Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4e2/385677.7870de.pdf
PDF · 153.98 KB
No categories available
7Nc/41/2012
Najvyšší súd 7 Nc 41/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. D., bývajúceho vo
V., proti žalovanej Slovenskej republike – zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu
nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 35/2010,
o návrhu žalobcu na vylúčenie sudkýň Krajského súdu v Bratislave JUDr. Kataríny
Javorčíkovej a JUDr. Edity Szabovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na
tomto súde pod sp. zn. 14 Co 132/2012, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J. a JUDr. E. S. n i e s ú v y l ú č e n
é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 14 Co 132/2012
(vec vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 35/2010).
O d ô v o d n e n i e
V odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 23. januára 2012 č.k.
21 C 35/10-22 o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, žalobca súčasne
vzniesol námietku zaujatosti voči predsedníčke odvolacieho senátu 14 Co JUDr. K.
J.a členke tohto senátu JUDr. E. S.. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že JUDr. K. J.
viackrát opakovane vystupovala v masmédiách ako odporkyňa diskriminačných žalôb
sudcov, teda takých, akú podal aj v danej veci. Tiež tým, že táto sudkyňa sa politicky
angažovala na strane ministerky spravodlivosti JUDr. L. Ž., ktorá zrejme za to aktívne
podporovala občianske združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ). Obdobne sa to týka aj sudkyne
JUDr. E. S. (obsadenie senátu vyplýva z rozvrhu práce krajského súdu). Takéto sudkyne nie
sú podľa jeho názoru nezaujaté, ako to zákon vyžaduje. Preto mali oznámiť svoju zaujatosť
pre pomer k veci a vo veci (odvolania proti uzneseniu prvostupňového súdu o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh) nerozhodovať. Ak napriek tomu vo veci
konali a rozhodovali, porušili zákon. Považoval preto aj rozhodnutie krajského súdu (o
zrušení predchádzajúceho uznesenia okresného súdu a vrátení mu veci o zastavení konania na
ďalšie konanie) za nezákonné.
Krajský súd v Bratislave podľa § 16 ods. 1 O.s.p. predložil vec Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky ako nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Pripojil
vyjadrenie namietaných sudkýň. JUDr. K. J. a JUDr. E. S. v ňom uviedli, že na verejnosti
nikdy neprezentovali ich názor na antidiskriminačné žaloby sudcov. Ide o neskončené súdne
konania a zo zákona im vyplýva povinnosť sa k takýmto veciam nevyjadrovať.
K antidiskriminačným žalobám sudcov nezaujalo žiadne stanovisko ani združenie Za
otvorenú justíciu. Pokiaľ žalobca tvrdí opak, mal by predložiť príslušný dôkaz. Vo veci sa
preto necítia byť zaujaté. Nemajú osobný pomer k predmetnej právnej veci, ani k účastníkom
konania a prezentovanie určitých názorov na stav súdnictva v združení Za
otvorenú justíciu, resp. členstvo v tomto združení nemá nijaký vplyv na ich nezaujatosť vo
veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom
(§ 15a O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu
buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň
napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkom konania), alebo
k zástupcovi účastníka konania.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a povinností) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý sudca.
Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) súčasne
na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola odňatá
zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky). V zásade platí, že v určitej právnej veci musí rozhodovať
nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce
príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal
meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút
vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných
dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.
Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu spočíva
v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný
sudca.
Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti
býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho
funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou
a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby
voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne
posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok (pozri II. ÚS 71/97). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe
návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred
nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb
a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom
základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného)
súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (pozri I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98,
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) pri riešení otázky nestrannosti sudcu
vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty
subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom
rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa
týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania,
prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno.
Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti až kým nie je preukázaný
opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz
o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však
(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré
môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje
podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa
uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť
poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – Justice must not only be done, it must
also be seen to be done). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený
na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu
k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie
nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.
necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol
byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného
sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom
jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok
nestrannosti súdu (pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava
z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných a preukázaných
skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo
aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu
nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,
že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom
k veci disponuje.
Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom vychádzal
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že
výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich
nezaujatosti (pozri § 14 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v posudzovanej veci z obsahu
spisu nevyplývajú také okolnosti, ktoré by boli objektívne spôsobilé vyvolávať pochybnosti
o nezaujatosti sudkýň JUDr. K. J. a JUDr. E. S..
Žalobca s doplnením ním vznesenej námietky zaujatosti ako dôkazy jej
opodstatnenosti predložil články, vyhlásenia a diskusie publikované v rôznych
masovokomunikačných prostriedkoch. Ich obsahom ale nebolo preukázané jeho tvrdenie, že
JUDr. K. J. „opakovane vystupovala v masmédiách ako odporkyňa diskriminačných
žalôb sudcov“, čo sa obdobne týka aj sudkyne JUDr. E. S.. Preto z nich nemožno vyvodiť
existenciu dôvodov vyvolávajúcich pochybnosti o nezaujatosti týchto sudkýň, pre ktoré by
mali byť vylúčené z prejednávania a rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o zastavení
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Samotné namietané sudkyne sa vyjadrili, že v doplnení námietky zaujatosti
(s pripojenými dôkazmi) nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali ich nezaujatosť vo veci. Súčasne uviedli, že oni a ani združenie Za otvorenú
justíciu sa nikdy k predmetu tzv. diskriminačných žalôb nevyjadrovali. Nakoľko zo spisu
nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a tým by spochybňovali
uvedené vyjadrenie JUDr. K. J. a JUDr. E. S., možno uzavrieť, že nebol zistený žiadny
z prípadov vyplývajúci z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. umožňujúci ich v súčasnom štádiu
konania vylúčiť z prejednávania a rozhodovania danej veci.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani skutočnosť, že namietané
sudkyne sa aktívne angažujú za združenie Za otvorenú justíciu nie je sama osebe objektívne
spôsobilá privodiť záver o existencii žalobcom tvrdeného negatívneho vzťahu k predmetu
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že jednou zo záruk nestrannosti sudcu
je jeho profesionalita. Jej súčasťou je vedomosť sudcu, že princíp nezávislého, nestranného
a spravodlivého rozhodovania je zásadným princípom fungovania súdnej moci, a že je jeho
zákonnou, resp. ústavnou a morálnou povinnosťou tento princíp dodržiavať. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v predmetnej veci dospel k záveru, že namietaná predsedníčka senátu
14 Co JUDr. K. J. a členka tohto senátu JUDr. E. S. – vedomé si svojich ústavných povinností
– sú schopné o predmetnom odvolaní rozhodovať nezaujato a nestranne.
Z uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. septembra 2012
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová