Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/40/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., so sídlom v B.,

zastúpeného A., so sídlom v B. proti žalovaným 1/ A. F., bývajúcemu v L., 2/ Ing. M. Č.,

bývajúcej vo Z., 3/ M. Č., bývajúcemu vo Z., o zaplatenie 2 122,85 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

, takto

rozhodol:

1/ Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ing. J. G., PhD., JUDr. Z. N. a

JUDr. M. T., PhD. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. (vec Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C

208/2008).

2/ Konanie o návrhu žalovaného 1/ na vylúčenie ďalších sudcov Krajského súdu

v Banskej Bystrici z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. žalovaný

1/ písomnými podaniami doručenými tomuto súdu 28. marca 2012 a 18. apríla 2012 (č. l. 341

a 344 spisu) opakovane vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu

Veľký Krtíš, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k sudcom Krajského súdu

v Banskej Bystrici námietku odôvodnil predovšetkým trestnou činnosťou niektorých sudcov

tohto súdu, ktorej sa mali údajne dopustiť v súvislosti s ich rozhodovacou činnosťou

v predmetnej veci (v tejto súvislosti výslovne menoval len JUDr. Z. N.), v dôsledku čoho už

aj podal voči nim trestné oznámenia. V námietke taktiež poukazoval na „silnú väzbu sudcov

Krajského súdu v Banskej Bystrici, tzv. kolegialitu“ v tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť

možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za

právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( listiny, ), treba trvať

na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba

výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v

súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze)

v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej

problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ

na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila

pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z

prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v

judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať "sine ira et studio", teda nezávisle

a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2012 je senát 17NcC,

ktorý má o veci rozhodovať, zložený zo sudcov JUDr. Ing. J. G., PhD., JUDr. Z. N. a JUDr.

M. T., PhD. Uvedení sudcovia vo svojich vyjadreniach k námietke zhodne uviedli, že nemajú

žiaden vzťah k účastníkom konania, ani k veci a zaujatí sa preto necítia. JUDr. Z. N. naviac

51

dodala, že žalovaný 1/ podal voči jej osobe trestné oznámenie, o ktorom koná Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky, výsledok jej ale oznámený nebol.

So zreteľom na tvrdenia žalovaného 1/ obsiahnuté v námietke zaujatosti (najmä údajnú

trestnú činnosť sudcov pri rozhodovaní predmetnej veci) nadriadený súd pri posudzovaní

dôvodnosti tejto námietky vo vzťahu k sudcom zákonného senátu vychádzal zo zákonnej

prezumpcie neviny a nestrannosti sudcov a taktiež z toho, že výnimky z tejto prezumpcie

stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy a až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (porovnaj § 14 ods.

1 ).

V posudzovanej veci však neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť, že je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcov zákonného senátu. Vyššie

uvedení sudcovia - ako to vyplýva aj z ich vyjadrení - nemajú k veci, účastníkom ani k ich

zástupcom žiaden vzťah významný z hľadiska ustanovenia , ktorý by mohol

predstavovať dôvod pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a takýto vzťah

nemožno dovodiť ani z tvrdení žalovaného 1/. Dôvodom k pochybnostiam o nezaujatosti

nemôže byť ani skutočnosť, že žalovaný 1/ podal trestné oznámenie proti sudkyni zákonného

senátu JUDr. Z. N., pretože táto skutočnosť sama o sebe nič nevypovedá o jej vzťahu

k žalovanému 1/ a bez ďalšieho nie je spôsobilá ovplyvniť jej nestranné rozhodovanie vo

veci.

Pokiaľ žalovaný 1/ v námietke zaujatosti vyjadril nespokojnosť s predchádzajúcim

rozhodovaním JUDr. Z. N. v predmetnej veci, je potrebné uviesť, že v zmysle § 14 ods. 3

dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v

konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Keďže v prejednávanej veci neboli splnené zákonné predpoklady na vylúčenie sudcov

v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudcovia

senátu 17NcC Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ing. J. G., PhD., JUDr. Z. N. a JUDr.

M. T., PhD. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci (výrok 1/ uznesenia).

Vo vzťahu k ostatným namietaným sudcom považuje nadriadený súd námietku

zaujatosti vznesenú žalovaným 1/ s poukazom na ustanovenie § 14 Občianskeho súdneho

poriadku za obsolentnú /bezpredmetnú/, majúc za to, že nie sú splnené podmienky, za ktorých

možno o námietke na vylúčenie ďalších sudcov konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví ( prvá veta ).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Z ustanovenia a nasl. v spojení s o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov treba vyvodiť,

že ak sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v príslušnom senáte nie

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, chýba podmienka konania vo vzťahu k

námietke zaujatosti vznesenej voči sudcom, ktorým vec pridelená nebola (ostatným sudcom

daného súdu); ide o neodstrániteľný procesný nedostatok podmienky tohto konania.

Za tejto procesnej situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený

Krajskému súdu v Banskej Bystrici ( ) nemá vo vzťahu k takejto námietke o

čom konať, pretože na základe len samotnej námietky zaujatosti nemožno rozhodnúť

o vylúčení namietaných ďalších sudcov, keďže nie sú zákonnými sudcami.

Nakoľko ide o neodstrániteľný procesný nedostatok podmienky tohto konania,

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa prvej vety konanie o návrhu

žalobcu na vylúčenie ďalších sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici zastavil (výrok 2/

uznesenia).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. septembra 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta