Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
861/384912.613c38.pdf
PDF · 109.02 KB
No categories available
5Cdo/101/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 101/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ľ. K., zastúpenej JUDr.
J. advokátom
so sídlom v P., , proti žalovaným 1/ J. V. a 2/ J. V., oboch zastúpených JUDr. M., advokátom
so sídlom v P., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 11 C
112/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. septembra
2011, sp.zn. 5 Co 326/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania
v sume 294,77 € k rukám JUDr. M., advokáta so sídlom v P., , do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom z 24. augusta 2010, č.k. 11 C 112/2009-97 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody voči žalovaným 1/ a 2/ a žalovaným 1/
a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenia § 420
ods. l, 2, § 11 a § 13 ods. l, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že predpokladom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je
protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody
(majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody.
Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá,
avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže
zodpovednosti zbaviť. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že protiprávne konanie
žalovaných a vznik škody nie sú preukázané trestným rozsudkom, hoci bolo začaté trestné
stíhanie uznesením OR PZ SR Prievidza pre ublíženie na zdraví Ľ. K. podľa
§ 221 ods. l Trestného zákona, ktoré bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry v Prievidzi
z 21. septembra 2004 podľa § 172 ods. l písm. b) Trestného zákona zastavené. Dospel
k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú zodpovední za škodu žalobkyni, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, že žalovaný 1/ protiprávnym konaním spôsobil Ľ. K. ublíženie na zdraví, resp.
smrť, nakoľko z výpovede svedkov nebolo preukázané fyzické napadnutie menovaného. Aj
čo sa týka zodpovednosti žalovaného 2/ dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že
ako prevádzkovateľ disko klubu porušil právnu povinnosť, resp. protiprávnym konaním alebo
opomenutím spôsobil ublíženie na zdraví Ľ. K. a následne smrť. O náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 27. septembra 2011, sp.zn. 5 Co 326/2010
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Mal za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Stotožnil sa aj s dôvodmi
nevyhovenia návrhom žalobkyne na vykonanie dokazovania. Nad rámec úvah súdu prvého
stupňa považoval za potrebné uviesť, že zo žalobkyňou uvedených okolností, ktorými
odôvodňovala doplniť dokazovanie, nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv
na správnosť záveru o príčine smrti jej syna, podloženého závermi znaleckého dokazovania,
teda na absenciu cudzieho zavinenia. Tiež poukázal na to, že osoby, výpovede ktorých
navrhovala vykonať žalobkyňa, okrem výpovede M. R., ktorého navrhovala vypočuť ku
skutočnosti, že mu pracovníci diskotéky zlomili ruku, boli vypočuté v trestnom konaní,
pričom neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so závermi znaleckého
dokazovania v trestnom konaní o príčinách smrti syna žalobkyne. Náhradu trov konania
žalovaným 1/ a 2/ nepriznal, lebo títo ju nežiadali.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu podala dovolanie žalobkyňa. V dovolaní
poukázala na skutočnosti, ktoré podľa jej názoru mal odvolací súd brať do úvahy a to, že súd
prvého stupňa vec nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Uviedla,
že už v prvostupňovom konaní poukazovala na nedostatky konania pri zabezpečovaní
podkladov k správnemu a úplnému rozhodnutiu vo veci, najmä na rozpory vo výpovediach
a že navrhla vypočuť svedkov, ktorí by mohli zásadným spôsobom objasniť okolnosti,
ku ktorým došlo v inkriminovanom čase na diskotéke. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby dovolací súd dovolanie
z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti odmietol a zároveň žiadali priznať náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo
veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
súdom nesprávne obsadeným).
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
spočívajúca v tom, že žalobkyni sa odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f) O.s.p. tým, že súdy nižších stupňov nevykonali ňou navrhnuté dôkazy, a preto
neúplne zistili skutkový stav veci.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Námietka žalobkyne, že tým, že súdy nižších stupňov nevyhoveli jej návrhom
na vykonanie dokazovania, sa jej odňala možnosť konať pred súdom, nie je dôvodná. Súd nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobkyne nie je ani
postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,
ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1
O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym
skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však
k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu
veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie
totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným
na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.)
a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu
nimi vykonaného dokazovania.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešne žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovaným 1/, 2/ náhradu
trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby (písomné
vyjadrenie k dovolaniu), (§ 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny
za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 287,14 €, čo
s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 €)] predstavuje
294,77 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. júla 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová