Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/62/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P.H., B.B., IČO: X.,

zastúpený: JUDr. F.M., advokát, S.P. proti ţalovanému: B.,

s. r. o., R.B., IČO: X., zastúpený: JUDr. M.B., advokát, M.B., o zaplatenie 2 091,22 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra

2011, č. k. -336, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. októbra 2010, č. k. -244

ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške

1 481,21 eur k rukám právneho zástupcu ţalovaného. Ţalobcovi uloţil aj nahradiť trovy štátu

vo výške 30,58 eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou súdu

prvého stupňa 10. apríla 2003 domáhal zaplatenia istiny 25 600 Sk s príslušenstvom za výkon

technického dozoru v zmysle faktúry č. 5/2002. Ďalšou ţalobou, doručenou súdu prvého

stupňa 10. apríla 2003, ktorej bola pridelená sp. zn. , sa ţalobca domáhal

úhrady istiny 32 600 Sk s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry

č. 10/2002 v sume 32 600 Sk a ţalobou doručenou súdu prvého stupňa 10. apríla 2003, ktorej

bola pridelená sp. zn. , sa ţalobca domáhal úhrady istiny 4 800 Sk

s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry č. 02/2002 v sume 19 800

Sk. Ţalovaný podľa tvrdenia ţalobcu uhradil z tejto istiny 15 000 Sk.

Na návrh ţalobcu súd prvého stupňa uznesením z 13. novembra 2003 (č. l. 32) spojil

vyššie uvedené konania do jedného, vedeného pod sp. zn. .

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 a 2, § 548

ods. 1, , a Občianskeho

zákonníka.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe nároky uplatnené ţalobami, doručenými

10. apríla 2003 v celkovej výške 63 000 Sk (2 091,22 eur), spojené do konania

, ţalobca nepreukázal a súd prvého stupňa z toho dôvodu ţalobu zamietol.

Účastníci konania uzavreli 10. februára 2002 Zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl.

, predmetom ktorej bol výkon technického dozoru na diele v B. B.

podľa čl. 2.1, a to Podnikateľský inkubátor a Technologické centrum B. B.. Podľa čl. 2.2

predmetnej zmluvy si účastníci dohodli, ţe za predmet diela nepovaţujú práce vykonávané za

účelom opravy chýb, vysvetľovania, doplňovania nedostatkov projektovej dokumentácie,

zistené pri realizácii diela, nakoľko sa jedná o reklamáciu na zhotovenie projektovej

dokumentácie. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na všetky profesie zahrnuté

v projektovej dokumentácii, ktoré zastrešuje generálny projektant. V čl. 3 bod 2 si účastníci

dohodli spôsob plnenia tak, ţe je nevyhnutná osobná účasť

na technických rokovaniach a kontrolných dňoch na pozvanie objednávateľa. Podľa čl. 4 bod

1 sa zhotoviteľ zaviazal, ţe výkon technického dozoru zrealizuje v dohodnutých termínoch

v priebehu stavebných prác od odovzdania projektovej dokumentácie aţ po kolaudáciu

stavby. V čl. 5 si dohodli cenu predmetu, a to 400 Sk za kaţdú hodinu, pričom práce mali byť

zhotoviteľom fakturované kaţdé dva mesiace, doúčtované po ukončení zmluvného vzťahu,

pričom kaţdá faktúra mala byť schválená a podpísaná stavebným dozorom. Ţalovaný

spočiatku namietal platnosť predmetnej zmluvy, po vyjasnení určitosti termínu stavebný

dozor sa obe strany dohodli, ţe uvedenú zmluvu povaţujú za platne uzatvorenú a v ďalšom

konaní nebudú namietať jej neplatnosť. Súd prvého stupňa vychádzal teda z platne

uzatvorenej zmluvy. Ţalovaný namietal, ţe ţalobca vykonal práce v zmysle zmluvy a faktúr

ním vystavených z dôvodu, ţe tieto práce boli vykonané za účelom odstránenia vád diela

vykonaného ţalobcom - projektovej dokumentácie. V prípade ich vykonania musí ţalobca

preukázať, ţe sa zúčastnil na technických rokovaniach a kontrolných dňoch na pozvanie

objednávateľa, t j. ţalovaného, resp. zápisom v stavebnom denníku, kde je presne

špecifikovaný účel tohto pozvania a rozsah vykonania prác. Ţalovaný tvrdil, ţe ţalobcu nikdy

nepozval k účasti na kontrolnom dni a tieţ v stavebnom denníku nie je ţiadny zápis ohľadom

takéhoto pozvania s uvedením účelu a rozsahu stavebných prác. Ţalobca na dôkaz svojich

tvrdení okrem iného predloţil dôkaz - Odkontrolovania a odsúhlasenia predloţených dodacích

listov a faktúr stavebným dozorom z 25. februára 2003, z ktorého súd prvého stupňa zistil,

ţe stavebný dozor Ing. J.P. ţalobcovi potvrdil účasť na kontrolných dňoch celkom

16 hodín a osobnú účasť na stavbe mimo kontrolných dní podľa záznamov v stavebnom

denníku, ako i potvrdenie stavbyvedúceho zhotoviteľa predmetného diela, ako i činnosť

profesistov. Aj napriek tejto skutočnosti súd konštatoval, ţe faktúry predloţené ţalobcom

č. 02/2002, 5/2002 a 10/2002 nie sú podpísané stavebným dozorom, tak ako to ukladá čl. 5.5

predmetnej zmluvy. Z vyjadrenia spoločnosti S., a. s., B. B. štatutárny zástupca Ing. J.Z.

ţalobcovi oznámil, ţe po overení skutočnosti u stavbyvedúceho J.K., ako aj projektového

manaţéra stavby Ing. J.P., títo potvrdili rozsah účasti zodpovedného projektanta Ing. H.

v zmysle predloţeného stanoviska. Z tohto vyjadrenia súd zistil, ţe spoločnosť S., a. s., B. B.

povaţovala činnosť ţalobcu

za činnosť zodpovedného projektanta a nie za činnosť v zmysle predmetnej zmluvy. Ţalobca

ďalej preukazoval výkon technického dozoru vlastným spracovaním jednotlivých činností

podľa dátumu a počtu hodín, ktorý potvrdil svojim podpisom. Z uvedeného dôkazu nie je

zrejmé, či sa jedná o technický dozor, resp. stavebný dozor, ktorý vykonával Ing. P..

Zo zápisov z pracovnej porady a kontrolných dní mal súd preukázané, ţe v zmysle prezenčnej

listiny sa ţalobca na stretnutiach a kontrolných dňoch podpisoval v kolónke projektant,

pričom predmetom rokovaní bolo doriešovanie projektovej dokumentácie, vzhľadom

na zmenu prác voči pôvodnej projektovej dokumentácii. Ani v jednom z týchto listinných

dôkazov sa ţalobca nepodpísal ako technický dozor, ale vţdy je uvedený ako zástupca

projektanta. Takisto zo stavebného denníka vyplýva, ţe ţalobca v ňom vykonával zápisy ako

projektant. V základnom liste stavebného denníka, časť 1.2 bol uvedený ţalobca v kolónke

generálny projektant, zodpovedný projektant a autorský dozor. V kolónke technický

(stavebný) dozor investora stály a občasný bol uvedený Ing. J.P. a I.B.. Tieto skutočnosti

namietal aj ţalovaný, pričom činnosť projektanta nespadala pod predmet uzavretej zmluvy

medzi účastníkmi konania. Ţalovaný poukázal na svedecké výpovede svedkov, najmä Ing.

arch. K., ktorý i z predloţených listinných dôkazov nevedel špecifikovať, kedy ţalobca pri

jednotlivých rokovaniach vystupoval ako ţalobca a kedy ako technický dozor, uviedol, ţe

vypracoval projektovú dokumentáciu na uvedenú stavbu. Ţalobca vykonal pre Ing. arch. K.

stavebnú časť tohto projektu, za vypracovanie ktorej mu zaplatil odmenu. Zmeny

v projektovej dokumentácii boli riešené na kontrolných dňoch, kde bol privolaný aj projektant

tej časti projektu, ktorý ho vypracoval a ktorého zmena sa ho týkala. Tento svedok mal

vedomosť aj o tom, ţe ţalobca vykonával pre ţalovaného i dozor, avšak vo svojej svedeckej

výpovedi nevedel špecifikovať rozsah prác, ktoré vykonal pre ţalovaného ako technický

dozor a rozsah prác, ktoré vykonal ako projektant, rovnako nemal ani vedomosť, ţe ţalovaný

písomným zápisom, resp. v jeho neprítomnosti pozýval ţalobcu na účasť na kontrolný deň

ako technický dozor. Osobné pozývanie a zápis v stavebnom denníku nepotvrdil ani svedok

Ing. J.Z., i keď potvrdil, ţe ţalobcu

na kontrolných dňoch i mimo nich na stavbe videl. Mal za to, ţe bol pozvaný na základe

pozvania ţalovaného, keďţe investor - ţalovaný by si mal zabezpečiť prítomnosť týchto ľudí,

ktorí vypracovali projektovú dokumentáciu. Súd povaţoval výpoveď tohto svedka za právne

irelevantnú, keďţe ohľadom účasti na kontrolných dňoch vypovedal inak, neţ je to uvedené

v zápisoch z kontrolných dní, kde je uvedená účasť ţalobcu ako projektanta. Rovnako svedok

J., ktorý bol stavbyvedúcim zhotoviteľa predmetného diela, súdu potvrdil, ţe účasť ţalobcu na

predmetnej stavbe chápal zo strany projektanta S. LVZ, a. s., B. B.. Ţalobca vypracovával

i projekt skutočného vyhotovenia stavby, pričom i z toho dôvodu povaţoval jeho účasť za

nutnú na kontrolných dňoch a uviedol, ţe i sám pozýval ţalobcu na kontrolné dni. Svedok

v stavebnom denníku vykonával zápisy za generálneho projektanta spolu s p. K., tieto zápisy

boli pre svedka dôleţité pre realizáciu prác

na predmetnom diele. Ţalobcu povaţoval za autora projektovej dokumentácie. Poznamenal,

ţe činnosti, ktoré sa týkali projektovej dokumentácie, riešil svedok priamo so ţalobcom

aj mimo kontrolných dní na stavbe, pričom následne boli odsúhlasované na kontrolných

dňoch. Uviedol, ţe je i toho názoru, ţe určitá časť prác, ktoré vykonal ţalobca, moţno

povaţovať i za výkon dozoru projektanta. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov

dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, ţe vykonal

technický dozor podľa uzavretej zmluvy o dielo so ţalovaným v takom rozsahu, v akom

ho následne fakturoval. Z predmetných dôkazov súd prvého stupňa nemohol ustáliť rozsah

tých prác, ktoré by bolo moţné povaţovať za výkon technického dozoru, preto ţalobu

zamietol. Ţalobca si tento nárok uplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia, proti ktorému

ţalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe uvedený vzťah

posúdil na základe platnej uzavretej zmluvy podľa a nasl. ,

z ktorého dôvodu nemoţno tento nárok priznať i z titulu bezdôvodného obohatenia. O trovách

konania rozhodol podľa (ďalej len „“)

a ţalovanému priznal ich náhradu. O trovách štátu rozhodol podľa

a na ich náhradu zaviazal ţalobcu.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť

ţalobcovi 2 091,22 eur. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy prvostupňového

konania vo výške 2 733,84 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 608,69 eur na účet

právneho zástupcu ţalobcu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe preskúmaním veci odvolací súd

dospel k záveru, ţe aj keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, nerozhodol

správne, keď ţalobu zamietol, z dôvodu, ţe v zápisoch z kontrolných dní a porád bol ţalobca

uvádzaný ako projektant a nie ako technický dozor. Uviedol, ţe z tvrdení účastníkov

a z vykonaných dôkazov vyvodil závery, ktoré nezodpovedajú zásadám uvedeným v § 132

Skutkové zistenia sú v rozpore s logickým hodnotením dôkazov. Odvolací súd sa

zaoberal aj tým, či nie je moţné na vec aplikovať ustanovenie právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité, v dôsledku čoho v súlade s § 213 ods. 2

vyzval a poučil ţalobcu aj ţalovaného, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia

vyjadrili. Uviedol, ţe z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a z výsluchu ţalobcu,

ako aj svedkov je zrejmé, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca nevykonal na uvedenej stavbe

pre neho ţiadnu prácu ako výkon technického dozoru, nie je správne. Z obsahu zmluvy

o dielo vyplýva, ţe ţalobca mal pre ţalovaného vykonávať technický dozor bez bliţšej

špecifikácie jednotlivých činností s tým, ţe v zmysle čl. 3.1 zmluvy malo ísť o všetky práce

spojené s realizáciou stavby. Takto dohodnutý rozsah je oveľa širší ako samotný výkon

technického dozoru. Uviedol, ţe technický dozor si zabezpečuje investor, ktorý bol v danom

prípade ţalovaný. Účastníci v zmluve funkcie technického dozoru podrobne nešpecifikovali.

Technický dozor by mal investora zastupovať najmä pri kontrole vykonávania prác a dodávok

a pri ich preberaní od dodávateľa a pri jednaniach s projektantom, stavebným úradom a inými

účastníkmi výstavby. Ďalej uviedol, ţe ţalobca, rovnako aj svedkovia zhodne potvrdili,

ţe ţalobca bol na stavbe prítomný počas celej doby výstavby minimálne kaţdý druhý deň

a ku koncu dokončovacích prác kaţdý deň, čím bola dodrţaná podmienka stanovená v bode

3.2 zmluvy, a to osobná účasť ţalobcu nielen na technických rokovaniach a kontrolných

dňoch, ale aj pri samotných prácach priamo na stavbe. Na kaţdom kontrolnom dni spolu

s Ing. M. a Ing. U. za ţalovaného bol prítomný aj ţalobca. Aj z listu primátora mesta B. B.

z 13. novembra 2002 vyplýva, ţe druhý spoločník ţalovaného - druhý investor, spoločnosť B.

nenamietal vykonávanie prác technického dozoru ţalobcom, ale mal výhrady voči faktúram,

pretoţe neboli verifikované stavebným dozorom.

Za ţalovaného ako investora vykonával stavebný dozor Ing. P., ktorý spolu

so ţalobcom niesli zodpovednosť za uskutočnenie stavby v súlade s projektovou

dokumentáciou v dohodnutej kvalite. Ing. P. bol poverený, aby rozsah prác vykonaných

ţalobcom ako technickým dozorom, vrátane počtu hodín, odsúhlasil. Poukázal na prílohu

č. 16 k Sadzobníku pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inţinierskych

činností a rozsah stavebného dozoru, na § 44 ods. 2 a § 466 Stavebného zákona. Ďalej

uviedol, ţe pre výkon technického dozoru je profesia projektanta v jednej osobe výhodou,

pretoţe technický dozor musí pruţne riešiť na stavbe všetky zmeny tak, ţe sa činnosť ţalobcu

prelínala aj s prácou, ktorú vykonáva len projektant. Keďţe ţalobca pre generálneho

projektanta vyhotovil stavebnú časť projektovej dokumentácie, bola táto skutočnosť skôr

výhodou neţ dôvodom, prečo bol v záznamoch z kontrolných dní zaradený pri riešení

problémov ako projektant. Sám ţalobca nebol dodávateľom projektovej dokumentácie, preto

nemohol niesť zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie. Všetky zmeny projektovej

dokumentácie, ktoré boli riešené počas výstavby, vyvstali v súvislosti s dodávkou vadnej

projektovej dokumentácie. Aby stavba mohla pokračovať a mohla byť načas ukončená, bolo

potrebné vyriešiť oproti dodanému projektu len ďalšími zmenami v existujúcej projektovej

dokumentácie. Ţalobca by sa mohol zúčastňovať na kontrolných dňoch za dodávateľa

projektovej dokumentácie len na základe poverenia generálneho projektanta, čo zo zápisov

nevyplýva. Zaradenie ţalobcu ako projektanta v prezenčných listinách, napriek tomu,

ţe nezastupoval generálneho projektanta, je vyjadrením jeho pôvodného podnikateľského

oprávnenia, čo ho ţiadnym spôsobom neobmedzuje vo výkone technického dozoru. Z toho

dôvodu nemôţe obstáť tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca na stavbe vykonával rozsah prác,

špecifikovaný v čl. 2.2 a 2.3 Zmluvy o dielo, pretoţe v danej veci sa nejednalo ani o opravu

chýb, ani o dopĺňanie nedostatkov projektovej dokumentácie, za ktorú nesie zodpovednosť

ţalovaný. Výkon rôznych činností, ako to vyplýva zo stavebných denníkov, ţalobca mohol

realizovať na stavbe len pre ţalovaného a len ako stavebný dozor. Nie je moţné preto na daný

prípad aplikovať ust. čl. 2.3, ktorý vylučoval všetky profesie zahrnuté v projektovej

dokumentácii. Bez odborníkov, ktorí sú schopní posúdiť ďalší postup na stavbe, pričom

týchto musí zabezpečiť stavebný dozor, ak ich investor nezabezpečí sám, by nebolo moţné

vôbec dielo dokončiť. Ţalovaný sám na stavbe nijaký výkon prác nezabezpečoval, čo mu

vytkol aj Najvyšší kontrolný úrad, preto, ak by nebol za neho túto prácu vykonával ţalovaný,

tak by práce na stavbe nemohli vôbec začať a ani by sa nemohlo v nich pokračovať.

Dojednanie účastníkov, ţe technický dozor má vykonávať svoju činnosť na pozvanie

objednávateľa - investora cez zápis v stavebnom denníku, s určením účelu pozvania a rozsahu

prác, je moţné realizovať len na jednoduchých stavbách. V prejednávanej veci sa nejednalo

o vady projektovej dokumentácie, ktoré by boli zapríčinili vznik ďalších nových prác, ale šlo

o vznik naviac prác, ktoré zapríčinil technický stav stavby. Ďalej uviedol, ţe samotná

absencia písomného pozvania technického dozoru objednávateľom na stavbu nemôţe mať

za následok, ţe ţalobca by nemal za svoju riadne a kvalitne odvedenú prácu tak, ako to

potvrdili svedkovia, dostať zaplatené. Jeho účasť na stavbe nepoprel ani pracovník

ţalovaného Ing. U. a potvrdili ju aj generálny projektant Ing. K., stavbyvedúci

p. K., Ing. Z. ako zhotoviteľ stavby a aj Ing. P. ako stavebný dozor a vyplýva to aj z písomnej

evidencie v stavebnom denníku a v záznamoch z kontrolných dní, čo je dostatočným

dôkazom, ţe ţalobca vykonával pre ţalovaného riadny technický dozor.

Ďalej uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca nevykonával prácu na stavbe

pre neho, ale pre generálneho dodávateľa projektovej dokumentácie, z uvedených dôvodov

právne neobstojí a toto tvrdenie ţalovaný ani ţiadnym dôkazom nepreukázal. Naopak

z výsluchu Ing. K. vyplýva, ţe zmluvným dodávateľom projektovej dokumentácie bolo Mesto

a ţalovaný, čo nemá vplyv na skutočnosť, ţe ţalovaný bol pre neho subdodávateľom v časti

projektu stavebnej časti. Preto neobstojí tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca na stavbe

odstraňoval vady projektovej dokumentácie a bol tam za generálneho projektanta. Ţalobca

ako technický dozor neriešil ten rozsah prác, ktorý bol vymedzený v čl. 2.2, pretoţe sa

nejednalo o ţiadnu reklamáciu projektovej dokumentácie. K námietke ţalovaného,

ţe ţalobcom vystavené faktúry za vykonávanie technického dozoru neobdrţal, neskôr priznal,

ţe jednu z nich eviduje, aj keď ju neuznáva, odvolací súd uviedol, ţe nie je pravdivá, pretoţe

prevzatie všetkých faktúr priznal nielen Ing. M., ale prevzatie je na nich uvedené. Rovnako

nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobcovi zaplatil sumu 15 000 Sk za výkon

technického dozoru len ako zálohu. Faktúra č. 02/2002 sa ako stala splatnou, v hotovosti ju

zaplatil Ing. M. ţalobcovi, v dôsledku čoho zostal predmetom sporu len rozdiel 4 800 Sk, čo

je moţné povaţovať za uznanie záväzku. Z príjmového a výdavkového dokladu nesporne

vyplýva, ţe ţalovaný v zastúpení Ing. M. ţalobcovi vydal uvedenú sumu na úhradu faktúry

a nie ako zálohu. Tvrdenie ţalovaného, ţe išlo o zálohu, nebolo preukázané. V tom čase

ţalobca pre ţalovaného inú prácu nevykonával, preto suma 15 000 Sk mohla byť vyplatená

ţalobcovi lez za výkon technického dozoru.

Ďalej uviedol, ţe absencia podpisu stavebného dozoru Ing. P. na faktúrach, resp. na

dodacích listoch, nemôţe mať za následok neodôvodnenosť uplatneného nároku, pretoţe Ing.

P. rozsah ţalobcom vykonaných prác, ako aj ich cenu písomne odsúhlasil u všetkých troch

faktúr. Výkon technického dozoru potvrdili aj zástupcovia prizvaných profesií, a to E.B., spol.

s r. o., B.B., projektovanie vykurovania a prizvanie statika, čo je zrejmé zo zápisov

v stavebnom denníku a z pracovných porád.

Ďalej uviedol, ţe neobstojí námietka ţalovaného, ţe ţalobca vykonával práce

na stavbe pre zhotoviteľa z dôvodu, ţe mal s ním uzavretú zmluvu na vypracovanie projektu

skutočného vyhotovenia stavby, pretoţe pre zhotoviteľa reálne nemal akú prácu vykonávať,

keďţe bol zástupcom investora - ţalovaného. Aţ po ukončení stavby sa do projektu zakreslia

všetky rozdiely, ktoré nastali počas výstavby na stavbe oproti pôvodnej projektovej

dokumentácii. Tak ako to uviedol ţalobca, túto zmluvu uzavrel so zhotoviteľom len preto,

ţe ho o to poţiadal ţalovaný, pretoţe nemal iné finančné prostriedky neţ z programu Phare,

v dôsledku čoho mu ţalobca robil sluţbu, keď takúto zmluvu uzavrel namiesto neho

a on vyhotovil projekt, bez ktorého by nebolo moţné poţiadať o vydanie kolaudačného

rozhodnutia. Ţalobca preto nemusel byť na stavbe od jej začiatku, ale stačilo mu prísť aţ

na záver, aby si mohol vykonané práce zamerať a zaznačiť zmeny oproti pôvodnej

projektovej dokumentácii. Samotné uzavretie zmluvy medzi ţalobcom a zhotoviteľom nemá

ţiadny vplyv na rozsah prác vykonaných predtým ţalobcom ako technickým dozorom

na stavbe.

Záverom uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalobca bol súčasne projektantom, bola výhodou

nielen pre zhotoviteľa stavby, ale najmä pre ţalovaného, pretoţe včasné ukončenie diela je pri

stavbách financovaných z prostriedkov Európskej únie prísne kontrolované. Všetky tie práce,

s ktorými pôvodný projekt nerátal, pretoţe generálny projektant nemal o nich ţiadnu

vedomosť, boli výsledkom práce ţalobcu ako technického dozoru a nie práce vyvolané tým,

ţe by pôvodná projektová dokumentácia bola nekvalitná alebo vadná. Šlo o práce, pre ktoré

ţiadna projektová dokumentácia vypracovaná nebola, pretoţe si práce ţalovaný

ani u generálneho projektanta neobjednal, keďţe o nich nemohol ani vedieť.

Odvolací súd po vykonaní dokazovania dospel k rovnakému záveru ako súd prvého

stupňa, ţe vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa zmluvy uzavretej medzi nimi s tým,

ţe odvolací súd vyhodnotil súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie tak, ţe z neho

vyplýva preukázateľná činnosť ţalobcu ako technického dozoru a nie ako projektanta

na stavbe vykonávanej pre ţalovaného, ktorej bol investorom, v dôsledku čoho dospel

k záveru, ţe aplikácia v danej veci nebola opodstatnená.

Z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie doplatku

ceny za výkon stavebného dozoru v súlade s oprávnene,

v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobe

vyhovel.

Ţalobcovi priznal trovy prvostupňového a odvolacieho konania v súlade s § 224

a

Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Dovolanie

odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p, ţe konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci podľa , a Uviedol,

ţe dovolanie podáva v zákonom stanovenej lehote z dôvodu, ţe odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Uviedol, ţe odvolací súd skonštatoval, ţe vec je potrebné

posúdiť podľa Zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi účastníkmi. Dovolateľ uviedol, ţe zmluvné

strany si dohodli, ţe predmetom zmluvy bude síce technický dozor, ktorý má vykonávať

ţalobca, malo sa jednať o osobnú účasť ţalobcu na kontrolných dňoch a technických

rokovaniach na pozvanie objednávateľa. Odvolací súd bez opory v právnom predpise určil

rozsah prác vykonávaných ako činnosť technického dozoru, pričom ignoroval zmluvné

dojednania. Súd zároveň zhrnul, ţe technický dozor dohliada v priebehu výstavby najmä

na kvalitu vykonaných prác, sleduje problematické etapy výstavby a upozorňuje na chyby,

ktoré by mohli ohroziť celý projekt. V podstate sa jedná o kontrolnú činnosť, či sa stavba

realizuje v súlade s projektom. Podľa dovolateľa ţalobca sa v ţiadnom prípade nezúčastňoval

kontrolných dní za účelom kontroly a dohliadania priebehu stavby. Odvolací súd ignoroval,

ţe ţalobca sa zúčastňoval na stavbe ako zástupca projektanta alebo ako projektant stavebnej

časti. Odvolací súd sám konštatoval, ţe projektová dokumentácia bola vyhotovená narýchlo

bez realizačných projektov, teda je zrejmé, ţe musela mať nedostatky, ktoré bolo treba riešiť.

Generálnym dodávateľom projektu bol Ing. K. a jeho subdodávateľom - projektant stavebnej

časti - ţalobca, je zrejmé, ţe tieto osoby boli potrebné pri odstraňovaní nedostatkov

projektovej dokumentácii. Takáto ich účasť však nemôţe byť povaţovaná za kontrolnú

činnosť - činnosť technického dozoru, ako uvádza odvolací súd. Sám ţalobca uviedol,

ţe počas výstavby sa vyskytovali dôvody, pre ktoré bolo treba následne projekt upraviť

a meniť, na základe čoho došlo k prepracovaniu projektu. Takéto prepracovanie nemôţe byť

chápané ako činnosť technického dozoru. Ďalej dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca

mal tri zmluvné vzťahy, so ţalovaným, spoločnosťou S., a. s. a s Ing. K.. Všetky vzťahy

súviseli s predmetným dielom. Je zrejmé, ţe ţalobca mohol byť na predmetnej stavbe

prítomný z viacerých dôvodov. Dôkazné bremeno, ţe sa zúčastňoval kontrolných dní,

v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo so ţalovaným, niesol v konaní ţalobca. Odvolací súd

však nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, ktoré preukazovali, ţe ţalobca bol označovaný

ako projektant a z ich obsahu vyplývalo, ţe nevykonával kontrolu priebehu stavby, ale riešil

problémy, nedostatky a neúplnosť projektovej dokumentácie. Ţalovaný je toho názoru,

ţe dôkazné bremeno v tomto smere ţalobca neuniesol. Dovolateľ uviedol, ţe z predloţených

zápisov z kontrolných dní vyplýva, ţe ţalobca tam vystupoval ako projektant. Uviedol,

ţe tieto dôkazy nepreukazujú dohliadaciu alebo kontrolnú činnosť ţalobcu na stavbe.

Svedkovia tieţ len potvrdili účasť ţalobcu na týchto kontrolných dňoch, nevedeli sa však

vyjadriť, na pozvanie koho a v prospech koho sa týchto stretnutí zúčastňoval. Podľa

ţalovaného je zrejmé, ţe zo znenia týchto zápisov vyplýva, ţe predmetom jednaní boli

komplikácie ohľadom nedodania úplnej projektovej dokumentácie alebo riešenia jej

nedostatkov. Účasť projektantov aj ţalobcu nesmerovala k výkonu technického dozoru, ale

išlo o činnosť súvisiacu s dolaďovaním projektu ako takého. Obrana ţalobcu, ţe projektová

dokumentácia sa vypracovávala narýchlo, neobstojí. Generálny projektant a aj ţalobca ako

odborne spôsobilé osoby sa rozhodli vstúpiť do daného zmluvného vzťahu aj napriek

vedomosti o časovej potrebe na vypracovanie projektu. Projektanti počítali s tým,

ţe projektová dokumentácia bude upravovaná počas samotnej výstavby, táto činnosť sa však

nemala týkať činnosti technického dozoru. Práve z tohto dôvodu si účastníci v zmluve

špecifikovali predmet plnenia ţalobcu na stavbe a zároveň upravili, ţe táto činnosť bude

vykonávaná len na pozvanie ţalovaného a vyţaduje sa jeho osobná účasť. Takéto pozvanie sa

však zo strany ţalovaného nikdy neuskutočnilo. Dovolateľ je toho názoru, ţe účasť ţalobcu

na kontrolných dňoch nebola činnosťou technického dozoru, ale riešil nedostatky projektovej

dokumentácie a jeho činnosť ţiadal v zásade zhotoviteľ stavby. Uviedol, ţe súd konštatoval,

ţe ţalovaný nezabezpečoval na stavbe ţiadnu činnosť, teda nemohol ani zvolávať kontrolné

dni a ţalobcu pozývať k vykonávaniu technického dozoru. Tvrdenie súdu, ţe keby to

nezabezpečoval ţalobca, stavba by nemohla pokračovať, je zavádzajúce. Ţalovaný má za to,

ţe dôkazné bremeno preukázať, ţe činnosť ţalobcu na stavbe bola činnosťou podľa Zmluvy

o dielo, ţe bol za týmto účelom na stavbe ţalobca ţalovaným pozývaný, bolo na ţalobcovi.

Z predloţených dôkazov však uvedené nevyplýva. Zároveň poukázal na skutočnosť,

ţe v zmysle zmluvy o dielo kaţdá faktúra mala byť schválená a podpísaná stavebným

dozorom. Ţiadna z predloţených faktúr túto zmluvnú podmienku neobsahuje, teda faktúry

nie sú spôsobilé ako hodnoverný doklad k ich vymáhaniu. Túto podmienku odvolací súd

hodnotil ako nepodstatnú. Samotný dôkaz - odkontrolovanie a odsúhlasenie predloţených

dodacích listov a faktúr z 25. februára 2003 bol vypracovaný aţ následne, pričom Ing. P.

v ňom len vypísal účasť ţalobcu na kontrolných dňoch a účasť profesistov a on sám

neposudzoval, či táto činnosť spadá pod zmluvu o dielo. Okrem toho z uvedeného dôkazu

vyplýva rozsah činnosti ţalobcu len 84 hodín, čo je v rozpore s vystavenými faktúrami, kde si

ţalobca účtuje 132,5 hodín svojej osobnej účasti. Ďalej podľa dovolateľa odvolací súd nevzal

do úvahy zmluvné dojednanie ohľadom osobného vykonávania predmetu Zmluvy o dielo.

Teda ţalobca mal vykonávať činnosť podľa zmluvy osobne. Statika a profesie neboli

vykonávané ţalobcom osobne, čím nespadajú pod dohodnutý predmet zmluvy a napriek

uvedenému, ţalobca túto činnosť ţalovanému vyfakturoval a súd takýto nárok ţalobcovi

napriek dojednaniam v zmluve priznal. Rovnako sa odvolací súd nezaoberal neurčitosťou

dôkazu „Rozpis nákladov po profesiách“, kde ţalobca podrobne rozpísal svoj nárok

uplatňovaný v konaní. Uviedol jednotkové ceny, ktoré sú nesúladné s dohodou strán v zmluve

o dielo. Dôkazné bremeno riadne a určito preukázať svoj nárok bolo na ţalobcovi, nie je teda

zrejmé, aký nárok a na základe čoho si ho ţalobca v konaní uplatňuje. Tento doklad zároveň

preukazuje, ţe niektoré činnosti nevykonal ţalobca osobne, ale ich vykonali iné osoby.

Na základe uvedeného, podľa ţalovaného odvolací súd zmluvné dojednania vychádzajúce

zo zmluvy o dielo nesprávne právne posúdil, nesprávne vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, a tým dospel k nesprávnemu právnemu záveru.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdí a zároveň ţalobcu zaviaţe k náhrade trov odvolacieho konania

vo výške 355,32 eur a dovolacieho konania vo výške 118,44 eur. Zároveň navrhol, aby súd

odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o podanom dovolaní.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe ho povaţuje za účelovú obranu,

pretoţe odvolací súd podrobne zhodnotil celý skutkový stav a všetky návrhy na dokazovanie

a vyjadrenia účastníkov konania. Podľa ţalobcu odvolací súd rozhodol správne a navrhol,

aby dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ţalobu zamietol,

tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 2 091,22 eur. V zmysle ust. § 238 ods. 1

, ktoré dovolanie pripúšťa proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa, by bolo dovolanie v danej veci prípustné. Odvolací súd však

skúmal aj prípustnosť dovolania podľa ostatných ustanovení .

Ustanovenie § 238 ods. 5 nepripúšťa dovolanie vo veciach, v ktorých predmet peňaţného

plnenia neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach, t. j. veciach

vyplývajúcich z právnych vzťahov upravených , neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie

minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Minimálna

mzda je v danom prípade upravená o minimálnej mzde. Z

ods. 1 vyplýva, ţe minimálnu mzdu ustanoví nariadenie vlády

Slovenskej republiky vţdy k 1. októbru kalendárneho roka.

V danom prípade je predmetom dovolacieho konania peňaţné plnenie vo výške

2 091,22 eur. Ako vyplýva z obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ţalobca sa

zaplatenia istiny 2 091,22 eur domáhal v troch samostatných konaniach, ktoré na základe

návrhu ţalobcu súd prvého stupňa uznesením z 13. novembra 2003 (č. l. 32) spojil do jedného

konania pod spisovou značkou . Išlo o konanie vedené pod sp. zn. 63Cb

104/2003, v ktorom sa ţalobca ţalobou, doručenou 10. apríla 2003 domáhal od ţalovaného

zaplatenia 25 600 Sk s príslušenstvom v zmysle faktúry č. 5/2002. Konanie vedené pod

sp. zn. , v ktorom sa ţalobca ţalobou, doručenou súdu 10. apríla 2003

domáhal od ţalovaného úhrady istiny 32 600 Sk s príslušenstvom v zmysle faktúry č. 10/2002

a konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom sa ţalobca ţalobou doručenou súdu

10. apríla 2003 domáhal od ţalovaného úhrady istiny 4 800 Sk s príslušenstvom v zmysle

faktúry č. 02/2002 v sume 19 800 Sk (15 000 Sk ţalovaný uhradil).

Z uvedeného je zrejmé, ţe jednotlivé ţaloby boli podané na súd prvého stupňa

10. apríla 2003. Dovolací súd skúmal výšku minimálnej mzdy v čase podania návrhu

na prvostupňovom súde, čo je 10. apríl 2003. V zmysle Nariadenia Vlády Slovenskej

republiky č. , ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy, ktoré nadobudlo

účinnosť 1. októbra 2002, je výška minimálnej mzdy 5 570 Sk za mesiac pre zamestnanca

odmeňovaného mesačnou mzdou ku dňu podania predmetných návrhov.

V danom prípade ide o obchodnú vec, to znamená, aby bolo dovolanie v predmetnej

veci prípustné, peňaţné plnenie, ktoré je predmetom tohto konania, musí prevyšovať

desaťnásobok minimálnej mzdy, čo je 55 700 Sk. Jednotlivé peňaţné plnenia v ţalobách,

ktorými sa ţalobca domáhal od ţalovaného úhrady faktúr za výkon technického dozoru,

ani v jednom prípade neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy platnej v deň podania

návrhu na prvostupňovom súde. Ţalobca sa domáhal zaplatenia v prvom konaní 25 600 Sk,

v druhom konaní 32 600 Sk a v treťom konaní 4 800 Sk. Rovnako je potrebné zdôrazniť,

ţe výšku jednotlivých peňaţných plnení je potrebné posudzovať osobitne, predtým ako boli

veci spojené do jednej, nakoľko rozhodujúca je výška peňaţného plnenia v čase doručenia

kaţdého samotného návrhu na prvostupňový súd. Kaţdý návrh (ţaloba), podaný na súde,

sa posudzuje samostatne.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie v danej veci

v zmysle nie je prípustné.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Dovolací súd sa neobmedzil iba

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa

písm. a) aţ g) Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom, alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených vád.

Dovolateľ vo svojom dovolaní uviedol, ţe ho odôvodňuje ust. § 241 ods. 2 písm. a)

, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v Konkrétnu vadu konania

v zmysle dovolateľ neuviedol. Namietal nesprávne právne posúdenie

a dovolanie odôvodňoval aj inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí vadou

taxatívne uvedenou v

Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní by bolo moţné

v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody,

ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad

v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, ţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné, to platí aj vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b)

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobcovi v zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe nepodal návrh

na priznanie trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová