Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/98/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. G., zastúpenej

JUDr. Máriou Peráčkovou, advokátkou v Bratislave, Kominárska 2-4, proti odporcovi J. F.,

zastúpenému JUDr. Milanom Fulecom, advokátom v Bratislave, Živnostenská 2, o zaplatenie

2 499, 76 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 14 C

274/2008, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. novembra

2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy dovolacieho konania 79 € na účet

JUDr. M. P. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 14. októbra 2010 č.k. -117

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 567 € so 6,5 % úrokom z omeškania

ročne z istiny 345,84 € od 22. novembra 2008 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania

ročne z istiny 221,65 € od 16. februára 2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania.

Uviedol, že účastníci konania, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V z 3. februára 2005 č. k. právoplatným 9. marca

2005, boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v B.., ktorého výlučnou

vlastníčkou sa stala navrhovateľka (na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 14.

2

apríla 2010 č.k. v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

Po zániku manželstva sa účastníci o spôsobe a rozsahu užívania bytu, vrátane úhrady

nákladov spojených s jeho užívaním, nedohodli. Napriek tomu, že odporca v rokoch 2005 až

2008 predmetný byt neužíval, bol povinný podieľať sa na nákladoch spojených s jeho

užívaním, t.j. na nákladoch nevyhnutných na správu, na údržbu a na opravu bytu, ktoré

v tomto období platila výlučne navrhovateľka. Súd dospel k záveru, (po čiastočnom späťvzatí

premlčaného nároku za rok 2005 a za časť roku 2006), že opodstatneným je nárok uplatnený

navrhovateľkou v rozsahu 7/12 z ½ nákladov pozostávajúcich z dotácie do fondu opráv, na

správu, na upratovanie, na poistenia a na iné náklady, a to za rok 2006 vo výške 126,91 €,

za rok 2007 vo výške 218,93 € a za rok 2008 vo výške 221,65 € (celkove vo výške 567,49 €),

preto vo zvyšku uplatnený nárok (celkove vo výške 1 455,52 €) zamietol. Za účelovú

vyhodnotil obranu odporcu o vyporiadaní uplatneného nároku v rámci bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s nariadenia vlády č. a o trovách konania podľa

ods. 2

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 2. novembra 2011 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti potvrdil

a navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil

so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom a z neho vyplývajúcim právnym

posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozhodnutia, preto už ďalšie dôvody neuviedol (§ 219

ods. 1, 2 ). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku považoval za potrebné

zdôrazniť, že manželstvo účastníkov konania a ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo

rozvodom právoplatne 9. marca 2005 a pohľadávka uplatnená v danom konaní vznikla až

v rokoch 2006 až 2008. Preto sa na ňu nemôže vzťahovať režim bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a v rámci neho sa nemôže ani vyporiadavať. Keďže navrhovateľka

odvolanie nepodala, správnosť výpočtu prisúdenej istiny, vrátane jej príslušenstva súdom

prvého stupňa, už neprepočítaval. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. Navrhol ho (ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu.

Namietal, že dané konanie malo byť z dôvodu procesnej prekážky už prv začatého konania

(litispendencie) zastavené, lebo je konaním v tej istej veci ako konanie prebiehajúce

3

na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov ( ). Tiež namietal odňatie mu možnosti konať

pred súdom postupom odvolacieho súdu tým, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné (§ 237

písm. f/ ) a nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Navrhovateľka navrhla dovolanie ako nedôvodné odmietnuť a priznať jej náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Preto dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta prvá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom je vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/

až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka,

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Odporca vady konania podľa § 237

písm. a/ až c/ , e/ a g/ nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Navrhovateľ namietal, že konanie súdov oboch nižších stupňov je zaťažené procesnou

vadou v zmysle , lebo malo byť z dôvodu prekážky už prv začatého

konania, ktorým je konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,

zastavené.

Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tej stej veci prebiehalo na súde

iné konanie.

V citovanom ustanovení vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) patrí

k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej.

Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo

skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd

po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1

). O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď

v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka

rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy,

keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie

(v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Konanie sa týka tých

istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré

sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak

v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností

(pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Odporca prekážku veci prv začatej namietal už aj v prvostupňovom a odvolacom

konaní a súdy oboch nižších stupňov sa s ňou správne vysporiadali, keď dospeli k záveru, že

nie je daná. Predmetom konania v danej veci je pohľadávka uplatnená navrhovateľkou titulom

nákladov za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie rokov 2006 až 2008.

Keďže manželstvo účastníkov a tým aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo rozvodom

dňom 9. marca 2005, správne súdy uzavreli, že nemôže podliehať režimu bezpodielového

spoluvlastníctva a nemôže byť v rámci neho ani vyporiadané. Teda konanie v prejednávanej

veci a konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa síce týka tých istých osôb,

ale netýka sa rovnakého predmetu konania, preto námietka odporcu o nedostatku podmienky

konania - prekážky veci prv začatej (litispendencie) nebola dôvodná.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd zaoberal aj opodstatnenosťou

tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci mu bola súdom odňatá možnosť konať pred

ním ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a odporcovi

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Pokiaľ odporca v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania podľa § 237 písm. f/

namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, že z práva

na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (pozri ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

6

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri ). Zo spisu

pritom vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci

skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,

vysvetlil čoho sa domáhal odporca a čím argumentoval v odvolacom konaní, ako sa

k odvolaniu vyjadrila navrhovateľka a vyporiadal sa s námietkou odporcu týkajúcou sa

nedostatku podmienky konania. Teda odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa parametre

odôvodnenia podľa Za nepreskúmateľnosť nemožno považovať okolnosť,

že odvolací neodôvodnil svoje rozhodnutie a nerozhodol podľa predstáv odporcu.

Vadu konania podľa neboli spôsobilé založiť ani právne závery,

na ktorých založili súdy svoje rozhodnutie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

písm. f/ a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia

dovolateľa boli opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť rozsudku, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v danej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu v súlade s v spojení

s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia,

ktoré dovolací súd priznal za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu

zo 16. marca 2012), t.j. 71,37 € s paušálom 7,63 € (§ 10, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky

č. 655/ 2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2012

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová