Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/101/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ľ. K., zastúpenej JUDr.

J. advokátom

so sídlom v P., , proti žalovaným 1/ J. V. a 2/ J. V., oboch zastúpených JUDr. M., advokátom

so sídlom v P., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 11 C

112/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. septembra

2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 294,77 € k rukám JUDr. M., advokáta so sídlom v P., , do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 24. augusta 2010, č.k. -97 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody voči žalovaným 1/ a 2/ a žalovaným 1/

a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenia § 420

ods. l, 2, a ods. l, 2, 3 . Konštatoval, že predpokladom

vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa je

protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody

(majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody.

Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,

avšak za podmienok ustanovenia sa škodca môže

zodpovednosti zbaviť. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že protiprávne konanie

žalovaných a vznik škody nie sú preukázané trestným rozsudkom, hoci bolo začaté trestné

stíhanie uznesením OR PZ SR Prievidza pre ublíženie na zdraví Ľ. K. podľa

2

ods. l , ktoré bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry v Prievidzi

z 21. septembra 2004 podľa ods. l písm. b) zastavené. Dospel

k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú zodpovední za škodu žalobkyni, nakoľko v konaní nebolo

preukázané, že žalovaný 1/ protiprávnym konaním spôsobil Ľ. K. ublíženie na zdraví, resp.

smrť, nakoľko z výpovede svedkov nebolo preukázané fyzické napadnutie menovaného. Aj

čo sa týka zodpovednosti žalovaného 2/ dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že

ako prevádzkovateľ disko klubu porušil právnu povinnosť, resp. protiprávnym konaním alebo

opomenutím spôsobil ublíženie na zdraví Ľ. K. a následne smrť. O náhrade trov konania

rozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 27. septembra 2011, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Mal za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré

majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Stotožnil sa aj s dôvodmi

nevyhovenia návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania. Nad rámec úvah súdu prvého

stupňa považoval za potrebné uviesť, že zo žalobkyňou uvedených okolností, ktorými

odôvodňovala doplniť dokazovanie, nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv

na správnosť záveru o príčine smrti jej syna, podloženého závermi znaleckého dokazovania,

teda na absenciu cudzieho zavinenia. Tiež poukázal na to, že osoby, výpovede ktorých

navrhovala vykonať žalobkyňa, okrem výpovede M. R., ktorého navrhovala vypočuť ku

skutočnosti, že mu pracovníci diskotéky zlomili ruku, boli vypočuté v trestnom konaní,

pričom neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so závermi znaleckého

dokazovania v trestnom konaní o príčinách smrti syna žalobkyne. Náhradu trov konania

žalovaným 1/ a 2/ nepriznal, lebo títo ju nežiadali.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu podala dovolanie žalobkyňa. V dovolaní

poukázala na skutočnosti, ktoré podľa jej názoru mal odvolací súd brať do úvahy a to, že súd

prvého stupňa vec nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( ). Uviedla,

že už v prvostupňovom konaní poukazovala na nedostatky konania pri zabezpečovaní

podkladov k správnemu a úplnému rozhodnutiu vo veci, najmä na rozpory vo výpovediach

a že navrhla vypočuť svedkov, ktorí by mohli zásadným spôsobom objasniť okolnosti,

ku ktorým došlo v inkriminovanom čase na diskotéke. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok

3

odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby dovolací súd dovolanie

z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti odmietol a zároveň žiadali priznať náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo

veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

spočívajúca v tom, že žalobkyni sa odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f) tým, že súdy nižších stupňov nevykonali ňou navrhnuté dôkazy, a preto

neúplne zistili skutkový stav veci.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Námietka žalobkyne, že tým, že súdy nižších stupňov nevyhoveli jej návrhom

na vykonanie dokazovania, sa jej odňala možnosť konať pred súdom, nie je dôvodná. Súd nie

je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobkyne nie je ani

postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,

ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1

). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym

skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešne žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalovaným 1/, / náhradu

trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby (písomné

vyjadrenie k dovolaniu), ( a vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny

za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 287,14 €, čo

s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 €)] predstavuje

294,77 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. júla 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová