Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
464/385441.16fd11.pdf
PDF · 273.1 KB
No categories available
6Sžf/49/2011
Najvyšší súd 6Sžf/49/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci žalobcu: P. I., s.r.o. so sídlom G. X., B., IČO: X., zastúpený
JUDr. V. Š., advokátom, so sídlom N. o. X., B., proti žalovanému: Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 13509/09-I/4 zo dňa
29.6.2009, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.7.2011,
č. k. 1S 141/2009-40, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 28.7.2011, č. k. 1S 141/2009-40, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.7.2011, č. k. 1S 141/2009-40 podľa
ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou
sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2009, č. 13509/09-I/4, ktorým v zmysle ust. § 14 ods. 7 aţ 9
zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 528/2008 Z. z.“) zamietla ţiadosť
ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti o nenávratný finančný príspevok
(ďalej len „NFP“) prijatej dňa 1.12.2008 pre opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţania
pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory
podnikania ako nedôvodnú a potvrdila rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR o neschválení ţiadosti o NFP zo dňa 7.4.2009. Ţalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postupu mu predchádzajúceho,
oboznámiac sa s administratívnym spisom dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie
ţalovaného a postup mu predchádzajúci je v súlade so zákonom, vyhodnotiac námietky
ţalobcu ako nedôvodné, ktoré neodôvodňujú zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd rozhodnutie ţalovaného povaţoval v zmysle ust. § 244 ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 247 ods. 1 a s § 248 O.s.p. za preskúmateľné súdom, a to z dôvodu, ţe súdnemu
prieskumu v zásade podliehajú všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa
rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb s dôrazom na princíp
negatívnej enumerácie, na ktorom je správne súdnictvo vybudované.
Zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného krajský súd posudzoval v intenciách
ustanovení § 12 ods. 2, 4 zákona č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 14 ods. 5, písm. f/ uvedeného
zákona.
Krajský súd konštatoval, ţe zákon č. 528/2008 Z. z. umoţňuje štatutárnemu orgánu
riadiaceho orgánu zrušiť rozhodnutie o neschválení ţiadosti iba v prípade, ak sa toto
rozhodnutie vydalo v rozpore s výberovými kritériami a nie z dôvodu nepreskúmateľnosti.
Ďalej konštatoval, ţe v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného je jednoznačne uvedené,
ţe dôvodom neschválenia ţiadosti bolo nedosiahnutie minimálneho počtu bodov v rámci
odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenie hodnotiacich a výberových kritérií v súlade
s podmienkami ustanovenými vo výzve, s poukazom na to, ţe v odôvodnení je tieţ uvedené,
ţe pri odbornom hodnotení ţiadosti získal ţalobca priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím
nedosiahol poţadovanú minimálnu hodnotu získaných bodov stanovených v podmienkach
výzvy.
Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie v preskúmavanej veci bolo v súlade
so zákonom, keď správne orgány uviedli dôvod neschválenia ţiadosti, prečo neboli splnené
výberové kritériá a ktoré výberové kritérium nebolo splnené a aký celkový počet bodov
ţalobca dosiahol, s poukazom na ust. § 12 ods. 4, zákona č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 14
ods. 5 písm. f/ tohto zákona, majúc za to, ţe mechanizmus výpočtu bodov vrátane stanovenia
hodnotiacich kritérií bol súčasťou zverejnenej Výzvy na predkladanie ţiadosti o nenávratný
finančný príspevok a teda bol ţalobcovi sprístupnený. Neakceptoval argumentácie ţalobcu,
zastávajúc názor, ţe prvostupňový správny orgán i ţalovaný postupovali v súlade
so zákonom, keď neschválili ţiadosť ţalobcu o nenávratný finančný príspevok z dôvodu, ţe
ţalobca nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti
a nenaplnenie hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami stanovenými
vo výzve, keďţe ţalobca získal priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím nedosiahol
poţadovanú minimálnu hodnotu počtu získaných bodov.
Krajský súd o trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe
neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca.
Ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, ţe ţalobou napadnuté
rozhodnutie zruší a ţalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania
v sume 884,28 €.
Z dôvodov odvolania vyplýva, ţe ţalobca predovšetkým namietol nesprávny právny
názor krajského súdu, ţe poţiadavka riadneho odôvodnenia vyplýva iba zo správneho
poriadku a teda pokiaľ ust. § 14 ods. 5 písm. f/ zák. č. 528/2008 Z. z. ukladá bez bliţšej
špecifikácie povinnosť rozhodnutie odôvodniť, odôvodnenie môţe byť veľmi stručné
a fakticky nemusí nič odôvodňovať. Ţalobca vyslovil názor, ţe účelom odôvodnenia
rozhodnutia je oznámiť účastníkom konania jeho dôvody a to za účelom presvedčivosti a tieţ,
aby bolo účastníkom konania umoţnené rozhodnutie efektívne napadnúť a argumentovať voči
nemu. Tvrdil, ţe nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dôvodom na jeho
zrušenie v odvolacom konaní. Dôvodil, ţe právo na riadne odôvodnenie vyplýva z práva
na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu 4Cdo 171/2005, podľa ktorého treba za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Ţalobca povaţoval prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďţe
neobsahovalo relevantné odôvodnenie (§ 14 ods. 5 písm. f/ zák. č. 528/2008 Z. z.), ale iba
konštatáciu o nedosiahnutí poţadovaného počtu bodov bez bliţšieho vysvetlenia.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby odvolací súd
odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodnutie krajského súdu potvrdil.
Z dôvodov vyjadrenia vyplýva, ţe ţalovaný rozhodnutie krajského súdu povaţoval
za vecne správne. Odmietol záver ţalobcu, ktorý vyvodil z odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu ohľadne charakteru odôvodnenia, ţe môţe byť veľmi stručné a fakticky
nemusí nič vysvetľovať. Upriamil pozornosť na samotný text odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu, z ktorého je zrejmé, ţe správne orgány v odôvodnení rozhodnutia uviedli
konkrétne dôvody neschválenia ţiadosti, čo povaţoval aj samotný ţalovaný za súladne
so zákonom č. 528/2008 Z. z. a zadosť ust. § 14 ods. 5 písm. f/ citovaného zákona. Uviedol,
ţe taktieţ nemohlo dôjsť k porušeniu ţalobcovho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
SR, pretoţe rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a ţalobca mal zákonnú moţnosť brániť sa,
ktorú aj vyuţil. Za mylný povaţoval aj záver ţalobcu o dôvodnosti zrušenia prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu v odvolacom konaní, ak je nedostatočne odôvodnené, pretoţe
v zmysle ust. § 12 ods. 4 citovaného zákona sa na konanie podľa ust. § 14 nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem ust. § 24, 25 a 27 a podľa ust. § 14 ods. 7
cit. zákona k zrušeniu rozhodnutia môţe dôjsť len v prípade, keď sa rozhodnutie
o neschválení ţiadosti vydalo v rozpore s výberovými kritériami, nie z dôvodu
nepreskúmateľnosti, vysloviac názor, ţe iný postup by bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Zastával názor, ţe z dôvodu, ţe ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti
moţno podať len proti posúdeniu splnenia výberových kritérií, ktorými v tomto prípade bolo
dosiahnutie v rámci odborného hodnotenia aspoň minimálne stanovený počet bodov, t.j. 70%,
a zároveň dosiahnutie minimálneho počtu bodov stanovených za hodnotiace kritériá,
t.j. 50%, ku ktorým sa ministerstvo práce v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadrilo a teda
uviedol dôvod, prečo neboli splnené výberové kritériá a ktoré výberové kritérium nebolo
splnené. Záverom skonštatoval, ţe mechanizmus výpočtu bodov vrátane stanovenia
hodnotiacich kritérií bol súčasťou zverejnenej výzvy a teda bol k dispozícii ţalobcovi
a súčasne, ţe zákon č. 528/2008 Z. z. neumoţňuje podať ţiadosť o preskúmanie splnenia
hodnotiacich kritérií.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe
odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím
správneho orgánu prvého stupňa a súčasne ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný zamietol ţiadosť ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia
o neschválení ţiadosti o nenávratný finančný príspevok („NFP“) prijatej dňa 1.12.2008
pre opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia
adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania ako nedôvodnú a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o neschválení ţiadosti o NFP zo dňa 7.4.2009, a preto odvolací súd
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať,
či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či vo veci dostatočne zistil skutkový stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu
súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy
(správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245
ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá, O.s.p.).
Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd v predmetnej veci preskúmaval zákonnosť rozhodnutia a postupu
ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou
o neschválení ţiadosti ţalobcu o nenávratný finančný príspevok v zmysle ustanovení zákona
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.
Z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis, odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa ţiadosťou zo dňa 28.8.2008 domáhal
priznania nenávratného finančného príspevku, keď reagoval na výzvu na predkladanie
ţiadosti o nenávratný finančný príspevok (Schéma pomoci de minimis) vyhlásenú dňa
28.8.2008 Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a SIA v rámci
prioritnej osi 1. Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţania
pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory
podnikania operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
Po posúdení splnenia stanovených kritérií Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR vydalo dňa 7.4.2009 rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi – ţalobcovi v zmysle ust. §§ 14
a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. neschválil ţiadosť o nenávratný finančný príspevok
s odôvodnením, ţe ţiadateľ nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného
hodnotenia ţiadosti a nenaplnenia hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami
stanovenými vo výzve.
Ţalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu ţiadosť o zrušenie rozhodnutia, ktorou
namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok
dôvodov. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodnutím zo dňa 29.6.2009,
č. 13509/09-I/4 (rozhodnutie napadnuté ţalobou) uvedenú ţiadosť ţalobcu zamietla ako
neodôvodnenú a prvostupňové rozhodnutie o neschválení ţiadosti o NFP zo dňa 7.4.2009
potvrdila.
Podľa § 1 zákona č. 528/2008 Z. z., tento zákon upravuje v oblasti systému riadenia
a kontroly pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len "pomoc")
a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len "podpora") a v oblasti
ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len "ochrana finančných
záujmov").
Podľa ust. § 12 ods. 1, 2, 4 zákona č. 528/2008 Z. z. pomoc a podpora sa poskytuje
na základe zmluvy uzavretej so ţiadateľom, ktorého ţiadosť bola schválená v konaní
o ţiadosti.
Na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok.
Na konanie podľa § 14 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) okrem
ustanovení § 24, 25 a 27 všeobecného predpisu o správnom konaní.
Podľa ust. § 13 ods. 1, 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ţiadosť podáva ţiadateľ riadiacemu
orgánu na základe vyhlásenej výzvy. Riadiaci orgán vyhlási výzvu zverejnením na svojej
internetovej stránke.
Výzva obsahuje podmienky poskytnutia pomoci a podpory, ktorými sú:
a) oprávnenosť ţiadateľa, b) oprávnenosť partnera, ak sa partner spolupodieľa na príprave
projektu a realizácii projektu, c) oprávnenosť aktivít realizácie projektu, d) oprávnenosť
výdavkov realizácie projektu, e) oprávnenosť miesta realizácie projektu, f) časová
oprávnenosť realizácie projektu, g) kritériá pre výber projektov, ktoré zahŕňajú
1. hodnotiace kritériá, 2. výberové kritériá, h) oprávnenosť cieľovej skupiny, i) podmienky
určené v schéme štátnej pomoci alebo schéme de minimis, ak je poskytovanie pomoci alebo
podpory poskytnutím štátnej pomoci alebo pomoci de minimis, j) ďalšie podmienky
poskytnutia pomoci alebo podpory.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7 zákona č. 528/2008 Z. z. konanie o ţiadosti sa
začína doručením ţiadosti riadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5.
Riadiaci orgán môţe zriadiť výberovú komisiu ako svoj poradný orgán v konaní
o ţiadosti. Zloţenie, úlohy a spôsob rokovania výberovej komisie upravia štatút a rokovací
poriadok, ktoré schvaľuje riadiaci orgán.
Riadiaci orgán rozhodne o schválení ţiadosti alebo neschválení ţiadosti.
Písomné rozhodnutie o schválení ţiadosti alebo písomné rozhodnutie o neschválení
ţiadosti obsahuje a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) názov alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo ţiadateľa, ak bolo pridelené, c) dátum vydania
rozhodnutia, odtlačok pečiatky riadiaceho orgánu, podpis oprávnenej osoby s uvedením jej
mena, priezviska a funkcie, d) označenie ţiadosti, ktorá bola predmetom konania, e) výrok
o schválení ţiadosti alebo neschválení ţiadosti; výrok o schválení ţiadosti obsahuje najmä
výšku schválenej pomoci alebo podpory, f) odôvodnenie, g) poučenie o tom, ţe nie je moţné
podať ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o schválení ţiadosti, h) poučenie o moţnosti podať
ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti.
Ţiadateľ môţe podať ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti.
Ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o nechválení ţiadosti moţno podať len proti posúdeniu
splnenia výberových kritérií. Ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti
musí byť odôvodnená a podaná riadiacemu orgánu, ktorý rozhodnutie o neschválení ţiadosti
vydal, do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia
o neschválení ţiadosti nespĺňa podmienky ustanovené týmto odsekom, riadiaci orgán ţiadosť
odmietne. Odmietnutie ţiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti je konečné.
O ţiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti rozhoduje štatutárny
orgán riadiaceho orgánu. Ak sa toto rozhodnutie vydalo v rozpore s výberovými
kritériami, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto
rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie zmení alebo zruší, a súčasne rozhodne o schválení
žiadosti alebo neschválení žiadosti. Ak nie je splnená podmienka podľa tohto odseku,
štatutárny orgán riadiaceho orgánu ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, ţe
správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade so zákonom č. 528/2008
Z. z., prvostupňový správny orgán vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov
relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré
ţiadosti ţalobcu o nenávratný finančný príspevok nevyhovel, ţalovaný správny orgán sa
s námietkami ţalobcu vznesenými v jeho ţiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia
vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, z ktorých dôvodov rozhodnutie ţalovaného
správneho orgánu je treba povaţovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa
rozhodol vo veci zákonne, keď ţalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne ako krajský súd povaţuje preskúmavané
rozhodnutie ţalovaného za súladné zo zákonom a dostatočne odôvodnené na to, aby dalo
účastníkovi odpoveď na skutkové a právne významné otázky a to všetko v medziach zákona
č. 528/2008 Z. z., ktorý upravuje konanie o ţiadosti na poskytnutie NFP. V samotnej výzve
podľa ust. § 13 citovaného zákona musia byť okrem iného uvedené kritériá pre výber
projektov, ktoré jednak zahŕňajú hodnotiace kritériá a jednak výberové kritériá, pričom
uvedené skutočnosti sú k dispozícii ţiadateľom na internetovej stránke vyhlasovateľa –
riadiaceho orgánu. V konaní o ţiadosti riadiaci orgán zisťuje splnenie podmienok poskytnutia
pomoci a podpory určené vo výzve a preverí súlad dokumentov predloţených na základe
výzvy s osobitnými predpismi, pričom si môţe zriadiť výberovú komisiu ako svoj poradný
orgán v konaní o ţiadosti. Riadiaci orgán rozhoduje o ţiadosti rozhodnutím, ktoré musí mať
obsahové a formálne náleţitosti uvedené v ust. § 14 ods. 5 citovaného zákona. Pôsobnosť
všeobecného predpisu o správnom konaní je vylúčená okrem postupu pri doručovaní
rozhodnutí do vlastných rúk a pri počítaní lehôt.
Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, ţe Ministerstvo práce, sociálnych veci
a rodiny SR ako príslušný riadiaci orgán podľa zákona č. 528/2008 Z. z. zverejnilo
na internetovej stránke Výzvu na predkladanie ţiadosti o nenávratný finančný príspevok,
v ktorej boli uvedené kritériá pre výber projektov, zahŕňajúce hodnotiace kritériá a kritériá
na posúdenie splnenia podmienok kritérií uvedených vo Výzve. Pre posúdenie ţiadosti
10 6Sţf/49/2011
si zabezpečilo vypracovanie odborného hodnotiaceho posudku, z ktorého je zrejmé, ţe
ţiadateľ – ţalobca dosiahol 113,5 bodov a nevyhovel kritériám odborného hodnotenia ţiadosti
o nenávratný finančný príspevok a neodporúča sa výberovej komisii schváliť predloţenú
ţiadosť o nenávratný finančný príspevok.
Ţalobca vo svojom odvolaní namietol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
podľa jeho názoru neobsahovalo relevantné skutočnosti, ale iba konštatáciu o nedosiahnutí
poţadovaného počtu bodov bez bliţšieho vysvetlenia, na základe čoho ho povaţuje
za nepreskúmateľné. Uţ v samotnej ţiadosti o zrušenie rozhodnutia o nechválení ţiadosti
o NFP ţalobca (t.j. opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu) uviedol, ţe
rozhodnutie neobsahovalo ţiadnu zmienku o posúdení (spôsobe posúdenia) splnenia
výberových kritérií, na základe čoho nemá moţnosť efektívne namietať vady rozhodnutia
a doţadovať sa ich odstránenia.
Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, ţe všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho a dovolacieho), ktoré stručne jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04,
III. ÚS 25/06, IV. ÚS 301/09). Vychádzajúc z uvedeného názoru ústavného súdu
odôvodnenie rozhodnutia súdu ako aj správneho orgánu musí dať odpoveď na zásadné otázky
týkajúce sa predmetu konania. Zásadnou otázkou pre schválenie ţiadosti o nenávratný
finančný príspevok v danom prípade bolo, či ţiadateľ splnil kritériá v súlade s podmienkami
uvedenými vo výzve vyhlasovateľa v zmysle ich bodového ohodnotenia. Zo skutkových
zistení pritom vyplýva, ţe ţalobca nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného
hodnotenia.
Z uvedených dôvodov nemoţno súhlasiť s tvrdením ţalobcu, ţe prvostupňové
rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa je zrejmé, ţe neschválila jeho ţiadosť o nenávratný finančný príspevok, pretoţe
nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenia
hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami stanovenými vo výzve. Kritériá
11 6Sţf/49/2011
a mechanizmus ich hodnotenia boli ţalobcovi pritom známe, keďţe boli súčasťou Výzvy
uverejnenej na internetovej stránke vyhlasovateľa.
Vzhľadom k uvedenému druhostupňový správny orgán postupoval v súlade
so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil,
zdôrazniac v odôvodnení svojho rozhodnutia, ţe dôvodom neschválenia ţiadosti bolo
nedosiahnutie minimálneho počtu bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti
a nenaplnenie hodnotiacich kritérií a výberových kritérií v súlade s podmienkami
stanovenými vo výzve, keď prieskumom bolo zistené, ţe pri odbornom hodnotení získal
ţiadateľ priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím nedosiahol poţadovanú minimálnu hodnotu
počtu získaných bodov stanovených v podmienkach výzvy. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia
správneho orgánu nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné, pretoţe netrpí nedostatkom
skutkových a právnych dôvodov, keďţe v súlade so zákonnou úpravou skutkové ako i právne
dôvody nepriznania NFP uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu
prvého stupňa nebolo by ani účelné, pokiaľ by správny orgán v odôvodnení svojho
rozhodnutia objasňoval spôsob posúdenia splnenia výberových kritérií, pretoţe hodnotiace
kritériá ako i výberové kritériá boli súčasťou výzvy a boli ţalobcovi známe, pričom samotné
bodové hodnotenie sa priraďovalo na základe objektívne overiteľných kritérií a nešlo
o samovoľný myšlienkový pochod hodnotiteľov vymykajúcich sa z rámca hodnotiacich
kritérií. Faktom však ostáva skutočnosť, ţe ţalobca nedosiahol v rámci odborného hodnotenia
minimálnu hodnotu počtu získaných bodov stanovených v podmienkach výzvy, kde bolo
pre podporu ţiadosti o NFP nevyhnutné, aby hodnotená ţiadosť dosiahla minimálne 50%
bodov v rámci kaţdej skupiny kritérií, a zároveň aby dosiahla minimálne 70% z celkového
počtu bodov. V kontexte vyššie uvedenom sa aj námietka ohľadne porušenia čl. 46 Ústavy SR
v súvislosti s nedostatočným odôvodnením javí ako nedôvodná.
Senát odvolacieho súdu súčasne dáva do pozornosti, ţe podľa ust. § 12 ods. 2 zákona
č. 528/2008 Z. z. na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok. Uvedenou právnou
normou zákonodarca zveril riadiacemu orgánu v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. právomoc
rozhodnúť o pomoci a podpore formou nenávratného finančného príspevku ţiadateľovi
výlučne na základe vlastnej úvahy postupom zákonom stanoveným. Súd v rámci súdneho
prieskumu nemá dostatok právomoci v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. posudzovať zákonnosť
rozhodnutia vydaného správnym orgánom v medziach povolenej úvahy a súd preskúmava iba,
či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
12 6Sţf/49/2011
Senát odvolacieho súdu v danej súvislosti dáva taktieţ do pozornosti, ţe správny súd
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa
v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú
pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej
procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia
vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd
pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje,
či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pokiaľ
zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodovanie o určitých otázkach
na základe správneho uváţenia, neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí (podľa
Občianskeho súdneho poriadku) vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho
orgánu, pretoţe by vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci.
Podľa judikatúry ústavného súdu, keď štátne orgány konajú v súlade s platným
a účinným právnym predpisom, nemôţe týmto ich postupom dôjsť k porušeniu základného
práva na spravodlivé súdne konanie (II. ÚS 197/07). Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010 konštatoval, ţe úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych
otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval,
ţe treba vziať do úvahy, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý
posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré právne normy
citoval, zdôraznil, ţe vo svojej judikatúre uvádza, ţe obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto
základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,
III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka
konania doţadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
Vzhľadom na uvedené senát odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa
v súlade so zákonom preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného
13 6Sţf/49/2011
a nepochybil, keď konštatoval, ţe nezistil ani rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol
logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania.
Súčasne senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, ţe v danom prípade išlo o rozhodnutia správnych
orgánov vydaných na základe správnej úvahy (správne uváţenie), a preto súd je oprávnený
ich preskúmať v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. iba v rozsahu, či takéto rozhodnutia nevybočili
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzujúc účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia, s tým, ţe pokiaľ je zákonom zaloţené voľné uváţenie správneho orgánu
o veciach rozhodovania o ţiadosti o nenávratný finančný príspevok, toto uváţenie nemôţe
súd nahradiť svojím vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť a vhodnosť vydaného
rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti
rozsudku súdu prvého stupňa povaţoval za nedôvodné.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. potvrdil
stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1
veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
Ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebol úspešný.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 22. augusta 2012
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu
Peter Szimeth
14 6Sţf/49/2011