Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/160/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Viery Petríkovej,

v právnej veci ţalobkyne M. S., bývajúcej v Š., zastúpenej Mgr. D. Š., advokátkou v Š.,

proti ţalovanej Z., so sídlom v Š., zastúpenej advokátskou kanceláriou T., so sídlom v Š.,

o neplatnosť výpovede, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. apríla 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 10. mája 2010 č.k. -261 určil, ţe

výpoveď ţalovanej z 27. apríla 2009 adresovaná ţalobkyni je neplatná. Vyslovil, ţe o trovách

konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe ţalobkyni bola daná výpoveď z dôvodu organizačnej zmeny v školskom

roku 2009/2010. Z vykonaného dokazovania súd zistil, ţe ţalovaná prijala rozhodnutie

o organizačnej zmene č. 1/09, ktorým sa zrušilo jedno pracovné miesto učiteľa

na II. vyučovacom stupni v aprobácii matematika, ale aj č. 2/09, ktorým sa zrušilo pracovné

miesto učiteľa v aprobácii chémia. Práve organizačná zmena spočívajúca v zrušení miesta

2

učiteľa s aprobáciou matematika bola výpovedným dôvodom, pre ktorý sa ţalobkyňa stala

nadbytočnou. Takto skutkovo vymedzený výpovedný dôvod však vo výpovedi absentuje

a ţalobkyňa iba z výpovede doručenej jej ţalovanou nemá vedomosť o dôvode, pre ktorý sa

stala nadbytočnou. V ďalšom bol súd toho názoru, ţe ţalobkyňa s rozhodnutím č. 1/09

oboznámená nebola. K tomuto záveru súd dospel i napriek zápisnici z 27. apríla 2009

a výpovedi svedkov. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, ţe príčinnú súvislosť medzi

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou ţalovaná však preukázala. K ďalším námietkam

ţalobkyne, a to ohľadne ponuky inej vhodnej práce (ako ďalšej hmotnoprávnej podmienky

platnosti výpovede), zaujal súd prvého stupňa stanovisko, ţe zo strany ţalovanej zákonné

ustanovenia neboli porušené.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 13. apríla 2011 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu o určenie, ţe výpoveď

ţalovanej z 27. apríla 2009 adresovaná ţalobkyni je neplatná, zamietol. Odvolací súd

vo svojom odôvodnení uviedol, ţe rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemá

povahu právneho úkonu podľa , je len hmotnoprávnym

predpokladom (skutočnosťou) pre právny úkon a súd nemôţe preskúmavať jeho platnosť,

skúma len, či bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. Odvolací súd poukázal na konštantnú

judikatúru, v zmysle ktorej musí byť výpovedný dôvod v písomnej výpovedi uvedený tak, aby

bolo zrejmé, aké boli skutočné dôvody, ktoré viedli druhého účastníka pracovného sporu

k tomu, ţe rozviazal pracovný pomer, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť, t.j. ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatnil, a aby bolo zaistené, ţe uplatnený

výpovedný dôvod nebude môcť byť dodatočne menený. Vo výpovedi je výpovedný dôvod

vymedzený pouţitím ustanovenia , prijatou organizačnou

zmenou pre školský rok 2009/2010, v dôsledku ktorej sa ţalobkyňa stala pre ţalovanú

nadbytočnou, s tým, ţe zamestnávateľ ju ďalej nemôţe zamestnávať v pracovnom pomere.

Predmetná organizačná zmena bola u ţalovanej najprv predmetom trištvrteročnej

klasifikačnej porady 16. apríla 2009. Po porade vydal riaditeľ školy 20. apríla 2009

rozhodnutie č. 1/09 o organizačnej zmene, podľa ktorého sa zrušilo jedno pracovné miesto

učiteľa na II. vyučovacom stupni v aprobácii matematika, čím sa mal zníţiť počet

zamestnancov (t.j. učiteľov v trvalom pracovnom pomere s aprobáciou matematika

na II. stupni). Dňa 22. apríla 2009 bola predmetná organizačná zmena ako i výpovede

pre ţalobkyňu a ďalšiu učiteľku prejednané na zasadnutí zástupcov vedenia ţalovanej

a zo strany predsedníčky ZO – zástupkyne zamestnancov bolo vyjadrené súhlasné

3

stanovisko s týmito výpoveďami. U kaţdej z nich bola výpovedným dôvodom nadbytočnosť

pracovníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nemal pochybnosti o prijatí

organizačnej zmeny zamestnávateľom 20. apríla 2009 a o jej existencii v čase výpovede danej

ţalobkyni. Ţalobkyni bola výpoveď doručená 27. apríla 2009 a po jej prevzatí viac

do zamestnania neprišla. Listom z 28. apríla 2009 oznámila ţalovanej svoje námietky

k výpovedi. Podľa judikatúry, ak dôvod vo výpovedi nejakým spôsobom uvedený je, môţe

súd vyhlásiť výpoveď za neplatnú pre neuvedenie dôvodu len vtedy, ak na základe

vykonaného dokazovania a za pouţitia výkladu zistí, ţe výpovedný

dôvod je medzi účastníkmi sporný (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , R 29/1997). Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede nie

je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, lebo výpoveď pre neurčitosť alebo

nezrozumiteľnosť je neplatná len vtedy, ak by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť,

prečo bola daná. Pokiaľ išlo o námietku ţalobkyne, ţe riešenie nadbytočnosti sa nemalo týkať

jej osoby odvolací súd uviedol, ţe o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje

výlučne zamestnávateľ (R 90/1967). K ostatným námietkami ţalobkyne dodal, ţe v konaní

bola preukázaná príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou,

ako i to, ţe zo strany ţalovanej nedošlo k porušeniu ustanovení , keď

ţalobkyni neponúkla inú vhodnú prácu, pretoţe nemala moţnosť ponúknuť jej ţiadne iné

miesto. Voľné bolo iba miesto školníka, ktoré zjavne nezodpovedalo kritériu vhodnosti

pre ţalobkyňu.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe vyhlási rozsudok,

ktorým potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalobkyňa v dovolaní namietala vadu konania

podľa ustanovenia K rozsudku odvolacieho súdu uviedla, ţe

„odôvodnenie je nedostatočné, nenáleţité, nevyporiadané resp. nesprávne vyhodnotené

so všetkými vykonanými dôkazmi nepresvedčivé, a preto ústavne nekonformné“. Ţalobkyňa

ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci, ktoré odôvodnila tým, ţe z vykonaného

dokazovania výsluchom účastníkov konania vyplynulo, ţe rozhodnutie o organizačnej zmene

tak, ako v súdnom konaní predloţil právny zástupca ţalovanej pod č. 1/09 a č. 2/09 v čase

doručenia výpovede v zákonom poţadovanej písomnej forme, jednoznačne neexistovalo. Túto

skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdila ţalobkyňa. Ţalovaná vo svojej výpovedi

11. novembra 2009 uviedla, ţe samotné rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo zverejnené.

Svedkyňa J. P. vo svojej výpovedi 27. januára 2010 rovnako uviedla, ţe nijakú organizačnú

zmenu jej nikto nespomínal. Samotná existencia organizačnej zmeny č. 1/09, resp. č. 2/09 nie

je ani obsahom napadnutej výpovede z 27. apríla 2009. Vo výpovedi je len všeobecne

uvedené „z dôvodov organizačnej zmeny“ bez jej ďalšej špecifikácie, respektíve označenia

číslom rozhodnutia a dňom jej prijatia. Neexistujúce a dodatočne vykonštruované je aj

tvrdenie o prerokovaní výpovede odborovou organizáciou, pričom podľa posúdenia

ţalobkyne vôbec nešlo o prerokovanie výpovede odborovým orgánom, pretoţe išlo výlučne

o stretnutie zástupcov vedenia základnej školy. V prípade posudzovania dôvodnosti

výpovedného dôvodu podľa ustanovenia treba

vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej zmene,

ktorá by robila zamestnanca nadbytočným z hľadiska jeho pozície, na ktorú znie pracovná

zmluva. Príčinnú súvislosť organizačnej zmeny s nadbytočnosťou ţalobkyne ţalovaná

nepreukázala. V súvislosti so splnením povinností zamestnávateľa ponúknuť ţalobkyni inú

prácu je podľa ţalobkyne vadným právnym názorom, ţe svoju povinnosť ţalovaná ako

zamestnávateľ splniť nemohla.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozsudok odvolacieho súdu je

po právnej stránke správny a zákonný, riadne odôvodnený, presvedčivý, pričom skutkový stav

bol riadne a dostatočne zistený. Navrhla dovolania ţalobkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázku, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/

nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd.

Vzhľadom na obsah dovolania osobitne dovolací súd skúmal, či konanie nebolo

postihnuté vadou v zmysle , ktorú dovolateľka videla v nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

6

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka namietala, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Posúdiť, či je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu so zreteľom na uplatnený

dovolací dôvod ( ) obsahovo konkretizovanému dovolacími

námietkami správny ( ) znamená v danom prípade preskúmať

opodstatnenosť odvolacím súdom vysloveného právneho názoru, ţe výpoveď daná ţalobkyni

ţalovanou z 27. apríla 2009 je platná.

Predpokladom pouţitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce je a/ existencia organizačnej zmeny, b/ nadbytočnosť zamestnanca, c/ príčinná

(objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou

zamestnanca. Hmotno-právnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru

z uvedeného výpovedného dôvodu je splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa

z ustanovenia .

Zo spisu je zrejmé, ţe v predmetnej výpovedi z 27. apríla 2009 (ktorá bola daná

ţalobkyni) je výpovedný dôvod vymedzený pouţitím ,

prijatou organizačnou zmenou pre školský rok 2009/2010, v dôsledku ktorej sa ţalobkyňa

stala pre ţalovanú nadbytočnou, s tým, ţe zamestnávateľ ju ďalej nemôţe zamestnávať

v pracovnom pomere. Dovolací súd po preskúmaní veci uzavrel, ţe organizačná zmena bola

u ţalovanej najprv predmetom trištvrteročnej klasifikačnej porady 16. apríla 2009. Po porade

bolo riaditeľom školy vydané 20. apríla 2009 rozhodnutie č. 1/09 o organizačnej zmene.

V zmysle tohto rozhodnutia sa zrušilo jedno pracovné miesto učiteľa na II. vyučovacom

stupni v aprobácii matematika, čím sa zníţil počet zamestnancov (t.j. učiteľov v trvalom

pracovnom pomere s aprobáciou matematika na II. stupni). O výbere zamestnanca, ktorý je

nadbytočný, rozhoduje však výlučne zamestnávateľ; súd nie je v zásade oprávnený v tomto

smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Dovolací súd sa ďalej stotoţnil so záverom

odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa sa stala pre ţalovanú nadbytočnou a nadbytočnosť ţalobkyne

nastala v priamej príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou. Ţalovaná súdu

predloţila plán koncepcie rozvoja škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti

mesta Šaľa do roku 2015, z ktorého je zrejmý pokles počtu ţiakov v nasledujúcich rokoch, ale

aj v smerovaní ţalovanej v nasledujúcom období. Dovolací súd ďalej dodáva, ţe

zamestnávateľ – ţalovaná v čase výpovede nedisponovala nijakými voľnými pracovnými

miestami. Zo strany ţalovanej nedošlo k porušeniu ustanovení , keď

ţalobkyni neponúkla inú vhodnú prácu, pretoţe nemala moţnosť ponúknuť jej ţiadne iné

miesto. Mala voľné iba miesto školníka, ktoré zjavne nezodpovedalo kritériu vhodnosti

pre ţalobkyňu.

Predmetná organizačná zmena ako i výpovede pre ţalobkyňu a ďalšiu učiteľku boli

prejednané na zasadnutí zástupcov vedenia ţalovanej a zo strany predsedníčky ZO –

zástupkyne zamestnancov bolo vyjadrené súhlasné stanovisko s týmito výpoveďami, pričom

u kaţdej z nich bola výpovedným dôvodom nadbytočnosť pracovníka. O prijatí organizačnej

zmeny a o jej existencii v čase výpovede danej ţalobkyni nie je preto pochýb (tak ako správne

uviedol krajský súd). Ţalobkyni bola výpoveď doručená 27. apríla 2009. Ţalobkyňa bola totiţ

prítomná na stretnutí 27. apríla 2009, bola oboznámená s organizačnou zmenou a výpoveď

prevzala (hoci prevzatie odmietla podpísať). Toto vyplýva zo skutočnosti, ţe následne na túto

výpoveď reagovala listom (viď č.l. 7 spisu).

K vymedzeniu výpovedného dôvodu dovolací súd uvádza, ţe taktieţ sa stotoţnil

s názorom odvolacieho súdu, ţe tento bol v danom prípade vymedzený dostatočným

spôsobom. Len v prípade, keby ani pomocou výkladu prejavu vôle na základe výsledkov

vykonaného dokazovania a všetkého, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci konania, nebolo moţné spoľahlivo a presne zistiť to, čo bolo po skutkovej stránke

dôvodom výpovede z pracovného pomeru, išlo by o neurčitý prejav vôle a o neplatný právny

úkon. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre výpoveď, pritom nie je potrebné rozvádzať

do všetkých podrobností. Pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď neplatná

len vtedy, keby sa ani výkladom vôle nedalo zistiť, prečo bola výpoveď daná (čo v danom

prípade konštatovať nemoţno).

Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených

dovolacích dôvodov správny. Pretoţe nebolo zistené, ţe by rozsudok odvolacieho súdu bol

postihnutý vadou uvedenou v , alebo tzv. inou vadou konania v zmysle

ustanovenia , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa

zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Dovolací súd jej však nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo si v zákonom určenej lehote nevyčíslila poţadovanú náhradu trov dovolacieho

konania – trov právneho zastúpenia – a iné trovy zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 1 a 2

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. augusta 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová