Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
51a/384960.e862c7.pdf
PDF · 156.44 KB
No categories available
7Cdo/98/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 98/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. G., zastúpenej
JUDr. Máriou Peráčkovou, advokátkou v Bratislave, Kominárska 2-4, proti odporcovi J. F.,
zastúpenému JUDr. Milanom Fulecom, advokátom v Bratislave, Živnostenská 2, o zaplatenie
2 499, 76 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 14 C
274/2008, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. novembra
2011 sp.zn. 7 Co 461/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy dovolacieho konania 79 € na účet
JUDr. M. P. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 14. októbra 2010 č.k. 14 C 274/2008-117
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 567 € so 6,5 % úrokom z omeškania
ročne z istiny 345,84 € od 22. novembra 2008 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania
ročne z istiny 221,65 € od 16. februára 2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania.
Uviedol, že účastníci konania, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V z 3. februára 2005 č. k. 15 C 210/04 právoplatným 9. marca
2005, boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v B.., ktorého výlučnou
vlastníčkou sa stala navrhovateľka (na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 14.
apríla 2010 č.k. 8 C 2/2006 v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
Po zániku manželstva sa účastníci o spôsobe a rozsahu užívania bytu, vrátane úhrady
nákladov spojených s jeho užívaním, nedohodli. Napriek tomu, že odporca v rokoch 2005 až
2008 predmetný byt neužíval, bol povinný podieľať sa na nákladoch spojených s jeho
užívaním, t.j. na nákladoch nevyhnutných na správu, na údržbu a na opravu bytu, ktoré
v tomto období platila výlučne navrhovateľka. Súd dospel k záveru, (po čiastočnom späťvzatí
premlčaného nároku za rok 2005 a za časť roku 2006), že opodstatneným je nárok uplatnený
navrhovateľkou v rozsahu 7/12 z ½ nákladov pozostávajúcich z dotácie do fondu opráv, na
správu, na upratovanie, na poistenia a na iné náklady, a to za rok 2006 vo výške 126,91 €,
za rok 2007 vo výške 218,93 € a za rok 2008 vo výške 221,65 € (celkove vo výške 567,49 €),
preto vo zvyšku uplatnený nárok (celkove vo výške 1 455,52 €) zamietol. Za účelovú
vyhodnotil obranu odporcu o vyporiadaní uplatneného nároku v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania podľa § 142
ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 2. novembra 2011 sp.zn.
7 Co 461/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti potvrdil
a navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil
so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom a z neho vyplývajúcim právnym
posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozhodnutia, preto už ďalšie dôvody neuviedol (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku považoval za potrebné
zdôrazniť, že manželstvo účastníkov konania a ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo
rozvodom právoplatne 9. marca 2005 a pohľadávka uplatnená v danom konaní vznikla až
v rokoch 2006 až 2008. Preto sa na ňu nemôže vzťahovať režim bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a v rámci neho sa nemôže ani vyporiadavať. Keďže navrhovateľka
odvolanie nepodala, správnosť výpočtu prisúdenej istiny, vrátane jej príslušenstva súdom
prvého stupňa, už neprepočítaval. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. Navrhol ho (ako aj
rozsudok súdu prvého stupňa) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu.
Namietal, že dané konanie malo byť z dôvodu procesnej prekážky už prv začatého konania
(litispendencie) zastavené, lebo je konaním v tej istej veci ako konanie prebiehajúce
na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 14 C 274/2008 o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (§ 237 písm. d/ O.s.p.). Tiež namietal odňatie mu možnosti konať
pred súdom postupom odvolacieho súdu tým, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné (§ 237
písm. f/ O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Navrhovateľka navrhla dovolanie ako nedôvodné odmietnuť a priznať jej náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.
Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale
taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil
prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný
právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil a nejde ani o prípad týkajúci sa
neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Preto dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta prvá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,
v ktorom je vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/
až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka,
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Odporca vady konania podľa § 237
písm. a/ až c/ , e/ a g/ O.s.p. nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Navrhovateľ namietal, že konanie súdov oboch nižších stupňov je zaťažené procesnou
vadou v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p., lebo malo byť z dôvodu prekážky už prv začatého
konania, ktorým je konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,
zastavené.
Podľa § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej stej veci prebiehalo na súde
iné konanie.
V citovanom ustanovení vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) patrí
k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej.
Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo
skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd
po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1
O.s.p.). O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď
v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy,
keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie
(v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Konanie sa týka tých
istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré
sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak
v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností
(pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 168/2008).
Odporca prekážku veci prv začatej namietal už aj v prvostupňovom a odvolacom
konaní a súdy oboch nižších stupňov sa s ňou správne vysporiadali, keď dospeli k záveru, že
nie je daná. Predmetom konania v danej veci je pohľadávka uplatnená navrhovateľkou titulom
nákladov za služby spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie rokov 2006 až 2008.
Keďže manželstvo účastníkov a tým aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo rozvodom
dňom 9. marca 2005, správne súdy uzavreli, že nemôže podliehať režimu bezpodielového
spoluvlastníctva a nemôže byť v rámci neho ani vyporiadané. Teda konanie v prejednávanej
veci a konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa síce týka tých istých osôb,
ale netýka sa rovnakého predmetu konania, preto námietka odporcu o nedostatku podmienky
konania - prekážky veci prv začatej (litispendencie) nebola dôvodná.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd zaoberal aj opodstatnenosťou
tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci mu bola súdom odňatá možnosť konať pred
ním (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania
procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou
súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy
pri prejednaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a odporcovi
neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho
práv a oprávnených záujmov.
Pokiaľ odporca v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, že z práva
na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (pozri I. ÚS 46/05). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri II. ÚS 78/05). Zo spisu
pritom vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol rozhodujúci
skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
vysvetlil čoho sa domáhal odporca a čím argumentoval v odvolacom konaní, ako sa
k odvolaniu vyjadrila navrhovateľka a vyporiadal sa s námietkou odporcu týkajúcou sa
nedostatku podmienky konania. Teda odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa parametre
odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Za nepreskúmateľnosť nemožno považovať okolnosť,
že odvolací neodôvodnil svoje rozhodnutie a nerozhodol podľa predstáv odporcu.
Vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. neboli spôsobilé založiť ani právne závery,
na ktorých založili súdy svoje rozhodnutie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia
dovolateľa boli opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť rozsudku, ale
nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. V dôsledku toho by
posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale
v danej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia,
ktoré dovolací súd priznal za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu
zo 16. marca 2012), t.j. 71,37 € s paušálom 7,63 € (§ 10, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/ 2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2012
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová