Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
115/386331.0fd7fa.pdf
PDF · 153.29 KB
No categories available
5Obdo/62/2011
Najvyšší súd 5 Obdo 62/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P.H., B.B., IČO: X.,
zastúpený: JUDr. F.M., advokát, S.P. proti ţalovanému: B.,
s. r. o., R.B., IČO: X., zastúpený: JUDr. M.B., advokát, M.B., o zaplatenie 2 091,22 eur s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb 104/2003,
o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra
2011, č. k. 43Cob 27/2011-336, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a.
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. októbra 2010, č. k. 63Cb 104/2003-244
ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške
1 481,21 eur k rukám právneho zástupcu ţalovaného. Ţalobcovi uloţil aj nahradiť trovy štátu
vo výške 30,58 eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou súdu
prvého stupňa 10. apríla 2003 domáhal zaplatenia istiny 25 600 Sk s príslušenstvom za výkon
technického dozoru v zmysle faktúry č. 5/2002. Ďalšou ţalobou, doručenou súdu prvého
stupňa 10. apríla 2003, ktorej bola pridelená sp. zn. 60Cb 105/2003, sa ţalobca domáhal
úhrady istiny 32 600 Sk s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry
č. 10/2002 v sume 32 600 Sk a ţalobou doručenou súdu prvého stupňa 10. apríla 2003, ktorej
bola pridelená sp. zn. 62Cb 104/2003, sa ţalobca domáhal úhrady istiny 4 800 Sk
s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry č. 02/2002 v sume 19 800
Sk. Ţalovaný podľa tvrdenia ţalobcu uhradil z tejto istiny 15 000 Sk.
Na návrh ţalobcu súd prvého stupňa uznesením z 13. novembra 2003 (č. l. 32) spojil
vyššie uvedené konania do jedného, vedeného pod sp. zn. 63Cb 104/2003.
Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 a 2, § 548
ods. 1, § 554 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe nároky uplatnené ţalobami, doručenými
10. apríla 2003 v celkovej výške 63 000 Sk (2 091,22 eur), spojené do konania
63Cb 104/2003, ţalobca nepreukázal a súd prvého stupňa z toho dôvodu ţalobu zamietol.
Účastníci konania uzavreli 10. februára 2002 Zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol výkon technického dozoru na diele v B. B.
podľa čl. 2.1, a to Podnikateľský inkubátor a Technologické centrum B. B.. Podľa čl. 2.2
predmetnej zmluvy si účastníci dohodli, ţe za predmet diela nepovaţujú práce vykonávané za
účelom opravy chýb, vysvetľovania, doplňovania nedostatkov projektovej dokumentácie,
zistené pri realizácii diela, nakoľko sa jedná o reklamáciu na zhotovenie projektovej
dokumentácie. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na všetky profesie zahrnuté
v projektovej dokumentácii, ktoré zastrešuje generálny projektant. V čl. 3 bod 2 si účastníci
dohodli spôsob plnenia tak, ţe je nevyhnutná osobná účasť
na technických rokovaniach a kontrolných dňoch na pozvanie objednávateľa. Podľa čl. 4 bod
1 sa zhotoviteľ zaviazal, ţe výkon technického dozoru zrealizuje v dohodnutých termínoch
v priebehu stavebných prác od odovzdania projektovej dokumentácie aţ po kolaudáciu
stavby. V čl. 5 si dohodli cenu predmetu, a to 400 Sk za kaţdú hodinu, pričom práce mali byť
zhotoviteľom fakturované kaţdé dva mesiace, doúčtované po ukončení zmluvného vzťahu,
pričom kaţdá faktúra mala byť schválená a podpísaná stavebným dozorom. Ţalovaný
spočiatku namietal platnosť predmetnej zmluvy, po vyjasnení určitosti termínu stavebný
dozor sa obe strany dohodli, ţe uvedenú zmluvu povaţujú za platne uzatvorenú a v ďalšom
konaní nebudú namietať jej neplatnosť. Súd prvého stupňa vychádzal teda z platne
uzatvorenej zmluvy. Ţalovaný namietal, ţe ţalobca vykonal práce v zmysle zmluvy a faktúr
ním vystavených z dôvodu, ţe tieto práce boli vykonané za účelom odstránenia vád diela
vykonaného ţalobcom - projektovej dokumentácie. V prípade ich vykonania musí ţalobca
preukázať, ţe sa zúčastnil na technických rokovaniach a kontrolných dňoch na pozvanie
objednávateľa, t j. ţalovaného, resp. zápisom v stavebnom denníku, kde je presne
špecifikovaný účel tohto pozvania a rozsah vykonania prác. Ţalovaný tvrdil, ţe ţalobcu nikdy
nepozval k účasti na kontrolnom dni a tieţ v stavebnom denníku nie je ţiadny zápis ohľadom
takéhoto pozvania s uvedením účelu a rozsahu stavebných prác. Ţalobca na dôkaz svojich
tvrdení okrem iného predloţil dôkaz - Odkontrolovania a odsúhlasenia predloţených dodacích
listov a faktúr stavebným dozorom z 25. februára 2003, z ktorého súd prvého stupňa zistil,
ţe stavebný dozor Ing. J.P. ţalobcovi potvrdil účasť na kontrolných dňoch celkom
16 hodín a osobnú účasť na stavbe mimo kontrolných dní podľa záznamov v stavebnom
denníku, ako i potvrdenie stavbyvedúceho zhotoviteľa predmetného diela, ako i činnosť
profesistov. Aj napriek tejto skutočnosti súd konštatoval, ţe faktúry predloţené ţalobcom
č. 02/2002, 5/2002 a 10/2002 nie sú podpísané stavebným dozorom, tak ako to ukladá čl. 5.5
predmetnej zmluvy. Z vyjadrenia spoločnosti S., a. s., B. B. štatutárny zástupca Ing. J.Z.
ţalobcovi oznámil, ţe po overení skutočnosti u stavbyvedúceho J.K., ako aj projektového
manaţéra stavby Ing. J.P., títo potvrdili rozsah účasti zodpovedného projektanta Ing. H.
v zmysle predloţeného stanoviska. Z tohto vyjadrenia súd zistil, ţe spoločnosť S., a. s., B. B.
povaţovala činnosť ţalobcu
za činnosť zodpovedného projektanta a nie za činnosť v zmysle predmetnej zmluvy. Ţalobca
ďalej preukazoval výkon technického dozoru vlastným spracovaním jednotlivých činností
podľa dátumu a počtu hodín, ktorý potvrdil svojim podpisom. Z uvedeného dôkazu nie je
zrejmé, či sa jedná o technický dozor, resp. stavebný dozor, ktorý vykonával Ing. P..
Zo zápisov z pracovnej porady a kontrolných dní mal súd preukázané, ţe v zmysle prezenčnej
listiny sa ţalobca na stretnutiach a kontrolných dňoch podpisoval v kolónke projektant,
pričom predmetom rokovaní bolo doriešovanie projektovej dokumentácie, vzhľadom
na zmenu prác voči pôvodnej projektovej dokumentácii. Ani v jednom z týchto listinných
dôkazov sa ţalobca nepodpísal ako technický dozor, ale vţdy je uvedený ako zástupca
projektanta. Takisto zo stavebného denníka vyplýva, ţe ţalobca v ňom vykonával zápisy ako
projektant. V základnom liste stavebného denníka, časť 1.2 bol uvedený ţalobca v kolónke
generálny projektant, zodpovedný projektant a autorský dozor. V kolónke technický
(stavebný) dozor investora stály a občasný bol uvedený Ing. J.P. a I.B.. Tieto skutočnosti
namietal aj ţalovaný, pričom činnosť projektanta nespadala pod predmet uzavretej zmluvy
medzi účastníkmi konania. Ţalovaný poukázal na svedecké výpovede svedkov, najmä Ing.
arch. K., ktorý i z predloţených listinných dôkazov nevedel špecifikovať, kedy ţalobca pri
jednotlivých rokovaniach vystupoval ako ţalobca a kedy ako technický dozor, uviedol, ţe
vypracoval projektovú dokumentáciu na uvedenú stavbu. Ţalobca vykonal pre Ing. arch. K.
