Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
507/386558.d72f48.pdf
PDF · 169.77 KB
No categories available
1ObdoV/48/2010
Najvyšší súd 1ObdoV/48/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ J. S., L.. B., Z., Š., 2/ P.
S., bytom N., B., 3/ W. - B. B., spol. s. r. o., N., B., IČO: X., všetci zastúpení JUDr. P. E.,
advokátom v B., N., proti ţalovanému: B. - S., s. r. o. K., J., K., IČO: X., o ochranu proti
nekalej súťaži a ochranu označenia chráneného ochrannou známkou, vedenej na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Cb/1/2008, o dovolaní ţalobcov v 1., 2. a 3. rade
proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obo/11/2009-319 z 30. júna
2010, právoplatného 19. augusta 2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, rozhodujúci vo veci v intenciách
zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, č. k.
1MObdoV/7/2007-249 z 28. novembra 2007, právoplatného 14. januára 2018, rozsudkom
č. k. 9Cb/1/2008-294 z 25. novembra 2008, ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP tak, ţe neúspešným ţalobcom uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému
spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 64 064,- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil odkazom na § 1 ods. 1, § 25 ods. 1veta prvá
zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, § 47 písm. c) Obchodného zákonníka,
a viazanosťou právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozsudku č. k.
1MObdoV/7/2007-249 z 28. novembra 2007, právoplatného 14. januára 2018, záväzne
vyslovil, ţe v konaní nebolo preukázané nekalosúťaţné konanie ţalovaného a ani skutočnosť,
ţe by na svojich výrobkoch pouţíval ochranné známky ţalobcov. Svoj výrok o zamietnutí
ţaloby ako neopodstatnenej zdôvodnil zrekapitulovaním záväzného právneho názoru
vysloveného v tomto konaní dovolacím súdom, ktorý, stotoţňujúc sa s názorom dovolateľa
(generálneho prokurátora) konštatoval, ţe v súčasnosti je stromček tvar, ktorý sa vţil pre vôňu
do áut a do iných interiérov ako označenie druhu výrobkov, ktoré vyrábajú rôzni výrobcovia.
Z dôkazov predloţených ţalovaným vyplynulo, ţe na slovenskom trhu distribuujú
osvieţovače v tvare stromčeka najmenej šiesti súťaţitelia. Posudzované výrobky účastníkov
sú stromčeky napustené rôznymi vôňami. Z hľadiska tvaru je stromček ţalobcov
trojuholníkového tvaru s obdĺţnikovým podstavcom, a stromček ţalovaného je skôr
kónického tvaru a má oválny tvar podstavca. Nezanedbateľné sú na osvieţovačoch vzduchu
výrazné texty. Ţalobca označil osvieţovače vzduchu textami: „W. – B.“, „Arbre Magique“,
„Magic Tree“ a „Cur – freshner“, ktoré sú umiestnené v strede stromčeka. Osvieţovače
vzduchu ţalovaného sú označené ochrannou známkou vo forme štylizovaného písmena „B“
v kruhu s bielym podkladom a slovami: „B. fragrant tree“. Rozdiely vykazujú aj obaly oboch
výrobkov a panely, na ktorých sa distribuujú. Obaly výrobkov ţalovaného a aj panely
vykazujú také silné prvky, ktoré objektívne vylučujú zameniteľnosť. Predovšetkým ide
o výrazne červený nadpis v slovenskom jazyku osvieţovač vzduchu, čo na paneli ţalobcu nie
je. Ďalej panel ţalovaného má výrazné červené písmeno „B“ v bielom poli, ohraničené
červeným rámom a šesť výrazných piktogramov. Panel ţalobcu neobsahuje ţiadne
piktogramy, obsahuje slogany o účinnosti výrobku a biely kruh v čiernom ráme. Na paneli
ţalobcov je vyobrazená ţenská hlava a výrazné písmená LUFT Erfrischer, čo panel
ţalovaného nemá. Nezameniteľné rozdiely sú aj na obaloch osvieţovačov, a to jednak
v grafickom, ako aj farebnom vyhotovení. Záverom prvostupňový súd dodal, ţe na rozhodnutí
o zamietnutí ţaloby pre jej neopodstatnenosť nemení nič ani rozhodnutie Úradu
priemyselného vlastníctva SR predloţené zástupcom ţalobcov, pretoţe v danom prípade išlo
o konanie o výmaz ochrannej známky, ktoré sa nedotýka tohto konania.
Na odvolanie ţalobcov v 1., 2. a 3. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
odvolací, rozsudkom č. k. 5Obo/11/2009-319 z 30. júna 2010, právoplatným
19. augusta 2010, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok
prvostupňového súdu. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
o bezdôvodnosti ţalobcami uplatneného ţalobného návrhu. Na zdôraznenie ich správnosti
uviedol, ţe predmetom sporu je ţalobcami v 1., 2. a 3. rade uplatnené právo z titulu ochrany
nekalosúťaţného konania proti ţalovanému v zmysle § 47 písm. c) Obchodného zákonníka
upravujúceho vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, ktorým sa rozumie napodobenie cudzích
výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaţe by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú uţ
z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil
všetky opatrenia, ktoré od neho moţno poţadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo
aspoň podstatne obmedzil. Súčasťou ţalobného návrhu je uplatnenie primeraného
zadosťučinenia s poukazom na ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd poukázal na to, ţe v spornom prípade dovolací súd rozsudkom sp. zn.
1MObdoV/7/2007 z 28. novembra 2007 jednoznačne vyslovil právny názor, ţe v predmetnom
konaní nebolo preukázané nekalosúťaţné konanie ţalovaného, a ani skutočnosť, ţe by na
svojich výrobkoch pouţíval ochranné zámky ţalobcov. Z obsahu spisu a doloţených dôkazov
dospel k záveru, ţe výrobky ţalobcov, ako aj ţalovaného, osvieţovače vzduchu v tvare
stromčeka, ktoré sú napustené rôznymi vôňami, sú zjavne rozdielne čo do tvaru, textového
označenia, pouţitia výraznej ochrannej známky ţalovaného na jeho výrobkoch, ďalej sú
rozdiely v grafickom a farebnom zhotovení obalov výrobkov, ako aj panelov, ktorými
prezentujú svoje výrobky obaja súťaţitelia. V dôsledku toho bol dovolaním napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 16Cb/603/2000-178 zo 17. septembra 2004
a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, č. k.
6Obo/284/2004-229 z 1. marca 2006, zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach
na ďalšie konanie.
Odkazujúc na ustanovenie § 243d ods. 1 OSP, odvolací súd ozrejmil, ţe súdy niţších
stupňov, sú zo zákona povinné rešpektovať názor dovolacieho súdu a sú viazané právnym
názorom dovolacieho súdu, ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii
procesných predpisov. Uzavrel, ţe prvostupňový súd postupoval v novom konaní v súlade so
záväzným právnym názorom nadriadeného súdu a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnemu záveru, ţe ţalovaný neporušil ustanovenie § 25 ods. 1 veta prvá zákona
č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach a ani ustanovenie § 47 písm. c) Obchodného
zákonníka. Vyhodnotil preto námietku odvolateľov o tom, ţe prvostupňový súd sa nekriticky
pridrţiaval právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý je v diametrálnom rozpore s dvomi
predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov, ako takú, ktorá nemá vzhľadom na citované
ustanovenia právne opodstatnenie, nakoľko tieto rozhodnutia boli dovolacím súdom podľa
§ 243b ods. 2 a 3 OSP zrušené pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nesprávny výklad
ustanovení o nekalosúťaţnom konaní a zákona o ochranných známkach.
Za irelevantnú vo vzťahu k výsledku súdneho konania označil aj námietku ţalobcov
ohľadne poskytnutia, podľa ich názoru, mimoriadne silného dôkazu, a to rozhodnutia Úradu
priemyselného vlastníctva SR č. MOZ 612525-II/159-2008 z 10. 10. 2008, ktorý
prvostupňový súd neakceptoval, resp. nezohľadnil. V súvislosti s touto odvolacou námietkou
uviedol, ţe tento dôkaz neprivodil iný skutkový stav ako ten, z ktorého vychádzal dovolací
súd a nemá priamy vplyv na predmetné konanie. Jedná sa o rozhodnutie Úradu priemyselného
vlastníctva SR, ktorým bol rozklad podaný navrhovateľom B. S., s. r. o., K. (t. j. ţalovaným)
zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového orgánu – Úradu priemyselného vlastníctva SR č.
MOZ 612525-I/41-2006 z 26. 4. 2006 potvrdené. Toto rozhodnutie sa týkalo zamietnutia
návrhu o neúčinnosti medzinárodného zápisu ochrannej známky č. 612525 na území
Slovenskej republiky, majiteľa J. S. L.., Z., Š. (ţalobca v 1. rade) s odôvodnením, ţe neboli
splnené hmotnoprávne podmienky pre jej výmaz v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 55/1197 Z. z.
o ochranných známkach. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ţe majiteľ známky nemá
chránený všeobecne tvar stromčeka na osvieţenie vzduchu, nemá monopol na výrobu
osvieţovačov vzduchu vo forme stromčekov ako takých, ale má chránenú ochrannú známku
v takej podobe a forme, v akej je zapísaná do registra ochranných známok, ktorá nestratila
rozlišovaciu schopnosť. Okrem iného je konštatované, ţe výrobky iných výrobcov –
osvieţovače vzduchu v tvare stromčeka, moţno povaţovať za dostatočne odlišné od
napadnutej medzinárodnej ochrannej známky, a rozlišovacia schopnosť výrobku ţalovaným
bola jednoznačne konštatovaná aj dovolacím súdom i keď uviedol, ţe tvar stromčeka sa vţil
pre vôňu do áut a do iných interiérov ako označenie druhu výrobkov, ktoré vyrábajú rôzni
výrobcovia. To však neznamená, ţe tvar – stromček je príznačný len pre ţalobcov ako
súťaţiteľov. Predmetom konania na Úrade priemyselného vlastníctva SR bolo preskúmanie
straty rozlišovacej spôsobilosti napadnutej medzinárodnej ochrannej známky. Tým, ţe bol
rozklad zamietnutý, ţalobcovia nepreukázali porušovanie práv k ochrannej známke
ţalovaným, ktorý na svojich výrobkoch nikdy ochrannú známku ţalobcov nepouţil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
OSP tak, ţe úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu
ţiadne trovy nevznikli.
Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote dovolanie
ţalobcovia v 1., 2. a 3. rade. Dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.
Podanie dovolania odôvodnili ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. a/ OSP (v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237) v nadväznosti na § 237 písm. f/ OSP (dovolateľom, ako
účastníkovi konania, sa postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa odňala možnosť
konať pred súdom), § 241 ods. 2 písm. b/ OSP – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a § 241 ods. 2 písm. c/ OSP – rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP /konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci/ dovolatelia
namietajú nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu tvrdiac, ţe: „Odvolací súd sa
z neznámych dôvodov len povrchne oboznámil s dôvodmi odvolania, pričom viaceré z nich
úplne ignoroval a nezohľadnil.“. Namietajú tieţ, ţe odôvodnenie nespĺňa náleţitosti
odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 OSP, a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu
nepreskúmateľné. Skutočnosť, ţe postup odvolacieho súdu nerešpektujúceho § 157 ods. 2
OSP bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia, povaţujú za
inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Avšak v nepreskúmateľnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu vzhliadali aj vadu konania podľa § 237 písm. f) OSP. Dovolací
dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP /rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci/ uplatnili hneď v úvode dovolania, kde na č. l. 329 v prvej vete dôvodov
dovolania uvádzajú, ţe sú toho názoru, ţe napádané rozhodnutie a celé konanie pred
prvostupňovým a druhostupňovým súdom spočívajú na nesprávnom posúdení veci.
Dovolacím petitom sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
i súdu prvostupňového a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň podali
návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia (bez ich špecifikácie), a ţiadali odloţiť
vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.
K dovolaniu ţalobcov v 1. aţ 3. rade sa ţalovaný nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorí sú zastúpení advokátom
(§ 241 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) najskôr
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné, preto je potrebné ho odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP
v nadväznosti na § 243b ods. 5 veta prvá OSP.
Podľa § 243b ods. 5 veta prvá OSP, ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225
a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP)
alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 OSP), alebo rozsudok odvolacieho
súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe
dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 238 ods. 3 OSP).
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
rozhodnutí. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil, je nepochybné, ţe
prípustnosť dovolania ţalobcov v 1. aţ 3. rade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238
ods. 1 aţ 3 OSP.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či uţ to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 OSP, ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g) OSP, moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 OSP
vylúčené.
Podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP, dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237.
Podľa § 237 písm. f) OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Dovolatelia namietali vadu konania pojatú do ustanovenia § 237 písm. f) OSP
/účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/, ktorú vzhliadli
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
nespĺňa náleţitosti odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 OSP. Je ţiaduce uviesť, ţe nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť
subsumovali dovolatelia zároveň aj pod inú vadu konania podľa ustanovenia § 241 ods. 2
písm. b) OSP, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri jej uplatnení navyše
namietali povrchné oboznámenie sa odvolacieho súdu s dôvodmi odvolania, ich
nezohľadnenie, ba aţ úplnú ignoráciu viacerých z nich.
Hoci dovolatelia tvrdili, ţe rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý vadou konania
uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ OSP (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom), dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania
pojatej v zákonnom ustanovení § 237 OSP, či uţ namietanej (§ 237 písm. f/ OSP), alebo
nenamietanej dovolateľmi (§ 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ OSP). Pre posúdenie existencie
procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka
o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti
vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) OSP sa
rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv
priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol
v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola
účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo či sa tak
stalo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd neurobil v tomto smere nápravu.
K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom moţno označiť
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2
OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne
a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal
i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.
Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je
preskúmateľné a účastníkom umoţňuje poznať postup súdu.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou,
ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Táto norma
sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 OSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúma v odvolacom konaní (II. ÚS 78/2005).
Dovolací súd, vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, sa zaoberal posúdením
obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z uvedených hľadísk. Aj podľa názoru
dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí
dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z toho a zároveň poukazujúc na konkrétnu
obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel
k záveru, ţe právo ţalobcov v 1. aţ 3. rade na riadne odôvodnenie porušené nebolo.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen zhrnutie podstatných odvolacích
námietok ţalobcov v 1. aţ 3. rade, odkaz na právnu úpravu, ale aj ich primerané právne
posúdenie. Absenciu náleţitého odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu preto dovolací súd
nezistil v prípade dovolateľmi namietaného povrchného oboznámenia sa odvolacieho súdu
s dôvodmi ich odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, ich nezohľadnenia, ba aţ úplnej
ignorácie viacerých z nich. Nedôvodnosť uvedených námietok vyplýva zjavne z odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu, ktorý na strane siedmej počnúc druhým odsekom a končiac
prvým odsekom ôsmej strany (č. l. 322) výslovne tieto námietky uviedol. Odvolací súd sa
nimi zaoberal nielen popisným spôsobom, ale takisto vysvetlil, z akých hľadísk ich
vyhodnotil za neoprávnené. Taktieţ uviedol dôvody, pre ktoré sa stotoţnil so záverom
prvostupňového súdu o nepreukázaní nekalosúťaţného konania ţalovaného a ani skutočnosti,
ţe by na svojich výrobkoch pouţíval ochranné známky ţalobcov, a teda o nedôvodnosti
ţaloby o ochranu proti nekalej súťaţi a ochranu označenia chráneného ochrannou známkou.
V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody rozsudku odvolacieho súdu (č. l. 319 aţ
322, najmä č. l. 321 – 322 /strany 6, 7, 8 rozsudku/) v spojení so skutkovými zisteniami
a závermi súdu prvého stupňa (č. l. 294 aţ 298, najmä 296 – 297 /strany 6, 7 rozsudku/)
a v nadväznosti na temporálne skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ako súdu dovolacieho rozhodujúceho o mimoriadnom dovolaní (č. l. 249 aţ 252, najmä č. l.
251 – 252 /strany 5, 6, 7 rozsudku/) a vyslovujúceho záväzný právny názor pre budúce
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom
potvrdil ako vecne správne.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v potrebnej miere zodpovedá zákonnej poţiadavke
riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie je zrozumiteľné a vyčerpávajúce, v súlade
s poţiadavkami kladenými na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí upravenými
v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, a so zreteľom na to, ţe inštitút odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je jednou z podstatných záruk výkonu súdnej moci. Ako vyplýva aj z judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/2006).
Z uvedených skutočností je zrejmé, ţe nie je daná existencia vady konania podľa
§ 237 písm. f) OSP, ktorá by bola spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania podľa § 241 ods. 2
písm. a) OSP, napriek primárnej neprípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu.
Podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Iné vady, mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za
predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí
skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne
zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho,
ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3 a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové
zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodoval vecne
nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie nenapravil, ţe
odvolací súd rozhodol o veci meritórne, hoci mal správne odvolanie odmietnuť a pod..
K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil
ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú za následok nesprávnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne.
V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP
/konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci/
dovolatelia namietajú nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu tvrdiac, ţe: „Odvolací súd
sa z neznámych dôvodov len povrchne oboznámil s dôvodmi odvolania, pričom viaceré z nich
úplne ignoroval a nezohľadnil.“ Kritike podrobili odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku
odvolacieho súdu tvrdiac, ţe nespĺňa náleţitosti riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2
OSP, a preto je nepreskúmateľné. Skutočnosť, ţe postup odvolacieho súdu nerešpektujúceho
§ 157 ods. 2 OSP bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia,
povaţujú za inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. V nepreskúmateľnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu vzhliadali zároveň aj vadu konania podľa § 237 písm. f) OSP.
Bolo by redundantné zaoberať sa opätovne neopodstatnenosťou dovolateľmi
tvrdeného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP, keďţe jeho podstatou je
identické tvrdenie dovolateľov o existencii vady konania podľa § 237 písm. f) OSP.
Nedôvodnosť tejto vady konania je ozrejmená v predchádzajúcich odsekoch vzťahujúcich sa
na výklad § 237 písm. f) OSP s jeho následnou aplikáciou na daný prípad.
Dovolací súd musí preto konštatovať, ţe ţalobcovia v 1. aţ 3. rade vytýkajú túto inú
vadu nenáleţite.
Podľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Citované ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c) OSP dovolatelia uplatnili ako ďalší
dovolací dôvod tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Pod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom zahrnuli osvojenie si
skutkových a právnych zistení prvostupňového súdu odvolacím súdom, ktoré nepovaţujú za
správne. Obsah ich dovolania v časti vytknutia nesprávneho právneho posúdenia veci je
zväčša identický s obsahom temporálne skoršieho odvolania, ako aj ich podaní
produkovaných v priebehu doterajšieho konania, ktorými sa vyjadrovali k veci. Nie je preto
ţiaduce ho znovu uvádzať, navyše, keď sa s názormi ţalobcov obsiahnutými vo vyjadreniach
k veci počas konania pred súdom prvého stupňa vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení
svojho zamietajúceho rozsudku, a s ich odvolacími námietkami sa vyporiadal v odôvodnení
potvrdzujúceho rozsudku odvolací súd, v dostatočnom rozsahu a v súlade so zákonnou
poţiadavkou kladenou na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí pojatou v ustanovení § 157
ods. 2 OSP.
Pokiaľ dovolatelia namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ OSP) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno
napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné
vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Konštatujúc, ţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
podľa § 238 OSP prípustné a vady uvedené v § 237 OSP neboli zistené, Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie ţalobcov v 1., 2. a 3. rade odmietol ako
neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá OSP.
So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/
OSP), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní bol úspešný ţalovaný, preto mu prináleţalo právo na náhradu
trov dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 243b ods.
5 veta prvá OSP. Keďţe však ţalovanému v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli,
dovolací súd mu ich náhradu nepriznal.
K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. septembra 2012
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.