Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-57-2020.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 918,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20. mája 2020, č.k. 35Csp/70/2018-214, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 918,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15,83 Eur od 26.4.2014 do 19.10.2015, 9% ročne zo sumy 5,83 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 912,83 Eur od 27.1.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 541 ods. 1 a 2, § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 261 ods. 1 a 8, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, keď z nesporových tvrdení strán sporu a výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a. s. uzavrela so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dňa 23.7.2013 jej dodatok, v zmysle ktorých aktivovala žalovanej programy služieb a potrebný prístup k mobilnej elektronickej komunikačnej sieti, pričom podľa zmluvne dohodnutých podmienok bolo povinnosťou žalovanej uhrádzať fakturované sumy poskytnutých služieb. Žalovaná predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - podnikateľ, pri jej uzatváraní sa identifikovala svojím IČO, nie dátumom narodenia či rodným číslom a podpisovala ju ako osoba konajúca pod obchodným menom fyzickej osoby podnikateľa. Aj súdom vykonaná lustrácia v živnostenskom registri potvrdila, že žalovaná bol v období od 1.1.2012 do 10.1.2014 živnostníkom, teda v čase uzavretia dodatku, ktorým sa menil pôvodný program služieb a upravoval zmluvný vzťah (23.7.2013) žalovaná bola podnikateľkou, ktorú skutočnosť potvrdila aj na pojednávaní. Z týchto skutočností je zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala ako podnikateľský subjekt, a teda v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné tento zmluvný vzťah vyhodnotiť ako obchodný záväzkový vzťah. Predmetná zmluva s jej dodatkom sa preto riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom o elektronických
komunikáciách). Argumentácia žalovanej, že k 10.1.2014 prestala vykonávať podnikateľskú činnosť, a preto na ňu treba hľadieť ako na fyzickú osobu spotrebiteľa, je právne irelevantná. Súd poukazuje na znenie § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je pre aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka rozhodujúca povaha účastníkov v čase vzniku záväzkového vzťahu. To znamená, že pokiaľ sa po uzavretí záväzkového vzťahu aj zmení charakter subjektu tohto vzťahu, ale jeho záväzkový vzťah ďalej trvá, tento vzťah nestráca charakter obchodného záväzkového vzťahu. Jeho obchodný charakter trvá ďalej, a to aj napriek tomu, že pri subjekte tohto vzťahu odpadá charakteristika požadovaná zákonom. Takže pokiaľ aj žalovaná za trvania zmluvného vzťahu prestala vykonávať podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba podnikateľ, zmluvný vzťah sa nezmenil na vzťah spotrebiteľský, ale naďalej si zachoval obchodno-záväzkový charakter. Zmluvné dojednania tak nemožno podriadiť pod úpravu spotrebiteľských zmlúv. V rámci Dodatku k zmluve sa žalovaná zaviazala riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a včas a faktúry v lehote neuhrádzala. Žalovaná bola v zmysle cenníka právneho predchodcu žalobcu povinná zaplatiť poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 Eur, ktorý bol vyúčtovaný faktúrou č. 74003392739. K prerušeniu právny predchodca žalobcu pristúpi, ak úhrada za poskytnuté služby nebola pripísaná na účet právneho predchodcu žalobcu ani po uplynutí minimálne dvoch kalendárnych dní po realizácii Obmedzenia v prípade poskytovania služieb súvisiacich s aktiváciou a používaním SIM karty. Vznik nároku na zaplatenie poplatku žalovaná nerozporovala, tento žalobcovi čiastočne uhradila, naposledy úhradou vo výške 10 Eur dňa 20.10.2015. Súd žalobcov nárok považoval za dôvodný v uplatnenej časti nezaplateného poplatku vo výške 5,83 Eur (pôvodne 15,83 Eur pred vykonaním úhrady 20.10.2015). V rámci Dodatku bola medzi stranami ďalej dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 912,83 Eur pre prípad, že žalovaná nedodrží dohodnutú dobu viazanosti, t. j. 33 mesiacov. Práve táto jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 7500068174 splatnou dňa 26.1.2015. Žalovaná žalobcom tvrdenú skutočnosť o vzniku jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j. o svojom predchádzajúcom nedodržaní doby viazanosti, nijako nerozporovala, túto naopak potvrdila. Žalovaná namietala výšku zmluvnej pokuty, ktorú považovala za nekorektnú, keďže nepredstavuje alikvótnu časť čiastky telefónu a bola jej vyfakturovaná až po tom, ako jej bol paušál zablokovaný a ona uhradila vyčíslený nedoplatok. Súd poukázal na to, že zmluvná pokuta má okrem zabezpečovacej funkcie aj sankčný charakter. Keďže z dodatku nevyplýva odlišného dojednanie, žalobca má nárok na zmluvnú pokutu aj vtedy, ak žalovaná dodatočne splnila povinnosti, plnenie ktorých bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Nárok na zmluvnú pokutu totiž vzniká už samotným porušením povinnosti, t.j. v tomto prípade omeškaním sa s riadnymi úhradami za poskytnuté služby. Bez právneho významu je aj skutočnosť, kedy právny predchodca vystavil faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvnej pokuty, táto nie je viazaná len na poskytnutú zľavu z hodnoty mobilného telefónu, ktorý bol žalovanej odpredaný, ale aj na očakávanie právneho predchodcu žalobcu, že žalovaná bude využívať jeho služby po dojednanú dobu viazanosti 33 mesiacov. Nakoľko žalovaná svoje záväzky porušila, v dôsledku čoho došlo pred uplynutím doby viazanosti k vypojeniu SIM karty a tým k zásahu do podnikateľských očakávaní právneho predchodcu žalobcu, žalovaná je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške, ktorú si zmluvné strany pre takýto prípad písomne dojednali ako dva rovnocenné subjekty, z ktorých ani jeden nemal pri uzatváraní zmluvy postavenie slabšej strany. Dňa 4.9.2015 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s. na žalobcu. Po zhodnotení vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené výrokovej časti rozsudku, keď žalobcovi priznal žalovanú sumu vo výške 918,66 Eur. Keďže si žalovaná dobrovoľne nesplnila povinnosť a žalobcovi neuhradila fakturovanú sumu, dostala sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s vykonávacím predpisom § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti dotknutých faktúr, pri zohľadnení čiastkovej úhrady z 20.10.2015. Pre úplnosť súd doplnil, že hoci sa žalobca vo vyjadrení z 11.10.2018 (na strane 7 vyjadrenia, č.l. 64) vyjadruje k námietke premlčania, obsahom odporu žalovanej ani žiadneho z jej následných vyjadrení až do vyhlásenia rozsudku vznesenie takejto námietky nebolo, preto sa súd prípadným premlčaním nárokov nezaoberal. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v uplatnenej istiny v plnom rozsahu, a preto mu súd ako úspešnej strane priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania prvej inštancie v rozsahu 100%. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (262 ods. 1 CSP). Žalovaná bola v plnom rozsahu
úspešná v časti odvolacieho konania, keďže odvolací súd pôvodne vydaný rozsudok na základe jej odvolania zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Nakoľko však žalovanej doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že pri faktúre na zmluvnú pokutu vo výške 912,63 Eur s dátumom splatnosti 26.1.2015, za obdobie od 8.12.2014 do 7.1.2015, ide o spotrebiteľský právny vzťah, keďže živnostenské oprávnenie jej zaniklo 10.1.2014, a nie je možné, že viac ako po roku zániku živnosti by telefón používala naďalej v podnikaní a dodatok zmluvy bol podpísaný za súkromnú osobu. Poukázala na to, že počas trvania živnosti nedostala žiadnu faktúru na zmluvnú pokutu a nemala živnosť ani v období od 8.12.2014 do 7.1.2015. Podľa jej názoru ide o spotrebiteľský spor, nárok žalobcu je premlčaný a uzatvorená zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaná v podanom odpore a v prednesených vyjadreniach nijakým spôsobom nepopiera uzatvorenie zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Tvrdenia žalovanej, že zmluvný vzťah je spotrebiteľským, v celom rozsahu poprel. Poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pre aplikačnú prax a primeranú mieru právnej istoty účastníkov obchodnoprávnych vzťahov je významné ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, ktoré „konzervuje“ ten právny režim, pod ktorý spadala zmluva v čase jaj uzatvorenia. Uvedené znamená, že ak sa po uzatvorení zmluvy zmení z akýchkoľvek dôvodov právna povaha zmluvného partnera (stratí postavenie podnikateľského subjektu), tak sa zmluva posudzuje naďalej podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso 15/2016 a 6 Cdo 36/2012. Žalovaná v podanom odvolaní nijakým spôsobom nepreukázala, že poskytované služby, ktoré boli predmetom zmluvného vzťahu, a ktoré právny predchodca žalobcu žalovanej poskytoval, neboli využívané žalovanou v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Žalovaná pri uzatvorení zmluvného vzťahu bola označená ako fyzická osoba - podnikateľ a svojim podpisom s týmto označením súhlasila. V prípade, že mala záujem využívať poskytované služby ako fyzická osoba - spotrebiteľ, mala túto požiadavku právnemu predchodcovi žalobcu oznámiť a uzatvoriť zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu ako spotrebiteľský. Toto však neurobila. Tiež doklady, v ktorých právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej cenu za poskytované služby, boli vystavené na fyzickú osobu - podnikateľa s označením IČO a IČ DPH, a tieto doklady by mali byť súčasťou účtovníctva podnikateľskej činnosti žalovanej. Mal za to, že na tento zmluvný vzťah ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy nemôžu byť aplikovateľné.
5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35Csp/70/2018 je zaplatenie 918,66 Eur s príslušenstvom.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke.
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu normu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Preukazovanie reálneho nespotrebiteľského charakteru vzťahu zaťažuje toho, komu je takéto nazeranie na vec na prospech, bez možnosti vychádzania len z prípadného formálneho označenia účastníkov v zmluve, pričom dôkazné bremeno v uvedenom smere žalobca v predmetnej veci uniesol. Relevantná judikatúra v tzv. spotrebiteľských veciach v tomto smere zaznamenala pomerne zásadný posun, od skúmania len tzv. vonkajších znakov definujúcich konkrétny vzťah ako spotrebiteľský (alebo naopak nespotrebiteľský), k trvaniu na tom, aby v konkrétnej veci bola vylúčená i možnosť len účelového formálneho deklarovania takých znakov, pri existencii ktorých by príslušný vzťah zo zákonnej definície, či už spotrebiteľských zmlúv, unikol. Za použitia všeobecného interpretačného ust. § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v čase uzatvárania zmluvy túto žalovaná uzatvorila ako nespotrebiteľ - podnikateľka pre účely svojho podnikania. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplynulo, že ku dňu 10.1.2014, teda po vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, žalovaná ukončila podnikanie.
13. S poukazom na uvedené bolo potrebné posúdiť vzniknutý vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako vzťah, na ktorý sa aplikuje Obchodný zákonník v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom v zmysle § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, a teda i v prípade, že žalovaná po vzniku záväzkového vzťahu prestala podnikať, nemá to vplyv na aplikáciu Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že obchodno-právny vzťah sa zmenou povahy účastníka po vzniku záväzkového vzťahu nezmení na spotrebiteľský vzťah. Žalobca v tejto súvislosti správne poukázal i na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso 15/2016 a 6 Cdo 36/2012.
14. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Na ďalšiu argumentáciu žalovanej nespôsobilú už privodiť úspech odvolania, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
15. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).