Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/36/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. D. - D., podnikajúceho v

K., zastúpeného JUDr. Ivanom Štubňom, advokátom so sídlom v Bratislave, Zbrody 13, proti

ţalovanému J. H., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. Romanom Blaţekom, advokátom

so sídlom v Komárne, Pohraničná 4, o zaplatenie 2 401,25 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 26. októbra 2010 sp. zn. v spojení s opravným

uznesením tohto súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom potvrdil ako vecne správny rozsudok

Okresného súdu Komárno z 30. novembra 2007 č. k. -134, ktorým bola

z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietnutá ţaloba o vydanie bezdôvodného

obohatenia v sume 2 401,25 € (72 340,-- Sk) s príslušenstvom. Ţalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd, súc viazaný skutkovým stavom zisteným

súdom prvého stupňa, mal za to, ţe účastníci mali v úmysle uzatvoriť zmluvu o predaji

podniku v zmysle , ktorá ale vyţaduje písomnú formu

a keďţe táto dodrţaná nebola k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Ak teda ţalobca poskytol

ţalovanému finančné prostriedky, ktoré mali predstavovať úhradu za predaj podniku, ktorý sa

napokon neuskutočnil, odvolací súd konštatoval, ţe na strane ţalovaného došlo

k bezdôvodnému obohateniu v zmysle a , a to plnením

ţalobcu ţalovanému z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právne posúdenie veci

prvostupňovým súdom podľa bolo preto správne a námietka ţalobcu

namietajúca toto posúdenie nedôvodná. Zhodne so súdom prvého stupňa posúdil

druhostupňový súd aj plynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť deň nasledujúci po vrátení časti úhrady

ţalovaným, t. j. 8. júla 2000 a uplynula 8. júla 2002. Keďţe ţaloba bola na súd podaná

aţ 8. júla 2004, stalo sa tak po premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd sa plne stotoţnil so skutkovým aj právnym zdôvodnením rozhodnutia súdu

prvého stupňa, na ktoré v zmysle ďalej poukázal. Rozhodnutie

o nepriznaní trov konania ţalovanému zdôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1

v spojení s a , , nakoľko úspešný ţalovaný si náhradu

trov nevyčíslil a zo spisu mu iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplynuli.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.

Ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom podľa Namietal, ţe na ostatnom pojednávaní okresného

súdu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nemohol byť z objektívnych dôvodov prítomný

jeho právny zástupca JUDr. Turák, ktorého neprítomnosť riadne ospravedlnil, avšak sudca

vo veci napriek tomu pojednával a aj ju rozhodol, čím mu odňal moţnosti konať pred súdom.

Ţalobca tieţ namietal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo aj rozhodnutím

odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Okrem toho ţalobca vo svojom mimoriadnom

opravnom prostriedku vytkol súdu, ţe nebol vyzvaný na predloţenie námietok proti zloţeniu

senátu odvolacieho súdu, ktoré by bol určite písomne uplatnil. Naostatok uviedol, ţe nemá

ţiadnu vedomosť o uznesení Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010 sp. zn. ,

ktorým bolo zrušené jeho odvolanie odmietajúce uznesenie Krajského súdu v Nitre z 13. júna

2008 sp. zn. z dôvodu odňatia práva ţalobcovi na prieskum prvostupňového

rozhodnutia na základe včas podaného odvolania. V doplnení dovolania ţalobca spochybnil aj

posúdenie skutkových zistení súdmi niţších stupňov. Mimoriadny opravný prostriedok

odôvodnil tieţ tým, ţe v konaní došlo aj k vade v označení účastníkov konania a aj v právnom

posúdení veci v otázke premlčania uplatneného nároku ţalobcu.

Ţalovaný navrhol dovolanie zamietnuť a ţalovanému uloţiť povinnosť nahradiť mu

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok,

ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá )

skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne

sa zaoberal námietkami dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v

Dovolateľ predovšetkým namieta, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým,

ţe napriek neprítomnosti jeho právneho zástupcu JUDr. Turáka na pojednávaní 30. novembra

2011 okresný súd vec prejednal a aj rozhodol. Podľa dovolacieho súdu ale ţalobca tak robí

neodôvodnene.

Zo zápisnice z pojednávania (č. l. 123 spisu) je zrejmé, ţe ţalobca neprítomnosť

svojho právneho zástupcu ospravedlnil a vyjadril súhlas so zadrţaním pojednávania v jeho

neprítomnosti. Týmto postupom preto nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti účastníkovi

pred súdom konať, keďţe sám ţalobca s takýmto priebehom konania na prvostupňovom súde

súhlasil. Po poučení v zmysle účastníci zhodne uviedli, ţe nemajú ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania, na čo súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Po konečných

návrhoch bol vyhlásený rozsudok. Konanie pred prvostupňovým súdom teda nebolo

postihnuté vadou v zmysle

Pri ďalšej námietke dovolateľa o nenariadení pojednávania odvolacím súdom,

dovolací súd odkazuje na ustanovenie v znení účinnom do 31.decembra

2011, v zmysle ktorého odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania, ak nejde o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak

nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť,

s výnimkou konaní podľa , závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak

súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania alebo ak to

vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe v predmetnej veci nešlo o ţiaden z prípadov

vyplývajúcich z , odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto

ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Týmto postupom teda

ţalobcovi neodňal moţnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ţalobca vytýka odvolaciemu súdu, ţe nesplnil svoju poučovaciu povinnosť

o moţnosti uplatniť námietku zaujatosti „proti zloţeniu senátu“, dovolací súd pripomína, ţe

pre odvolací súd takáto povinnosť z procesnoprávnych predpisov nevyplýva. Zrejme uniklo

pozornosti ţalobcu, ţe , ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra

2005, bola v ustanovení vypustená druhá veta, ukladajúca súdu povinnosť

poučiť účastníka o práve uplatniť z dôvodov podľa námietku zaujatosti voči

sudcovi, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť.

K ostatne namietanej vade konania v zmysle , ktorá mala spočívať

v neoboznámení ţalobcu s obsahom uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010 sp. zn.

, dovolací súd dáva do pozornosti dovolateľa úradný záznam z č. l. 210 spisu,

z ktorého je zrejmé, ţe ţalobca predmetné rozhodnutie prevzal dňa 10. januára 2011.

Odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom teda dovolací súd nezistil.

K výhradám dovolateľa spochybňujúcim posúdenie skutkových zistení, treba uviesť,

ţe v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne

korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213

). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať

akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových

zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho

dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe

na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2,

in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Ţalobca v dovolaní ďalej tvrdil, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu

o existencii tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného

dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Pokiaľ ţalobca vytýka súdom chyby v označeniach účastníkov, podľa názoru

dovolacieho súdu tak robí neopodstatnene. Odvolací súd sa s touto otázkou vyrovnal

v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 4, odsek 3 jeho rozsudku), s ktorými jeho závermi sa

dovolací súd stotoţňuje a pripomína, ţe zánikom ţivnostenského oprávnenia fyzickej osoby –

podnikateľa, tento nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle , pretoţe

fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani

prípadných záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti. Zánik ţivnostenského oprávnenia

sa na označení ţalovaného prejaví len vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku (ktorý

v zmysle ani nie je obligatórnou súčasťou obchodného

mena fyzickej osoby – podnikateľa), ktorý vyjadroval druh jeho podnikania, čo ale nemá

vplyv na jeho jednoznačnú identifikáciu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. ).

Napokon dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby boli tvrdenia ţalobcu o existencii tohto dovolacieho dôvodu

opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodili (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné; to však v prejednávanej veci nie je.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu odmietol

podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa zaoberal

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalovaného, ktoré mu vznikli

v súvislosti s vyjadrením jeho právneho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom

na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová