Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/49/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: P. I., s.r.o. so sídlom G. X., B., IČO: X., zastúpený

JUDr. V. Š., advokátom, so sídlom N. o. X., B., proti žalovanému: Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 13509/09-I/4 zo dňa

29.6.2009, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.7.2011,

č. k. -40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 28.7.2011, č. k. -40, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.7.2011, č. k. -40 podľa

ust. (ďalej len „“) zamietol ţalobu, ktorou

sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny

2

Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2009, č. 13509/09-I/4, ktorým v zmysle ust. § 14 ods. 7 aţ 9

o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva platnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) zamietla ţiadosť

ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti o nenávratný finančný príspevok

(ďalej len „NFP“) prijatej dňa 1.12.2008 pre opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţania

pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory

podnikania ako nedôvodnú a potvrdila rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny SR o neschválení ţiadosti o NFP zo dňa 7.4.2009. Ţalobcovi náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postupu mu predchádzajúceho,

oboznámiac sa s administratívnym spisom dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

ţalovaného a postup mu predchádzajúci je v súlade so zákonom, vyhodnotiac námietky

ţalobcu ako nedôvodné, ktoré neodôvodňujú zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd rozhodnutie ţalovaného povaţoval v zmysle ust.

v spojení s a s za preskúmateľné súdom, a to z dôvodu, ţe súdnemu

prieskumu v zásade podliehajú všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa

rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb s dôrazom na princíp

negatívnej enumerácie, na ktorom je správne súdnictvo vybudované.

Zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného krajský súd posudzoval v intenciách

ustanovení , v spojení s , uvedeného

zákona.

Krajský súd konštatoval, ţe umoţňuje štatutárnemu orgánu

riadiaceho orgánu zrušiť rozhodnutie o neschválení ţiadosti iba v prípade, ak sa toto

rozhodnutie vydalo v rozpore s výberovými kritériami a nie z dôvodu nepreskúmateľnosti.

Ďalej konštatoval, ţe v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného je jednoznačne uvedené,

ţe dôvodom neschválenia ţiadosti bolo nedosiahnutie minimálneho počtu bodov v rámci

odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenie hodnotiacich a výberových kritérií v súlade

s podmienkami ustanovenými vo výzve, s poukazom na to, ţe v odôvodnení je tieţ uvedené,

ţe pri odbornom hodnotení ţiadosti získal ţalobca priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím

nedosiahol poţadovanú minimálnu hodnotu získaných bodov stanovených v podmienkach

výzvy.

3

Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie v preskúmavanej veci bolo v súlade

so zákonom, keď správne orgány uviedli dôvod neschválenia ţiadosti, prečo neboli splnené

výberové kritériá a ktoré výberové kritérium nebolo splnené a aký celkový počet bodov

ţalobca dosiahol, s poukazom na ust. , v spojení s

ods. 5 písm. f/ tohto zákona, majúc za to, ţe mechanizmus výpočtu bodov vrátane stanovenia

hodnotiacich kritérií bol súčasťou zverejnenej Výzvy na predkladanie ţiadosti o nenávratný

finančný príspevok a teda bol ţalobcovi sprístupnený. Neakceptoval argumentácie ţalobcu,

zastávajúc názor, ţe prvostupňový správny orgán i ţalovaný postupovali v súlade

so zákonom, keď neschválili ţiadosť ţalobcu o nenávratný finančný príspevok z dôvodu, ţe

ţalobca nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti

a nenaplnenie hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami stanovenými

vo výzve, keďţe ţalobca získal priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím nedosiahol

poţadovanú minimálnu hodnotu počtu získaných bodov.

Krajský súd o trovách konania rozhodol podľa tak, ţe

neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca.

Ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, ţe ţalobou napadnuté

rozhodnutie zruší a ţalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania

v sume 884,28 €.

Z dôvodov odvolania vyplýva, ţe ţalobca predovšetkým namietol nesprávny právny

názor krajského súdu, ţe poţiadavka riadneho odôvodnenia vyplýva iba zo správneho

poriadku a teda pokiaľ ust. ukladá bez bliţšej

špecifikácie povinnosť rozhodnutie odôvodniť, odôvodnenie môţe byť veľmi stručné

a fakticky nemusí nič odôvodňovať. Ţalobca vyslovil názor, ţe účelom odôvodnenia

rozhodnutia je oznámiť účastníkom konania jeho dôvody a to za účelom presvedčivosti a tieţ,

aby bolo účastníkom konania umoţnené rozhodnutie efektívne napadnúť a argumentovať voči

nemu. Tvrdil, ţe nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dôvodom na jeho

zrušenie v odvolacom konaní. Dôvodil, ţe právo na riadne odôvodnenie vyplýva z práva

na inú právnu ochranu podľa SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu , podľa ktorého treba za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Ţalobca povaţoval prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďţe

4

neobsahovalo relevantné odôvodnenie ( ), ale iba

konštatáciu o nedosiahnutí poţadovaného počtu bodov bez bliţšieho vysvetlenia.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby odvolací súd

odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodnutie krajského súdu potvrdil.

Z dôvodov vyjadrenia vyplýva, ţe ţalovaný rozhodnutie krajského súdu povaţoval

za vecne správne. Odmietol záver ţalobcu, ktorý vyvodil z odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu ohľadne charakteru odôvodnenia, ţe môţe byť veľmi stručné a fakticky

nemusí nič vysvetľovať. Upriamil pozornosť na samotný text odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu, z ktorého je zrejmé, ţe správne orgány v odôvodnení rozhodnutia uviedli

konkrétne dôvody neschválenia ţiadosti, čo povaţoval aj samotný ţalovaný za súladne

so a zadosť ust. citovaného zákona. Uviedol,

ţe taktieţ nemohlo dôjsť k porušeniu ţalobcovho práva na súdnu ochranu podľa

SR, pretoţe rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a ţalobca mal zákonnú moţnosť brániť sa,

ktorú aj vyuţil. Za mylný povaţoval aj záver ţalobcu o dôvodnosti zrušenia prvostupňového

rozhodnutia správneho orgánu v odvolacom konaní, ak je nedostatočne odôvodnené, pretoţe

v zmysle ust. § 12 ods. 4 citovaného zákona sa na konanie podľa ust. § 14 nevzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní okrem ust. § 24, 25 a 27 a podľa ust. § 14 ods. 7

cit. zákona k zrušeniu rozhodnutia môţe dôjsť len v prípade, keď sa rozhodnutie

o neschválení ţiadosti vydalo v rozpore s výberovými kritériami, nie z dôvodu

nepreskúmateľnosti, vysloviac názor, ţe iný postup by bol v rozpore s SR.

Zastával názor, ţe z dôvodu, ţe ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti

moţno podať len proti posúdeniu splnenia výberových kritérií, ktorými v tomto prípade bolo

dosiahnutie v rámci odborného hodnotenia aspoň minimálne stanovený počet bodov, t.j. 70%,

a zároveň dosiahnutie minimálneho počtu bodov stanovených za hodnotiace kritériá,

t.j. 50%, ku ktorým sa ministerstvo práce v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadrilo a teda

uviedol dôvod, prečo neboli splnené výberové kritériá a ktoré výberové kritérium nebolo

splnené. Záverom skonštatoval, ţe mechanizmus výpočtu bodov vrátane stanovenia

hodnotiacich kritérií bol súčasťou zverejnenej výzvy a teda bol k dispozícii ţalobcovi

a súčasne, ţe neumoţňuje podať ţiadosť o preskúmanie splnenia

hodnotiacich kritérií.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

5

podaného odvolania ( v spojení vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, ţe

odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím

správneho orgánu prvého stupňa a súčasne ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný zamietol ţiadosť ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia

o neschválení ţiadosti o nenávratný finančný príspevok („NFP“) prijatej dňa 1.12.2008

pre opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia

adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania ako nedôvodnú a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie o neschválení ţiadosti o NFP zo dňa 7.4.2009, a preto odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce

najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami

uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy (§ a nasl.) je posudzovať,

či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či vo veci dostatočne zistil skutkový stav, či konal v súčinnosti

s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho

orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu

súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené

procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,

6

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy

(správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245

ods. 2 ). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (, veta prvá, ).

Podľa , veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd v predmetnej veci preskúmaval zákonnosť rozhodnutia a postupu

ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou

o neschválení ţiadosti ţalobcu o nenávratný finančný príspevok v zmysle ustanovení zákona

č.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa.

Z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis, odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa ţiadosťou zo dňa 28.8.2008 domáhal

priznania nenávratného finančného príspevku, keď reagoval na výzvu na predkladanie

ţiadosti o nenávratný finančný príspevok (Schéma pomoci de minimis) vyhlásenú dňa

28.8.2008 Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a SIA v rámci

prioritnej osi 1. Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţania

7

pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory

podnikania operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Po posúdení splnenia stanovených kritérií Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

SR vydalo dňa 7.4.2009 rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi – ţalobcovi v zmysle ust. §§ 14

a nasl. neschválil ţiadosť o nenávratný finančný príspevok

s odôvodnením, ţe ţiadateľ nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného

hodnotenia ţiadosti a nenaplnenia hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami

stanovenými vo výzve.

Ţalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu ţiadosť o zrušenie rozhodnutia, ktorou

namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok

dôvodov. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodnutím zo dňa 29.6.2009,

č. 13509/09-I/4 (rozhodnutie napadnuté ţalobou) uvedenú ţiadosť ţalobcu zamietla ako

neodôvodnenú a prvostupňové rozhodnutie o neschválení ţiadosti o NFP zo dňa 7.4.2009

potvrdila.

Podľa , tento zákon upravuje v oblasti systému riadenia

a kontroly pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len "pomoc")

a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len "podpora") a v oblasti

ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len "ochrana finančných

záujmov").

Podľa ust. , , pomoc a podpora sa poskytuje

na základe zmluvy uzavretej so ţiadateľom, ktorého ţiadosť bola schválená v konaní

o ţiadosti.

Na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok.

Na konanie podľa § 14 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon

č. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) okrem

ustanovení § 24, 25 a 27 všeobecného predpisu o správnom konaní.

Podľa ust. , , ţiadosť podáva ţiadateľ riadiacemu

orgánu na základe vyhlásenej výzvy. Riadiaci orgán vyhlási výzvu zverejnením na svojej

internetovej stránke.

Výzva obsahuje podmienky poskytnutia pomoci a podpory, ktorými sú:

a) oprávnenosť ţiadateľa, b) oprávnenosť partnera, ak sa partner spolupodieľa na príprave

8

projektu a realizácii projektu, c) oprávnenosť aktivít realizácie projektu, d) oprávnenosť

výdavkov realizácie projektu, e) oprávnenosť miesta realizácie projektu, f) časová

oprávnenosť realizácie projektu, g) kritériá pre výber projektov, ktoré zahŕňajú

1. hodnotiace kritériá, 2. výberové kritériá, h) oprávnenosť cieľovej skupiny, i) podmienky

určené v schéme štátnej pomoci alebo schéme de minimis, ak je poskytovanie pomoci alebo

podpory poskytnutím štátnej pomoci alebo pomoci de minimis, j) ďalšie podmienky

poskytnutia pomoci alebo podpory.

Podľa ust. , , , , , konanie o ţiadosti sa

začína doručením ţiadosti riadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5.

Riadiaci orgán môţe zriadiť výberovú komisiu ako svoj poradný orgán v konaní

o ţiadosti. Zloţenie, úlohy a spôsob rokovania výberovej komisie upravia štatút a rokovací

poriadok, ktoré schvaľuje riadiaci orgán.

Riadiaci orgán rozhodne o schválení ţiadosti alebo neschválení ţiadosti.

Písomné rozhodnutie o schválení ţiadosti alebo písomné rozhodnutie o neschválení

ţiadosti obsahuje a) označenie riadiaceho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) názov alebo

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo ţiadateľa, ak bolo pridelené, c) dátum vydania

rozhodnutia, odtlačok pečiatky riadiaceho orgánu, podpis oprávnenej osoby s uvedením jej

mena, priezviska a funkcie, d) označenie ţiadosti, ktorá bola predmetom konania, e) výrok

o schválení ţiadosti alebo neschválení ţiadosti; výrok o schválení ţiadosti obsahuje najmä

výšku schválenej pomoci alebo podpory, f) odôvodnenie, g) poučenie o tom, ţe nie je moţné

podať ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o schválení ţiadosti, h) poučenie o moţnosti podať

ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti.

Ţiadateľ môţe podať ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti.

Ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o nechválení ţiadosti moţno podať len proti posúdeniu

splnenia výberových kritérií. Ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti

musí byť odôvodnená a podaná riadiacemu orgánu, ktorý rozhodnutie o neschválení ţiadosti

vydal, do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia

o neschválení ţiadosti nespĺňa podmienky ustanovené týmto odsekom, riadiaci orgán ţiadosť

odmietne. Odmietnutie ţiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti je konečné.

O ţiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti rozhoduje štatutárny

orgán riadiaceho orgánu. Ak sa toto rozhodnutie vydalo v rozpore s výberovými

kritériami, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto

rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie zmení alebo zruší, a súčasne rozhodne o schválení

9

žiadosti alebo neschválení žiadosti. Ak nie je splnená podmienka podľa tohto odseku,

štatutárny orgán riadiaceho orgánu ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti

zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, ţe

správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade so

Z. z., prvostupňový správny orgán vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov

relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré

ţiadosti ţalobcu o nenávratný finančný príspevok nevyhovel, ţalovaný správny orgán sa

s námietkami ţalobcu vznesenými v jeho ţiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia

vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, z ktorých dôvodov rozhodnutie ţalovaného

správneho orgánu je treba povaţovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa

rozhodol vo veci zákonne, keď ţalobu zamietol podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne ako krajský súd povaţuje preskúmavané

rozhodnutie ţalovaného za súladné zo zákonom a dostatočne odôvodnené na to, aby dalo

účastníkovi odpoveď na skutkové a právne významné otázky a to všetko v medziach zákona

č. , ktorý upravuje konanie o ţiadosti na poskytnutie NFP. V samotnej výzve

podľa ust. § 13 citovaného zákona musia byť okrem iného uvedené kritériá pre výber

projektov, ktoré jednak zahŕňajú hodnotiace kritériá a jednak výberové kritériá, pričom

uvedené skutočnosti sú k dispozícii ţiadateľom na internetovej stránke vyhlasovateľa –

riadiaceho orgánu. V konaní o ţiadosti riadiaci orgán zisťuje splnenie podmienok poskytnutia

pomoci a podpory určené vo výzve a preverí súlad dokumentov predloţených na základe

výzvy s osobitnými predpismi, pričom si môţe zriadiť výberovú komisiu ako svoj poradný

orgán v konaní o ţiadosti. Riadiaci orgán rozhoduje o ţiadosti rozhodnutím, ktoré musí mať

obsahové a formálne náleţitosti uvedené v ust. § 14 ods. 5 citovaného zákona. Pôsobnosť

všeobecného predpisu o správnom konaní je vylúčená okrem postupu pri doručovaní

rozhodnutí do vlastných rúk a pri počítaní lehôt.

Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, ţe Ministerstvo práce, sociálnych veci

a rodiny SR ako príslušný riadiaci orgán podľa zverejnilo

na internetovej stránke Výzvu na predkladanie ţiadosti o nenávratný finančný príspevok,

v ktorej boli uvedené kritériá pre výber projektov, zahŕňajúce hodnotiace kritériá a kritériá

na posúdenie splnenia podmienok kritérií uvedených vo Výzve. Pre posúdenie ţiadosti

10

si zabezpečilo vypracovanie odborného hodnotiaceho posudku, z ktorého je zrejmé, ţe

ţiadateľ – ţalobca dosiahol 113,5 bodov a nevyhovel kritériám odborného hodnotenia ţiadosti

o nenávratný finančný príspevok a neodporúča sa výberovej komisii schváliť predloţenú

ţiadosť o nenávratný finančný príspevok.

Ţalobca vo svojom odvolaní namietol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré

podľa jeho názoru neobsahovalo relevantné skutočnosti, ale iba konštatáciu o nedosiahnutí

poţadovaného počtu bodov bez bliţšieho vysvetlenia, na základe čoho ho povaţuje

za nepreskúmateľné. Uţ v samotnej ţiadosti o zrušenie rozhodnutia o nechválení ţiadosti

o NFP ţalobca (t.j. opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu) uviedol, ţe

rozhodnutie neobsahovalo ţiadnu zmienku o posúdení (spôsobe posúdenia) splnenia

výberových kritérií, na základe čoho nemá moţnosť efektívne namietať vady rozhodnutia

a doţadovať sa ich odstránenia.

Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, ţe všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho a dovolacieho), ktoré stručne jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. ,

, ). Vychádzajúc z uvedeného názoru ústavného súdu

odôvodnenie rozhodnutia súdu ako aj správneho orgánu musí dať odpoveď na zásadné otázky

týkajúce sa predmetu konania. Zásadnou otázkou pre schválenie ţiadosti o nenávratný

finančný príspevok v danom prípade bolo, či ţiadateľ splnil kritériá v súlade s podmienkami

uvedenými vo výzve vyhlasovateľa v zmysle ich bodového ohodnotenia. Zo skutkových

zistení pritom vyplýva, ţe ţalobca nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného

hodnotenia.

Z uvedených dôvodov nemoţno súhlasiť s tvrdením ţalobcu, ţe prvostupňové

rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa je zrejmé, ţe neschválila jeho ţiadosť o nenávratný finančný príspevok, pretoţe

nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenia

hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami stanovenými vo výzve. Kritériá

11

a mechanizmus ich hodnotenia boli ţalobcovi pritom známe, keďţe boli súčasťou Výzvy

uverejnenej na internetovej stránke vyhlasovateľa.

Vzhľadom k uvedenému druhostupňový správny orgán postupoval v súlade

so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil,

zdôrazniac v odôvodnení svojho rozhodnutia, ţe dôvodom neschválenia ţiadosti bolo

nedosiahnutie minimálneho počtu bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti

a nenaplnenie hodnotiacich kritérií a výberových kritérií v súlade s podmienkami

stanovenými vo výzve, keď prieskumom bolo zistené, ţe pri odbornom hodnotení získal

ţiadateľ priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím nedosiahol poţadovanú minimálnu hodnotu

počtu získaných bodov stanovených v podmienkach výzvy. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia

správneho orgánu nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné, pretoţe netrpí nedostatkom

skutkových a právnych dôvodov, keďţe v súlade so zákonnou úpravou skutkové ako i právne

dôvody nepriznania NFP uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu

prvého stupňa nebolo by ani účelné, pokiaľ by správny orgán v odôvodnení svojho

rozhodnutia objasňoval spôsob posúdenia splnenia výberových kritérií, pretoţe hodnotiace

kritériá ako i výberové kritériá boli súčasťou výzvy a boli ţalobcovi známe, pričom samotné

bodové hodnotenie sa priraďovalo na základe objektívne overiteľných kritérií a nešlo

o samovoľný myšlienkový pochod hodnotiteľov vymykajúcich sa z rámca hodnotiacich

kritérií. Faktom však ostáva skutočnosť, ţe ţalobca nedosiahol v rámci odborného hodnotenia

minimálnu hodnotu počtu získaných bodov stanovených v podmienkach výzvy, kde bolo

pre podporu ţiadosti o NFP nevyhnutné, aby hodnotená ţiadosť dosiahla minimálne 50%

bodov v rámci kaţdej skupiny kritérií, a zároveň aby dosiahla minimálne 70% z celkového

počtu bodov. V kontexte vyššie uvedenom sa aj námietka ohľadne porušenia SR

v súvislosti s nedostatočným odôvodnením javí ako nedôvodná.

Senát odvolacieho súdu súčasne dáva do pozornosti, ţe podľa ust. § 12 ods. 2 zákona

č. na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok. Uvedenou právnou

normou právomoc

rozhodnúť o pomoci a podpore formou nenávratného finančného príspevku ţiadateľovi

výlučne na základe vlastnej úvahy postupom zákonom stanoveným. Súd v rámci súdneho

prieskumu nemá dostatok právomoci v zmysle posudzovať zákonnosť

rozhodnutia vydaného správnym orgánom v medziach povolenej úvahy a súd preskúmava iba,

či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

12

Senát odvolacieho súdu v danej súvislosti dáva taktieţ do pozornosti, ţe správny súd

pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa

v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú

pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej

procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia

vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd

pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje,

či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pokiaľ

zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodovanie o určitých otázkach

na základe správneho uváţenia, neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí (podľa

) vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho

orgánu, pretoţe by vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci.

Podľa judikatúry ústavného súdu, keď štátne orgány konajú v súlade s platným

a účinným právnym predpisom, nemôţe týmto ich postupom dôjsť k porušeniu základného

práva na spravodlivé súdne konanie (). Ústavný súd Slovenskej republiky

v uznesení sp. zn. -19 zo dňa 11. marca 2010 konštatoval, ţe úlohou súdu

v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať

zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych

otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval,

ţe treba vziať do úvahy, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý

posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Ústavný súd poukazom na Dohovoru a , ktoré právne normy

citoval, zdôraznil, ţe vo svojej judikatúre uvádza, ţe obsahom základného práva na súdnu

ochranu podľa je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ,

), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa nepatrí právo účastníka

konania doţadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Vzhľadom na uvedené senát odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

v súlade so zákonom preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného

13

a nepochybil, keď konštatoval, ţe nezistil ani rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol

logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania.

Súčasne senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, ţe v danom prípade išlo o rozhodnutia správnych

orgánov vydaných na základe správnej úvahy (správne uváţenie), a preto súd je oprávnený

ich preskúmať v zmysle iba v rozsahu, či takéto rozhodnutia nevybočili

z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzujúc účelnosť a vhodnosť správneho

rozhodnutia, s tým, ţe pokiaľ je zákonom zaloţené voľné uváţenie správneho orgánu

o veciach rozhodovania o ţiadosti o nenávratný finančný príspevok, toto uváţenie nemôţe

súd nahradiť svojím vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť a vhodnosť vydaného

rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti

rozsudku súdu prvého stupňa povaţoval za nedôvodné.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta

druhá v spojení s , a s , veta prvá potvrdil

stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia (

v spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1

veta prvá v spojení s ust. , veta prvá a s ust.

Ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebol úspešný.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 22. augusta 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu

Peter Szimeth

14