Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
331/434791.1e3edf.pdf
PDF · 139.96 KB
No categories available
3Cdo/140/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 139/2011
Slovenskej republiky 3 Cdo 140/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. K., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. Ľ. F., advokátkou so sídlom vo Z., proti ţalovanému J. F., bývajúcemu vo
Z., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 6 C 280/2000, o dovolaniach ţalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 28. októbra 2010 sp. zn. 12 Co 318/2010, 12 Co 319/2010 a 12 Co
320/2010, takto
rozhodol:
Dovolania o d m i e t a .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 15. októbra 2009 č.k. 6 C 280/2000-388 zrušil
podielové spoluvlastníctvo ţalobkyne a ţalobcu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M.,
ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 127 m², parcela č. X. – záhrady a rodinný dom súp. č. X. na parcele č. X. vo
výmere 778 m² (ďalej len „nehnuteľnosti“); nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
ţalobkyne s tým, ţe titulom úplného vyporiadania účastníkov konania je povinná zaplatiť
ţalovanému do 40 dní sumu 27 250 €. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. decembra
2009.
2
Okresný súd Zvolen uznesením z 1. marca 2010 č. k. 6 C 280/200-425 zamietol
návrhy ţalobkyne na opravu a tieţ doplnenie uvedeného rozsudku. V odôvodnení tohto
uznesenia poukázal na to, ţe ţalobkyňa z obsahového hľadiska nenavrhuje opravu chýb
v písaní alebo počítaní, prípadne iných zrejmých nesprávností, ktoré by bolo moţné opraviť
v zmysle § 164 O.s.p.; predmetným návrhom sa v rozpore s týmto ustanovením domáha
vecných zmien napadnutého rozsudku. Návrhu na doplnenie rozsudku nevyhovel, lebo podľa
§ 166 ods. 1 O.s.p. moţno rozsudok doplniť iba dovtedy, kým nenadobudne právoplatnosť;
ţalobkyňa sa však v danom prípade domáhala doplnenia opravy rozsudku návrhom
z 13. januára 2010, teda podaným po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto uzneseniu podala
ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn.
12 Co 318/2010 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Proti tomuto uzneseniu
odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia
odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237 písm. d/ O.s.p. tvrdiac, ţe v tej
istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.
K uvedenej vade podľa nej došlo tým, ţe súdy spojili na spoločné prejednanie ţalobu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ţalobu „o vypratanie a uvoľnenie
nehnuteľností s neviazanosťou na bytovú náhradu“, avšak o tom (o povinnosti ţalovaného
vypratať nehnuteľnosti) v spoločnom konaní nerozhodli. Tvrdila tieţ, ţe v konaní došlo aj
k inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe napadnuté
uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Okresný súd Zvolen uznesením z 2. marca 2010 č.k. 6 C 280/2000-428 v spojení
s opravným uznesením z 26. mája 2010 č.k. 6 C 280/2000-473 uloţil ţalovanému povinnosť
zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 1 611,07 €. Proti tomuto uzneseniu podala
ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn.
12 Co 319/2010 napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne
správne. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom
tvrdila, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. d/ a f/ O.s.p., napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení a v konaní došlo aj
k tzv. iným procesným vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Okresný súd Zvolen uznesením z 26.mája 2010 č.k. 6 C 280/2000-471 rozhodol, ţe
ţalobkyni neodpúšťa zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu
3
Zvolen z 15. októbra 2009 č.k. 6 C 280/2000-388. Vychádzal z toho, ţe v danom prípade
nešlo o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý ţalobkyňa zmeškala lehotu na podanie odvolania,
a ţe návrh nebol podaný do pätnástich dní po odpadnutí prekáţky (§ 58 ods. 1 O.s.p.).
Aj proti tomuto uzneseniu podala ţalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn. 12 Co 320/2010 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne. Stotoţnil sa v celom rozsahu s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa
a na zdôraznenie jeho správnosti poukázal na § 58 ods. 1 O.s.p. s tým, ţe ţalobkyňa podala
odvolanie 11. decembra 2009 a o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania mohla
poţiadať najneskôr do pätnástich dní. Ţiadosť ale podala aţ 13. januára 2010. Aj toto
uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, prípustnosť ktorého vyvodzovala
z § 237 písm. d/ a f/ O.s.p. Zopakovala, ţe súdy napriek spojeniu vecí na spoločné konanie
nerozhodli o povinnosti ţalovaného vypratať nehnuteľnosti. Moţnosť konať pred súdom jej
bola odňatá (§ 237 písm. f/ O.s.p,) tým, ţe súd nerozhodol o ţalobe na vypratanie
nehnuteľnosti a nerozhodol o spojení oboch vecí na spoločné konanie.
Ţalovaný sa k ţiadnemu dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolania podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou, skúmal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolania smerujú
proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolania smerujú proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
4
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Všetky tri dovolania ţalobkyne smerujú proti takým potvrdzujúcim uzneseniam
odvolacieho súdu, ktoré nevykazujú znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.;
navyše, prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania (uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2010 sp. zn. 12 Co 319/2010) je výslovne
vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.
Procesnú prípustnosť dovolaní podaných ţalobkyňou by vzhľadom na to zakladala len
procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba dodať, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je však významný subjektívny
názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Ţalobkyňa vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ c/, e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ţiadna
z týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto z týchto
5
ustanovení nevyplýva. Spomedzi vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. ţalobkyňa
namieta iba vady uvedené v § 237 písm. d/ a f/ O.s.p.
1. K procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. malo podľa názoru
ţalobkyne dôjsť tým, ţe (údajne) boli spojené dve veci (1. o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a 2. o vypratanie nehnuteľností) na spoločné prerokovanie; súdy
o nich ale spoločne nerozhodli a rozhodli iba o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva.
Dovolací súd k tejto námietke ţalobkyne uvádza, ţe § 237 písm. d/ O.s.p. dopadá
na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek tomu, ţe mu v tom bránila prekáţka veci
právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) alebo prv začatého konania (§ 83 O.s.p.).
Ak súd zistí, ţe v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne rozhodnuté alebo začalo prv
konanie, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Právoplatné rozhodnutie tvorí
prekáţku rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom
rozhodnutí; pri tom musí ísť o totoţnosť osôb, predmetu konania skutkových okolností.
Typická pre túto procesnú vadu je existencia dvoch rozhodnutí (resp. dvoch konaní) „v tej
istej veci“, pričom druhé rozhodnutie nemalo byť vydané z dôvodu skoršieho rozhodnutia
(resp. druhé konanie nemalo začať vzhľadom na začatie skoršieho konania). V danom prípade
ale k tejto procesnej vade nedošlo.
Zo spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa navrhla súdu prvého stupňa, aby s konaním o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva spojil konanie o „vypratanie a uvoľnenie nehnuteľnosti
ţalovaným s neviazanosťou na bytovú náhradu“ (č.l. 298 spisu); súd o tomto procesnom
návrhu nerozhodol. Tým však nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. Treba
zdôrazniť, ţe v dovolaní sa nevytýka, ţe súdy rozhodli napriek tomu, ţe im v tom bránila
prekáţka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) alebo prv začatého konania
(§ 83 O.s.p.), ale naopak, ţe nerozhodli o návrhu na spoločné prejednanie ňou uvedených vecí
a ţe jej návrh na „vypratania a uvoľnenia nehnuteľnosti ţalovaným s neviazanosťou
na bytovú náhradu“ ponechali nepovšimnutý. Z určujúceho – obsahového – hľadiska
(viď § 41 ods. 2 O.s.p.) teda namieta inú procesnú nesprávnosť, nie procesnú vadu v zmysle
ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p.
6
2. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní
odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má
za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho
konania.
Tým, ţe súd nerozhodol o spojení vecí na spoločné konanie postupom podľa § 112
O.s.p., neodňal dovolateľke moţnosť konať pred súdom. Podľa tohto ustanovenia môže súd
v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali
a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Uvedené ustanovenie dáva
teda súdu iba moţnosť (nie povinnosť) za podmienok uvedených v tomto ustanovení spojiť
veci na spoločné konanie. O návrhu na „vypratania a uvoľnenia nehnuteľnosti ţalovaným
s neviazanosťou na bytovú náhradu“ súdy v predmetnom konaní nerozhodli, ţalobkyni však
zostalo zachované právo domáhať sa rozhodnutia o tom.
Ţalobkyňa nedôvodne namietala odňatie moţnosti pred súdom konať tým, ţe ju
nepoučil o lehote na podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania.
Zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiţ nevyplýva povinnosť súdu
poskytnúť účastníkovi poučenie o lehote na podanie ţiadosti o odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania po odpadnutí prekáţky brániacej podaniu odvolania. Postupom, ktorý
sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti ţalobkyne konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Navyše, súdy, ktoré pri plnení svojich úloh poskytujú účastníkom poučenia
o ich procesných právach a povinnostiach (§ 5 ods. 1 O.s.p.), túto povinnosť nemajú voči
účastníkovi zastúpenému advokátom (§ 5 ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd pripomína, ţe
ţalobkyňa bola do právoplatného skončenia veci zastúpená advokátom.
Ani prieťahy v súdnom konaní, na ktoré poukazuje dovolateľka, nie sú judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú
vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005).
Námietka, ţe v konaní dochádzalo k prieťahom, sa netýka okolnosti spôsobilej zaloţiť
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
7
Niektoré formulácie zvolené v dovolaniach nevylučujú, ţe ţalobkyňa v súvislosti
s tvrdenou procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. spochybňuje aj úplnosť
a správnosť skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných
dôkazov. Pre tento prípad dovolací súd uvádza, ţe neúplnosť skutkových zistení súdu môţe
viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, táto neúplnosť ale Občianskym súdnym
poriadkom nie je povaţovaná za procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však vţdy vecou súdu
(viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.
(viď R 37/1993). Nesprávnosť hodnotenia dôkazov nie je dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka konania doţadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
3. K námietke ţalobkyne, ţe napadnuté uznesenia spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci [o túto námietku ide v tých častiach dovolaní, v ktorých ţalobkyňa obšírne
vykresľuje, v čom je podľa jej nesprávne konanie a rozhodovanie súdov a v čom spočívajú
aplikačné a interpretačné nesprávnosti, ktorých sa dopustili (najmä ţe nesprávne posúdili
ospravedlniteľnosť dôvodu vedúceho k zmeškaniu lehoty na odvolanie a samotný beh tejto
lehoty, ďalej ţe nezohľadnili niektorý výdaj tvoriaci súčasť jej trov konania a ţe vecne
nesprávne závery zaujali čo do existencie dôvodov na opravu a doplnenie rozsudku súdu
prvého stupňa)] dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom
zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne
posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú
v § 237 O.s.p., ani znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania. Keďţe ţalobkyňa tento dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
uplatnila v dovolaniach, ktoré sú procesne neprípustné, nemohol dovolací súd podrobiť
rozhodnutia odvolacieho súdu posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych
záverov. Dovolací súd poznamenáva, ţe aj iné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (R 43/2003 a R 54/2012) nepovaţujú nesprávne právne posúdenie veci za procesnú
vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
8
4. Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe v konaní na súdoch niţších stupňov došlo tieţ
k (ňou bliţšie nešpecifikovanej) inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe vada tejto povahy
je relevantný dovolací dôvod, avšak úspešne môţe byť uplatnená len v procesne prípustnom
dovolaní. Sama vada tejto povahy v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prípustnosť dovolania nezakladá. V danom prípade bola táto vada
uplatnená v dovolaniach, ktoré nie sú procesne prípustné.
Na záver dovolací súd zdôrazňuje, ţe dovolacie konanie má prieskumnú povahu.
Skutkový základ veci zistený súdom prvého stupňa, prípadne odvolacím súdom, nemôţe byť
preto v dovolacom konaní rozširovaný. To znamená, ţe prípustnosť a dôvodnosť dovolania
nemoţno posudzovať s prihliadnutím na nové skutočnosti, ktoré odvolací súd nemohol brať
do úvahy, lebo mu neboli známe z toho dôvodu, ţe nevyplývali z výsledkov dokazovania ani
z prednesov účastníkov. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní preskúmať len postup
a rozhodovanie odvolacieho súdu v reáliách rámca, známeho uţ odvolaciemu súdu.
Ţalovanou (aţ) v podaní z 27. februára 2012 doplnené opísanie skutočností, ktoré z hľadiska
časového nastali po rozhodnutiach odvolacieho súdu, predstavujú neprípustné nóvum, ktoré
nebolo moţné v dovolacom konaní posudzovať.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej
veci sú dovolania ţalobkyne procesne neprípustné. Vzhľadom na to jej dovolania odmietol
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
9
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová