Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/230/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. S., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom v Košiciach, ul. Floriánska č. 16,

o pozbavenie M. A. spôsobilosti na právne úkony, umiestnenej v Zariadení pre seniorov

Harmónia, Prešov-Cemjata, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , na

dovolanie M. A. zastúpenej opatrovníčkou M. B., súdnou tajomníčkou Krajského súdu

Prešov, a JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou v Prešove, ul. Hlavná č. 27, proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 10. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. novembra

2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 5. mája 2010 č.k. -85 1/ zbavil M. A.

spôsobilosti na právne úkony, 2/ rozhodol o upustení od doručenia jej tohto rozhodnutia, 3/

ustanovil jej na zastupovanie pred súdmi a inými orgánmi opatrovníka Mesto Prešov, 4/

náhradu trov konania štátu nepriznal a 5/ ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na záver znaleckého posudku z ktorého

vyplýva, ţe sa jedná o osobu, ktorá trpí demenciou zmiešaného typu ťaţkého stupňa, ktorá nie

je len prechodného charakteru, výpoveďou navrhovateľky a výpoveďou zamestnankyne

zariadenia, v ktorom je vyšetrovaná umiestnená. Na základe týchto zistení dospel k záveru, ţe

M. A. je potrebné zbaviť spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Výrok o ustanovení

opatrovníka odôvodnil ustanovením a , rozhodnutie o trovách štátu

2

ustanovením a rozhodnutie o trovách účastníkov konania ustanovením §

146 ods. 1 písm. a/

Na odvolanie M. A. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 10. novembra 2010 sp. zn. 3

rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o pozbavení spôsobilosti na právne

úkony, o trovách štátu a trovách konania účastníkov, potvrdil a vo zvyšnej časti zrušil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony

došlo v prejednávanej veci za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 10 Občianskeho

zákonníka a pri dodrţaní postupu podľa - Ďalej uviedol, ţe návrh na

začatie konania podaný navrhovateľkou okrem všeobecných náleţitostí podľa § 42 ods. 3

, obsahoval aj opísanie skutočností, z ktorých navrhovateľka dospela k záveru o nutnosti

pozbaviť spôsobilosti na právne úkony M. A. a spolu s návrhom predloţila aj vypracovaný

znalecký posudok, preto nebol dôvod na začatie konania ex offo. Poukázal na to, ţe súd

prvého stupňa nevychádzal len zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Kamila

Mikulu, ale doplnil dokazovanie aj výsluchom zamestnankýň zariadenia, v ktorom je

vyšetrovaná umiestnená, z ktorého vyplynulo, ţe ide o osobu leţiacu, jej pamäťové

schopnosti sú striedavé a sú obdobia keď si veci pamätá a keď nekomunikuje a nepamätá si

nič. Postup súdu prvého stupňa tak s poukazom na ustanovenie § 219 posúdil ako správny,

keď rozhodol o úplnom zbavení spôsobilosti na právne úkony M. A. a tieţ rozhodnutie

o trovách konania štátu a účastníkov. Keďţe rozhodnutie o zbavení spôsobilosti na právne

úkony nie je ešte právoplatné, zrušil výrok o ustanovení opatrovníka a tieţ výrok, ktorým

upustil od doručenia rozhodnutia M. A..

Tento rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním M. A., navrhla ho zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na

a odôvodnila ustanovením ,, (v konaní došlo k vadám

uvedeným v , konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

Uviedla, ţe súd prvého stupňa rozhodol na základe návrhu jej sestry, ktorá s ňou neţila

v spoločnej domácnosti od roku 1950 a ani ju nenavštevovala, a pokiaľ by súd vychádzal

z procesných podmienok v zmysle , bol by konanie zastavil. Odvolací súd sa

nevysporiadal s jej námietkou, či v predmetnej veci išlo o návrh alebo o podnet na konanie,

kedy by musel postupovať v zmysle a vydať uznesenie o začatí konania.

Poukázala na nedostatky znaleckého dokazovania v predmetnom konaní, keď v konaní nebolo

3

nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré ţiadala. Súdy sa taktieţ nevysporiadali s jej

námietkami, ţe aţ do roku 2008 viedla súdne konanie voči synovi navrhovateľky, ktorý jej je

dlţný za odpredaj rodinného domu, ktorý mala s navrhovateľkou v spoločnom vlastníctve. Do

roku 1993 ţila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, za ktorú vykonávala všetky úkony

a po jej smrti v roku 1995 na vlastnú ţiadosť odišla do domova dôchodcov, kde je doteraz.

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, ţe kontakt s osobami v jej blízkosti nadväzuje a na ne

reaguje. Súd pochybil aj tým, ţe znalecký posudok predchádzal výsluchu účastníkov. Ţiadala

vykonať v konaní kontrolný znalecký posudok aj preto, ţe výpoveď znalca pred súdom je

neobjektívna, účelová, prirovnáva ju k cigánom a poukazuje, ţe ona ako babka si nemala kde

intelektový deficit vylepšiť, poukázal na jej choroby, ktoré sú však v jej veku beţné

a z polhodinového prednesu vyvodil svoj záver. Znalec naviac nebol stotoţnený s predmetom

konania, keď vo svojej výpovedi poukazoval na testamenty, ktoré neboli predmetom konania.

Rozhodnutím súdov bolo zasiahnuté do jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného

ţivota, keď došlo u nej k neodôvodnenému pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony.

Navrhovateľka chce takýmto spôsobom zamedziť, aby svoje finančné prostriedky za odpredaj

nehnuteľnosti jej synovi získala prostredníctvom výkonu rozhodnutia, ktoré prebieha.

Uviedla, ţe ako prestárlá osoba nie je pre spoločnosť nebezpečná, je imobilná, nevlastní

majetok, preto spoločnosť by nemala mať záujem na sklonku ţivota zobrať jej všetky práva

a povinnosti garantované a Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie M. A. odmietnuť ako

dovolanie podané neoprávnenou osobou (advokátkou), pretoţe plnomocenstvo udelené

právnej zástupkyni v dovolacom konaní povaţuje za neplatné vzhľadom k tomu, ţe aj znalec

MUDr. Kamil Mikula v konaní uviedol, ţe M. A. nemohla udeliť plnú moc na zastupovanie

advokátke. Pokiaľ v dovolaní dovolateľka namieta, ţe dôvodom snahy na jej zbavenie

spôsobilosti na právne úkony je záujem zamedziť získať finančné prostriedky od syna

navrhovateľky uviedla, ţe aj takéto tvrdenie svedčí o zlom psychickom stave dovolateľky,

pretoţe tá svoju pohľadávku postúpila zmluvou z 8. apríla 2008 a teda jej uţ z rozsudkov

súdu nevyplývajú ţiadne finančné nároky.

Mesto Prešov vo vyjadrení k dovolaniu uviedlo, ţe preskúmanie otázky nesplnenia

procesných podmienok a ich dodrţanie v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

povaţuje za zásadné a plne sa stotoţňuje s odôvodnením uvedeným v dôvodoch dovolateľky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie tieţ prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Dovolateľkou napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z vyššie uvedených

rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa aţ 3 Prípustnosť

podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolací súd vzhľadom na ďalej skúmal, či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ d/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté vadou v zmysle , t.j. či postupom súdu nebola

dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľka namietala, ţe odvolací súd sa nevysporiadal s ňou namietanými

procesnými vadami, a to, či konanie začalo na návrh alebo na základe podnetu, ţe posudok

znalca predchádzal výsluchu účastníkov konania, ţe v konaní napriek výslovnej poţiadavke

nebol vypracovaný kontrolný znalecký posudok a tieţ, ţe súd nepostupoval v súlade

s ustanovením , z ktorého súdu vyplýva povinnosť vo veciach, v ktorých konanie

moţno začať aj bez návrhu, zabezpečovať dôkazy a náleţite zisťovať skutkový stav z vlastnej

iniciatívy. Vychádzajúc z uvedeného, obsahom takto uplatnenej dovolacej námietky je

nespokojnosť dovolateľky s tým, ako a či sa odvolací súd vysporiadal v odôvodnení svojho

rozhodnutia s jej odvolacími námietkami, t.j. či v tomto smere dal dostatočnú a uspokojivú

odpoveď na všetky podľa dovolateľky relevantné skutkové a právne otázky prejednávanej

veci a či jeho rozhodnutie je v tomto smere riadne odôvodnené.

Z odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe odvolací súd sa

v plnom rozsahu stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa vyjadreným v jeho

rozhodnutí vo vzťahu k prvému výroku, t.j. postupoval v súlade s (por. č.l.

105p.v. prvý odsek zhora), t.j. stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa týkajúcim sa

splnenia podmienok pre zbavenie spôsobilosti dovolateľky na právne úkony.

Dovolací súd v nadväznosti na akceptuje judikatúru Ústavného súdu

Slovenskej republiky, v ktorej sa zdôrazňuje, ţe odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového

6

súdu a odvolacieho súdu nemoţno posudzovať izolovane (, ,

, ), pretoţe prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok. Zákonodarcom upravenú fakultatívnu moţnosť

odvolacieho súdu obmedziť sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ) je vţdy

potrebné v záujme ústavne konformného výkladu ( ) aplikovať aj

vo svetle judikatúry ústavného súdu a ESĽP zaoberajúcej sa právom účastníka súdneho

konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu. Ak tak všeobecný súd

nepostupoval, jeho rozsudok je nevyhnutné povaţovať za arbitrárny, zjavne neodôvodnený,

a tým priamo zasahujúci do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd. Z uvedeného vyplýva, ţe je úlohou dovolacieho súdu podľa špecifických okolností

konkrétneho prípadu posúdiť, či absencia odôvodnenia tak, ako na ňu poukazovala

dovolateľka uţ v odvolaní (por. č.l. 88), dosahuje takú intenzitu, ţe ňou bolo zasiahnuté do jej

základného práva zaručeného v (ďalej len “)

a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).

Dovolací súd preto preskúmal aj rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.

-85 z 5. mája 2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 10. novembra 2010 a v tejto súvislosti povaţoval za potrebné uviesť:

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. , ,

).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a pouţívanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa . Článok 6 ods. 1

Dohovoru tieţ zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemoţno ho chápať tak, ţe

vyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto

7

povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 Dohovoru, moţno posúdiť len so zreteľom

na okolnosti daného prípadu. Judikatúra súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany,

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa

povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť v kontexte okolností kaţdej veci ().

Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite v súlade s ustanovením

odôvodniť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi

uplatnených nárokov, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného

práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania

(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)

odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie,

táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa ().

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol obsah podaného návrhu,

vyjadrenie právnej zástupkyne M. A., čo zistil z obsahu znaleckého posudku, opísal vzťah

navrhovateľky k svojej sestre M. A., poukázal na skutočnosť, ţe v konaní ustanovil

opatrovníčku na zastupovanie a s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 Občianskeho

zákonníka uviedol, ţe „na základe týchto zistení súd dospel k záveru, ţe odporkyňa trpí

duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a v dôsledku toho nie je vôbec schopná robiť

právne úkony, preto ju súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.“

Ohľadom svojho právneho záveru v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol, ktoré

skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ani podľa ktorých ustanovení vec právne posúdil.

Len konštatovanie existencie duševnej poruchy nie je odôvodnením ako to vyţaduje

ustanovenie Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje

vysvetlenie, na základe čoho, akých skutkových a právnych záverov dospel súd k záveru, ţe

M. A. spĺňa podmienky pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, v čom

je sebe alebo svojmu okoliu nebezpečná a z akého dôvodu bolo potrebné takýmto spôsobom

zasiahnuť do jej integrity. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným

podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom, príp. dovolacom konaní. V prípade, ţe

rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov

súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedí svedkov

vychádzal. Rozsudok súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v , je potom

nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom,

nakoľko nemá moţnosť v opravnom konaní náleţite argumentovať.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j.

musí byť preskúmateľné. Dovolací súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci rozsudok

súdu prvého stupňa nespĺňa poţiadavky ustanovenia a je preto

nepreskúmateľný. Ak potom odvolací súd s poukazom na ustanovenie stotoţniac

sa so záverom a dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnuté rozhodnutie potvrdil, ani

jeho rozhodnutie nie je moţné povaţovať za preskúmateľné a zakladá vadu konania podľa

Pokiaľ totiţ rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje dôvody,

pre ktoré dospel k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie a ako vec

právne posúdil a podľa ktorých právnych ustanovení a takéto odôvodnenie neobsahuje ani

9

rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací súd nemá moţnosť posúdiť, či rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd však nevyvodil ţiadne dôsledky ani z ďalších pochybení ktorých sa

dopustil súd prvého stupňa, a to nielen z pochybení namietaných dovolateľkou priamo

v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ale ani z tých, na ktoré mal povinnosť

prihliadať ex offo.

Ako uţ bolo uvedené vyššie, o procesnú vadu v zmysle ide najmä

vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv (por. napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým

vykonaným dôkazom, ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )]. Z uvedeného

vyplýva, ţe materiálne jadro procesných práv, ktoré musia byť účastníkom konania

zabezpečené v procesnom postupe súdu, sa významne dotýka (koncentruje) prípravy,

priebehu i výsledkov ústneho pojednávania v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré

zásadným spôsobom ovplyvňuje zisťovanie skutkového stavu veci (počnúc právom

navrhovať dôkazy, byť účastný vykonávania dôkazov, moţnosti vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom a pod.) a v konečnom dôsledku mať procesnú moţnosť vyjadriť sa

i k právnej stránke veci. Dodrţanie procesných podmienok umoţňujúcich súdu vykonať

súdne pojednávanie v zmysle sa stáva rozhodujúcim faktorom

pre zabezpečenie a naplnenie procesných práv účastníkov konania a ich moţnosti konať

pred súdom.

Podľa , tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví

súd opatrovníka pre konanie. Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú

účastníci nečinní - ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani

nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti

takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

10

V prejednávanej veci postup súdu prvého stupňa nebol v súlade s

Uvedené ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby mohol súd

vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: riadne predvolanie a absencia

ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu. Dovolací súd dospel k záveru, ţe prvá

z uvedených podmienok v danom prípade splnená nebola. Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd

prvého stupňa uznesením z 24. marca 2009, č.k. -11, M. A., o ktorej pozbavení

spôsobilosti na právne úkony v prejednávanej veci konal, ustanovil v tomto konaní podľa §

187 ods. 1 , opatrovníka na zastupovanie, a to M. B., súdnu tajomníčku Krajského súdu

v Prešove.

Ochrana procesných práv osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje, si

vyţaduje, aby bola táto osoba pred súdom zastúpená. Povinnosťou ustanoveného opatrovníka

je v súdnom konaní chrániť záujmy a práva osoby, na ochranu ktorého bol za opatrovníka

ustanovený. Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa vytýčil prvé pojednávanie

na termín 23. novembra 2009, na ktoré predvolal aj ustanovenú opatrovníčku. Zo zápisnice

z pojednávania vyplýva, ţe opatrovníčka na pojednávaní prítomná nebola, ospravedlnenie

neprítomnosti sa v spise nenachádza. Súd po začatí pojednávania konštatoval zachovanie

päťdňovej lehoty podľa (por. č.l. 48 p.v.) a to napriek tomu, ţe zo spisu nie

je moţné zistiť, kedy bolo opatrovníčke predvolanie na pojednávanie doručené (por. č.l. 42,

doručenka neobsahuje dátum doručenia písomnosti). Na tomto pojednávaní súd prvého stupňa

vyhlásil uznesenie, ktorým odročil pojednávanie na termín 8. februára 2010 s tým, ţe bude

volaný znalec MUDr. Kamil Mikula a prítomní berú termín pojednávania na vedomie, nebudú

písomne volaní (por. č.l. 50 p.v.). Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by súd prvého stupňa

na prvom pojednávaní neprítomnú opatrovníčku na ďalší termín pojednávania konaného

8. februára 2010 predvolal. Zo zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, ţe opatrovníčka je

na pojednávaní neprítomná, ospravedlnená (z obsahu spisu nevyplýva jej ospravedlnenie ani

vedomosť o pojednávaní) a konštatovanie, ţe lehota podľa bola zachovaná

(por. č.l. 67, 67 p.v.). Termín ďalšieho pojednávania stanovený na 26. februára 2010 bol

zrušený (z obsahu spisu nevyplýva, ţe by o tomto pojednávaní bola opatrovníčka

upovedomená a nebola ani upovedomená o tom, ţe pojednávanie sa neuskutoční). Ďalšie

pojednávanie súd prvého stupňa vytýčil na termín 5. mája 2010, na ktorom konajúci súd

konštatoval neprítomnosť opatrovníčky a jej ospravedlnenie neúčasti (ktoré z obsahu spisu

opäť nevyplýva) a tieţ zachovanie lehoty podľa (por. č.l. 81, p.v.).

Z obsahu spisu však vyplýva, ţe opatrovníčka bola volaná na termín pojednávania

11

stanoveného na „T 10.5.“, pričom nie je moţné zistiť kedy toto predvolanie bolo

opatrovníčkou prevzaté, pretoţe doručenka (tak ako aj všetky predchádzajúce) neobsahuje

deň doručenia zásielky (por. doručenku za č.l. 80). Bolo potrebné tak konštatovať, ţe

opatrovníčka nebola na toto (ale ani na ţiadne iné) pojednávanie riadne predvolaná, pričom

zo zápisnice z pojednávania uskutočneného 5. mája 2010 vyplýva, ţe súd prvého stupňa

na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým pozbavil M. A. spôsobilosti na právne

úkony.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ak súd, napriek tomu, ţe riadne nepredvolal opatrovníčku, ktorú sám ustanovil

účastníčke konania o zbavenie spôsobilosti na právne úkony za účelom bránenia jej práv

a právom chránených záujmov v súdnom konaní na ţiadne pojednávanie, dokonca ani na to,

na ktorom prejednal a rozhodol vec, odňal tejto účastníčke moţnosť konať pred súdom

v zmysle (R 41/2002, R 32/2002). Dovolací súd na tomto mieste

poznamenáva, ţe na veci nič nemení skutočnosť, ţe M. A. na zastupovanie v tomto konaní

sama udelila plnú moc na svoje zastupovanie advokátke.

Odvolací súd, ktorému bola vec predloţená na rozhodnutie o odvolaní M. A. bez

nariadenia pojednávania verejne 10. novembra 2010 vyhlásil rozsudok bez toho, aby sa

spôsobom zastupovania M. A. ustanovenou opatrovníčkou a v celom konaní jej absolútnou

nečinnosťou zaoberal. I keď z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe

„opatrovník odporkyne navrhol rozhodnúť podľa výsledkov znaleckého dokazovania“,

v celom spise sa ţiadne podanie opatrovníčky, ani návrh na spôsob rozhodnutia v predmetnej

veci, nenachádza.

Za tejto skutkovej situácie dovolací súd vzhliadol v postupe súdu prvého stupňa

nesprávnosť, v dôsledku ktorej bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle a na ktorú nesprávnosť neprihliadal ani odvolací súd a tento

nedostatok nenapravil.

12

Spôsobilosť na právne úkony – jej obmedzenie alebo zbavenie, je závaţným zásahom

do súkromného ţivota (por. Matter c. Slovensko, rozsudok z 5. júla 1999, č. 31534/96,

Berková c. Slovensko, rozsudok z 24. marca 2009, č. 67149/01) a uţ samotné začatie konania

o obmedzenie alebo zbavenie spôsobilosti na právne úkony je zásahom do súkromného

ţivota. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto povaţuje za potrebné zdôrazniť všeobecne

platný princíp, podľa ktorého prípadné zásahy do základných ľudských práv a slobôd (čl. 38

ods. 2 Listiny v spojení s ) a teda aj ich obmedzenia musia byť

interpretované reštriktívne a nie extenzívne. Pritom je potrebné najmä rešpektovať zásadu, ţe

pri obmedzení základných práv a slobôd musí byť zachovaná ich podstata a zmysel, a ţe

takéto obmedzenia nesmú byť zneuţívané k iným účelom, ako pre ktoré boli stanovené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe M.

A. bola odňatá moţnosť pred súdom konať v konaní pred súdom prvého stupňa tým, ţe vo

veci prebehli pojednávania bez jej účasti a účasti jej súdom ustanovenej opatrovníčky i keď

k uvedenému postupu neboli splnené zákonné podmienky v zmysle , čím

jej súd neumoţnil zúčastniť sa vykonania dokazovania a vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom. Uvedenému zodpovedá podľa názoru dovolacieho súdu povinnosť súdu umoţniť

účastníkovi konania, aby sa vyjadril ku kaţdému dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý môţe

obsahovať zistenia významné pre rozhodnutie súdu (). K dôkazom vykonaným

bez účasti opatrovníčky, na ktoré súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadal (por. str. 3

odsek 4 rozsudku), patril o.i. aj výsluch znalca uskutočnený na pojednávaní 8. februára 2010,

na ktoré opatrovníčka taktieţ volaná nebola. Pochybenie odvolacieho súdu potom spočívalo

v tom, ţe tak závaţné porušenia práv účastníka konania ponechal celkom bez povšimnutia.

Dovolací súd znovu zdôrazňuje, ţe vzhľadom na absolútnu nečinnosť súdom ustanovenej

opatrovníčky a ignorovanie súdu prvého stupňa jej predvolávania na súdne pojednávanie, na

veci nič nemení skutočnosť, ţe M. A. udelila na svoje zastupovanie osobitnú plnú moc pre

toto konanie advokátke, najmä za situácie, keď práve toto splnomocnenie bolo

navrhovateľkou v konaní opakovane spochybňované.

Dovolací súd povaţoval za dôvodnú aj námietku dovolateľky, ktorá opakovane

namietala potrebu odstránenia nejasnosti, či podanie navrhovateľky zo 17. marca 2009

doručené súdu 19. marca 2009 je potrebné chápať ako návrh na začatie konania, alebo

ako podnet na začatie konania.

13

Dovolací súd totiţ povaţuje za predčasný záver odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení

svojho rozsudku uviedol, ţe podanie navrhovateľky je návrhom na začatie konania,

obsahujúcim okrem všeobecných náleţitostí ( ) aj opísanie rozhodujúcich

skutočností, z ktorých navrhovateľka dospela k záveru o potrebe zbavenia M. A. spôsobilosti

na právne úkony a preto nebola daná potreba postupu podľa ex offo.

Podľa vety prvej , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyţaduje ďalšie náleţitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podľa vety prvej a druhej , konanie sa začína na návrh. Návrh má

okrem všeobecných náleţitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum

narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom

občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy,

na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôţe pripojiť bez svojej viny.

Podľa , ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo

zdravotnícke zariadenie, môţe súd uloţiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predloţil

lekárske vyšetrenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredloţilo

lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie.

Posledne citovaným ustanovením zákonodarca sledoval zabrániť tomu, aby

nedochádzalo k podaniu nedôvodného alebo šikanózneho návrhu, bez opodstatnenia

zasahujúceho do integrity fyzickej osoby.

Ako dôvod na podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

navrhovateľka vo svojom podaní uvádza len to, ţe M. A. nie je schopná posúdiť následky

svojho konania, čo by mohlo viesť k jej zneuţitiu, o čom ako dôkaz prikladá znalecký

posudok, ktorý dal jej syn, J. S., vypracovať prostredníctvom svojho advokáta vzhľadom na

skutočnosť, ţe M. A., 8. apríla 2008 previedla svoju pohľadávku vo výške 67 554,75,-- Sk

s príslušenstvom, na tretiu osobu. Z priloţeného znaleckého posudku však vyplýva, ţe tento

14

bol vypracovaný pre účely iného súdneho konania, a to vedeného na Okresnom súde Košice

I pod sp. zn. , vo veci oprávnenej M. A., nar. X., bytom Domov dôchodcov

Prešov – Cemjata, proti povinnému J. S., bytom P., o vymoţenie 67 554,75,-- Sk

s príslušenstvom (por. č.l. 5).

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom dovolateľky, ţe predmetný návrh nemá zákonom

poţadované náleţitosti, keď z neho nie je moţné zistiť, z akého dôvodu je potrebné

dovolateľku v plnom rozsahu zbaviť spôsobilosti na právne úkony, v akom smere je sebe

alebo svojmu okoliu nebezpečná, čo jej hrozí a pred čím ju treba takýmto postupom chrániť.

Z obsahu návrhu nie je moţné zistiť ţiadne konkrétne skutočnosti o zdravotnom stave M. A.,

na základe ktorých navrhovateľka zvolila daný postup, pričom súd sa ani nepokúsil tento

nedostatok odstrániť a to ani potom, keď v rámci výsluchu navrhovateľka na pojednávaní

uskutočnenom 23. novembra 2009 nevedela konkretizovať dôvody pre ktoré navrhuje svoju

sestru zbaviť spôsobilosti na právne úkony (okrem nesúhlasu s nakladaním majetku – por. č.l.

49). Za tejto situácie bolo potrebné vykonať šetrenie, či podanie zo 17. marca 2009 doručené

súdu 19. marca 2009 je návrhom na začatie konania alebo podnetom na začatie konania.

Podľa výsledku takého šetrenia potom bolo potrebné buď vykonať pokus o odstránenie vád

podania, alebo vydať uznesenie o začatí konania ex offo (, ) a v závislosti

od toho určiť aj okruh účastníkov tohto konania. Bez vyriešenia tejto otázky neboli

splnené predpoklady pre to, aby súd vo veci mohol začať konať a vydať konečné rozhodnutie,

pretoţe nebolo moţné jednoznačne určiť ani okruh účastníkov konania.

Súd v zmysle uvedeného nepostupoval, pričom bolo jeho prvoradou povinnosťou, aby

tento nedostatok návrhu odstránil postupom v zmysle a aţ následne pristúpil

k jeho vecnému prerokovaniu. Dovolací súd pripomína, ţe procesným následkom

nesprávneho, neúplného, alebo nezrozumiteľného podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho

obsahu návrhom na začatie konania ( ) je odmietnutie podania ( ).

Za týchto okolností rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

odvolacieho súdu nie je moţné povaţovať za súladný s ustanovením

(eventuálne ani s ustanovením ). Pokiaľ si súdy neozrejmili obsahovú

stránku návrhu, nemohli primeraným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať na jej

vecnú stránku, teda následne ani na odvolacie námietky odvolateľky v rozhodnutí

odvolacieho súdu a uviesť zákonu zodpovedajúce dôvody, pre ktoré (podľa ich názoru) bolo

15

potrebné návrhu vyhovieť. Súdy niţších stupňov v odôvodnení rozsudkov nedali presvedčivú

a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany najmä

v súvislosti s ich záverom o nutnosti pozbavenia dovolateľky spôsobilosti na právne úkony

v plnom rozsahu. Vychádzajúc z materiálneho poňatia práva na súdnu ochranu je potrebné

uviesť, ţe od uvedenej povinnosti vyplývajúcej z ich nemôţe oslobodiť ani

znenie , ktoré nemoţno aplikovať čisto formálne.

Dovolací súd za dôvodnú povaţuje aj námietku dovolateľky, ţe súdy niţších stupňov

ignorovali jej návrhy na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Dovolací súd dospel

k záveru, ţe pokiaľ dovolateľka uţ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa

poukazovala na to, ţe súd prvého stupňa zamietol jej návrh na doplnenie dokazovania

vykonaním kontrolného znaleckého posudku, pričom s touto odvolacou námietkou, sa

odvolací súd vôbec nezaoberal a to napriek tomu, ţe predmetom konania je zbavenie

spôsobilosti účastníka konania na právne úkony, v ktorom súd zaloţil svoje rozhodnutie

v podstate na jedinom dôkaze, nevysporiadanie sa s touto námietkou odvolacím súdom má za

následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia, keďţe išlo o dôkaz podstatný pre posúdenie

veci prejednávanej, ako bude uvedené ďalej.

Obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je spravidla zaloţené

na odbornom lekárskom posudku. Vzhľadom k tomu, ţe s takýmto posudkom súd môţe len

ťaţko polemizovať, je o to dôleţitejšie, aby návrh na zbavenie spôsobilosti vzhľadom

k závaţnosti takého rozhodnutia pre danú osobu podrobil dôslednému prieskumu.

V prejednávanej veci súd zbavil M. A. spôsobilosti na právne úkony na základe jediného

dôkazu, na ktorom zaloţil svoje rozhodnutie. Aby obmedzenie alebo zbavenie spôsobilosti na

právne úkony bolo primerané sledovanému cieľu (predovšetkým ochrana práv samotného

postihnutého, čo je v danom kontexte bezpochyby legitímny cieľ), musí byť takýto zásah čo

najuţší, t.j. týkajúci sa len tých úkonov, u ktorých je podľa objektívneho znaleckého posudku

zistené, ţe ich daná osoba nie je schopná. Pre začatie konania o obmedzení alebo pozbavení

spôsobilosti na právne úkony musí mať súd k dispozícii presvedčivé dôkazy, ţe daná osoba

nie je schopná sa o seba postarať, čo predstavuje riziko pre práva a záujmy druhých a pre ňu

osobitne. Tieto dôkazy musia byť špecifické, a nie len všeobecnej povahy (X a Y c.

Chorvátsku, rozsudok z 3. novembra 2011, č. 5193/09). V prejedávanej veci k návrhu bol

pripojený znalecký posudok vypracovaný pre účely iného súdneho konania vedeného M. A.

16

proti synovi navrhovateľky a z návrhu navrhovateľky nebolo moţné zistiť ţiadne relevantné

skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu dovolateľky.

Za procesne nesprávny bolo preto potrebné povaţovať postup súdu prvého stupňa,

ktorý ako prvý úkon v rámci dokazovania vyţiadal posudok MUDr. Kamila Mikulu, ktorý

ho písomne vyhotovil 13. apríla 2009 ako znalec z odboru psychiatria a sexuológia (č.l. 37).

Súdom zvolený postup, pri ktorom bol znalecký posudok podaný na samom počiatku konania,

nebol správny, lebo ustanovenému znalcovi neumoţňoval, aby konfrontoval výsledky svojho

odborného vyšetrenia s ostatnými výsledkami dokazovania a aby na základe tejto

konfrontácie mohol bezpečne vysloviť úsudok, do akej miery prejavy duševnej choroby M. A.

vyţadujú jej zbavenie, prípadne obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Pre tento účel mal

súd ešte pred nariadením znaleckého dokazovania obstarať úplné a spoľahlivé skutkové

zistenia o osobných pomeroch vyšetrovanej osoby, pričom nedostatok takých skutkových

zistení nebolo moţné nahradiť posudkom znalca – psychiatra a sexuológa. Skutkové zistenia

o tom, ako sa vyšetrovaná správa v kaţdodennom ţivote, ako sa stará o svoje potreby, ako

hospodári a nakladá s finančnými prostriedkami, ako sa chová v rozmanitých ţivotných

situáciách, však súd pred podaním znaleckého posudku neobstaral. Konštatovanie

zdravotného stavu vyšetrovanej (por. tieţ obsah ústne znalcom predneseného doplnenia

znaleckého posudku na č.l. 67 p.v. aţ 68 p.v), nie je podloţené ţiadnymi svedeckými

výpoveďami a je zaloţené výlučne na osobnom (i keď odbornom) názore znalca.

Konfrontácia záverov znalca o skutkovom zistení obstaranom inými dôkaznými prostriedkami

(napr. výpoveďami svedkov) sa v spise nenachádza. Nie zanedbateľnou skutočnosťou je tieţ

to, ţe znalecký posudok bol vypracovaný bezprostredne po začatí konania (13. apríla 2009),

t.j 12 mesiacov pred rozhodnutím súdu prvého stupňa a 19 mesiacov pred rozhodnutím

odvolacieho súdu. Pritom v záujme objektivity zistenia skutkového stavu bolo vzhľadom

na závaţnosť zásahu do integrity dotknutej osoby a dĺţku konania potrebné vypracovať

kontrolný znalecký posudok tak, ako to dovolateľka v priebehu celého konania navrhovala.

Ak sa potom odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s tak závaţnou, v odvolaní

namietanou otázkou vôbec nevysporiadal, nedal na ňu ţiadnu vysvetľujúcu odpoveď prečo

nebolo potrebné v konaní vypracovať kontrolný znalecký posudok, zaťaţil svoje konanie

vadou podľa

So zreteľom na vyššie uvedené a skutočnosť, ţe konanie bolo zaťaţené vadou konania

v zmysle § 237 písm. f/ Os.p. dovolací súd zrušil potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu

17

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na uvedené sa nezaoberal

vecnou správnosťou zrušeného rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. augusta 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová