Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/48/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. F., zastúpeného JUDr.

I.H., advokátom v K., proti ţalovanej J. P.P., zastúpenej JUDr. I.Š., advokátom vo SS.,

o zaplatenie 16 178,39 € s príslušenstvom, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

vedenej na Okresnom súde P. pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu

Krajského súdu v P. z 29. septembra 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd P. uznesením z 1. augusta 2011, č.k. -47 zamietol návrh na

nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa ţalobca domáhal uloţenia povinnosti ţalovanej

zdrţať sa predaja alebo ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. kat.

úz. P.. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 76 ods. 1

a tým, ţe ţalobca nepreukázal naliehavosť potreby dočasnej úpravy

vzájomných vzťahov účastníkov konania neosvedčením ohrozenia práva alebo výkonu

rozhodnutia, keď nepreukázal, ţe ţalovaná vykonáva akékoľvek faktické alebo právne kroky

pri nakladaní so svojim majetkom, ktoré môţu vyvolať dôvodnú obavu ohrozenia budúceho

výkonu rozhodnutia vo vzťahu uplatneného nároku u ţalobcu a zároveň koná toho času

nehospodárne pri nakladaní so svojim majetkom a to čerpaním finančných prostriedkov

z nebankových subjektov.

Krajský súd v P. na odvolanie ţalobcu uznesením z 29. septembra 2011, sp.zn. 1 Co

100/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť

zdrţať sa predaja, darovania a zámeny, prenájmu, vloţenia nehnuteľnosti ako majetku do

obchodnej spoločnosti, vypoţičania, zriadenia vecného bremena, zriadenia záloţného práva

alebo zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnostiam a to k parcele č. X.ostatné

22

plochy o výmere 99 m, parcele č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m, parcele

2

č. X. záhrady o výmere 727 ma k rodinnému domu súp. č. X. postavenému na parcele č. X.,

zapísaným na LV č. X. kat. úz. P.. Zároveň vyslovil, ţe toto predbeţné opatrenie bude trvať

do právoplatného skončenia konania vo veci

Okresného súdu P.. Mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav, najmä pokiaľ ide o predmet tohto konania, okolnosť, ţe ţalobca ako veriteľ uplatňuje

svoje práva na základe neplatnosti zmluvy o pôţičke, ktorou poţičal ţalovanej sumu

39 832,70 €, pričom neplatnosť tejto zmluvy vrátane zabezpečenia pohľadávky bola určená

rozsudkom Okresného súdu P. z 21. apríla 2010 sp.zn. v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v P. z 26. mája 2011 sp.zn. . Nesúhlasil však s argumentáciou

prvostupňového súdu spočívajúcou v tom, ţe ţalobca pred poskytnutím vysokej finančnej

sumy nedostatočne skúmal schopnosti a moţnosti poskytnuté finančné prostriedky splácať na

strane ţalovanej. Táto argumentácia nie je právne významná a nemôţe obstáť ako

odôvodnenie zamietnutia návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Konštatoval, ţe je

potrebné súhlasiť so všetkou argumentáciou uvedenou v odvolaní ţalobcu, ktorá spočíva

v tom, ţe súdne konanie v občianskoprávnych veciach trvá spravidla dlhší čas, pričom inštitút

predbeţného opatrenia slúţi práve na zabezpečenie toho, aby v prípade, ţe nedôjde

k dobrovoľnému plneniu povinnosti vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia, bol výkon tohto

súdneho rozhodnutia zabezpečený inými prostriedkami vrátane núteného výkonu, t.j.

exekúcie. Ak sa však má uspokojiť finančná pohľadávka, musí existovať majetok na strane

dlţníka, z ktorého je moţné sa uspokojiť. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu poţiadavka

ţalobcu v predmetnej veci, spočívajúca v nariadení predbeţného opatrenia, ktorým by sa

zakázalo ţalovanej disponovať jej majetkom, tento majetok scudziť alebo akýmkoľvek

spôsobom ho zaťaţiť, plne dôvodná. Len zabezpečenie tohto majetku môţe dať predpoklad

návratnosti pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania ţalobcu v budúcnosti.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorý navrhla

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnila ustanovením , tvrdiac, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola

odňatá moţnosť konať pred súdom a odklonom od judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, bez vyrovnania sa so základnými otázkami bolo porušené jej právo na súdnu

ochranu. V dovolaní poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. septembra 1994, sp.zn. , podľa ktorého predbeţné opatrenie, ktorým sa

zakazuje nakladať s majetkom alebo s jeho časťou, môţe súd nariadiť len v takom rozsahu,

aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť ţalovaného bolo primerané právu, ktorého

budúci súdny výkon je ohrozený. Namietala, ţe odvolací súd odklon od predmetného judikátu

neodôvodnil, čím došlo k porušenie princípu právnej istoty vyplývajúcej z konštantnej

judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V dôvodoch dovolania rozoberala

skutkový a právny stav veci.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovanej mal za to, ţe neexistuje dôvod na podanie

dovolania podľa a dovolanie je preto potrebné odmietnuť z dôvodu jeho

neprípustnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej z ustanovenia nemoţno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalovanej neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namietala porušenie jej práva na súdnu ochranu.

Podľa (ďalej len ), kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto

právu nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Dovolateľka v dovolaní namieta, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom

a k porušeniu práva na súdnu ochranu došlo tým, ţe odvolací súd sa pri svojom rozhodnutí

odchýlil od judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom konkrétne

poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 1994,

sp.zn. . Dovolací súd má za to, ţe táto námietka nie je dôvodná, nakoľko

uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zaloţené na inom skutkovom

základe, a preto ho nemoţno aplikovať na prejednávanú vec.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

dovolateľky týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia

odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

ţalovanej nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovanej ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách dovolacieho

konania (, ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júna 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová