Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)a5a/385074.cdb61e.pdf
PDF · 110.41 KB
No categories available
6Cdo/193/2012
Najvyšší súd 6 Cdo 193/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. P. K., bývajúceho
v L., 2/ Mgr. V. K., bývajúcej v L. a 3/ J. G., bývajúceho v L., zastúpených advokátskou
kanceláriou FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta č.
936/16, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Ivan Fiačan, PhD., proti ţalovanému
Stavebnému bytovému družstvu Liptovský Mikuláš, so sídlom v L., o vydanie
bezdôvodného obohatenia a zaplatenie zmluvnej pokuty, vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 11 C 210/2001, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského
súdu v Ţiline z 15. marca 2012 sp. zn. 9 Co 200/2011 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) označeným
rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový
súd“ alebo „súd prvého stupňa“) z 23. marca 2011 sp. zn. 11 C 210/2001-437 vo výroku
o zamietnutí ţaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa tvrdenia ţalobcov malo
vzniknúť na strane ţalovaného tým, ţe mu okrem celkove dohodnutej ceny zhotoveného bytu
– (diela) zaplatili aj navýšenie tejto ceny o index rastu cien stavebných prác, hoci podľa
zmluvy o výstavbe bytu na to neboli povinní. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa
odôvodnil jeho vecnou správnosťou. Stotoţňujúc sa so závermi prvostupňového súdu uviedol,
ţe za situácie, keď ţalobcovia dobrovoľne uzavreli so ţalovaným zmluvu obsahujúcu
ustanovenia umoţňujúce zvýšiť cenu bytu, a keď dlh vzniknutý navýšením ceny bytu aj o tzv.
index rastu cien uznali a navýšenú cenu zaplatili, bolo ich povinnosťou preukázať, ţe
ţalovaný sa na ich úkor obohatil. Túto povinnosť však nesplnili.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
resp. aby zrušil aj rozsudok prvostupňového súdu. Dovolanie odôvodnili odňatím moţnosti
konať pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať
pred súdom označili arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu bez jeho náleţitého
odôvodnenia, keď im nebola daná odpoveď na podstatnú odvolaciu námietku týkajúcu sa
toho, ţe ţalovanému zo zmluvy ani zo zákona nevzniklo právo na zaplatenie tzv. indexov
(navýšenie ceny o index rastu cien stavebných prác).
Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ v dovolaním napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci
samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako
nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani
o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk
uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa
uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však
existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovali dovolatelia, a ktorá
mala spočívať v odňatí ich moţnosti konať pred súdom tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu
nebol dostatočne odôvodnený.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových
a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotoţnil s odôvodnením
prvostupňového rozsudku. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu bolo preto potrebné
posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a zároveň (vzhľadom
na obsah prvostupňového rozhodnutia) aj s prihliadnutím na dôvody uvedené uţ
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 9 Co 69/2010 zo 17. júna
2010. Berúc do úvahy tento kontext je zrejmé, ţe odvolací súd zo skutkových zistení
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, podľa ktorého zmluva
o výstavbe bytu navýšenie ceny bytu o tzv. index umoţňovala. Tento právny záver
v odôvodnení svojho rozsudku a predtým uţ aj v zrušujúcom uznesení výslovne uviedol. Tým
dal odpoveď na odvolaciu námietku ţalobcov, ktorí tvrdili, ţe ani zo zmluvy a ani zo zákona
ţalovanému právo na zaplatenie indexov nevzniklo. Pokiaľ následne odvolací súd odôvodnil
potvrdenie prvostupňového rozsudku vo výroku o zamietnutí ţaloby tým, ţe ţalobcovia
nepreukázali vznik bezdôvodného obohatenia na strane ţalovaného, nemohol byť tento záver
chápaný inak, neţ tak, ţe bezdôvodné obohatenie spôsobom tvrdeným ţalobcami
(neexistenciou práva ţalovaného na navýšenie ceny) nemohlo vzniknúť, a iné skutočnosti
umoţňujúce záver o bezdôvodnom obohatení (napr. nesprávnosť vyčísleného navýšenia ceny)
ţalobcovia netvrdili a teda ani nepreukázali. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok
odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa tak spĺňa poţiadavky na riadne
a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať
správnosťou rozsudku odvolacieho súdu aj z hľadiska správneho právneho posúdenia.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne
trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. augusta 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová