Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/177/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek: 1/ I., bytom P., 2/

B., bytom B., právne zastúpených Mgr. Ivetou Ţerebákovou, advokátkou v Ruţomberku, A.

Hlinku č. 54, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh č. 4,

Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2011/00216/7-Ps zo dňa

31.1.2011, o odvolaní navrhovateliek 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

-170 zo dňa 7.10.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -170 zo dňa 7.10.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

potvrdil rozhodnutie č. 2011/00216/7-Ps zo dňa 31.1.2011, ktorým odporca nepriznal

navrhovateľkám právo na navrátenie vlastníctva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam

z dôvodu, ţe nehnuteľnosti neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v období

od 25.2.1948 do 1.1.1990 v zmysle o navrátení vlastníctva

k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). O trovách konania rozhodol

krajský súd tak, ţe odporcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe zápis vlastníckeho práva

do katastra je záväzný, pokiaľ sa nepreukáţe opak a v predmetnej veci bolo preukázané,

2

ţe rozhodnutím Rady ONV Čalovo č. 4096/1958 zo dňa 2.7.1958 bol majetok pridelený

právnym predchodcom navrhovateliek odňatý, resp. bol zrušený Výmer o vlastníctve pôdy

č. 1397/48-11, pričom zrušenie výmeru bolo nezákonné. Uviedol, ţe úlohou správneho

orgánu bolo posúdiť, či došlo k prechodu nehnuteľností vo vlastníctve právnych predchodcov

navrhovateliek na štát v rozhodnom období napriek tomu, ţe v konaní ROEP sa pôvodní

prídelcovia nepovaţovali za vlastníkov predmetných nehnuteľností. Konštatoval, ţe k odňatiu

vlastníctva k nehnuteľnostiam a k prechodu na štát v rozhodnom období nedošlo,

pretoţe pozemky boli v čase ich prechodu do uţívania JRD vo vlastníctve rodičov

navrhovateliek.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovateľky odvolanie ţiadajúc rozhodnutie odporcu

zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Krajskému súdu vytýkali nedostatočné odôvodnenie

rozsudku a tvrdili, ţe pokiaľ bolo rozhodnutie o zrušení prídelu vydané nad rámec právomoci

ONV a vlastníkmi boli naďalej ich právni predchodcovia, tak ako to tvrdili odporca i krajský

súd, tak potom muselo k odňatiu vlastníctva a k prevzatiu nehnuteľností inou osobu dôjsť

bez právneho dôvodu, čo by napĺňalo reštitučný titul v zmysle § 3 ods. 1 písm. o/ zákona

č. Namietali, ţe v PKV vloţke č. X. v LV ešte pred vykonaním ROEP-u v roku

2003, bol jednoznačne vyznačený spôsob nadobudnutia vlastníctva práve dokument z roku

1958 – rozhodnutie ONV Čalovo. Aj v konaní o ROEP sa vychádzalo z tohto dokumentu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateliek písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok

je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa , .

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu,

vyplýva, ţe navrhovateľky 1/ a 2/ si dňa 24.11.2004 uplatnili u odporcu reštitučný nárok

podľa ustanovení a domáhali sa navrátenia pozemkov nachádzajúcich

sa v k. ú. Č. po ich rodičoch, ktorým boli tieto pozemky pridelené výmerom o vlastníctve

pôdy č. 1397/48-11 zo dňa 25.3.1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva

3

a pozemkovej reformy v Bratislave. Nárok opierali o reštitučný titul, ktorým bol prechod

pozemkov do druţstva.

Odporca preskúmavaným rozhodnutím právo na navrátenie pozemkov

navrhovateľkám nepriznal z dôvodu, ţe tieto neprešli na štát či inú právnickú osobu v období

od 25.2.1948 do 1.1.1990 v zmysle Dôvodil tým,

ţe prechodom pozemkov do druţstva nedošlo k prechodu vlastníctva, ale len uţívania

a to so zachovaním vlastníctva právnych predchodcov navrhovateliek 1/ a 2/. ONV Čalovo

následne rozhodnutím č. Pôd. 4096/1958 zo dňa 2.7.1958 odňalo prídel pôdy, no keďţe také

rozhodnutie mohlo vydať len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa

§ 23 nar. SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR, nemohlo rozhodnutie ONV vydané nad rámec jeho

právomocí vyvolať právne účinky a teda rozhodnutím ONV v skutočnosti podľa odporcu

k zrušeniu výmeru nedošlo. Dodal, ţe v konaní ROEP bolo rozhodnuté o vlastníctve

k predmetným pozemkom a preto sa navrhovateľky mohli domáhať svojich práv v rámci

konania ROEP alebo sa obrátiť na súd.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o potvrdení rozhodnutia

odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľkám právo na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne

v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov

konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil napadnuté rozhodnutie a postup

odporcu.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore

s obsahom spisov,

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

4

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Podľa veta prvá v spojení s pre riešenie otázok, ktoré

nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej

časti tohto zákona.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v danej veci neriadil vyššie

citovaným zákonným ustanovením.

Krajský súd v odôvodnení len konštatoval nesplnenie predpokladu v zmysle § 2 ods. 1

pouţijúc pritom argumentáciu odporcu z odôvodnenia jeho

rozhodnutia. Nevysporiadal sa však vôbec s námietkou navrhovateliek, ţe pokiaľ ONV

Čalovo vydalo rozhodnutie o zrušení prídelu nad rámec svojich právomocí a teda k odňatiu

prídelu vôbec nedošlo, tak v takom prípade muselo dôjsť k odňatiu nehnuteľností

bez právneho dôvodu a to v roku 1958, čím by boli naplnené predpoklady jedného

z reštitučných titulov a to podľa Krajský súd sa

nezaoberal ani argumentáciou navrhovateliek, ktorou spochybňovali tvrdený prechod

vlastníctva aţ v konaní o ROEP v roku 2003 a poukazovali na to, ţe práve na základe

rozhodnutia ONV Čalovo z roku 1958 bol ešte pred konaním o ROEP vyznačený na LV

spôsob nadobudnutia vlastníctva, teda ţe v konaní o ROEP sa vychádzalo práve z toho

dokumentu z roku 1958, ktorého platnosť a účinky odporca aj krajský súd spochybňovali.

Krajský súd sa však nezaoberal a nevysporiadal ani s ďalšími námietkami a tvrdeniami

navrhovateliek tak, ako vyplývajú z ich opravného prostriedku zo dňa 25.2.2011.

5

Súd pri preskúmaní správneho rozhodnutia musí v rozsahu prieskumu venovať pozornosť

ţalobným dôvodom ako aj námietkam ďalších účastníkov konania. Procesnému právu účastníka konania vznášať v konaní námietky a vyjadrovať sa k námietkam protistrany zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok, o vznesených námietkach účastníkov konania rozhodnúť a pokiaľ ich nepovaţoval za dôvodné, vysvetliť a vyloţiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov, ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele SR (predovšetkým , ) a v Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (, , , ).

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti a súvisí s právom účastníka prednášať návrhy aj argumenty a s tým, aby na ne dostal aj odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je tieţ zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a je predpokladom prípadného účinného uplatňovania práva na podanie opravného prostriedku a preskúmania súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vyporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má totiţ predovšetkým presvedčiť účastníkov konania, ţe rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov a nebolo svojvoľné.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru musia súdy

svoje rozhodnutia odôvodniť; tento záväzok nemôţe byť chápaný tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument (pozri Van Hurk v. Holandsko, 1994), a preto rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností kaţdého prípadu (pozri Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko, 1994).

V predmetnej veci však z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je vôbec zrejmé, ako

sa krajský súd vysporiadal s protinámietkami a argumentmi navrhovateliek a prečo súhlasil s argumentmi odporcu. Krajský súd do odôvodnenia svojho rozsudku iba prevzal a zopakoval dôvody odporcu bez akéhokoľvek náznaku vlastných úvah pri hodnotení námietok a vyjadrení

6

navrhovateliek 1/ a 2/. Rozsudok krajského súdu je takto podľa názoru odvolacieho súdu pre absenciu odôvodnenia nepresvedčivý, arbitrárny a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na obdobné prípady vedené

na krajskom súde - napr. pod sp. zn. alebo (reštitučný nárok

fyzických osôb k podielu na spoločnom majetku - pozemky v k. ú. Č.), v ktorých boli

rozsudky krajského súdu v odvolacom konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky

zrušené a vrátené na nové konania a v nich krajský súd v novom rozhodnutí vo veci

rozhodnutia odporcu zrušil dôvodiac práve tým, ţe k zrušeniu výmeru a k prechodu majetku

na štát v rozhodnom období de lege aj de iure jednoznačne došlo a v ROEP len došlo k zápisu

vlastníctva na štát.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok

krajského súdu postupom podľa posledná veta v spojení s z dôvodu

podľa § 221 ods. 1, písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1

a v spojení s .

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu dôsledne sa vysporiadať so všetkými

podstatnými námietkami a tvrdeniami účastníkov konania, znova o opravnom prostriedku rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretoţe s poukazom

na v spojení s a bude povinnosťou súdu

prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. júla 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová