Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)908/385121.d6fae7.pdf
PDF · 125.58 KB
No categories available
6Cdo/36/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 36/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. D. - D., podnikajúceho v
K., zastúpeného JUDr. Ivanom Štubňom, advokátom so sídlom v Bratislave, Zbrody 13, proti
ţalovanému J. H., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. Romanom Blaţekom, advokátom
so sídlom v Komárne, Pohraničná 4, o zaplatenie 2 401,25 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7 C 116/2005, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 26. októbra 2010 sp. zn. 6 Co 217/2010 v spojení s opravným
uznesením tohto súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. 6 Co 217/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok
Okresného súdu Komárno z 30. novembra 2007 č. k. 7 C 116/2005-134, ktorým bola
z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietnutá ţaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 2 401,25 € (72 340,-- Sk) s príslušenstvom. Ţalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd, súc viazaný skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa, mal za to, ţe účastníci mali v úmysle uzatvoriť zmluvu o predaji
podniku v zmysle § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá ale vyţaduje písomnú formu
a keďţe táto dodrţaná nebola k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Ak teda ţalobca poskytol
ţalovanému finančné prostriedky, ktoré mali predstavovať úhradu za predaj podniku, ktorý sa
napokon neuskutočnil, odvolací súd konštatoval, ţe na strane ţalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a to plnením
ţalobcu ţalovanému z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právne posúdenie veci
prvostupňovým súdom podľa Občianskeho zákonníka bolo preto správne a námietka ţalobcu
namietajúca toto posúdenie nedôvodná. Zhodne so súdom prvého stupňa posúdil
druhostupňový súd aj plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť deň nasledujúci po vrátení časti úhrady
ţalovaným, t. j. 8. júla 2000 a uplynula 8. júla 2002. Keďţe ţaloba bola na súd podaná
aţ 8. júla 2004, stalo sa tak po premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Odvolací súd sa plne stotoţnil so skutkovým aj právnym zdôvodnením rozhodnutia súdu
prvého stupňa, na ktoré v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. ďalej poukázal. Rozhodnutie
o nepriznaní trov konania ţalovanému zdôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., nakoľko úspešný ţalovaný si náhradu
trov nevyčíslil a zo spisu mu iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplynuli.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.
Ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Namietal, ţe na ostatnom pojednávaní okresného
súdu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nemohol byť z objektívnych dôvodov prítomný
jeho právny zástupca JUDr. Turák, ktorého neprítomnosť riadne ospravedlnil, avšak sudca
vo veci napriek tomu pojednával a aj ju rozhodol, čím mu odňal moţnosti konať pred súdom.
Ţalobca tieţ namietal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo aj rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Okrem toho ţalobca vo svojom mimoriadnom
opravnom prostriedku vytkol súdu, ţe nebol vyzvaný na predloţenie námietok proti zloţeniu
senátu odvolacieho súdu, ktoré by bol určite písomne uplatnil. Naostatok uviedol, ţe nemá
ţiadnu vedomosť o uznesení Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010 sp. zn. 5 Cdo 190/2009,
ktorým bolo zrušené jeho odvolanie odmietajúce uznesenie Krajského súdu v Nitre z 13. júna
2008 sp. zn. 6 Co 106/2008 z dôvodu odňatia práva ţalobcovi na prieskum prvostupňového
rozhodnutia na základe včas podaného odvolania. V doplnení dovolania ţalobca spochybnil aj
posúdenie skutkových zistení súdmi niţších stupňov. Mimoriadny opravný prostriedok
odôvodnil tieţ tým, ţe v konaní došlo aj k vade v označení účastníkov konania a aj v právnom
posúdení veci v otázke premlčania uplatneného nároku ţalobcu.
Ţalovaný navrhol dovolanie zamietnuť a ţalovanému uloţiť povinnosť nahradiť mu
trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho
súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok,
ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska
§ 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.)
skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne
sa zaoberal námietkami dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľ predovšetkým namieta, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým,
ţe napriek neprítomnosti jeho právneho zástupcu JUDr. Turáka na pojednávaní 30. novembra
2011 okresný súd vec prejednal a aj rozhodol. Podľa dovolacieho súdu ale ţalobca tak robí
neodôvodnene.
Zo zápisnice z pojednávania (č. l. 123 spisu) je zrejmé, ţe ţalobca neprítomnosť
svojho právneho zástupcu ospravedlnil a vyjadril súhlas so zadrţaním pojednávania v jeho
neprítomnosti. Týmto postupom preto nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti účastníkovi
pred súdom konať, keďţe sám ţalobca s takýmto priebehom konania na prvostupňovom súde
súhlasil. Po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. účastníci zhodne uviedli, ţe nemajú ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, na čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Po konečných
návrhoch bol vyhlásený rozsudok. Konanie pred prvostupňovým súdom teda nebolo
postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pri ďalšej námietke dovolateľa o nenariadení pojednávania odvolacím súdom,
dovolací súd odkazuje na ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.decembra
2011, v zmysle ktorého odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak
nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť,
s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2 O.s.p., závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania alebo ak to
vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe v predmetnej veci nešlo o ţiaden z prípadov
vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto
ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Týmto postupom teda
ţalobcovi neodňal moţnosť konať pred súdom.
Pokiaľ ţalobca vytýka odvolaciemu súdu, ţe nesplnil svoju poučovaciu povinnosť
o moţnosti uplatniť námietku zaujatosti „proti zloţeniu senátu“, dovolací súd pripomína, ţe
pre odvolací súd takáto povinnosť z procesnoprávnych predpisov nevyplýva. Zrejme uniklo
pozornosti ţalobcu, ţe zákonom č. 341/2005 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra
2005, bola v ustanovení § 15a ods. 1 O.s.p. vypustená druhá veta, ukladajúca súdu povinnosť
poučiť účastníka o práve uplatniť z dôvodov podľa § 14 ods. 1 O.s.p. námietku zaujatosti voči
sudcovi, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť.
K ostatne namietanej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá mala spočívať
v neoboznámení ţalobcu s obsahom uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010 sp. zn.
5 Cdo 190/2009, dovolací súd dáva do pozornosti dovolateľa úradný záznam z č. l. 210 spisu,
z ktorého je zrejmé, ţe ţalobca predmetné rozhodnutie prevzal dňa 10. januára 2011.
Odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom teda dovolací súd nezistil.
K výhradám dovolateľa spochybňujúcim posúdenie skutkových zistení, treba uviesť,
ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe
nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym
opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241
ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa
dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého
a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ
v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne
korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213
O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať
akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových
zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho
dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe
na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé
z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2,
in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).
Ţalobca v dovolaní ďalej tvrdil, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p). Iná vada konania je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu
o existencii tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného
dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.
Pokiaľ ţalobca vytýka súdom chyby v označeniach účastníkov, podľa názoru
dovolacieho súdu tak robí neopodstatnene. Odvolací súd sa s touto otázkou vyrovnal
v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 4, odsek 3 jeho rozsudku), s ktorými jeho závermi sa
dovolací súd stotoţňuje a pripomína, ţe zánikom ţivnostenského oprávnenia fyzickej osoby –
podnikateľa, tento nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., pretoţe
fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani
prípadných záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti. Zánik ţivnostenského oprávnenia
sa na označení ţalovaného prejaví len vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku (ktorý
v zmysle § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka ani nie je obligatórnou súčasťou obchodného
mena fyzickej osoby – podnikateľa), ktorý vyjadroval druh jeho podnikania, čo ale nemá
vplyv na jeho jednoznačnú identifikáciu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3 Obo 377/98).
Napokon dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby boli tvrdenia ţalobcu o existencii tohto dovolacieho dôvodu
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodili (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné; to však v prejednávanej veci nie je.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu odmietol
podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal
vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalovaného, ktoré mu vznikli
v súvislosti s vyjadrením jeho právneho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom
na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júla 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová