Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-162-2013.pdf
PDF · 101.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7C/162/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y., T. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49 proti odporkyni: D. G., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zast.: Advokátska kancelária Kováčik Legal, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, v konaní o zaplatenie 630,36 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 08.10.2013, doručeným na tunajší súd dňa 09.10.2013 žiadal, aby súd učil, že odporkyňa mu je povinná zaplatiť sumu 630,36 EUR spolu s úrokom z omeškania a nahradila mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozsudkom 6C/60/2010 zo dňa 20.12.2010 rozvedené. Počas manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S. Y., 3-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súp. číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. CKN XXXX/XX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Na Okresnom súde prebieha konanie pod sp. zn. 6C/42/2011 o vyporiadanie BSM navrhovateľa a odporkyne. Navrhovateľ od roku 2010 užíva byt výlučne sám, pretože odporkyňa sa ešte počas manželstva účastníkov z bytu dobrovoľne odsťahovala, našla si nové bývanie a v roku 2013 zakúpila rodinný dom v Istebnom. Aj napriek tomu, že odporkyňa od roku 2010 byt neužívala, ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti je povinná podieľať sa na opodstatnených nákladoch nevyhnutných na správu, údržbu a opravu bytu. Uvedené náklady však od mesiaca júl 2010 uhrádza správcovi Okresnému stavebnému bytovému družstvu výlučne navrhovateľ zo svojich vlastných finančných prostriedkov. Navrhovateľ si preto voči odporkyni uplatňuje nárok na zaplatenie 1 - ice nákladov.
Vo svojom vyjadrení odporkyňa uviedla, že od opustenia spoločnej domácnosti zo strany odporkyne užíval byt výlučne navrhovateľ. Odporkyňa opustila spoločnú domácnosť z dôvodu nemožnosti ďalšieho spolužitia s navrhovateľom. Nielenže neužívala predmetný byt, ale navrhovateľ jej znemožnil tento byt akýmkoľvek spôsobom užívať. Odporkyňa si musela s maloletými deťmi zabezpečiť vlastné ubytovanie pričom náklady naň musela znášať vždy sama.
Na pojednávaní dňa 29.01.2014 právny zástupca odporkyne uviedol, že v danom prípade nie je pravdou, že odporkyňa dobrovoľne opustila byt. Urobila tak pod tlakom a vo veľmi zložitej a vážnej
životnej situácii, keď musela aj s deťmi do roku 2013 bývať v starom dome bez kúpeľne a to až kým nedošlo ku kúpe a následnej rekonštrukcii domu, kde sa bytové pomery zlepšili. Podľa nich v danom prípade spis 6C/ 42/2011 tunajšieho súdu, v ktorom sa rieši vyporiadanie BSM účastníkov zakladá prekážku litispendencie. OZ nemá osobitnú úpravu o správe majetku patriaceho do BSM od jeho zániku po vyporiadanie a preto mali za to, že v danom prípade by sa mal použiť § 853 OZ a posudzovať to obdobne ako sa posudzujú vzťahy najbližšie, teda použiť úpravu BSM. Takýto názor je aj v zhodnotení ešte bývalého NS ČSSR Cpj 86/71, resp. R 42/72, ďalej rozsudok 7Co/117/07 KS Nitra z 09.10.2007 hovorí o tom, že úhradu nákladov na spoločný rodinný dom, pokiaľ ich vynakladá iba jeden z manželov, sa môžu riešiť v rámci vyporiadania BSM. Nezhody medzi bývalými manželmi ohľadne užívania spoločnej nehnuteľnosti možno riešiť iba v zmysle § 146 ods. 1 OZ, ale tento rozsudok o úprave dočasného užívania má len dočasný charakter (11 Co 164/05 KS Nitra). Ďalej poukázali na skutočnosť, že čiastočný rozsudok v konaní o vyporiadaní BSM je neprípustný ( Cdo/201/1996 ZSP 26/97). Poukázali aj na skutočnosť, že v rámci vyporiadania BSM medzi účastníkmi v konaní 6C/42/2011 si navrhovateľ uplatňuje okrem iného aj poplatok za poistenie predmetného bytu v roku 2011, daň za tento byt zaplatenú v roku 2011 a preto nemá žiadnu logiku, aby iná časť nákladov za tento byt bola riešená v samostatnom konaní.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že podľa nich v danom prípade nie je daná prekážka litispendencie. Poukázali na to, že predmetné pohľadávky zatiaľ nie sú predmetom vyporiadania v rámci konania o BSM a nikto ich nimi ani neurobil a preto nie je dôvod na zastavenie tohto konania. Judikatúra, ktorú predložil PZ odporcu už bola prekonaná, kde oni poukázali na rozsudok OS Bratislava V. 14C/274/2008, ktorý bol potvrdený aj KS v Bratislave rozsudkom 7Co 461/2010, následne bolo odmietnuté dovolanie NS SR 7Cdo 98/2012 a vec posúdil aj Ústavný súd SR, kde uznesením III US 382/2012 sťažnosť odmietol.
Navrhovateľ uviedol, že manželka opustila byt účelovo a odišla bývať do domu, ktorý patril svokre a kde bývali už predtým nejaký čas, keď uzatvorili manželstvo a bola tam aj kúpeľňa aj soc. zariadenie. Manželka tvrdila, že musela znášať všetky náklady, ale on poukázal na to, že mala určené výživné a to aj za čas do rozvodu, kde jej musel zaplatiť sumu okolo 1.000,- EUR. Do pol roka po rozvode mala manželka už priateľa s ktorým si plánovala kúpiť nehnuteľnosť v V.. Pokiaľ ide o skutočnosť, že ju nechcel pustiť do bytu, tak toto nie je pravda. Skutočne musel len vymeniť pokazený zámok a kľúčik jej následne poslal po deťoch. Mohla si do bytu kedykoľvek prísť a nakoniec po dohode tam aj prišla a zobrala komplet veci pre deti, hračky, ale napr. aj posteľ. V tom byte býval aj býva sám.
Odporkyňa uviedla, že neopustila byt dobrovoľne. Bolo to po jednej hádke kde jej odporca povedal, že ak ten byt neopustí, tak ju vynesú v truhle. Preto hneď, ako prišli deti zo školy, odišla s nimi k sestre kde bývali ozaj v zlých podmienkach bez kúpeľne. Chlapec má kyslík a musel bývať v takom prostredí, kde sú aj plesne. Volala aj sociálku, aby videli, v akých podmienkach bývajú. To, že je vymenený zámok zistila dcéra, ktorá prišla k bytu prvá, volali aj políciu, tí povedali, že môžu vylomiť dvere. Nechcela však robiť naschvál jeden druhému. Pokúsila sa skontaktovať s navrhovateľom ktorý povedal, že do bytu môže prísť len keď tam bude on. Žiaden kľúč jej nikdy nedal, ani neposlal a nemá ho ani doteraz. V podstate z toho bytu mohli zobrať len veci pre deti a dve postele. Keď dcéra chcela napr. odšťavovač, tak ho musela položiť nazad. Je pravdou, že oni sa tam nechceli vrátiť, pretože sa navrhovateľa báli. Sociálku volali preto, aby im pomohli zohnať nejaké iné ubytovanie, prípadne aby sa navrhovateľ s nimi nejako vyporiadal alebo vyplatil. Teraz kúpili iný starší dom, nie po jej rodičoch, kde to kúpila spolu so svojim priateľom, ktorý platí úver aj náklady na ten dom, lebo ona je na materskej dovolenke. Ten doplatok bolo zameškané výživné. Museli to vymôcť cez exekúciu a až potom začal platiť. Deti sú dosť choré a mladší syn potrebuje kyslík. Uviedla, že ona nepodala žalobu o vylúčenie navrhovateľa z užívania tejto nehnuteľnosti lebo o tom ani nevedela a báli sa ho. Ona sa nedomáhala užívania svojpomocne alebo súdom. Má za to, že nech sa to predá alebo nech ju navrhovateľ vyplatí.
Svedkyňa maloletá Z. G., dcéra účastníkov, na pojednávaní uviedla, že z bytu museli odísť, lebo ocino sa vyhrážal mamine že ju zabije a že ju vynesú v truhle, to som počula i keď je pravdou, že sa pred nimi moc nehádali. Ona raz počula, že keď prišiel domov opitý, jej dal facku a na druhý deň jej doniesol kyticu ruží. Ako opustili ten byt, tak ona tam potom bola za otcom asi dvakrát aj so súrodencami. Pamätá
si len, že jej otec kúpil na Vianoce taký odšťavovač a keď si ho chcela zobrať, tak kričal, že také veci nebude odnášať. Oni sa do bytu dostali tak, že otec po nich prišiel. Otec im nikdy nedal od tohto bytu kľúč a ani po nich matke kľúč neposlal. Keď raz išli s B. z nemocnice, on vracal, tak mamina povedala, že nech vyskočí mu dačo zobrať do bytu. Zobrala staré kľúče a vrátila sa, že sa s nimi nedá odomknúť. Mamina najskôr neverila ale potom to išla vyskúšať ona a tiež nemohla odomknúť. Keď ich z toho bytu vyhodil, tak išli bývať k starkej do V., tam bol záchod aj kúpeľňa. Konkrétne ohľadne opustenia toho bytu uviedla, že to bolo tak, že keď prišli zo školy, mamina im povedala, aby sa pobalili, prišla starká a išli. S otcom vtedy neboli.
Na otázku, či ponúkol po rozchode manželke, aby bývala v byte ona sama s deťmi a on sa prípadne vysťahuje navrhovateľ uviedol, že nič také nebolo. Je pravdou, že po odchode manželky z bytu, nejaký čas jej neplatil na deti, pretože platil úvery a platby za byt.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, sú toho názoru, že povinnosť uhrádzať platby za byt, ktoré sú predmetom žalobného návrhu sa odvíja od vlastníckeho práva žalovanej k predmetnému bytu. Nie je preto podstatné, či žalovaná predmetný byt v predmetnom období užívala alebo nie. Nie je ani pravdou tvrdenie žalovanej, že by jej navrhovateľ bránil v užívaní bytu. Aj do zápisnice o oznámení, ktoré žalovaná podala v roku 2010 vyplýva, že do bytu nechodila preto, že medzi ňou a žalobcom vznikali problém a a nie preto, že by jej v tom žalobca bránil. Žalovaná za žalované obdobie, t.j. od 1. mesiaca 2011 do 10. mesiaca 2013 sa nijako užívania bytu nedomáhala a to ani svojpomocne. Na základe uvedeného sú toho názoru, že námietka žalovanej o tom, že priznanie nároku žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi nie je dôvodná. Zároveň sú toho názoru, že na základe predloženej judikatúry bolo preukázané, že v tomto konaní nie je prekážka litispendencie s konaním o vyporiadanie BSM účastníkov konania. Z manželstva pochádza mnoho záväzkov, ktoré z dôvodu soc. postavenia nemôže prevziať žalovaná.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že vykonaného dokazovania boli potvrdené ich tvrdenia v tom zmysle, že odporkyňa neopustila spoločný byt dobrovoľne, ale bolo to pod vplyvom hrubého správania sa navrhovateľa voči odporkyni. Toto potvrdila aj maloletá dcéra Z. G.. Za takýchto okolností by odporkyňa doslova ušla s deťmi z bytu, nebolo v ďalšom období reálne, aby odporkyňa užívala byt spoločne s navrhovateľom a preto sa ani svojho užívania ďalej nedomáhala. Taktiež sa nedomáhala vylúčenia užívania bytu navrhovateľa, pretože nepretržite od jari 2011 prebiehali medzi navrhovateľkou a odporcom rokovania o uzavretí dohody o vyporiadaní BSM. Niekoľkokrát bola dohoda tesne pred podpisom. Navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti si musela zabezpečiť nové bývanie, s čím mala ďalšie náklady, aj keď vyriešenie bytovej otázky v roku 2013 zabezpečil jej terajší priateľ, ktorý spĺňal podmienky pre získanie úveru a mohol čerpať úver na rekonštrukciu domu. Za tejto situácie by nebolo spravodlivé požadovať od odporkyne náhradu nákladov spojených s užívaním bytu ktorý reálne neužívala a v prípade že by ho chcela užívať, vystavila by sa riziku psychického násilia zo strany navrhovateľa. Mali za to, že priznanie nároku na zaplatenie polovice nákladov za užívanie bytu by bolo v rozpore s dobrými mravmi a takémuto nároku nemôže byť priznaná právne ochrana.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako i svedkyne maloletej Z. G., dcéry účastníkov, oboznámením sa s priestupkovým spisom OO PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-DK-P-679/2010 ako i so spismi tunajšieho súdu 6C 60/2010 a 6C/42/2011, pričom zistil tento skutkový stav:
Medzi nesporné skutočnosti ako medzi účastníkmi, tak aj potvrdené listinnými dokladmi patrí skutočnosť, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C 60/2010 zo dňa 20.12.2010, kde tento rozsudok sa stal právoplatný dňa 04.01.2011 s tým, že bola aj schválená rodičovská dohoda na základe ktorej sa maloleté deti Z., G. a B. zverili do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť výživné na mal. Z. 70,- EUR mesačne, na B. 105,- EUR mesačne a mal. B. 70,- EUR mesačne, ako aj skutočnosť, že účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi trojizbového bytu č. XX na 2. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. S. Y. spolu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, resp. pozemku. Tiež niet medzi účastníkmi sporu o tom a vyplýva to aj z rozvodového spisu,
že odporkyňa od júna 2010 v byte nebýva a že od roku 2011 náklady na byt uhrádzal navrhovateľ, ktorý zároveň byt aj užíval. Zároveň medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovanú sumu si navrhovateľ neuplatňuje v konaní o vyporiadanie BSM, uplatňuje tam len obdobné náklady, napr. za poistenie a daň za byt.
Medzi účastníkmi je spor o tom, ako odporkyňa aj s maloletými deťmi opustila a zároveň je medzi nimi rozpor v tom, že navrhovateľ tvrdí, že mohla byt užívať a odporkyňa tvrdí, že navrhovateľ jej užívanie bytu zamedzil, poukazuje aj na svoje oznámenie na políciu z ktorého je zrejmé, že dňa 23.08.2010 podala oznámenie o priestupku, nakoľko zámka na spoločnom byte bola navrhovateľom vymenená. V danom prípade súd poukazuje na to, že tvrdenie odporkyne zostalo nezmenené ako v rozvodovom, tak aj v terajšom konaní, že byt musela opustiť po tom, čo medzi ňou a navrhovateľom dochádzalo k sústavným hádkam z dôvodu nevery navrhovateľa a preto ona v júni 2010 po tom, čo sa jej manžel vyhrážal, že ju z bytu vynesú v truhle, že je to jeho byt sa z bytu odsťahovala, nakoľko chcela riešiť situáciu v manželstve a chrániť deti pred hádkami. Práve citovanou vyhrážkou reagoval navrhovateľ na jej požiadavku, aby sa z bytu odsťahoval on a odporkyňu aj s deťmi nechal v byte. Navrhovateľ už v rozvodovom konaní popieral takýto dôvod opustenia bytu, tvrdí, že odporkyňa odišla sama a predchádzalo tomu to, že si prečítala SMS, ktoré mu prišli, popieral, že by sa s manželkou hádali a že by vzťahy v manželstve neboli dobré. V rozvodom konaní zároveň navrhovateľ pripustil, že vybral peniaze zo všetkých vkladných knižiek maloletých detí po opustení spoločnej domácnosti odporkyňou, resp. pripustil, že určitý čas po odchode manželke neplatil výživné na maloleté deti. Taktiež pokiaľ ide o výmenu zámku, tak navrhovateľ tvrdil, že to musel urobiť z dôvodu poškodenia zámku na spoločnom byte. Maloletá svedkyňa však potvrdila, že rodičia sa pred ňou moc nehádali i keď ona počula, že ocino sa vyhrážal mamine že ju zabije a že ju vynesú v truhle. Okrem toho zažila už len keď raz opitý navrhovateľ dal odporkyni facku a na druhý deň jej priniesol kyticu ruží. Do bytu po odchode sa však dostali len tak, že otec po nich prišiel a nikdy im nedal od toho bytu kľúč, ani po nich matke neposlal.
V zmysle § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, nakoľko by ich bolo zrejme ťažké vo všetkých jednotlivostiach vystihnúť, avšak ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v našej spoločnosti, v ktorej sa má uplatňovať a presadzovať vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných.
V danom prípade súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že náklady na byt, ktoré žiada navrhovateľ sú až za čas po rozvode. Preto nie je žiadna zákonná prekážka (litispendencie), ktorá by bránila súdu vo veci rozhodnúť, najmä ak v konaní o vyporiadanie BSM takáto pohľadávka nie je uplatnená. Uvedená pohľadávka ktorú žiada navrhovateľ nepatrí do BSM, nejde o výlučné peniaze jedného z manželov vynaložené za trvania manželstva na spoločnú vec. Zároveň tiež možno skonštatovať, že skutočne Občiansky zákonník nemá ustanovenie o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa majú spravovať vzťahy manželov, pokiaľ ide o veci, ktoré patria do ich BSM za čas, kedy BSM zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané, a analogicky by bolo potrebné vychádzať z ustanovení OZ, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda ustanoveniami upravujúcimi BSM. Je však zrejmé, že súčasná judikatúra v prípade obdobných nárokov, aké žiada navrhovateľ, priznáva právo na úhradu opodstatnených nákladov.
V zásade možno skonštatovať, že navrhovateľ by mal nárok na úhradu nákladov, ktoré opodstatnene vynaložil na predmetný byt v spoločnom vlastníctve, nárok na úhradu tých nákladov, ktoré sú vynakladané na byt bez ohľadu na to, či v byte niekto býva alebo nie, ktoré slúžia na udržanie vlastníctva, resp. jeho ochranu. Ak však aj skonštatujeme právo navrhovateľa na túto náhradu, výkon jeho práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade však podľa názoru súdu priznanie práva na náhradu týchto nákladov by bolo v rozpore s pravidlami slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektu, ktoré spoločnosť akceptuje a uznáva. Je zrejmé, že vzťahy medzi manželmi boli rozvrátené a to dokazuje aj rozvod manželstva účastníkov prakticky do pol roka po opustení bytu odporkyňou. Potvrdzuje to
nakoniec aj maloletá dcéra účastníkov. Je zrejmé, že byt užíval navrhovateľ a odporkyňa zabezpečujúca bývanie aj pre tri malé deti, musela sa postarať o prístrešie pre tieto. Určite to bola zložitá situácia pre odporkyňu pri jej zodpovednosti aj za maloleté deti, ktorú jej navrhovateľ neuľahčil, naopak, po určitý čas jej neplatil výživné a dokonca vybral peniaze z vkladných knižiek na mená detí, čím znemožnil uľahčenie nepriaznivej situácie odporkyni. Navyše práve v období krátko po opustení spoločnej domácnosti došlo k výmene zámky, nech už to bolo z akéhokoľvek dôvodu, bolo na nejakú dobu znemožnené, resp. sťažené pre odporkyňu sa do bytu dostať, navyše ako potvrdila maloletá svedkyňa, do by tu aj deti priviedol vždy otec a kľúč od novej zámky nemali ako deti, tak ani matka, hoci treba pripustiť, že pod tlakom vyšetrovania polície navrhovateľ deklaroval slovne vôľu vydať kľúč, pred vyšetrovaním políciou však sám kľúč deťom ani navrhovateľke nedal. Pokiaľ teda navrhovateľ nechal dosť dlhý čas odporkyňu aj s deťmi v stave neistoty s bývaním, vystavil ich neistote pri zabezpečovaní výživy, nemožno hovoriť o nejakom slušnom, ohľaduplnom správaní, kde by bol citeľný nejaký rešpekt či už voči blízkym osobám, resp. voči svojim povinnostiam. Zároveň aj z konania o vyporiadanie BSM je zrejmé, že práve navrhovateľ užíva stále predmetný byt, uspokojuje si svoju bytovú potrebu, kde odporkyňa pre seba a deti to musela urobiť iným spôsobom, zrejme navrhovateľovi uvedený byt aj pripadne, resp. pokiaľ oň nemá záujem, nemal by byť problém rýchlo vyporiadať BSM a práve navrhovateľ má potom výhodu v tom, že v byte býva, odporkyni nemusí zatiaľ vyplatiť hodnotu jej podielu a táto by mu ešte mala prispievať na určité platby spojené s vlastníctvom bytu. Pokiaľ teda súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti musí konštatovať, že uplatnené právo navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 OSP, kde dôvody hodné osobitného zreteľa videl v charaktere sporu, keď návrh súd zamietol z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).