Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/50/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci obžalovaného Ing. J. S., pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho

majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 a iné na

neverejnom zasadnutí 25. septembra 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. J. S. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) podľa § 319

zamietol odvolanie obžalovaného J. S. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len okresný súd) z 20. septembra 2011, sp. zn. .

Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný S. uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. ( v znení ) v jednočinnom súbehu

s trestným činom poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a), b)

Tr. zák. v rovnakom znení, ktorý spáchal tak, že

po tom čo bola dňa 20.12.2000 medzi ním ako fyzickou osobou-veriteľom

a spoločnosťou S., s. r. o., ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o pôžičke vo výške 152.873,74

eur (4.605.474,40 Sk) a dňa 22.12.2000 medzi Ing. Z. Š. ako veriteľom-fyzickou osobou a

spoločnosťou S. s. r. o., ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o pôžičke vo výške 34.384,73 eur

(1.035.874,40 Sk) za účelom zabezpečenia podnikateľských potrieb spoločnosti-kúpy objektu

2

na W. v B. so záväzkom dlžníka (S., s. r. o.) vrátiť pôžičku do 31.12.2005 spolu s

dohodnutými úrokmi vo výške l % ročne splatných ku koncu každého kalendárneho roku, ku

ktorých splateniu okrem úrokov za rok 2001 neprišlo, dňa 15.10.2004 predal ako konateľ

spoločnosti S., s. r. o., M., B., predtým W. (od 11.3.1996 do 30.12.2005), B. synovi Š. S.

nehnuteľnosti nachádzajúce sa na W./A v B. - garáž č. 2/157, miestnosti č. 1-13 na 1 poschodí

vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

vo veľkosti 16/252, zapísaných na LV č. X. pre katastrálne územie P. a podielov

2

vo veľkosti 16/251 k pozemku parcela č. 4365/1 o výmere 2891 mzapísaného na LV č. X.

pre katastrálne územie P. a to za kúpnu cenu 152.873,74 eur (4.605.474,40 Sk),

kde táto suma predstavuje hodnotu pôžičky poskytnutej pôvodným veriteľom Ing. J. S.

spoločnosti S., s. r. o. zo dňa 20.12.2000, kde pohľadávku dňa 14.10.2004 previedol obvinený

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky za sumu 0,03eur (l,-Sk) na syna Š. S., podľa

znaleckého posudku Ing. M. I. č. 91/2009 zo dňa 9.5.2009 bola všeobecná hodnota uvedených

nehnuteľností ku dňu 15.10.2004 stanovená na sumu 185.169,75 eur (5.578.424,-Sk), dňa

15.10.2004 ako konateľ spoločnosti S., s. r. o., M., B., predtým W. (od 11.3.1996

do 30.12.2005) na základe kúpnej zmluvy predal synovi M. S. nehnuteľnosti nachádzajúce sa

na W./A v B. - garáž č. 2/214, miestnosti č. 1-9 nachádzajúce sa v prízemí vrátane

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo

veľkosti 17/252, zapísaných na LV č. X. pre katastrálne územie P. a to za kúpnu cenu

87.017,54 eur (2.621.490,31 Sk), kde táto suma predstavuje hodnotu pohľadávky pôvodného

veriteľa spol. S. T., s. r. o., IČO: X., v ktorej bol obvinený konateľom a túto pohľadávku dňa

26.03.2001 previedol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky za sumu 3.319,39 eur

(l00.000,-Sk) na syna M. S., podľa znaleckého posudku Ing. M. I. č. 91/2009 zo dňa 9.5.2009

bola všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností ku dňu 15.10.2004 stanovená

na sumu 176.059,03 eur (5.303.954,- Sk), pričom podľa znaleckého posudku Ing. D. K. č.

10/2009 zo dňa 30.09.2009 pri predaji nehnuteľného majetku spol. S.,

s. r. o. dokonca vykázala stratu z predaja, nehnuteľnosti boli v účtovnej evidencii spoločnosti

S., s. r. o. v zostatkovej hodnote 8 211 000,-Sk a predané boli len za 7.227.000,- Sk,

spoločnosť S., s. r. o. navyše uhradila cenu dostavby objektu hromadných garáží

vo výške 1.155.000,- Sk s objednaním a úhradami v mesiacoch február až júl 2005, hoci

v tom čase boli predmetné nehnuteľnosti už predané Š. S. a M. S., dňa 3.10.2005 na základe

kúpnej zmluvy ako konateľ spoločnosti S., s. r. o., M., B., predtým W. (od 11.3.1996 do

30.12.2005) predal automobil zn. Audi A6, VIN: W., spoločnosti M.. s. r. o., W., B.,

zastúpenej obvineným ako konateľom za sumu 2.655,51 eur (80.000,- Sk), podľa

3

vypracovaného znaleckého posudku Ing. E. K. č. 19/2009 zo dňa 8.4.2009 s dodatkom bola

hodnota uvedeného vozidla ku dňu 3.10.2005 stanovená na sumu 4.913,- € (148.009,- Sk),

dňa 3.10.2005 na základe kúpnej zmluvy ako konateľ spoločnosti S., s. r. o., M., B., predtým

W. (od 11.3.1996 do 30.12.2005) predal automobil zn. Peugeot 205, EČ: B., VIN: V.

spoločnosti M., s. r. o., zastúpenej obvineným ako konateľom za sumu 1.185,02 Eur (35.700,-

Sk), najneskôr 3.12.2005 odpredal kancelársky nábytok a kancelársku techniku vo vlastníctve

spoločnosti S., s. r. o., spoločnosti M., s. r. o., za sumu 28,68 eur (864,-Sk), kde bola dňa

3.12.2005 vystavená spoločnosťou S., s. r. o. faktúra č. X., vyššie uvedené nehnuteľnosti,

nábytok a osobné motorové vozidlá vo vlastníctve spoločnosti S., s. r. o., využívané pre

dôležitú podnikateľskú potrebu pre naplnenie predmetu činnosti a dosahovania

hospodárskeho zisku predal bez vedomia a súhlasu ostatných spoločníkov spoločnosti,

súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti a pred splatnosťou pohľadávok vzniknutých na

základe zmlúv o pôžičke zo dňa 20.12.2000 a 22.12.2000, po uskutočnení predaja

predmetných nehnuteľností, nábytku a motorových vozidiel spoločnosť S.,

s. r. o., stratila podľa znaleckého posudku Ing. D. K. č. 10/2009 zo dňa 30.09.2009 obvyklý

prírastok na majetku, následne obvinený podal na Okresný súd B. V dňa 26.05.2006 „Návrh

na vydanie platobného rozkazu“ na zaplatenie nevyplatených dohodnutých úrokov vo výške

4.997,79 eur (150.563,40 Sk) s príslušenstvom a následne dňa 12.12.2007 bol obvineným

podaný „Návrh na vyhlásenie konkurzu“ spoločnosti S., s. r. o., obvinený vyššie uvedené

transakcie vykonal v rozpore s Hlavou IV. Čl. 1 písmeno B. čl. 3 odsek 5 Spoločenskej

zmluvy spol. S., s. r. o. „konateľ je povinný konať vo všetkých záležitostiach so

starostlivosťou riadneho obchodníka" a v rozpore s ustanovením § l35a ods. l zákona č.

, týmto konaním bola spoločností S., s. r. o., spôsobená

škoda vo výške 243.760,50 eur (7.343.528,71 Sk) a poškodenému JUDr. J. G., právnemu

nástupcovi Ing. Z. Š., ktorému dňa 31.10.2007 postúpila pohľadávku voči spoločnosti S., s. r.

o. v sume 34.384,73 eur (1.035.874,40 Sk) vzniknutú na základe zmluvy o pôžičke zo dňa

22.12.2000, škoda vo výške 34.384,73 eur (1.035.874,40 Sk),

Za to mu bol podľa § 255 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. v príslušnom

znení uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, ktorý bol podmienečne

odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti

vykonávať funkciu štatutára v obchodnej spoločnosti na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť

poškodenému S., s.r.o., M., B., IČO: X., škodu vo výške 243.760,50 €

(dvestoštyridsaťtritisícsedemstošesťdesiat Eur päťdesiat centov) a poškodenému JUDr. J. G.,

nar. X., bytom V., N., škodu vo výške 34.384,73 € (tridsaťštyritisíc tristoosemdesiatštyri Eur

sedemdesiattri centov).

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním

obhajcu, doručeným okresnému súdu 19. júla 2012.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa

Vecne, teda z hľadiska chýb v zmysle uvádza dovolateľ jednak

námietky proti kvalifikácii svojho konania ako trestného činu, zároveň aj ako protiprávneho

konania v zmysle a spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti S.

s.r.o.

Z hľadiska skutkových zistení popiera existenciu pohľadávky Ing. Š.. Ďalej

polemizuje s právnymi úvahami tvoriacimi súčasť odôvodnenia rozsudku (potreba rozdelenia

výťažku z predaja medzi spoločníkov spoločnosti), poukazuje na pretrvávajúcu existenciu

f. S. s.r.o., namieta zaviazanie obvineného k náhrade škody z titulu jej nespôsobenia,

nevysporiadanie sa krajského súdu s obhajobou obžalovaného a poukazuje na výsledok

niektorých iných sporových konaní, vedených na základe žalôb spoločníkov a Ing. G., ktoré

bližšie nešpecifikuje.

V prílohe je pripojené „stanovisko obvineného“, ktoré (tak ako v predchádzajúcom

odvolacom konaní) špecifikovane analyzuje výsledky dokazovania, vykonané dôkazy

hodnotí, napáda skutkové zistenia okresného a krajského súdu a úvahy, ktorými súdy

pri hodnotení dôkazov ku týmto zisteniam dospeli, a prezentuje v tomto smere vlastné

hodnotenia a závery.

Dovolateľ prostredníctvom obhajcu navrhuje, aby dovolací súd postupom podľa § 386

vyslovil porušenie zákona v neprospech dovolateľa a rozhodnutia oboch súdov,

vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru, zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) vec predbežne preskúmal v zmysle a zistil, že nie je dôvod

na odmietnutie dovolania podľa , alebo d/ až f/ Zároveň však už pri

predbežnom prieskume zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Pri dovolaní z dôvodu uvedeného v je možné preskúmať

len správnosť právnej kvalifikácie skutku zisteného súdom, prípadne správnosť použitia iných

hmotnoprávnych ustanovení. Správnosť a úplnosť tohto skutku dovolací súd nemôže skúmať

a meniť, čo platí aj pre ostatné dôvody uvedené v

Úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov a na základe ktorých dospel

ku skutkovým zisteniam nie sú predmetom dovolacieho prieskumu.

Rovnako dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní

nie sú právne úvahy súdu obsiahnuté v jeho odôvodnení, teda ich eventuálna

nesprávnosť nie je dôvodom na konštatáciu splnenia dovolacieho dôvodu uvedeného

v , ak skutková veta výroku o vine zodpovedá podľa

hodnotenia dovolacieho súdu použitej právnej kvalifikácii.

Dovolacie námietky v preskúmavanej veci sčasti smerujú proti skutkovým zisteniam

a tomu zodpovedajúcim dôkazným hodnotiacim úvahám súdu (napríklad spochybňovanie

existencie pohľadávky Ing. Š. voči obchodnej spoločnosti S. s.r.o.) a v celom tomto rozsahu

ich nemožno v dovolacom konaní (na rozdiel od konania odvolacieho) preskúmavať.

Relevantné (preskúmateľné) sú námietky voči samotnej právnej kvalifikácii, ale len

(ako už bolo uvedené) v tom rozsahu, v ktorom túto kvalifikáciu spochybňujú z hľadiska

reálií súdom zisteného skutku (teda nie z hľadiska iných skutkových zistení, ku ktorým

dovolateľ dospieva). Z hľadiska konkrétne vykonaného dovolacieho prieskumu tu ide

o v dovolaní tvrdenú okolnosť, že (obsahovo) konanie obvineného postráda prvok porušenia

právnych povinností, pri odpredaji majetku v rámci výkonu funkcie konateľa spoločnosti S.

obvinený postupoval v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, pričom dotknutými

právnymi úkonmi vyrovnal pohľadávky smerujúce voči spoločnosti, teda znížil

aj jej dlhy (pasíva), a preto ju nemohol poškodiť. Z tohto dôvodu nemôže byť uznaný

za vinného ani zaviazaný k náhrade škody.

6

V uvedenom rozsahu vyjadrená námietka je nedôvodná. Aj vo výroku rozsudku

je uvedené ustanovenie , prikazujúce konateľovi

vykonávať svoju pôsobnosť v súlade s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné

informácie a neuprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami

spoločnosti.

Tomu v reáliách zisteného skutku nezodpovedá odpredaj nehnuteľností a motorového

vozidla zn. AUDI „pod cenu“, teda výrazným podhodnotením týchto vecí konštatovaným

vo výroku rozsudku (u vozidla Peugeot a kancelárskeho nábytku a technicky ich znalecky

určená všeobecná hodnota ako kritérium cenovej neproporcionality pri odpredaji nie je

vo výroku o vine uvedená).

Výške škody spôsobenej spoločnosti S. ako jej majetkového úbytku zodpovedá práve

rozdiel medzi predajnou cenou a aktuálnou všeobecnou hodnotou pri uvedených troch

položkách, a nie súčet predajných cien všetkých piatich vo výroku o vine uvedených vecí,

ako to činí napadnutý rozsudok. Ide o ich podhodnotenie pri predaji, a to v situácii,

že pohľadávka na 4 605 474 Sk, ktorú obvinený previedol na svojho syna Š. S.

za 1 Sk bola splatná do 31. decembra 2005, teda k omeškaniu dlžníka S. s.r.o. by došlo až po

tomto dátume.

V súvislosti s vyššie uvedenou zároveň aj s ďalšou z predaja uspokojenou

pohľadávkou (veriteľ S. T. a následne M. S.), pri predaji majetku naozaj išlo zároveň

o zníženie pasív (splatenie dlhov) spoločnosti S.. Tieto však pri absencii podhodnotenia mohli

byť znížené vo väčšom rozsahu (minimálne pohľadávka Ing. Š.), resp. mohli byť získané

finančné prostriedky na tento rámec.

Súčet rozdielov všeobecných hodnôt (na strane jednej) a predajných cien (na strane

druhej) v dotknutých prípadoch činí 3 723 422,29 Sk, oproti škode 7 343 528,71 Sk,

konštatovanej napadnutým rozsudkom. Touto (naposledy uvedenou) hodnotou výšky škody

nie je dovolací súd viazaný, keďže z popisu skutku vo výroku rozsudku vyplývajúce údaje

o výške škody si odporujú.

V tomto kontexte platí nasledovné:

7

Správnosť zisteného skutku v zmysle časť

za bodkočiarkou nemožno konštatovať, ak si okolnosti uvedené v skutkovej vete výroku

odsudzujúceho rozsudku navzájom odporujú. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. i/ je v takom prípade splnený, ak niektorá z odporujúcich si okolností

odôvodňuje použitie inej než preskúmavanej právnej kvalifikácie skutku. Dovolací súd

však nerozhodne podľa , ak dovolanie bolo podané v prospech obvineného

a dôvod dovolania by bol v jeho neprospech ( ).

Škoda v oboch (rôznych) vyššie uvedených hodnotách je však v zmysle § 255 ods. 3,

§ 89 ods. 13 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006, a to v jeho naposledy účinnom

znení ( tohto zákona), ktoré je potrebné brať do úvahy ( v znení

účinnom od 1. januára 2006 nie je v zmysle jeho § 2 ods. 1 pre páchateľa výhodnejší) tiež

značnou škodou (od 690 000 Sk, pričom v dotknutom ustanovení osobitnej časti Trestný

zákon nepočíta so škodou veľkého rozsahu). Právna kvalifikácia skutku ako trestného činu

podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 by sa teda

nezmenila. Táto je navyše daná aj znakom spáchania činu osobou, ktorá má osobitne uloženú

povinnosť hájiť záujmy poškodeného (§ 255 ods. 3 Tr. zák.), ktorý zodpovedá obsahu

už uvedeného ustanovenia .

Namietané tvrdenie odôvodnenia rozsudku o potrebe rozdelenia výťažku z predaja

medzi spoločníkov spoločnosti nezodpovedá úprave , čo však

vzhľadom na podstatu tohto rozhodnutia nie je potrebné bližšie rozvádzať, keďže

ide o (z hľadiska rozhodnutia o dovolaní) irelevantnú chybu právnych úvah odôvodnenia,

ako je charakterizovaná vyššie. Najvyšší súd teda len v kontexte trestnoprávneho posúdenia

uvádza, že odpredajom vecných komponentov majetku bola spôsobená škoda dotknutej

obchodnej spoločnosti, nie jej spoločníkom.

Čo sa týka kvalifikácie činu ako trestného činu poškodzovania veriteľa, zo sumy, ktorá

by sa získala naviac, a to nepodhodnoteným odpredajom majetku (samotných nehnuteľností

v roku 2004), ako je táto suma špecifikovaná vyššie, by bolo možné okrem uhradených

pohľadávok uspokojiť aj celú pohľadávku Ing. Š. vo výške 1 035 874,40 Sk, uvedenú vo

výroku rozsudku. Výška tejto pohľadávky predstavuje značnú škodu v zmysle

§ 256 ods. 4 písm. b/, § 89 ods. 13 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006.

8

Súbežná právna kvalifikácia podľa § 256 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. by sa teda

nezmenila ani pri upresnenom znížení hodnoty protiprávneho odčerpania majetku spoločnosti

S. konaním obžalovaného, zároveň kvalifikovaným aj ako druhý z jednočinne

sa zbiehajúcich trestných činov.

Zo skutkovej vety výroku rozsudku vyplýva, že uspokojenie veriteľa bolo zmarené,

a to práve tam popísaným konaním obvineného, pričom správnosťou a úplnosťou zisteného

skutku je dovolací súd viazaný. Tým je pre účel dovolacieho prieskumu riešená otázka,

či sa veriteľ mohol následne domôcť uspokojenia svojej pohľadávky voči stále existujúcej

spoločnosti S..

Iná je situácia vo vzťahu k okolnosti podmieňujúcej (popri značnej škode

spolupodmieňujúcej) použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 256 ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

v znení účinnom pred 1. januárom 2006.

„Porucha v podnikaní iného“ je tu poruchou v podnikaní iného subjektu, než je osoba,

ktorá zmarenie uspokojenia veriteľa vyvolala. Ak ide o také zmarenie, ktoré bolo vyvolané

trestným činom spáchaným pri činnosti právnickej osoby (a pri s jej činnosťou spojených

právnych úkonoch) na túto činnosť použitou osobou, trestnoprávnu zodpovednosť nesie ten,

kto v mene právnickej osoby fakticky a právne konal v rozsahu svojich oprávnení, v tomto

prípade štatutárny orgán obchodnej spoločnosti (konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným).

V konkrétnych súvislostiach teda môže ísť len o poruchu v podnikaní veriteľa,

spôsobenú zmarením jeho uspokojenia. Z popisu skutku však nevyplýva, že by veriteľ

(spoločníčka Ing. Š. alebo singulárny právny nástupca vo vzťahu k predmetnej pohľadávke

JUDr. G.), vôbec boli podnikateľmi (podnikateľom je spoločnosť s ručením obmedzeným, nie

jej spoločník), ani okolnosť, že by v akejkoľvek činnosti veriteľa bola spôsobená vážna

porucha (a aká).

Uvedený zákonný znak teda nezodpovedá správnej právnej kvalifikácii zisteného

skutku. Jeho vypustením by sa však právna kvalifikácia v jej základe, ani trestná sadzba

nezmenila, išlo by o kvalifikáciu podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

v príslušnom znení.

9

V nadväznosti na naposledy uvedené, v zmysle , keďže zistené

porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného, dôvod dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. i/ nemožno použiť.

Ku právnej kvalifikácii je v nadväznosti na vyššie uvedené ešte potrebné dodať,

že konanie obvineného, zakladajúce spáchanie trestného činu, je v popise skutku ohraničené

odpredajom nábytku 23. decembra 2005. Následný popis podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu a návrhu na vyhlásenie konkurzu už tento rámec presahuje, čo súvisí aj so

správnym použitím v znení účinnom pred 1. januárom 2006. V tejto

nadbytočnej časti je uvedená aj iná (už vyššie komentovaná) právne nesprávna, avšak

trestnoprávnu kvalifikáciu nemeniaca okolnosť, a to odpredaj vecí bez súhlasu ostatných

spoločníkov a valného zhromaždenia spoločnosti.

V konečnom dôsledku, z dôvodu viazanosti dôvodmi dovolania ( )

v kontexte obsahu dovolacích námietok vyjadrených v zmysle (k tomu

pozri rozhodnutie 120 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

SR č. 06/2012), zároveň z dôvodu zákazu „reformatio in peius“ ( ),

dovolací súd pri skúmaní správnosti právnej kvalifikácie skutku ako pokračovacieho trestného

činu a správnosti použitia „iných“ hmotnoprávnych ustanovení pri ukladaní trestu nehodnotil

objektívnu súvislosť (v kontexte časového odstupu) medzi odpredajom nehnuteľností v roku

2004 a odpredajom vozidiel, nábytku a inej techniky v roku 2005 (§ 89 ods. 19 Tr. zák.

v znení účinnom pred 1. januárom 2006).

Keďže teda najvyšší súd nezistil v rozsahu uplatnených dovolacích námietok splnenie

dôvodu dovolania podľa (resp. tento dôvod nemožno v zmysle

použiť), ani iného dovolacieho dôvodu uvedeného v

, dovolanie obvineného S. odmietol podľa Takto rozhodol

na neverejnom zasadnutí nariadenom v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

10

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková