Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-112-2009.pdf
PDF · 126.65 KB
No categories available
11C/112/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľky Ľ. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., A. XXX-X/X, zast. JUDr. Jozefom Krškom, advokátom AK Prievidza, Hviezdoslavova 3 proti odporcom v 1.rade O. K. E.. X.X.XXXX, bytom P. Z. K., A. P., O. XXX/XX a v 2. rade O. K. E.. XX.XX.XXXX, bytom Z., Ľ.. F. XXX/X, zast. JUDr. Katarínou Macháčkovou, advokátkou AK Prievidza, Hodžu 14/1 o náhradu škody takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala najskôr proti odporcovi B. S. P. Z. K. náhrady škody za syna Ľ. D., zomrelý XX.X.XXXX v P. Z. K..
Navrhovateľka návrh na začatie konania na výzvu súdu doplnila písomným podaním zo dňa 20.7.2009 a odporcov označila O. K., I. P. Z. K.Č., A. P., O. XXX/X a O. K., I. Ľ.. F. XX/XX, Z.. Návrh odôvodnila tým, že je matkou Ľ. D., ktorý zomrel dňa 24.1.2004 v P. Z. K. v dôsledku fyzického napadnutia odporcom v 1.rade na diskotéke v tejto obci z dňa 23. januára na 24. januára 2004. Odporca v 2.rade bol v uvedenom čase vyhadzovač, ktorý jej syna kopal do hlavy i tela, bil ho, vyvliekol ho pred budovu diskotéky, kde ho nechal zbitého. V dôsledku fyzického napadnutia jej syn otrasený v neďalekom poli zomrel. Podľa znaleckého posudku, ktorý bol podaný v trestnom konaní, syn na následky podchladenia zomrel. Našli ho po dvoch mesiacoch. Bol otrasený po bitke, mal otras mozgu, stratu orientácie, poruchy vedomia a v takomto stave ho odporcovia nechali v zime, v mraze - 18 °C bez toho, aby mu zabezpečili, či už ošetrenie alebo privolaním polície zabezpečili ďalší zákonný postup a zamedzili tak smrti. Podľa navrhovateľky, odporca v 1.rade priamo zodpovedá za poškodenie zdravia a smrť jej syna a odporca v 2.rade za tento následok a jej škodu zodpovedá ako prevádzkovateľ kultúrneho podujatia diskotéky, na ktorej došlo k zraneniu jej syna usporiadateľom - vyhadzovačom a v dôsledku neho aj k jeho úmrtiu a spôsobeniu škody.
Po právnej stránke nárok odôvodnil ustanovením § 421 a nasl., § 415 a § 11 a nasl. Občianskeho zákona.
Uplatnila pohrebné náklady (pomník na cintoríne 32.000,- Sk, t.j. 1.062,21 eur, pohrebné výdavky - vence, truhla, vykopanie hrobu, hudba, kar 18.000,- Sk, t.j. 597,49 eur) a náhrady za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela synovou smrťou, lebo bolo porušené právo jej syna na život a zdravie a jej bola spôsobená ujma jeho smrťou tým, že ho stratila. Syn jej v domácnosti pomáhal, staral by sa o ňu, ak
by na pomoc bola v budúcnosti odkázaná. Z titulu nemajetkovej ujmy žiadala aspoň sumu 10.000,- eur. Spolu 11.659,70 eur.
Odporca v 1.rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na adrese označenej v návrhu bývajú traja Jozefovia 56-ročný, 30-ročný a 2-ročný. Navrhovateľka ho nesprávne označila v návrhu, nakoľko nepracoval v klube S. K. Lehote K. ako vyhadzovač.
Odporca v 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nikdy nebol v discobare vyhadzovač a nikdy nepodnikal.
Odporcovia v 1. a 2.rade prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne v písomnom podaní uviedli, že odporca v 1.rade pracoval u odporcu v 2.rade na základe dohody o vykonaní práce od 1.1.2004 do 31.1.2004 ako usporiadateľ (vyhadzovač). Poprel tvrdenie navrhovateľky, že spôsobil svojím konaním poškodenie zdravia jej syna a smrť, hoci dňa 23.1.2004 pracoval spolu s X. G. a Š. T. a zdržiaval sa počas noci pri vstupných dverách pred sálou a vyberal vstupné. V noci okolo 2.00 hod. dňa 24.1.2004 videl W. X. G. viedol neznámeho muža smerom k východu. X. G. mal roztrhnutú mikinu a tričko. Až následne sa dozvedel, že neznámy muž mal konflikt s Z. A., ktorý zbieral na diskotéke poháre. Neznámy muž poháre rozbíjal, preto ho X. G. vyviedol z diskotéky a nechal ho pred dverami. Odporca v 1.rade bol vypočutý v trestnom konaní a nebolo zistené zavinenie akejkoľvek tretej osoby na smrti syna navrhovateľky. Namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko bol v pracovnoprávnom vzťahu s odporcom v 2.rade. Žiadal návrh voči odporcovi v 1.rade zamietnuť.
Odporca v 2. rade navrhol návrh zamietnuť.
Uviedol, že je prevádzkovateľom zariadenia B. T. S. K. Lehote K. a podnikateľskú činnosť vykonáva od 13.6.2000. K správaniu Ľ. D. uviedol, že po požití značného množstva alkoholických nápojov sa správal arogantne, rozbíjal poháre a hrozilo poškodenie prevádzky. Z tohto dôvodu X. G. odviedol Ľ. D. z priestorov, kde sa konala diskotéka pred budovu. Nik nesledoval, kde odišiel menovaný. Až s odstupom času, keď začali hľadať Ľ. D., zistil o koho ide.
Odporca v 2. rade sa necíti byť zodpovedný za smrť syna navrhovateľky Ľ. D., pretože ako prevádzkovateľ zariadenia neporušil právnu povinnosť uloženú mu zákonom a nespôsobil škodu navrhovateľke.
Na pojednávaní dňa 1. apríla 2010 vzhľadom na písomné stanovisko odporcu v 1. a 2. rade navrhovateľka žiadala súd o zámenu účastníkov na strane odporcov. Súd procesným uznesením na pojednávaní pripustil zámenu účastníkov na strane odporcov v 1. a 2.rade tak, že na stranu odporcu v 1.rade vstúpil do konania O. K. E.. X.X.XXXX, bytom P. Z. K., A. P. a na stranu odporcu v 2.rade O. K. E.. XX.XX.XXXX, bytom Z., Ľ.. F. Č.. XXX/X. Pôvodne označení odporcovia v doplnenom návrhu z konania vystúpili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi - znaleckým posudkom č.l. 2 - 7, listom generálnej prokuratúre č.l. 8, ministerstvu spravodlivosti č.l. 9-10, ministerstvu vnútra č.l. 11, listom Úradu špeciálnej prokuratúre Bratislava č.l. 12, listom navrhovateľky č.l. 13, upresneným návrhom č.l. 17-18, listom poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. č.l. 22a, listinami pripojené v obálke č.l. 23, pripojeným spisom ORPZ Z. č.l. 30, vyjadrením k návrhu č.l. 37-39 odporcov, živnostenským listom č.l. 40, zmluvou o nájme nebytových priestorov č.l. 41-43, dodatkom č.l. 44, dohodou o vykonaní práce č.l. 45 - 47, oznámením Obce P. Z. K. č.l. 48, oznámením navrhovateľky č.l. 49 - 50, vyjadrením navrhovateľky č.l. 53, oznámením obce č.l. 59, 63, pripojenými listinami navrhovateľkou č.l.67, listinami pripojenými v obálke č.l. 74, oznámením navrhovateľky č.l. 82 + pripojenými listinami - uznesením OS Z. č.l. 82, 83, 84 a zistil tento skutkový stav :
Z vyšetrovacieho spisu Č.: F. - XXX/X-F.-Z.-XX Okresného riaditeľstva PZ Z., Úradu justičnej a kriminálnej polície Z. súd zistil, že na základe trestného oznámenia Ľ. D. bolo dňa 2.3.2004 začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil páchateľ na tom skutkovom základe, že inému ublížil na zdraví a zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že v presne nezistenom čase do 26.1.2004 fyzicky napadol K. Lehote K. K. B. D. S. Ľ. D. E.. X.X.XXXX, Z., Q.. A. č. X/X, pričom mu spôsobil presne nezistené zranenia a od tejto doby bol nezvestný a nepodával o sebe správy príbuzným.
Po nájdení nezvestného Ľ. D. dňa 19.3.2004 o 9.30 hod. na poli v F. P. Z. K. vo vymytom jarku asi 1 km od objektu X. - Z., bola uznesením ORPZ Z. dňa 19.3.2004 nariadená prehliadka a pitva mŕtvoly menovaného za pribratia Y. A.. U. A., znalca Ústavu súdneho lekárstva A. W. MUDr. E. A., odborného asistenta Ústavu súdneho lekárstva v A..
Po vypočutí svedkov ORPZ Prievidza, Úradom justičnej a kriminálnej polície Z. - A. D., Ľ. D., Z. Y., O. K., Š.J. T., X. G., A. I., Z. A. a podaní znaleckého posudku č.j. 69/2004 zo dňa 20.5.2004 znalcom Ústavu súdneho lekárstva MFN A., ORPZ SR Prievidza, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor skráteného vyšetrovania Partizánske dňa 28.5.2004 podal návrh na zastavenie trestného stíhania v zmysle § 172 odst. 1 písm. a/ Trestného poriadku na doposiaľ neznámeho páchateľa, nakoľko zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že v danom prípade sa jednalo o smrť pre svoju všeobecnú podstatu, ktorá je v priamej príčinnej a časovej súvislosti s podchladením nebohého v stave miernej opilosti, pričom neb. Ľ. D. sa vracal najpravdepodobnejšie dňa 24.1.2004 v nočných hodinách do miesta trvalého bydliska, kde počas chôdze pri prechode cez pole vo vymytom jarku pri Obci P. Z. K.E., veľmi pravdepodobne zaspal a na danom mieste došlo aj k jeho podchladeniu, teda neznámy páchateľ inému úmyselne neublížil na zdraví, čím nespáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona rozhodla tak, že podľa § 172 odst. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že nebohý Ľ. D. mal v rozhodnom čase roztržku, no hlavným aktérom bol on, inou osobou mu nebolo spôsobené ublíženie na zdraví a jeho smrť nie je v príčinnej súvislosti s konaním žiadnej osoby.
Na sťažnosť Ľ. D. Krajská prokuratúra J. uznesením zo dňa 15. júla 2004 zrušila uznesenie Okresnej prokuratúry z 15.6.2004, ktorým zastavila trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona a uložila prokurátorke, aby vo veci znovu konala a rozhodla a za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu mala vykonať ďalšie dokazovanie - výsluchom A.. D., B. S., S. a zistiť totožnosť dievčat spomínaných v sťažnosti. Po vypočutí svedkov - Ľ.Q. D., A. D., K. S., A. B. a podaní vysvetlenia B. S. ORPZ SR Z., Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania E. podalo dňa 9.9.2004 návrh na zastavenie trestného stíhania, nakoľko vykonaným doplneným vyšetrovaním, neboli zistené dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že smrť Ľ.Í. D. priamo súvisí s konaním inej osoby, teda neznámy páchateľ inému úmyselne neublížil na zdraví, čím nespáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Z. vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona rozhodla uznesením zo dňa 21. septembra 2004 tak, že podľa § 172 odst. 1 písm. b/ Tresntého poriadku zastavila trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona, pre ktorý začal trestné stíhanie policajný orgán ORPZ, oddelenie skráteného vyšetrovania Z. uznesením č. F.-XXX-X-F.-Z.-XXXX zo dňa 2.3.2004, ktorého sa mal páchateľ dopustiť tak, že dňa 24.1.2004 asi o 2.30 hod. na diskotéke v B. D. S. K. F. P. Z. K. po predchádzajúcej roztržke vyviedol poškodeného Ľ. D. z diskotéky, na čo poškodený odišiel a bol nájdený mŕtvy dňa 19.3.2004 v neďalekom poli, pretože skutok nie je trestným činom. Aj po doplnenom dokazovaní prokurátorka dospela k záveru, že smrť Ľ. D. nebola v príčinnej súvislosti s konaním žiadnej osoby. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že smrť menovaného je v priamej príčinnej a časovej súvislosti s podchladením v stave miernej opilosti. Pri vonkajšej ohliadke nebohého neboli zistené známky po vonkajšom mechanickom násilí. Ani pri vnútornej ohliadke tela nebohého neboli zistené úrazové zmeny. Smrti postihnutého by sa bolo dalo zabrániť len včasným presunom postihnutého do teplého prostredia, podporením činnosti srdca a dýchania.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že v inkriminovanom čase sa v B. I. S. K. Lehote K. nenachádzala. Informácie, ktoré má o udalosti z 24.1. na 25.1.2004 získala v priebehu šiestich rokov sama, lebo chcela vedieť, ako jej syn Ľ. D. zomrel. Jej syna vyhodili z diskotéky a nechceli mu dať vetrovku. Odporcovia v 1. a 2.rade zodpovedajú za jeho smrť. Navrhovateľka býva v činžovom byte v Prievidzi spolu s manželom a synom Jánom. Jej syn Ľ. D. býval na Y. K. Prievidzi v 1-izbovom byte. Pracoval v NCHZ v E. od roku 1990. Navštevoval ju 3 x do týždňa. Syn bol slobodný. Navrhovateľka aj jej manžel boli v roku 2004 na starobnom dôchodku. Nemala zdravotné problémy. Jej manžel mal v tom čase problémy so žilami a o rok a dva mu amputovali tri prsty. Domáce práce zvládala, keď potrebovala, syn Ľ. jej v domácnosti aj v záhrade pomohol. Pomáhal im aj syn Ján. Po smrti nemala zdravotné problémy a nenavštívila psychiatra alebo psychológa, ale zo smrti zažila šok. Navrhovateľka nebola spokojná ako bola vyšetrená smrť jej syna, preto sa obrátila na rôzne inštitúcie a ministerstvá ako ministerstvo spravodlivosti, vnútra, generálnu prokuratúru, Prezídium policajného zboru SR, ORPZ SR Z., Krajské riaditeľstvo PZ J. a Úrad vlády SR. Žiadala o prešetrenie celej veci orgánmi činnými v trestnom konaní. Poskytla súdu výpovede svedkov - K. S., A. B., B. S., Z. Y., O. K., Z. A.Č., Š. T., X. G., A. I. W. Michala , ktoré korešpondujú s výpoveďami žurnalizované vo vyšetrovacom spise č.: F.-XXX/X-F.-Z.-XX Okresného riaditeľstva PZ Z., Úradu justičnej a kriminálnej polície Z., ktorý je súčasťou súdneho spisu XXC XXX/XXXX.
Z posledného opakovaného podnetu navrhovateľky a jej rodiny na Generálnu prokuratúru SR z 26. mája 2005 vyplynulo, že generálna prokuratúra opakovane preskúmala spisy ORPZ SR Z., spis Okresnej prokuratúry v Z. sp. zn. XPv XX/XX a spis Krajskej prokuratúry v J. sp. zn. XPt XXX/XX a preskúmala aj zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní vo veci trestného stíhania pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona a nezistila, že v preskumávanej veci bol porušený zákon, orgány činné v trestnom konaní postupovali pri vyšetrovaní príčin smrti Ľ. D. objektívne v súlade so zákonom a vykonali všetky dostupné dôkazy. Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že sa X. G. dopustil konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví, prípadne, že konaním inej osoby bola zapríčinená smrť Ľ. D.. V tomto vyrozumení generálnej prokuratúry je poukázané aj na závery znaleckého posudku, z ktorého bez akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, že smrť Ľ. D. podľa objektívneho nálezu nastala v dôsledku podchladenia jeho organizmu v stave miernej opilosti. Tento záver korešponduje aj s výpoveďami svedkov A. I. W. Vladim S., ktorí boli s Ľ. D. dňa 23. januára 2004 od 15.00 hod. až do skorých ranných hodín dňa 24. januára 2004.
Navrhla vypočuť svedkov B., X., Z., D., D. W. Hlinkov na okolnosti ohľadom diskotéky.
Z výsluchu odporcu v 1.rade súd zistil, že v B. D. S. K. Obci Z. K. pracoval v roku 2006 ako usporiadateľ
- vyhadzovač. Videl, ako v inkriminovanom čase okolo 1.00 hod. v noci vyvádzali vyhadzovači X. G. W. S. Z. Michalovi Ľ. D. von z prevádzky. Dôvod, prečo tak vyhadzovači konali nevedel. Menovaného nepoznal, videl ho na diskotéke prvýkrát. Nejavil sa mu, že by bol silne pod vplyvom alkoholu. Na prevádzke robili traja vyhadzovači a každý mal svoju úlohu, nakoľko na diskotéke bolo okolo 400 ľudí. Pri vyvádzaní menovaného nebol prekvapený, že mal na sebe len mikinu, lebo hostia na diskotéke vybiehajú von. Po vyvedení mu X. G. povedal, že Ľ. D. poslal von vyvetrať sa. F. X. G. vie, že Ľ. D. hodil fľašu medzi hostí a došlo tam k roztržke a mal rozbiť pohár. To bol aj dôvod, prečo ho vyviedli vyhadzovači von z diskotéky. Po vyvedení nikto neskúmal, čo sa stalo s Ľ. D.. Odporca v 1.rade sa necíti byť zodpovedný za smrť Ľ. D., pretože ho nevyvádzal von z prevádzky, nedokopal ho a nezbil.
Z výsluchu odporcu v 2. rade súd zistil, že v roku 2004 bol prevádzkovateľom baru v Obci Lehota pod Vtáčnikom na základe zmluvy s obcou. Každý piatok v týždni bola diskotéka, kde pracovali traja vyhadzovači - Š. T., X. G. W. Jozef . Ako prevádzkovateľ sa zúčastňoval každej diskotéky. Pomáhal personálu a robil to, čo bolo treba. V čase incidentu bolo v sále okolo 250 - 300 ľudí. Nepamätal si na incident s pohármi, ale po ňom bol vyvedený Ľ. D. von z prevádzky. O incidente sa dozvedel len sprostredkovane. Nepamätal si ani moment vyvedenia menovaného von z prevádzky. Na Ľ. D. sa ho nikto nepýtal. Z médií sa dozvedel, čo sa stalo. Necítil sa zodpovedný za smrť Ľ. D..
Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že návrh je nedôvodný.
Podľa § 420 odst. 1 Občianskeho zákona, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 odst.2 cit. zákona, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 odst.3 cit. zákona, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 cit. zákona je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 odst. 3 cit. zákona sa škodca môže zodpovednosti zbaviť.
Porušením právnej povinnosti je objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická osoba skutočne konala, (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby dostala povinnosti uložené jej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodenému preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálna nexus) medzi porušením právnej povinnosti, ako príčinou a škodou a jej rozsahom, ako následkom týchto príčin.
Pojem škoda je definovaný, že ide o ujmu, ktorá nastala (prejavila sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. K zisťovaniu výšky škody súd pristúpi, pokiaľ je základ nároku daný, to znamená, ak sú splnené zároveň všetky predpoklady zodpovednosti za škodu.
Zavinenie je chápané ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právu a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Zbavenie sa zavinenia v zmysle § 420 odst. 3 cit. zákona potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil.
Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákona (ďalej len OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ustanovenia § 13 odst. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 13 odst.2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 odst.3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Občiansky zákon právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, úlohou ktorého je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný, slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizovanie článkov 7,8, 10, 11, 13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú dielčie práva, ktoré zabezpečuje občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromný a rodinný život, ktoré obsahuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami - predovšetkým tak s členmi rodiny.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 OZ.
Ochrana pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ je realizovaná prostredníctvom niektorých z týchto žalôb :
1/na upustenie od neoprávnených zásahov
2/na odstránenie nepriaznivých zásahov
3/ na poskytnutie primeraného zadosťučinenia.
Ako predpoklad pre prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je, že zadosťučinenie podľa § 13 odst.1 OZ sa nejaví postačujúcim, neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere.
Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potom dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy. Určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd je pritom povinný vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Týmito sú predovšetkým zistená závažnosť nemajetkovej ujmy a overené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
Aj odškodnenie zásahov do osobnosti fyzickej osoby, spôsobených usmrtením blízkej osoby je považovaný za zásah do súkromia v zmysle § 11 Občianskeho zákona.
Navrhovateľka - matka zomrelého Ľ. D. v prejednávanej veci uplatňuje náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená odporcami, ktorých označila ako osoby, ktoré zavinili smrť jej syna z dňa 23. januára na 24. januára 2004. Uplatňuje škodu vo výške 11.659,70 eur, pozostávajúca z pohrebných nákladov vo výške 1.659,70 eur a náhrady za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela v súvislosti so smrťou syna vo výške 10.000,- eur.
Predpokladom na to, aby bol uplatnený nárok navrhovateľky úspešný, je záver o zodpovednosti odporcov za škodu. Súd preto skúmal, či sú odporcovia v 1. a 2.rade zodpovední za smrť syna navrhovateľky Ľ. D., ktorý bol dňa 23. januára 2004 na diskotéke v B.-T. S. K. Obci Z. K., po incidente bol vyvedený von z prevádzky vo večerných hodinách X. G. a Z. A. a nájdený dňa 19. marca 2004 v poli v RD v Obci P. Z. K., a to z hľadiska ustanovení § 420 Občianskeho zákona, podľa ktorého
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, zodpovednosti sa zbaví, ak by preukázal, že škodu nezavinil.
Protiprávne konanie a vznik škody týmto konaním nie sú preukázané trestným rozsudkom, hoci bolo začaté trestné stíhanie uznesením ORPZ SR Z. pre ublíženie na zdraví Ľ. D. podľa § 221 odst. 1 Trestného zákona, ktoré bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry v Z. zo dňa 21. septembra 2004 podľa § 172 odst. 1 písm. b/ Trestného zákona zastavené. Prokurátorka zastavujúce uznesenie odôvodnila tým, že po incidente Ľ. D. s Z. A., pri ktorom sa vzájomné sácali, pričom Ľ. D. pôsobil ako by bol pod vplyvom alkoholu, ho X. G. vyviedol von, aby zabránil ďalšej výtržnosti. Takto vypovedal X. G., ktorý robil na diskotéke vyhadzovača, rovnako ako Z. A.Č.. Ľ. D. si po vyvedení sadol na lavičku, preskočil plot a išiel smerom k poľnohospodárskemu objektu. Podľa výpovede svedka Z. A., Ľ. D. (vtedy pre neho neznámy muž) ho odzadu sotil 2 x a následne ho usporiadateľ X. G. vyviedol von z diskotéky. Ďalší usporiadateľ O. K. - odporca v 1. rade videl ako X. G. vyviedol jemu neznámeho muža von z diskotéky. Nemal žiadne zranenia, ale X. G.Š. mal roztrhnutú bundu. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok, ďalší usporiadateľ Š. T.. Svedkovia A. I. W. Vladim S. potvrdili, že Ľ. D. javil známky požitia alkoholu, vyvodili to z jeho správania. A. I. ho videl, ako menovaný odišiel o 2.30 hod. a nevrátil sa. Svedok A. D., strážnik v objekte Podielnického družstva P. Z. K. videl v čase od 4.30 hod. až 5.00 hod. dňa 23. januára 2004 prechádzať neznámeho muža, ktorého motalo ako pri ovplyvnení alkoholom. Smeroval k dolnej družstevnej bráne a nezastavil ho, lebo usúdil, že ide o návštevníka diskotéky. Zo znaleckého posudku znalcov z odboru súdneho lekárstva, z ktorého vyplýva, že smrť u Ľ. D. je v priamej príčinnej súvislosti aj časovej súvislosti s podchladením v stave miernej opilosti. Neboli zistené ani známky po vonkajšom mechanickom násilí a ani vnútorné úrazové zmeny. Prokurátorka okresnej prokuratúry zastavila trestné stíhanie, lebo bolo preukázané, že nebohému Ľ. D. inou osobou nebolo spôsobené ublíženie na zdraví a smrť nie je v príčinnej súvislosti s konaním žiadnej osoby. Tento záver po preskúmaní veci potvrdila aj generálna prokuratúra, ktorá vo svojom stanovisku z 11. januára a 26. mája 2005, ktorá dôsledne preskúmala predložené spisy a stotožnila sa s rozhodnutím okresnej i krajskej prokuratúry, nakoľko obe rozhodnutia sú zrozumiteľné, odôvodnené podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom. Zdôraznila, že ani po doplnení vyšetrovania prokurátorka neprišla k zmene dôkaznej situácie, pričom bolo doplnené dokazovanie navrhnuté navrhovateľkou a generálna prokuratúra skonštatovala, že tvrdenia navrhovateľky a jej požiadavky boli nedôvodné.
Vychádzajúc z ustanovenia § 420 cit. zákona, súd dospel k záveru, že odporcovia v 1. a 2.rade nie sú zodpovední za škodu navrhovateľke, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že odporca v 1. rade ako usporiadateľ (vyhadzovač) protiprávnym konaním spôsobil Ľ. D. ublíženie na zdraví, resp. smrť, nakoľko z výpovede svedkov ako súd konštatoval už vyššie, nebolo preukázané fyzické napadnutie menovaného. Túto skutočnosť potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní ako účastník konania, ktorá korešponduje s jeho výpoveďou v trestnom konaní. Neboli teda splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
Čo sa týka zodpovednosti odporcu v 2. rade, rovnako súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že ako prevádzkovateľ disko klubu porušil právnu povinnosť, resp. protiprávnym konaní, alebo opomenutím spôsobil ublíženie na zdraví Ľ. D. a následne smrť. Hoci odporca v 2.rade nebol v trestnom konaní vypočutý ako svedok, z jeho výpovede ako účastníka konania vyplynulo, že usporiadatelia (vyhadzovači) si na diskotéke počínali pri incidente Ľ. D. s Z. A. tak, že tohto X. G. vyviedol von, aby nedošlo k ďalším incidentom. Týmto vyvedením menovaného zabezpečili poriadok na prevádzke diskotéky, za ktorý bol zodpovedný. Odporca v 2. rade nepoznal Ľ. D. a o incidente, resp. vyvedení menovaného z diskotéky sa dozvedel na druhý deň, rovnako o jeho zmiznutí.
U odporcu v 2.rade neboli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, preto súd návrh zamietol.
Súd hodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný. V konaní nebolo preukázané, že odporcovia v 1. a 2.rade sa dopustili protiprávneho konania, ktorým by spôsobili ublíženie na zdraví synovi navrhovateľky Ľ.X. D., resp. smrť, čím by vznikla navrhovateľke majetková ujma (škoda) a absentuje aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcov v 1.
a 2. rade a vznikom škody. Súd mal tiež za preukázané, že odporcovia sa zbavili zavinenia v zmysle § 420 odst. 3 cit. zákona.
Súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka navrhla vypočuť svedkov ako A. B., ktorá nebola na diskotéke v P. Z. K. (jej výpoveď v trestnom konaní), A. X. navrhla vypočuť k správaniu vyhadzovačov na diskotéke, ktorí mu zlomili ruku, B. Z., ktorej A. B. povedala, že bola na diskotéke, A. D., ktorý by mal popísať negatívnu činnosť vyhadzovačov aj odporcu v 2.rade a Z. G., X.. Y., ktorá má mať vedomosť, že odporca v 1. rade kopal jej syna do hlavy na diskotéke, ktorá v trestnom konaní uviedla, že nepozná menovaného a na diskotéke nebola. Dvaja z navrhovaných svedkov uviedli vo svojich výpovediach v trestnom konaní, že v inkriminovanom čase na diskotéke neboli a ďalší navrhovaní svedkovia A. X., A. D., B. Z. W. Kapuszt sa nezúčastnili v tom čase diskotéky v Lehote pod Vtáčnikom.
Preto súd nevykonal navrhované dôkazy, nakoľko títo navrhovaní svedkovia neboli osobne na diskotéke z 23. januára na 24. januára 2004 a z tohto dôvodu ich výpovede by v zásade nezmenili už zistený skutkový stav. Svedkovia, ktorí neboli vypočutí v trestnom konaní - A. X., A. D., B. Z. W. Kapuszt, týchto navrhovateľka navrhla vypočuť po šiestich rokoch od smrti svojho syna.
Ak navrhovateľka považovala týchto svedkov za významných , ktorí by mohli objasniť nové skutočnosti v súvislosti s ublížením na zdraví jej syna a následne jeho smrť, mohla podať návrh na obnovu konania v trestnom konaní.
Je nepochybné, že nečakaným, šokujúcim úmrtím syna navrhovateľky došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, spočívajúceho v obmedzení jej rodinného života a dôsledky sú osobitne závažnou ujmou navrhovateľky.
Vzhľadom k tomu, že súd návrh voči odporcom v 1. a 2. rade zamietol ako nedôvodný, lebo nebolo v konaní preukázané, že odporcovia sú zodpovední za škodu navrhovateľke, rovnako aj návrh na poskytnutie náhrady za nemajetkovú ujmu voči odporcom v 1. a 2. rade súd zamietol.
Odporcovia boli v konaní úspešní, nežiadali priznať trovy konania, preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 odst. 1 O.s.p. a náhradu trov konania im nepriznal (per analogia).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza
na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).