Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/33/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ústavného súdu

Slovenskej republiky, so sídlom v Košiciach ,Hlavná 110, proti odporkyni S., s. r. o., so

sídlom v B., zastúpenej JUDr. R. A., advokátom v B., o uloženie povinnosti uverejniť

opravu a o zaplatenie primeranej peňažnej náhrady, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 27. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 12. apríla 2011 č. k. – 162

uloţil odporkyni povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť

v týţdenníku Plus 7 dní na rovnocennom mieste a rovnakým písmom , akým bolo uverejnené

nepravdivé skutkové tvrdenie uverejnené 1. apríla 2009 v týţdenníku Plus 7 dní č. 14 na

strane 46, 47 článku autorky N. S. pod „názvom Kríza ? Nevadí“ s označením „oprava“

text v znení: Tvrdenia, ţe šéfka ústavného súdu Ivetta Macejková ide budovať nové byty pre

sudcov, aj keď na ne podľa zákona zrejme nemajú nárok, ako aj ďalšie tvrdenia autorky

článku vyvolávajúce dojem , ţe predsedníčka ústavného súdu sama rozhoduje o vnútorných

pomeroch a o návrhu rozpočtu inštitúcie, napr. „Potom, ako sa Ivetta Macejková chcela

2

budovy na Zbrojničnej ulici dokonca zbaviť, ... Šéfka Ústavného súdu teraz presadzuje zámer

prestavby tejto budovy ..., nie sú pravdivé. Oprava : O úprave svojich vnútorných pomerov

a o návrhu rozpočtu ústavného súdu v zmysle

rozhoduje plénum ústavného súdu a nie predsedníčka ústavného súdu. Plénum ústavného

súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Rovnako tvrdenie autorky článku,

ţe pred tromi rokmi skončená rekonštrukcia budovy , ktorá má byť podľa Macejkovej

predstáv teraz zase prerobená na byty, stála vyše 50 miliónov korún. Takţe tie peniaze boli

v podstate vyhodené úplne zbytočne,“ nie sú pravdivé. Oprava: Nejde o vyhodené peniaze.

Stavebné úpravy vnútorných priestorov budovy č. 2 na účely bývania nesúvisia s celkovou

rekonštrukciou komplexu bývalých Jiskrových kasární na sídlo ústavného súdu v rokoch 2003

– 2005. Zmenou účelu uţívania budovy č. 2 bude potrebné stavebne upraviť iba vnútornú

dispozíciu priestorov. Nebude sa rekonštruovať uţ rekonštruované ( vonkajší plášť, strecha,

rozvody, atď. ). Zachované zostanú aj spoločné vnútorné priestory , komunikácie ( chodby

a schodište ), bez úpravy zostane spôsob vykurovania a prípravy teplej úţitkovej vody ako

aj štruktúrovaná kabeláţ. Nejde o vyhodené peniaze aj preto, ţe povinnosťou správcu

v zmysle o správe majetku štátu , v platnom znení, je

okrem iného udrţiavať majetok štátu v riadnom stave a dbať, aby nedošlo k jeho poškodeniu.

Odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1 659, 69 € ako primeranú peňaţnú

náhradu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol

a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd

preukázané, ţe odporkyňa v článku uverejnenom 1. apríla 2009 v týţdenníku Plus 7 dní

autorky N. S. pod názvom „Kríza? Nevadí“ s podtitulom šéfka ústavného súdu Ivetta

Macejková. ide budovať nové byty pre sudcov, aj keď na ne podľa zákona nemajú nárok ,

uviedla dve nepravdivé skutkové tvrdenia . Ţiadosť o ich opravu podal navrhovateľ včas (

ţiadosťou doručenou odporkyni 14. apríla 2009 ) a táto obsahovala všetky podstatné

náleţitosti. Na strane odporkyne neboli zistené ţiadne zákonné dôvody, pre ktoré by nebola

povinná opravu v tejto časti uverejniť ( o periodickej

tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ,“ďalej len

tlačový zákon“ ) . Keďţe si túto povinnosť nesplnila , navrhovateľ dôvodne podal návrh na

opravu ( § 10 ods. 2 tlačového zákona ) a o peňaţnú náhradu , ktorej výšku povaţoval súd

za primeranú vzniknutej ujme a okolnostiam , za ktorých došlo k porušeniu práva

navrhovateľa. Námietku odporkyne týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

3

navrhovateľa vyhodnotil za nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne rozsudkom z 27. októbra 2011

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých ( vyhovujúcich ) častiach

potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa

stotoţnil so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom ( ),

podľa ktorého odporkyňa ako vydavateľ periodickej tlače uverejnila článok, ktorý obsahuje

dve nepravdivé tvrdenia týkajúce sa navrhovateľa ako právnickej osoby . Na základe neho

dospel aj k správnemu právnemu záveru, ţe navrhovateľ podal ţiadosť o opravu v zákonom

stanovenej lehote a ţe nebol splnený ani jeden z taxatívne uvedených dôvodov ( § 7 ods. 6

tlačového zákona ), kedy vydavateľ nie je povinný opravu uverejniť. Vzhľadom na to, ţe

oprava nebola uverejnená a navrhovateľ spolu s návrhom na uverejnenie opravy poţiadal aj

o priznanie primeranej peňaţnej náhrady, správne súd prvého stupňa vyhovel návrhu aj

v tejto časti ( § 10 ods.3 tlačového zákona ). Odvolací súd sa stotoţnil aj s odôvodnením

rozhodnutia súdom prvého stupňa v súlade s ), na ktoré v podrobnostiach

odkázal ( ). Námietky odporkyne uvedené v odvolaní a týkajúce sa

rozsahu návrhu na uverejnenie opravy povaţoval za právne irelevantné, lebo zo ţiadneho

ustanovenia tlačového zákona nevyplýva , ţe v súdnom konaní si navrhovateľ nemohol

uplatniť menej, ako ţiadal v ţiadosti doručenej odporkyni a súd je petitom návrhu viazaný.

Za nedôvodnú povaţoval aj námietku aktívnej legitimácie navrhovateľa, lebo predmetné

tvrdenia sa netýkali JUDr. Ivetty Macejkovej ako fyzickej osoby, ale činnosti ústavného

súdu, právomocí jeho predsedu a pléna, spôsobu nakladania s majetkom ústavného súdu

a uţívania sluţobných bytov sudcami ústavného súdu. Za nedôvodnú vyhodnotil aj

námietku, ţe navrhovateľ v časti navrhovaného znenia opravy, vo vzťahu ku skutkovým

tvrdeniam týkajúcim sa JUDr. Ivetty Macejkovej , nedefinoval, ktoré ďalšie skutkové

tvrdenia povaţuje za nepravdivé, keď iba príkladom uviedol, niektoré z nich ( nebol splnený

ani jeden z dôvodov pre neuverejnenie opravy ) a námietku nesprávnych skutkových zistení

súdom prvého stupňa ( vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s ). Súd

napokon nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania

a nevykonanie niektorého z navrhovaných dôkazov nemá za následok odňatie moţnosti

účastníkovi konania konať pred súdom ( R 125/1999, R 6/2000 ). Ďalšími námietkami

uvedenými v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal , pretoţe súd prvého stupňa sa

4

v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal všetkým pre vec dôleţitými

argumentmi a tieto námietky neboli spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Boli len v rovine úvah bez ich podloţenia relevantnými dôkazmi. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala vady konania uvedené

v a nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ( písm.

c/ ). Podľa jej názoru je odôvodnenie právneho záveru odvolacieho súdu týkajúce sa

aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa nepreskúmateľné . V rozhodnutí odvolacieho súdu

úplne absentuje odôvodnenie, ako sa vysporiadal s dôkazom - prepisom rozhovoru medzi

autorkou článku a JUDr. Ivettou Macejkovou a nevysporiadal sa ani s dôkazom, ktorý

predloţila na pojednávaní dňa 30. septembra 2010 ( o autorizovaní priamej reči obsiahnutej

v článku ). Nepreskúmateľné a neodôvodnené je podľa jej názoru rozhodnutie aj v časti,

v ktorej odvolací súd uviedol, ţe sa nezaoberal námietkami uvádzanými v odvolaní , pretoţe

nie je zrejmé, ktoré námietky povaţoval za úvahy bez relevantných dôkazov. Mala tieţ za

to, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý nepokračoval vo výsluchu JUDr. Ivetty Macejkovej

( po jeho prerušení ) jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ) ,

lebo jej bolo znemoţnené klásť ( ako účastníčke konania ) otázky.

Navrhovateľ navrhol dovolanie ako neprípustné ( uznesením ) odmietnuť podľa

v spojení s resp. ( rozsudkom ) dovolanie

v celom rozsahu podľa zamietnuť. Podľa jeho názoru súd rešpektoval

procesné práva odporkyne , zaoberal sa jej návrhmi na dokazovanie , preto jej nebola odňatá

moţnosť konať pred súdom . Poukázal na to, ţe procesný úkon, ktorým súd nevyhovel

návrhu na doplnenie dokazovania sa v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu

nepovaţuje za dovolací dôvod podľa ( R 6/2000 ). Výsluch účastníka

konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov , nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka

konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom

podľa ( R 37/1993 ). Preto dovolanie nie je procesne prípustné.

Pokiaľ ide o námietku odporkyne o aktívnej vecnej legitimácii uviedla, ţe nepravdivé

skutočnosti uvedené v predmetnom článku sa týkali činnosti ústavného súdu , právomocí

jeho predsedu a pléna, spôsobu nakladania s majetkom ústavného súdu a uţívania sluţobných

bytov sudcami ústavného súdu. Nemoţno ich povaţovať za informácie o fyzickej osobe .

5

Ani námietky právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu nepovaţoval za dôvodné. Uviedol, ţe predmetom návrhu nebol obsah

rozhovoru predsedníčky ústavného súdu s autorkou článku , ale nepravdivé skutkové

tvrdenia uverejnené v článku a bolo preukázané, ţe išlo o tvrdenia nepravdivé . Odvolací sa

zaoberal rozhodujúcimi námietkami odporkyne a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo

správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, ţe dovolanie podal účastník konania ( ) zastúpený advokátom

( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie odporkyne nie

je prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku , v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním odporkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale taký potvrdzujúci

rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je

prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od

ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa prípustné.

6

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či uţ to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p, ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak

konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania , ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred

súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).

Vady konania podľa ustanovenia a/ aţ e/ a g/ dovolateľ nenamietal a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva , ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a odporkyni

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

oprávnených práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namietal porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to,

aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania , aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( ).

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ( ).

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov ( ), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania ( ,

).

K námietke, ţe súd nevykonal odporkyňou navrhnutý dôkaz treba uviesť , ţe

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé

súdne konanie, neustanovuje ale ţiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob,

ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebu ich vykonania sú otázky, ktorých

posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými

slovami , právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe zahŕňa právomoc posúdiť to,

čo a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie ( ).

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na

vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie

návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania

vykonané, je vţdy vecou súdu ( pozri ) a nie účastníkov konania.

Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení

8

( vedúcu prípadne k vydaniu nesprávnych rozhodnutí ) , nie však procesnú vadu v zmysle

( pozri R 37/1993 ). Zo samej skutočnosti , ţe súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového

stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa

prípustné ( pozri R 125/1999 ). Nevykonaním odporkyňou

navrhovaného dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom.

Treba tieţ uviesť, ţe výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných

prostriedkov , nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým

súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom podľa ( pozri

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

( pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolenie procesne prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/

).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

odporkyne týkajúca sa odôvodnenosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( ţalobca )

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ) , prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva . Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý

argument strany, aj na taký , ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

9

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( rozsudok Európskeho súdu pre

ľudské práva vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko uz 9. decembra 1994 , Annuaire , č. 303 – B ).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutia aj v náleze – 30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Zo spisu totiţ vyplýva, ţe

odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový

stav, vychádzajúci z rozsudku súdu prvého stupňa , opísal priebeh konania, stanoviská oboch

procesných strán k prejednávanej veci , výsledky vykonaného dokazovania , obsah odvolania

, vyjadrenie navrhovateľa, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil právne závery. Vysporiadal sa s námietkami odporkyne uvedenými

v odvolaní a vysvetlil aj právne závery týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa

( dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal ). Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno preto

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené . Skutočnosť, ţe dovolateľ sa nestotoţňuje

s právnym názorom súdov niţších stupňov, nemôţe ani viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ( pozri ).

Právne posúdenie veci súdom ( namietané odporkyňou ) je realizáciou rozhodovacej

činnosti a nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu , ktorá je uvedená v

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

10

nezakladá ( nemá základ vo vade konania podľa a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia ). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ) , dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania

podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne ) pouţil správny

právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné ( o taký prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďţe dovolanie nie je

procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdenie správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danej veci prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania podľa neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne

v súlade s v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov dovolací súd nepriznal,

pretoţe mu ţiadne trovy tohto konania nevznikli ( v spojení s ods.

1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

11