Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/41/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. D., bývajúceho vo

V., proti žalovanej Slovenskej republike – zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu

nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o návrhu žalobcu na vylúčenie sudkýň Krajského súdu v Bratislave JUDr. Kataríny

Javorčíkovej a JUDr. Edity Szabovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J. a JUDr. E. S. n i e s ú v y l ú č e n

é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

(vec vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 23. januára 2012 č.k.

-22 o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, žalobca súčasne

vzniesol námietku zaujatosti voči predsedníčke odvolacieho senátu 14 Co JUDr. K.

J.a členke tohto senátu JUDr. E. S.. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že JUDr. K. J.

viackrát opakovane vystupovala v masmédiách ako odporkyňa diskriminačných žalôb

sudcov, teda takých, akú podal aj v danej veci. Tiež tým, že táto sudkyňa sa politicky

angažovala na strane ministerky spravodlivosti JUDr. L. Ž., ktorá zrejme za to aktívne

podporovala občianske združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ). Obdobne sa to týka aj sudkyne

JUDr. E. S. (obsadenie senátu vyplýva z rozvrhu práce krajského súdu). Takéto sudkyne nie

sú podľa jeho názoru nezaujaté, ako to zákon vyžaduje. Preto mali oznámiť svoju zaujatosť

pre pomer k veci a vo veci (odvolania proti uzneseniu prvostupňového súdu o zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh) nerozhodovať. Ak napriek tomu vo veci

konali a rozhodovali, porušili zákon. Považoval preto aj rozhodnutie krajského súdu (o

2

zrušení predchádzajúceho uznesenia okresného súdu a vrátení mu veci o zastavení konania na

ďalšie konanie) za nezákonné.

Krajský súd v Bratislave podľa predložil vec Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky ako nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Pripojil

vyjadrenie namietaných sudkýň. JUDr. K. J. a JUDr. E. S. v ňom uviedli, že na verejnosti

nikdy neprezentovali ich názor na antidiskriminačné žaloby sudcov. Ide o neskončené súdne

konania a zo zákona im vyplýva povinnosť sa k takýmto veciam nevyjadrovať.

K antidiskriminačným žalobám sudcov nezaujalo žiadne stanovisko ani združenie Za

otvorenú justíciu. Pokiaľ žalobca tvrdí opak, mal by predložiť príslušný dôkaz. Vo veci sa

preto necítia byť zaujaté. Nemajú osobný pomer k predmetnej právnej veci, ani k účastníkom

konania a prezentovanie určitých názorov na stav súdnictva v združení Za

otvorenú justíciu, resp. členstvo v tomto združení nemá nijaký vplyv na ich nezaujatosť vo

veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( ) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom

( ) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkom konania), alebo

k zástupcovi účastníka konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a povinností) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý sudca.

Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( ) súčasne

na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola odňatá

zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48

). V zásade platí, že v určitej právnej veci musí rozhodovať

3

nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce

príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu spočíva

v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný

sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (pozri ). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred

nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb

a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného)

súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (pozri , ,

).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) pri riešení otázky nestrannosti sudcu

vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty

subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom

rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa

týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,

prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno.

Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti až kým nie je preukázaný

4

opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré

môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – Justice must not only be done, it must

also be seen to be done). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných a preukázaných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo

aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

5

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom vychádzal

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že

výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti (pozri ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v posudzovanej veci z obsahu

spisu nevyplývajú také okolnosti, ktoré by boli objektívne spôsobilé vyvolávať pochybnosti

o nezaujatosti sudkýň JUDr. K. J. a JUDr. E. S..

Žalobca s doplnením ním vznesenej námietky zaujatosti ako dôkazy jej

opodstatnenosti predložil články, vyhlásenia a diskusie publikované v rôznych

masovokomunikačných prostriedkoch. Ich obsahom ale nebolo preukázané jeho tvrdenie, že

JUDr. K. J. „opakovane vystupovala v masmédiách ako odporkyňa diskriminačných

žalôb sudcov“, čo sa obdobne týka aj sudkyne JUDr. E. S.. Preto z nich nemožno vyvodiť

existenciu dôvodov vyvolávajúcich pochybnosti o nezaujatosti týchto sudkýň, pre ktoré by

mali byť vylúčené z prejednávania a rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Samotné namietané sudkyne sa vyjadrili, že v doplnení námietky zaujatosti

(s pripojenými dôkazmi) nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by

spochybňovali ich nezaujatosť vo veci. Súčasne uviedli, že oni a ani združenie Za otvorenú

justíciu sa nikdy k predmetu tzv. diskriminačných žalôb nevyjadrovali. Nakoľko zo spisu

nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a tým by spochybňovali

uvedené vyjadrenie JUDr. K. J. a JUDr. E. S., možno uzavrieť, že nebol zistený žiadny

z prípadov vyplývajúci z ustanovenia umožňujúci ich v súčasnom štádiu

konania vylúčiť z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani skutočnosť, že namietané

sudkyne sa aktívne angažujú za združenie Za otvorenú justíciu nie je sama osebe objektívne

spôsobilá privodiť záver o existencii žalobcom tvrdeného negatívneho vzťahu k predmetu

konania.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že jednou zo záruk nestrannosti sudcu

je jeho profesionalita. Jej súčasťou je vedomosť sudcu, že princíp nezávislého, nestranného

a spravodlivého rozhodovania je zásadným princípom fungovania súdnej moci, a že je jeho

zákonnou, resp. ústavnou a morálnou povinnosťou tento princíp dodržiavať. Najvyšší súd

Slovenskej republiky v predmetnej veci dospel k záveru, že namietaná predsedníčka senátu

14 Co JUDr. K. J. a členka tohto senátu JUDr. E. S. – vedomé si svojich ústavných povinností

– sú schopné o predmetnom odvolaní rozhodovať nezaujato a nestranne.

Z uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. septembra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová