Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/140/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. K., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. Ľ. F., advokátkou so sídlom vo Z., proti ţalovanému J. F., bývajúcemu vo

Z., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde

Zvolen pod sp. zn. , o dovolaniach ţalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 28. októbra 2010 sp. zn. , a 12 Co

320/2010, takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 15. októbra 2009 č.k. -388 zrušil

podielové spoluvlastníctvo ţalobkyne a ţalobcu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M.,

ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 127 m², parcela č. X. – záhrady a rodinný dom súp. č. X. na parcele č. X. vo

výmere 778 m² (ďalej len „nehnuteľnosti“); nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva

ţalobkyne s tým, ţe titulom úplného vyporiadania účastníkov konania je povinná zaplatiť

ţalovanému do 40 dní sumu 27 250 €. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. decembra

2009.

2

Okresný súd Zvolen uznesením z 1. marca 2010 č. k. -425 zamietol

návrhy ţalobkyne na opravu a tieţ doplnenie uvedeného rozsudku. V odôvodnení tohto

uznesenia poukázal na to, ţe ţalobkyňa z obsahového hľadiska nenavrhuje opravu chýb

v písaní alebo počítaní, prípadne iných zrejmých nesprávností, ktoré by bolo moţné opraviť

v zmysle ; predmetným návrhom sa v rozpore s týmto ustanovením domáha

vecných zmien napadnutého rozsudku. Návrhu na doplnenie rozsudku nevyhovel, lebo podľa

moţno rozsudok doplniť iba dovtedy, kým nenadobudne právoplatnosť;

ţalobkyňa sa však v danom prípade domáhala doplnenia opravy rozsudku návrhom

z 13. januára 2010, teda podaným po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto uzneseniu podala

ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Proti tomuto uzneseniu

odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia

odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z tvrdiac, ţe v tej

istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.

K uvedenej vade podľa nej došlo tým, ţe súdy spojili na spoločné prejednanie ţalobu

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ţalobu „o vypratanie a uvoľnenie

nehnuteľností s neviazanosťou na bytovú náhradu“, avšak o tom (o povinnosti ţalovaného

vypratať nehnuteľnosti) v spoločnom konaní nerozhodli. Tvrdila tieţ, ţe v konaní došlo aj

k inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe napadnuté

uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Okresný súd Zvolen uznesením z 2. marca 2010 č.k. -428 v spojení

s opravným uznesením z 26. mája 2010 č.k. -473 uloţil ţalovanému povinnosť

zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 1 611,07 €. Proti tomuto uzneseniu podala

ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn.

napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne

správne. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom

tvrdila, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v a , napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení a v konaní došlo aj

k tzv. iným procesným vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Okresný súd Zvolen uznesením z 26.mája 2010 č.k. -471 rozhodol, ţe

ţalobkyni neodpúšťa zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu

3

Zvolen z 15. októbra 2009 č.k. -388. Vychádzal z toho, ţe v danom prípade

nešlo o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý ţalobkyňa zmeškala lehotu na podanie odvolania,

a ţe návrh nebol podaný do pätnástich dní po odpadnutí prekáţky ( ).

Aj proti tomuto uzneseniu podala ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne

správne. Stotoţnil sa v celom rozsahu s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa

a na zdôraznenie jeho správnosti poukázal na s tým, ţe ţalobkyňa podala

odvolanie 11. decembra 2009 a o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania mohla

poţiadať najneskôr do pätnástich dní. Ţiadosť ale podala aţ 13. januára 2010. Aj toto

uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, prípustnosť ktorého vyvodzovala

z a Zopakovala, ţe súdy napriek spojeniu vecí na spoločné konanie

nerozhodli o povinnosti ţalovaného vypratať nehnuteľnosti. Moţnosť konať pred súdom jej

bola odňatá (§ 237 písm. f/ O.s.p,) tým, ţe súd nerozhodol o ţalobe na vypratanie

nehnuteľnosti a nerozhodol o spojení oboch vecí na spoločné konanie.

Ţalovaný sa k ţiadnemu dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolania podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolania smerujú

proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolania smerujú proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa Podľa je dovolanie prípustné

4

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Všetky tri dovolania ţalobkyne smerujú proti takým potvrdzujúcim uzneseniam

odvolacieho súdu, ktoré nevykazujú znaky uznesení uvedených v a ;

navyše, prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania (uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2010 sp. zn. ) je výslovne

vylúčená ustanovením

Procesnú prípustnosť dovolaní podaných ţalobkyňou by vzhľadom na to zakladala len

procesná vada konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba dodať, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je však významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobkyňa vady konania v zmysle aţ c/, a netvrdila a ţiadna

z týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto z týchto

5

ustanovení nevyplýva. Spomedzi vád konania vymenovaných v ţalobkyňa

namieta iba vady uvedené v a

1. K procesnej vade konania v zmysle malo podľa názoru

ţalobkyne dôjsť tým, ţe (údajne) boli spojené dve veci (1. o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva a 2. o vypratanie nehnuteľností) na spoločné prerokovanie; súdy

o nich ale spoločne nerozhodli a rozhodli iba o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva.

Dovolací súd k tejto námietke ţalobkyne uvádza, ţe dopadá

na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek tomu, ţe mu v tom bránila prekáţka veci

právoplatne rozhodnutej ( ) alebo prv začatého konania ( ).

Ak súd zistí, ţe v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne rozhodnuté alebo začalo prv

konanie, konanie bez ďalšieho zastaví ( ). Právoplatné rozhodnutie tvorí

prekáţku rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom

rozhodnutí; pri tom musí ísť o totoţnosť osôb, predmetu konania skutkových okolností.

Typická pre túto procesnú vadu je existencia dvoch rozhodnutí (resp. dvoch konaní) „v tej

istej veci“, pričom druhé rozhodnutie nemalo byť vydané z dôvodu skoršieho rozhodnutia

(resp. druhé konanie nemalo začať vzhľadom na začatie skoršieho konania). V danom prípade

ale k tejto procesnej vade nedošlo.

Zo spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa navrhla súdu prvého stupňa, aby s konaním o zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva spojil konanie o „vypratanie a uvoľnenie nehnuteľnosti

ţalovaným s neviazanosťou na bytovú náhradu“ (č.l. 298 spisu); súd o tomto procesnom

návrhu nerozhodol. Tým však nedošlo k procesnej vade v zmysle Treba

zdôrazniť, ţe v dovolaní sa nevytýka, ţe súdy rozhodli napriek tomu, ţe im v tom bránila

prekáţka veci právoplatne rozhodnutej ( ) alebo prv začatého konania

( ), ale naopak, ţe nerozhodli o návrhu na spoločné prejednanie ňou uvedených vecí

a ţe jej návrh na „vypratania a uvoľnenia nehnuteľnosti ţalovaným s neviazanosťou

na bytovú náhradu“ ponechali nepovšimnutý. Z určujúceho – obsahového – hľadiska

(viď ) teda namieta inú procesnú nesprávnosť, nie procesnú vadu v zmysle

ustanovenia

6

2. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má

za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho

konania.

Tým, ţe súd nerozhodol o spojení vecí na spoločné konanie postupom podľa § 112

, neodňal dovolateľke moţnosť konať pred súdom. Podľa tohto ustanovenia môže súd

v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Uvedené ustanovenie dáva

teda súdu iba moţnosť (nie povinnosť) za podmienok uvedených v tomto ustanovení spojiť

veci na spoločné konanie. O návrhu na „vypratania a uvoľnenia nehnuteľnosti ţalovaným

s neviazanosťou na bytovú náhradu“ súdy v predmetnom konaní nerozhodli, ţalobkyni však

zostalo zachované právo domáhať sa rozhodnutia o tom.

Ţalobkyňa nedôvodne namietala odňatie moţnosti pred súdom konať tým, ţe ju

nepoučil o lehote na podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania.

Zo ţiadneho ustanovenia totiţ nevyplýva povinnosť súdu

poskytnúť účastníkovi poučenie o lehote na podanie ţiadosti o odpustenie zmeškania lehoty

na podanie odvolania po odpadnutí prekáţky brániacej podaniu odvolania. Postupom, ktorý

sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti ţalobkyne konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Navyše, súdy, ktoré pri plnení svojich úloh poskytujú účastníkom poučenia

o ich procesných právach a povinnostiach ( ), túto povinnosť nemajú voči

účastníkovi zastúpenému advokátom ( ). Dovolací súd pripomína, ţe

ţalobkyňa bola do právoplatného skončenia veci zastúpená advokátom.

Ani prieťahy v súdnom konaní, na ktoré poukazuje dovolateľka, nie sú judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú

vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).

Námietka, ţe v konaní dochádzalo k prieťahom, sa netýka okolnosti spôsobilej zaloţiť

prípustnosť dovolania v zmysle

7

Niektoré formulácie zvolené v dovolaniach nevylučujú, ţe ţalobkyňa v súvislosti

s tvrdenou procesnou vadou konania v zmysle spochybňuje aj úplnosť

a správnosť skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných

dôkazov. Pre tento prípad dovolací súd uvádza, ţe neúplnosť skutkových zistení súdu môţe

viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, táto neúplnosť ale Občianskym súdnym

poriadkom nie je povaţovaná za procesnú vadu konania v zmysle

Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však vţdy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle

(viď R 37/1993). Nesprávnosť hodnotenia dôkazov nie je dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa (R 42/1993). Do obsahu základného práva podľa

nepatrí právo účastníka konania doţadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

3. K námietke ţalobkyne, ţe napadnuté uznesenia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci [o túto námietku ide v tých častiach dovolaní, v ktorých ţalobkyňa obšírne

vykresľuje, v čom je podľa jej nesprávne konanie a rozhodovanie súdov a v čom spočívajú

aplikačné a interpretačné nesprávnosti, ktorých sa dopustili (najmä ţe nesprávne posúdili

ospravedlniteľnosť dôvodu vedúceho k zmeškaniu lehoty na odvolanie a samotný beh tejto

lehoty, ďalej ţe nezohľadnili niektorý výdaj tvoriaci súčasť jej trov konania a ţe vecne

nesprávne závery zaujali čo do existencie dôvodov na opravu a doplnenie rozsudku súdu

prvého stupňa)] dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú

v , ani znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďţe ţalobkyňa tento dovolací dôvod ( )

uplatnila v dovolaniach, ktoré sú procesne neprípustné, nemohol dovolací súd podrobiť

rozhodnutia odvolacieho súdu posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov. Dovolací súd poznamenáva, ţe aj iné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (R 43/2003 a R 54/2012) nepovaţujú nesprávne právne posúdenie veci za procesnú

vadu konania v zmysle

8

4. Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo tieţ

k (ňou bliţšie nešpecifikovanej) inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe vada tejto povahy

je relevantný dovolací dôvod, avšak úspešne môţe byť uplatnená len v procesne prípustnom

dovolaní. Sama vada tejto povahy v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky prípustnosť dovolania nezakladá. V danom prípade bola táto vada

uplatnená v dovolaniach, ktoré nie sú procesne prípustné.

Na záver dovolací súd zdôrazňuje, ţe dovolacie konanie má prieskumnú povahu.

Skutkový základ veci zistený súdom prvého stupňa, prípadne odvolacím súdom, nemôţe byť

preto v dovolacom konaní rozširovaný. To znamená, ţe prípustnosť a dôvodnosť dovolania

nemoţno posudzovať s prihliadnutím na nové skutočnosti, ktoré odvolací súd nemohol brať

do úvahy, lebo mu neboli známe z toho dôvodu, ţe nevyplývali z výsledkov dokazovania ani

z prednesov účastníkov. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní preskúmať len postup

a rozhodovanie odvolacieho súdu v reáliách rámca, známeho uţ odvolaciemu súdu.

Ţalovanou (aţ) v podaní z 27. februára 2012 doplnené opísanie skutočností, ktoré z hľadiska

časového nastali po rozhodnutiach odvolacieho súdu, predstavujú neprípustné nóvum, ktoré

nebolo moţné v dovolacom konaní posudzovať.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej

veci sú dovolania ţalobkyne procesne neprípustné. Vzhľadom na to jej dovolania odmietol

podľa v spojení s

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová