH je potrebné za posledné 4 úkony právnej pomoci vykonané po 1. 2. 2008 / 9, 10, 11,12 / pripočítať 19% DPH. Tarifná odmena za posledné 4 úkony činí Sk 12 512,- z toho 19 % DPH činí Sk 2 377,28. Tarifná odmena s DPH činí Sk 63 427,- / 61 049,50 + 2 377,28 /.
Súd priznal zástupcovi žalobcu aj režijný paušál za 3 úkony vykonané v roku 2006 po Sk 164,- spolu Sk 492,- za 5 úkonov v roku 2007 po Sk 178,- spolu Sk 890,- a za 4 úkony vykonané v roku 2008 po Sk 190,- spolu Sk 760,-. Režijný paušál celkove činí Sk 2 142,- /492+890+760 /.
Súd priznal aj cestovné za použitie osobného motorového vozidla na 8 pojednávaní s tým, že zástupca žalobcu použil osobné motorové vozidlo tv. zn. Škoda Octavia ŠPZ MI 030 BJ, pri ktorom je spotreba na 100 km /5,9 litra nafty, čo vyplýva z technického preukazu / č. l. 103 - 104 /. Za 1 cestu z Veľkých Kapušian do Michaloviec a späť účtoval 70 km / 2 x 35 km /. Za 6. 10. 2006 účtoval 591,50 /70 km x 8,45 Sk za 1 km /, dňa 19. 1. 2007 - Sk 578,90 /70 x 8,27 / za cesty 2. 3. 2007, 11,. 5. 2007, 16. 5. 2007 účtoval Sk 1 743,- / 3 x 70 x 8,30 /, za 23. 5. 2008 - Sk 603,40 / 70 km x 8,62 /, za deň 4. 7. 2008 - Sk 620,20 / 70 x 8,86 / a za deň 9. 7. 2008 Sk 620,20 /70 x 8,86 za 1 km /. Celkové cestovné činí čiastku Sk 4 757,20. Pokiaľ sa týka náhrady za straty času za jednu cestu účtoval 2 polhodiny. Za pojednávanie 6. 10. 2006 - náhrada za stratu času činí Sk 546,- / 2 polhodiny x 273 /, za pojednávania vykonané v roku 2007 konkrétne 19. 1. 2007, 2. 3. 2007, 11. 5. 2007, 16. 5. 2007 účtoval za 4 cesty 8 polhodín x 297,- spolu Sk 2 376,- a za pojednávania vykonané v roku 2008 účtoval za pojednávanie 23. 5. 2008 a 4. 7. 2008, za 4 polhodiny po Sk 317,-, spolu Sk 1 268,- a za pojednávanie 9. 7. 2008 náhradu Sk 634,- / 2 polhodiny x 317,- /. Celkove náhradu za stratu času činí Sk 4 824,-.
Trovy právneho zastúpenia spolu činia Sk 75 150,- / 63 427 + 2 142 +4 757,20 +4 824/.
Celkové trovy konania činia Sk 95 108,- /75 150 + 19 958 /, ktoré je povinná zaplatiť neúspešná žalovaná na účet právneho zástupcu úspešného žalobcu.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.