stavebnú časť tohto projektu, za vypracovanie ktorej mu zaplatil odmenu. Zmeny
v projektovej dokumentácii boli riešené na kontrolných dňoch, kde bol privolaný aj projektant
tej časti projektu, ktorý ho vypracoval a ktorého zmena sa ho týkala. Tento svedok mal
vedomosť aj o tom, ţe ţalobca vykonával pre ţalovaného i dozor, avšak vo svojej svedeckej
výpovedi nevedel špecifikovať rozsah prác, ktoré vykonal pre ţalovaného ako technický
dozor a rozsah prác, ktoré vykonal ako projektant, rovnako nemal ani vedomosť, ţe ţalovaný
písomným zápisom, resp. v jeho neprítomnosti pozýval ţalobcu na účasť na kontrolný deň
ako technický dozor. Osobné pozývanie a zápis v stavebnom denníku nepotvrdil ani svedok
Ing. J.Z., i keď potvrdil, ţe ţalobcu
na kontrolných dňoch i mimo nich na stavbe videl. Mal za to, ţe bol pozvaný na základe
pozvania ţalovaného, keďţe investor - ţalovaný by si mal zabezpečiť prítomnosť týchto ľudí,
ktorí vypracovali projektovú dokumentáciu. Súd povaţoval výpoveď tohto svedka za právne
irelevantnú, keďţe ohľadom účasti na kontrolných dňoch vypovedal inak, neţ je to uvedené
v zápisoch z kontrolných dní, kde je uvedená účasť ţalobcu ako projektanta. Rovnako svedok
J., ktorý bol stavbyvedúcim zhotoviteľa predmetného diela, súdu potvrdil, ţe účasť ţalobcu na
predmetnej stavbe chápal zo strany projektanta S. LVZ, a. s., B. B.. Ţalobca vypracovával
i projekt skutočného vyhotovenia stavby, pričom i z toho dôvodu povaţoval jeho účasť za
nutnú na kontrolných dňoch a uviedol, ţe i sám pozýval ţalobcu na kontrolné dni. Svedok
v stavebnom denníku vykonával zápisy za generálneho projektanta spolu s p. K., tieto zápisy
boli pre svedka dôleţité pre realizáciu prác
na predmetnom diele. Ţalobcu povaţoval za autora projektovej dokumentácie. Poznamenal,
ţe činnosti, ktoré sa týkali projektovej dokumentácie, riešil svedok priamo so ţalobcom
aj mimo kontrolných dní na stavbe, pričom následne boli odsúhlasované na kontrolných
dňoch. Uviedol, ţe je i toho názoru, ţe určitá časť prác, ktoré vykonal ţalobca, moţno
povaţovať i za výkon dozoru projektanta. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, ţe vykonal
technický dozor podľa uzavretej zmluvy o dielo so ţalovaným v takom rozsahu, v akom
ho následne fakturoval. Z predmetných dôkazov súd prvého stupňa nemohol ustáliť rozsah
tých prác, ktoré by bolo moţné povaţovať za výkon technického dozoru, preto ţalobu
zamietol. Ţalobca si tento nárok uplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia, proti ktorému
ţalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe uvedený vzťah
posúdil na základe platnej uzavretej zmluvy podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka,
z ktorého dôvodu nemoţno tento nárok priznať i z titulu bezdôvodného obohatenia. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a ţalovanému priznal ich náhradu. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p.
a na ich náhradu zaviazal ţalobcu.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť
ţalobcovi 2 091,22 eur. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy prvostupňového
konania vo výške 2 733,84 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 608,69 eur na účet
právneho zástupcu ţalobcu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe preskúmaním veci odvolací súd
dospel k záveru, ţe aj keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, nerozhodol
správne, keď ţalobu zamietol, z dôvodu, ţe v zápisoch z kontrolných dní a porád bol ţalobca
uvádzaný ako projektant a nie ako technický dozor. Uviedol, ţe z tvrdení účastníkov
a z vykonaných dôkazov vyvodil závery, ktoré nezodpovedajú zásadám uvedeným v § 132
O. s. p. Skutkové zistenia sú v rozpore s logickým hodnotením dôkazov. Odvolací súd sa
zaoberal aj tým, či nie je moţné na vec aplikovať ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité, v dôsledku čoho v súlade s § 213 ods. 2
O. s. p. vyzval a poučil ţalobcu aj ţalovaného, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia
vyjadrili. Uviedol, ţe z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a z výsluchu ţalobcu,
ako aj svedkov je zrejmé, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca nevykonal na uvedenej stavbe
pre neho ţiadnu prácu ako výkon technického dozoru, nie je správne. Z obsahu zmluvy
o dielo vyplýva, ţe ţalobca mal pre ţalovaného vykonávať technický dozor bez bliţšej
špecifikácie jednotlivých činností s tým, ţe v zmysle čl. 3.1 zmluvy malo ísť o všetky práce
spojené s realizáciou stavby. Takto dohodnutý rozsah je oveľa širší ako samotný výkon
technického dozoru. Uviedol, ţe technický dozor si zabezpečuje investor, ktorý bol v danom
prípade ţalovaný. Účastníci v zmluve funkcie technického dozoru podrobne nešpecifikovali.
Technický dozor by mal investora zastupovať najmä pri kontrole vykonávania prác a dodávok
a pri ich preberaní od dodávateľa a pri jednaniach s projektantom, stavebným úradom a inými
účastníkmi výstavby. Ďalej uviedol, ţe ţalobca, rovnako aj svedkovia zhodne potvrdili,
ţe ţalobca bol na stavbe prítomný počas celej doby výstavby minimálne kaţdý druhý deň
a ku koncu dokončovacích prác kaţdý deň, čím bola dodrţaná podmienka stanovená v bode
3.2 zmluvy, a to osobná účasť ţalobcu nielen na technických rokovaniach a kontrolných
dňoch, ale aj pri samotných prácach priamo na stavbe. Na kaţdom kontrolnom dni spolu
s Ing. M. a Ing. U. za ţalovaného bol prítomný aj ţalobca. Aj z listu primátora mesta B. B.
z 13. novembra 2002 vyplýva, ţe druhý spoločník ţalovaného - druhý investor, spoločnosť B.
nenamietal vykonávanie prác technického dozoru ţalobcom, ale mal výhrady voči faktúram,
pretoţe neboli verifikované stavebným dozorom.
Za ţalovaného ako investora vykonával stavebný dozor Ing. P., ktorý spolu
so ţalobcom niesli zodpovednosť za uskutočnenie stavby v súlade s projektovou
dokumentáciou v dohodnutej kvalite. Ing. P. bol poverený, aby rozsah prác vykonaných
ţalobcom ako technickým dozorom, vrátane počtu hodín, odsúhlasil. Poukázal na prílohu
č. 16 k Sadzobníku pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inţinierskych
činností a rozsah stavebného dozoru, na § 44 ods. 2 a § 466 Stavebného zákona. Ďalej
uviedol, ţe pre výkon technického dozoru je profesia projektanta v jednej osobe výhodou,
pretoţe technický dozor musí pruţne riešiť na stavbe všetky zmeny tak, ţe sa činnosť ţalobcu
prelínala aj s prácou, ktorú vykonáva len projektant. Keďţe ţalobca pre generálneho
projektanta vyhotovil stavebnú časť projektovej dokumentácie, bola táto skutočnosť skôr
výhodou neţ dôvodom, prečo bol v záznamoch z kontrolných dní zaradený pri riešení
problémov ako projektant. Sám ţalobca nebol dodávateľom projektovej dokumentácie, preto
nemohol niesť zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie. Všetky zmeny projektovej
dokumentácie, ktoré boli riešené počas výstavby, vyvstali v súvislosti s dodávkou vadnej
projektovej dokumentácie. Aby stavba mohla pokračovať a mohla byť načas ukončená, bolo
potrebné vyriešiť oproti dodanému projektu len ďalšími zmenami v existujúcej projektovej
dokumentácie. Ţalobca by sa mohol zúčastňovať na kontrolných dňoch za dodávateľa
projektovej dokumentácie len na základe poverenia generálneho projektanta, čo zo zápisov
nevyplýva. Zaradenie ţalobcu ako projektanta v prezenčných listinách, napriek tomu,
ţe nezastupoval generálneho projektanta, je vyjadrením jeho pôvodného podnikateľského
oprávnenia, čo ho ţiadnym spôsobom neobmedzuje vo výkone technického dozoru. Z toho
dôvodu nemôţe obstáť tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca na stavbe vykonával rozsah prác,
špecifikovaný v čl. 2.2 a 2.3 Zmluvy o dielo, pretoţe v danej veci sa nejednalo ani o opravu
chýb, ani o dopĺňanie nedostatkov projektovej dokumentácie, za ktorú nesie zodpovednosť
ţalovaný. Výkon rôznych činností, ako to vyplýva zo stavebných denníkov, ţalobca mohol
realizovať na stavbe len pre ţalovaného a len ako stavebný dozor. Nie je moţné preto na daný
prípad aplikovať ust. čl. 2.3, ktorý vylučoval všetky profesie zahrnuté v projektovej
dokumentácii. Bez odborníkov, ktorí sú schopní posúdiť ďalší postup na stavbe, pričom
týchto musí zabezpečiť stavebný dozor, ak ich investor nezabezpečí sám, by nebolo moţné
vôbec dielo dokončiť. Ţalovaný sám na stavbe nijaký výkon prác nezabezpečoval, čo mu
vytkol aj Najvyšší kontrolný úrad, preto, ak by nebol za neho túto prácu vykonával ţalovaný,
tak by práce na stavbe nemohli vôbec začať a ani by sa nemohlo v nich pokračovať.
Dojednanie účastníkov, ţe technický dozor má vykonávať svoju činnosť na pozvanie
objednávateľa - investora cez zápis v stavebnom denníku, s určením účelu pozvania a rozsahu
prác, je moţné realizovať len na jednoduchých stavbách. V prejednávanej veci sa nejednalo
o vady projektovej dokumentácie, ktoré by boli zapríčinili vznik ďalších nových prác, ale šlo
o vznik naviac prác, ktoré zapríčinil technický stav stavby. Ďalej uviedol, ţe samotná
absencia písomného pozvania technického dozoru objednávateľom na stavbu nemôţe mať
za následok, ţe ţalobca by nemal za svoju riadne a kvalitne odvedenú prácu tak, ako to
potvrdili svedkovia, dostať zaplatené. Jeho účasť na stavbe nepoprel ani pracovník
ţalovaného Ing. U. a potvrdili ju aj generálny projektant Ing. K., stavbyvedúci
p. K., Ing. Z. ako zhotoviteľ stavby a aj Ing. P. ako stavebný dozor a vyplýva to aj z písomnej
evidencie v stavebnom denníku a v záznamoch z kontrolných dní, čo je dostatočným
dôkazom, ţe ţalobca vykonával pre ţalovaného riadny technický dozor.
Ďalej uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca nevykonával prácu na stavbe
pre neho, ale pre generálneho dodávateľa projektovej dokumentácie, z uvedených dôvodov
právne neobstojí a toto tvrdenie ţalovaný ani ţiadnym dôkazom nepreukázal. Naopak
z výsluchu Ing. K. vyplýva, ţe zmluvným dodávateľom projektovej dokumentácie bolo Mesto
a ţalovaný, čo nemá vplyv na skutočnosť, ţe ţalovaný bol pre neho subdodávateľom v časti
projektu stavebnej časti. Preto neobstojí tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca na stavbe
odstraňoval vady projektovej dokumentácie a bol tam za generálneho projektanta. Ţalobca
ako technický dozor neriešil ten rozsah prác, ktorý bol vymedzený v čl. 2.2, pretoţe sa
nejednalo o ţiadnu reklamáciu projektovej dokumentácie. K námietke ţalovaného,
ţe ţalobcom vystavené faktúry za vykonávanie technického dozoru neobdrţal, neskôr priznal,
ţe jednu z nich eviduje, aj keď ju neuznáva, odvolací súd uviedol, ţe nie je pravdivá, pretoţe
prevzatie všetkých faktúr priznal nielen Ing. M., ale prevzatie je na nich uvedené. Rovnako
nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobcovi zaplatil sumu 15 000 Sk za výkon
technického dozoru len ako zálohu. Faktúra č. 02/2002 sa ako stala splatnou, v hotovosti ju
zaplatil Ing. M. ţalobcovi, v dôsledku čoho zostal predmetom sporu len rozdiel 4 800 Sk, čo
je moţné povaţovať za uznanie záväzku. Z príjmového a výdavkového dokladu nesporne
vyplýva, ţe ţalovaný v zastúpení Ing. M. ţalobcovi vydal uvedenú sumu na úhradu faktúry
a nie ako zálohu. Tvrdenie ţalovaného, ţe išlo o zálohu, nebolo preukázané. V tom čase
ţalobca pre ţalovaného inú prácu nevykonával, preto suma 15 000 Sk mohla byť vyplatená
ţalobcovi lez za výkon technického dozoru.
Ďalej uviedol, ţe absencia podpisu stavebného dozoru Ing. P. na faktúrach, resp. na
dodacích listoch, nemôţe mať za následok neodôvodnenosť uplatneného nároku, pretoţe Ing.
P. rozsah ţalobcom vykonaných prác, ako aj ich cenu písomne odsúhlasil u všetkých troch
faktúr. Výkon technického dozoru potvrdili aj zástupcovia prizvaných profesií, a to E.B., spol.
s r. o., B.B., projektovanie vykurovania a prizvanie statika, čo je zrejmé zo zápisov
v stavebnom denníku a z pracovných porád.
Ďalej uviedol, ţe neobstojí námietka ţalovaného, ţe ţalobca vykonával práce
na stavbe pre zhotoviteľa z dôvodu, ţe mal s ním uzavretú zmluvu na vypracovanie projektu
skutočného vyhotovenia stavby, pretoţe pre zhotoviteľa reálne nemal akú prácu vykonávať,
keďţe bol zástupcom investora - ţalovaného. Aţ po ukončení stavby sa do projektu zakreslia
všetky rozdiely, ktoré nastali počas výstavby na stavbe oproti pôvodnej projektovej
dokumentácii. Tak ako to uviedol ţalobca, túto zmluvu uzavrel so zhotoviteľom len preto,
ţe ho o to poţiadal ţalovaný, pretoţe nemal iné finančné prostriedky neţ z programu Phare,
v dôsledku čoho mu ţalobca robil sluţbu, keď takúto zmluvu uzavrel namiesto neho
a on vyhotovil projekt, bez ktorého by nebolo moţné poţiadať o vydanie kolaudačného
rozhodnutia. Ţalobca preto nemusel byť na stavbe od jej začiatku, ale stačilo mu prísť aţ
na záver, aby si mohol vykonané práce zamerať a zaznačiť zmeny oproti pôvodnej
projektovej dokumentácii. Samotné uzavretie zmluvy medzi ţalobcom a zhotoviteľom nemá
ţiadny vplyv na rozsah prác vykonaných predtým ţalobcom ako technickým dozorom
na stavbe.
Záverom uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalobca bol súčasne projektantom, bola výhodou
nielen pre zhotoviteľa stavby, ale najmä pre ţalovaného, pretoţe včasné ukončenie diela je pri
stavbách financovaných z prostriedkov Európskej únie prísne kontrolované. Všetky tie práce,
s ktorými pôvodný projekt nerátal, pretoţe generálny projektant nemal o nich ţiadnu
vedomosť, boli výsledkom práce ţalobcu ako technického dozoru a nie práce vyvolané tým,
ţe by pôvodná projektová dokumentácia bola nekvalitná alebo vadná. Šlo o práce, pre ktoré
ţiadna projektová dokumentácia vypracovaná nebola, pretoţe si práce ţalovaný
ani u generálneho projektanta neobjednal, keďţe o nich nemohol ani vedieť.
Odvolací súd po vykonaní dokazovania dospel k rovnakému záveru ako súd prvého
stupňa, ţe vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa zmluvy uzavretej medzi nimi s tým,
ţe odvolací súd vyhodnotil súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie tak, ţe z neho
vyplýva preukázateľná činnosť ţalobcu ako technického dozoru a nie ako projektanta
na stavbe vykonávanej pre ţalovaného, ktorej bol investorom, v dôsledku čoho dospel
k záveru, ţe aplikácia § 451 Občianskeho zákonníka v danej veci nebola opodstatnená.
Z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie doplatku
ceny za výkon stavebného dozoru v súlade s § 548 Obchodného zákonníka oprávnene,
v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobe
vyhovel.
Ţalobcovi priznal trovy prvostupňového a odvolacieho konania v súlade s § 224
Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Dovolanie
odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p, ţe konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) O. s. p. Uviedol,
ţe dovolanie podáva v zákonom stanovenej lehote z dôvodu, ţe odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Uviedol, ţe odvolací súd skonštatoval, ţe vec je potrebné
posúdiť podľa Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi účastníkmi. Dovolateľ uviedol, ţe zmluvné
strany si dohodli, ţe predmetom zmluvy bude síce technický dozor, ktorý má vykonávať
ţalobca, malo sa jednať o osobnú účasť ţalobcu na kontrolných dňoch a technických
rokovaniach na pozvanie objednávateľa. Odvolací súd bez opory v právnom predpise určil
rozsah prác vykonávaných ako činnosť technického dozoru, pričom ignoroval zmluvné
dojednania. Súd zároveň zhrnul, ţe technický dozor dohliada v priebehu výstavby najmä
na kvalitu vykonaných prác, sleduje problematické etapy výstavby a upozorňuje na chyby,
ktoré by mohli ohroziť celý projekt. V podstate sa jedná o kontrolnú činnosť, či sa stavba
realizuje v súlade s projektom. Podľa dovolateľa ţalobca sa v ţiadnom prípade nezúčastňoval
kontrolných dní za účelom kontroly a dohliadania priebehu stavby. Odvolací súd ignoroval,
ţe ţalobca sa zúčastňoval na stavbe ako zástupca projektanta alebo ako projektant stavebnej
časti. Odvolací súd sám konštatoval, ţe projektová dokumentácia bola vyhotovená narýchlo
bez realizačných projektov, teda je zrejmé, ţe musela mať nedostatky, ktoré bolo treba riešiť.
Generálnym dodávateľom projektu bol Ing. K. a jeho subdodávateľom - projektant stavebnej
časti - ţalobca, je zrejmé, ţe tieto osoby boli potrebné pri odstraňovaní nedostatkov
projektovej dokumentácii. Takáto ich účasť však nemôţe byť povaţovaná za kontrolnú
činnosť - činnosť technického dozoru, ako uvádza odvolací súd. Sám ţalobca uviedol,
ţe počas výstavby sa vyskytovali dôvody, pre ktoré bolo treba následne projekt upraviť
a meniť, na základe čoho došlo k prepracovaniu projektu. Takéto prepracovanie nemôţe byť
chápané ako činnosť technického dozoru. Ďalej dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca
mal tri zmluvné vzťahy, so ţalovaným, spoločnosťou S., a. s. a s Ing. K.. Všetky vzťahy
súviseli s predmetným dielom. Je zrejmé, ţe ţalobca mohol byť na predmetnej stavbe
prítomný z viacerých dôvodov. Dôkazné bremeno, ţe sa zúčastňoval kontrolných dní,
v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo so ţalovaným, niesol v konaní ţalobca. Odvolací súd
však nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, ktoré preukazovali, ţe ţalobca bol označovaný
ako projektant a z ich obsahu vyplývalo, ţe nevykonával kontrolu priebehu stavby, ale riešil
problémy, nedostatky a neúplnosť projektovej dokumentácie. Ţalovaný je toho názoru,
ţe dôkazné bremeno v tomto smere ţalobca neuniesol. Dovolateľ uviedol, ţe z predloţených
zápisov z kontrolných dní vyplýva, ţe ţalobca tam vystupoval ako projektant. Uviedol,
ţe tieto dôkazy nepreukazujú dohliadaciu alebo kontrolnú činnosť ţalobcu na stavbe.
Svedkovia tieţ len potvrdili účasť ţalobcu na týchto kontrolných dňoch, nevedeli sa však
vyjadriť, na pozvanie koho a v prospech koho sa týchto stretnutí zúčastňoval. Podľa
ţalovaného je zrejmé, ţe zo znenia týchto zápisov vyplýva, ţe predmetom jednaní boli
komplikácie ohľadom nedodania úplnej projektovej dokumentácie alebo riešenia jej
nedostatkov. Účasť projektantov aj ţalobcu nesmerovala k výkonu technického dozoru, ale
išlo o činnosť súvisiacu s dolaďovaním projektu ako takého. Obrana ţalobcu, ţe projektová
dokumentácia sa vypracovávala narýchlo, neobstojí. Generálny projektant a aj ţalobca ako
odborne spôsobilé osoby sa rozhodli vstúpiť do daného zmluvného vzťahu aj napriek
vedomosti o časovej potrebe na vypracovanie projektu. Projektanti počítali s tým,
ţe projektová dokumentácia bude upravovaná počas samotnej výstavby, táto činnosť sa však
nemala týkať činnosti technického dozoru. Práve z tohto dôvodu si účastníci v zmluve
špecifikovali predmet plnenia ţalobcu na stavbe a zároveň upravili, ţe táto činnosť bude
vykonávaná len na pozvanie ţalovaného a vyţaduje sa jeho osobná účasť. Takéto pozvanie sa
však zo strany ţalovaného nikdy neuskutočnilo. Dovolateľ je toho názoru, ţe účasť ţalobcu
na kontrolných dňoch nebola činnosťou technického dozoru, ale riešil nedostatky projektovej
dokumentácie a jeho činnosť ţiadal v zásade zhotoviteľ stavby. Uviedol, ţe súd konštatoval,
ţe ţalovaný nezabezpečoval na stavbe ţiadnu činnosť, teda nemohol ani zvolávať kontrolné
dni a ţalobcu pozývať k vykonávaniu technického dozoru. Tvrdenie súdu, ţe keby to
nezabezpečoval ţalobca, stavba by nemohla pokračovať, je zavádzajúce. Ţalovaný má za to,
ţe dôkazné bremeno preukázať, ţe činnosť ţalobcu na stavbe bola činnosťou podľa Zmluvy
o dielo, ţe bol za týmto účelom na stavbe ţalobca ţalovaným pozývaný, bolo na ţalobcovi.
Z predloţených dôkazov však uvedené nevyplýva. Zároveň poukázal na skutočnosť,
ţe v zmysle zmluvy o dielo kaţdá faktúra mala byť schválená a podpísaná stavebným
dozorom. Ţiadna z predloţených faktúr túto zmluvnú podmienku neobsahuje, teda faktúry
nie sú spôsobilé ako hodnoverný doklad k ich vymáhaniu. Túto podmienku odvolací súd
hodnotil ako nepodstatnú. Samotný dôkaz - odkontrolovanie a odsúhlasenie predloţených
dodacích listov a faktúr z 25. februára 2003 bol vypracovaný aţ následne, pričom Ing. P.
v ňom len vypísal účasť ţalobcu na kontrolných dňoch a účasť profesistov a on sám
neposudzoval, či táto činnosť spadá pod zmluvu o dielo. Okrem toho z uvedeného dôkazu
vyplýva rozsah činnosti ţalobcu len 84 hodín, čo je v rozpore s vystavenými faktúrami, kde si
ţalobca účtuje 132,5 hodín svojej osobnej účasti. Ďalej podľa dovolateľa odvolací súd nevzal
do úvahy zmluvné dojednanie ohľadom osobného vykonávania predmetu Zmluvy o dielo.
Teda ţalobca mal vykonávať činnosť podľa zmluvy osobne. Statika a profesie neboli
vykonávané ţalobcom osobne, čím nespadajú pod dohodnutý predmet zmluvy a napriek
uvedenému, ţalobca túto činnosť ţalovanému vyfakturoval a súd takýto nárok ţalobcovi
napriek dojednaniam v zmluve priznal. Rovnako sa odvolací súd nezaoberal neurčitosťou
dôkazu „Rozpis nákladov po profesiách“, kde ţalobca podrobne rozpísal svoj nárok
uplatňovaný v konaní. Uviedol jednotkové ceny, ktoré sú nesúladné s dohodou strán v zmluve
o dielo. Dôkazné bremeno riadne a určito preukázať svoj nárok bolo na ţalobcovi, nie je teda
zrejmé, aký nárok a na základe čoho si ho ţalobca v konaní uplatňuje. Tento doklad zároveň
preukazuje, ţe niektoré činnosti nevykonal ţalobca osobne, ale ich vykonali iné osoby.
Na základe uvedeného, podľa ţalovaného odvolací súd zmluvné dojednania vychádzajúce
zo zmluvy o dielo nesprávne právne posúdil, nesprávne vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, a tým dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdí a zároveň ţalobcu zaviaţe k náhrade trov odvolacieho konania
vo výške 355,32 eur a dovolacieho konania vo výške 118,44 eur. Zároveň navrhol, aby súd
odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o podanom dovolaní.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe ho povaţuje za účelovú obranu,
pretoţe odvolací súd podrobne zhodnotil celý skutkový stav a všetky návrhy na dokazovanie
a vyjadrenia účastníkov konania. Podľa ţalobcu odvolací súd rozhodol správne a navrhol,
aby dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Podľa § 238 ods. 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom
výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci
odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ţalobu zamietol,
tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 2 091,22 eur. V zmysle ust. § 238 ods. 1
O. s. p., ktoré dovolanie pripúšťa proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa, by bolo dovolanie v danej veci prípustné. Odvolací súd však
skúmal aj prípustnosť dovolania podľa ostatných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie § 238 ods. 5 nepripúšťa dovolanie vo veciach, v ktorých predmet peňaţného
plnenia neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach, t. j. veciach
vyplývajúcich z právnych vzťahov upravených Obchodným zákonníkom, neprevyšuje
desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie
minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Minimálna
mzda je v danom prípade upravená Zákonom č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Z § 6a
ods. 1 Zákona č. 90/1996 Z. z. vyplýva, ţe minimálnu mzdu ustanoví nariadenie vlády
Slovenskej republiky vţdy k 1. októbru kalendárneho roka.
V danom prípade je predmetom dovolacieho konania peňaţné plnenie vo výške
2 091,22 eur. Ako vyplýva z obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ţalobca sa
zaplatenia istiny 2 091,22 eur domáhal v troch samostatných konaniach, ktoré na základe
návrhu ţalobcu súd prvého stupňa uznesením z 13. novembra 2003 (č. l. 32) spojil do jedného
konania pod spisovou značkou 63Cb 104/2003. Išlo o konanie vedené pod sp. zn. 63Cb
104/2003, v ktorom sa ţalobca ţalobou, doručenou 10. apríla 2003 domáhal od ţalovaného
zaplatenia 25 600 Sk s príslušenstvom v zmysle faktúry č. 5/2002. Konanie vedené pod
sp. zn. 60Cb 105/2003, v ktorom sa ţalobca ţalobou, doručenou súdu 10. apríla 2003
domáhal od ţalovaného úhrady istiny 32 600 Sk s príslušenstvom v zmysle faktúry č. 10/2002
a konanie vedené pod sp. zn. 62Cb 104/2003, v ktorom sa ţalobca ţalobou doručenou súdu
10. apríla 2003 domáhal od ţalovaného úhrady istiny 4 800 Sk s príslušenstvom v zmysle
faktúry č. 02/2002 v sume 19 800 Sk (15 000 Sk ţalovaný uhradil).
Z uvedeného je zrejmé, ţe jednotlivé ţaloby boli podané na súd prvého stupňa
10. apríla 2003. Dovolací súd skúmal výšku minimálnej mzdy v čase podania návrhu
na prvostupňovom súde, čo je 10. apríl 2003. V zmysle Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 514/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, ktoré nadobudlo
účinnosť 1. októbra 2002, je výška minimálnej mzdy 5 570 Sk za mesiac pre zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou ku dňu podania predmetných návrhov.
V danom prípade ide o obchodnú vec, to znamená, aby bolo dovolanie v predmetnej
veci prípustné, peňaţné plnenie, ktoré je predmetom tohto konania, musí prevyšovať
desaťnásobok minimálnej mzdy, čo je 55 700 Sk. Jednotlivé peňaţné plnenia v ţalobách,
ktorými sa ţalobca domáhal od ţalovaného úhrady faktúr za výkon technického dozoru,
ani v jednom prípade neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania
návrhu na prvostupňovom súde. Ţalobca sa domáhal zaplatenia v prvom konaní 25 600 Sk,
v druhom konaní 32 600 Sk a v treťom konaní 4 800 Sk. Rovnako je potrebné zdôrazniť,
ţe výšku jednotlivých peňaţných plnení je potrebné posudzovať osobitne, predtým ako boli
veci spojené do jednej, nakoľko rozhodujúca je výška peňaţného plnenia v čase doručenia
kaţdého samotného návrhu na prvostupňový súd. Kaţdý návrh (ţaloba), podaný na súde,
sa posudzuje samostatne.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie v danej veci
v zmysle § 238 O. s. p. nie je prípustné.
V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238
O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237
písm. a) aţ g) O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred
súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom, alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté
niektorou z uvedených vád.
Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, ţe ho odôvodňuje ust. § 241 ods. 2 písm. a)
O. s. p., ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. Konkrétnu vadu konania
v zmysle § 237 O. s. p. dovolateľ neuviedol. Namietal nesprávne právne posúdenie
a dovolanie odôvodňoval aj inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Dovolací súd konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou
taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.
Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní by bolo moţné
v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,
ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad
v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné, to platí aj vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b)
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobcovi v zmysle § 243b ods. 5,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe nepodal návrh
na priznanie trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová