Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/48/2010

Najvyšší súd 1ObdoV/48/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ J. S., L.. B., Z., Š., 2/ P.

S., bytom N., B., 3/ W. - B. B., spol. s. r. o., N., B., IČO: X., všetci zastúpení JUDr. P. E.,

advokátom v B., N., proti ţalovanému: B. - S., s. r. o. K., J., K., IČO: X., o ochranu proti

nekalej súťaži a ochranu označenia chráneného ochrannou známkou, vedenej na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov v 1., 2. a 3. rade

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -319 z 30. júna

2010, právoplatného 19. augusta 2010, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach, ako súd prvého stupňa, rozhodujúci vo veci v intenciách

zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, č. k.

-249 z 28. novembra 2007, právoplatného 14. januára 2018, rozsudkom

č. k. -294 z 25. novembra 2008, ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol

podľa tak, ţe neúspešným ţalobcom uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému

spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 64 064,- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil odkazom na § 1 ods. 1, § 25 ods. 1veta prvá

2

o ochranných známkach, ,

a viazanosťou právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozsudku č. k.

-249 z 28. novembra 2007, právoplatného 14. januára 2018, záväzne

vyslovil, ţe v konaní nebolo preukázané nekalosúťaţné konanie ţalovaného a ani skutočnosť,

ţe by na svojich výrobkoch pouţíval ochranné známky ţalobcov. Svoj výrok o zamietnutí

ţaloby ako neopodstatnenej zdôvodnil zrekapitulovaním záväzného právneho názoru

vysloveného v tomto konaní dovolacím súdom, ktorý, stotoţňujúc sa s názorom dovolateľa

(generálneho prokurátora) konštatoval, ţe v súčasnosti je stromček tvar, ktorý sa vţil pre vôňu

do áut a do iných interiérov ako označenie druhu výrobkov, ktoré vyrábajú rôzni výrobcovia.

Z dôkazov predloţených ţalovaným vyplynulo, ţe na slovenskom trhu distribuujú

osvieţovače v tvare stromčeka najmenej šiesti súťaţitelia. Posudzované výrobky účastníkov

sú stromčeky napustené rôznymi vôňami. Z hľadiska tvaru je stromček ţalobcov

trojuholníkového tvaru s obdĺţnikovým podstavcom, a stromček ţalovaného je skôr

kónického tvaru a má oválny tvar podstavca. Nezanedbateľné sú na osvieţovačoch vzduchu

výrazné texty. Ţalobca označil osvieţovače vzduchu textami: „W. – B.“, „Arbre Magique“,

„Magic Tree“ a „Cur – freshner“, ktoré sú umiestnené v strede stromčeka. Osvieţovače

vzduchu ţalovaného sú označené ochrannou známkou vo forme štylizovaného písmena „B“

v kruhu s bielym podkladom a slovami: „B. fragrant tree“. Rozdiely vykazujú aj obaly oboch

výrobkov a panely, na ktorých sa distribuujú. Obaly výrobkov ţalovaného a aj panely

vykazujú také silné prvky, ktoré objektívne vylučujú zameniteľnosť. Predovšetkým ide

o výrazne červený nadpis v slovenskom jazyku osvieţovač vzduchu, čo na paneli ţalobcu nie

je. Ďalej panel ţalovaného má výrazné červené písmeno „B“ v bielom poli, ohraničené

červeným rámom a šesť výrazných piktogramov. Panel ţalobcu neobsahuje ţiadne

piktogramy, obsahuje slogany o účinnosti výrobku a biely kruh v čiernom ráme. Na paneli

ţalobcov je vyobrazená ţenská hlava a výrazné písmená LUFT Erfrischer, čo panel

ţalovaného nemá. Nezameniteľné rozdiely sú aj na obaloch osvieţovačov, a to jednak

v grafickom, ako aj farebnom vyhotovení. Záverom prvostupňový súd dodal, ţe na rozhodnutí

o zamietnutí ţaloby pre jej neopodstatnenosť nemení nič ani rozhodnutie Úradu

priemyselného vlastníctva SR predloţené zástupcom ţalobcov, pretoţe v danom prípade išlo

o konanie o výmaz ochrannej známky, ktoré sa nedotýka tohto konania.

3

Na odvolanie ţalobcov v 1., 2. a 3. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací, rozsudkom č. k. -319 z 30. júna 2010, právoplatným

19. augusta 2010, potvrdil ako vecne správny podľa rozsudok

prvostupňového súdu. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

o bezdôvodnosti ţalobcami uplatneného ţalobného návrhu. Na zdôraznenie ich správnosti

uviedol, ţe predmetom sporu je ţalobcami v 1., 2. a 3. rade uplatnené právo z titulu ochrany

nekalosúťaţného konania proti ţalovanému v zmysle

upravujúceho vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, ktorým sa rozumie napodobenie cudzích

výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaţe by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú uţ

z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil

všetky opatrenia, ktoré od neho moţno poţadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo

aspoň podstatne obmedzil. Súčasťou ţalobného návrhu je uplatnenie primeraného

zadosťučinenia s poukazom na ustanovenie .

Odvolací súd poukázal na to, ţe v spornom prípade dovolací súd rozsudkom sp. zn.

z 28. novembra 2007 jednoznačne vyslovil právny názor, ţe v predmetnom

konaní nebolo preukázané nekalosúťaţné konanie ţalovaného, a ani skutočnosť, ţe by na

svojich výrobkoch pouţíval ochranné zámky ţalobcov. Z obsahu spisu a doloţených dôkazov

dospel k záveru, ţe výrobky ţalobcov, ako aj ţalovaného, osvieţovače vzduchu v tvare

stromčeka, ktoré sú napustené rôznymi vôňami, sú zjavne rozdielne čo do tvaru, textového

označenia, pouţitia výraznej ochrannej známky ţalovaného na jeho výrobkoch, ďalej sú

rozdiely v grafickom a farebnom zhotovení obalov výrobkov, ako aj panelov, ktorými

prezentujú svoje výrobky obaja súťaţitelia. V dôsledku toho bol dovolaním napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -178 zo 17. septembra 2004

a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, č. k.

-229 z 1. marca 2006, zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach

na ďalšie konanie.

Odkazujúc na ustanovenie , odvolací súd ozrejmil, ţe súdy niţších

stupňov, sú zo zákona povinné rešpektovať názor dovolacieho súdu a sú viazané právnym

názorom dovolacieho súdu, ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii

procesných predpisov. Uzavrel, ţe prvostupňový súd postupoval v novom konaní v súlade so

záväzným právnym názorom nadriadeného súdu a na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnemu záveru, ţe ţalovaný neporušil ustanovenie § 25 ods. 1 veta prvá zákona

4

č. o ochranných známkach a ani ustanovenie Obchodného

zákonníka. Vyhodnotil preto námietku odvolateľov o tom, ţe prvostupňový súd sa nekriticky

pridrţiaval právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý je v diametrálnom rozpore s dvomi

predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov, ako takú, ktorá nemá vzhľadom na citované

ustanovenia právne opodstatnenie, nakoľko tieto rozhodnutia boli dovolacím súdom podľa

a zrušené pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nesprávny výklad

ustanovení o nekalosúťaţnom konaní a .

Za irelevantnú vo vzťahu k výsledku súdneho konania označil aj námietku ţalobcov

ohľadne poskytnutia, podľa ich názoru, mimoriadne silného dôkazu, a to rozhodnutia Úradu

priemyselného vlastníctva SR č. MOZ -2008 z 10. 10. 2008, ktorý

prvostupňový súd neakceptoval, resp. nezohľadnil. V súvislosti s touto odvolacou námietkou

uviedol, ţe tento dôkaz neprivodil iný skutkový stav ako ten, z ktorého vychádzal dovolací

súd a nemá priamy vplyv na predmetné konanie. Jedná sa o rozhodnutie Úradu priemyselného

vlastníctva SR, ktorým bol rozklad podaný navrhovateľom B. S., s. r. o., K. (t. j. ţalovaným)

zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového orgánu – Úradu priemyselného vlastníctva SR č.

MOZ 612525-I/41-2006 z 26. 4. 2006 potvrdené. Toto rozhodnutie sa týkalo zamietnutia

návrhu o neúčinnosti medzinárodného zápisu ochrannej známky č. 612525 na území

Slovenskej republiky, majiteľa J. S. L.., Z., Š. (ţalobca v 1. rade) s odôvodnením, ţe neboli

splnené hmotnoprávne podmienky pre jej výmaz v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 55/1197 Z. z.

o ochranných známkach. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ţe majiteľ známky nemá

chránený všeobecne tvar stromčeka na osvieţenie vzduchu, nemá monopol na výrobu

osvieţovačov vzduchu vo forme stromčekov ako takých, ale má chránenú ochrannú známku

v takej podobe a forme, v akej je zapísaná do registra ochranných známok, ktorá nestratila

rozlišovaciu schopnosť. Okrem iného je konštatované, ţe výrobky iných výrobcov –

osvieţovače vzduchu v tvare stromčeka, moţno povaţovať za dostatočne odlišné od

napadnutej medzinárodnej ochrannej známky, a rozlišovacia schopnosť výrobku ţalovaným

bola jednoznačne konštatovaná aj dovolacím súdom i keď uviedol, ţe tvar stromčeka sa vţil

pre vôňu do áut a do iných interiérov ako označenie druhu výrobkov, ktoré vyrábajú rôzni

výrobcovia. To však neznamená, ţe tvar – stromček je príznačný len pre ţalobcov ako

súťaţiteľov. Predmetom konania na Úrade priemyselného vlastníctva SR bolo preskúmanie

straty rozlišovacej spôsobilosti napadnutej medzinárodnej ochrannej známky. Tým, ţe bol

rozklad zamietnutý, ţalobcovia nepreukázali porušovanie práv k ochrannej známke

ţalovaným, ktorý na svojich výrobkoch nikdy ochrannú známku ţalobcov nepouţil.

5

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

tak, ţe úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu

ţiadne trovy nevznikli.

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote dovolanie

ţalobcovia v 1., 2. a 3. rade. Dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu.

Podanie dovolania odôvodnili ustanoveniami (v konaní došlo

k vadám uvedeným v ) v nadväznosti na (dovolateľom, ako

účastníkovi konania, sa postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa odňala možnosť

konať pred súdom), – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a – rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa /konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci/ dovolatelia

namietajú nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu tvrdiac, ţe: „Odvolací súd sa

z neznámych dôvodov len povrchne oboznámil s dôvodmi odvolania, pričom viaceré z nich

úplne ignoroval a nezohľadnil.“. Namietajú tieţ, ţe odôvodnenie nespĺňa náleţitosti

odôvodnenia podľa , a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu

nepreskúmateľné. Skutočnosť, ţe postup odvolacieho súdu nerešpektujúceho § 157 ods. 2

bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia, povaţujú za

inú vadu konania v zmysle . Avšak v nepreskúmateľnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu vzhliadali aj vadu konania podľa . Dovolací

dôvod podľa /rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci/ uplatnili hneď v úvode dovolania, kde na č. l. 329 v prvej vete dôvodov

dovolania uvádzajú, ţe sú toho názoru, ţe napádané rozhodnutie a celé konanie pred

prvostupňovým a druhostupňovým súdom spočívajú na nesprávnom posúdení veci.

Dovolacím petitom sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

i súdu prvostupňového a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň podali

návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia (bez ich špecifikácie), a ţiadali odloţiť

vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

6

K dovolaniu ţalobcov v 1. aţ 3. rade sa ţalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné, preto je potrebné ho odmietnuť podľa

v nadväznosti na veta prvá .

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( )

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho

súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

rozhodnutí. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil, je nepochybné, ţe

prípustnosť dovolania ţalobcov v 1. aţ 3. rade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238

ods. 1 aţ 3 .

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

7

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g) , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené.

Podľa , dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Dovolatelia namietali vadu konania pojatú do ustanovenia

/účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/, ktorú vzhliadli

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nespĺňa náleţitosti odôvodnenia podľa . Je ţiaduce uviesť, ţe nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť

subsumovali dovolatelia zároveň aj pod inú vadu konania podľa ustanovenia § 241 ods. 2

písm. b) , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri jej uplatnení navyše

namietali povrchné oboznámenie sa odvolacieho súdu s dôvodmi odvolania, ich

nezohľadnenie, ba aţ úplnú ignoráciu viacerých z nich.

Hoci dovolatelia tvrdili, ţe rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý vadou konania

uvedenou v ustanovení (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom), dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

pojatej v zákonnom ustanovení , či uţ namietanej ( ), alebo

nenamietanej dovolateľmi (, , , , , ). Pre posúdenie existencie

procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka

o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

8

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia sa

rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv

priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol

v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola

účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo či sa tak

stalo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd neurobil v tomto smere nápravu.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom moţno označiť

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2

, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne

a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje

skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal

i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Iba takéto rozhodnutie je

preskúmateľné a účastníkom umoţňuje poznať postup súdu.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou,

9

ţe majú význam pre rozhodnutie (, , , ,

).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v . Táto norma

sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúma v odvolacom konaní ().

Dovolací súd, vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, sa zaoberal posúdením

obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z uvedených hľadísk. Aj podľa názoru

dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí

dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z toho a zároveň poukazujúc na konkrétnu

obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel

k záveru, ţe právo ţalobcov v 1. aţ 3. rade na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen zhrnutie podstatných odvolacích

námietok ţalobcov v 1. aţ 3. rade, odkaz na právnu úpravu, ale aj ich primerané právne

posúdenie. Absenciu náleţitého odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu preto dovolací súd

nezistil v prípade dovolateľmi namietaného povrchného oboznámenia sa odvolacieho súdu

s dôvodmi ich odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, ich nezohľadnenia, ba aţ úplnej

ignorácie viacerých z nich. Nedôvodnosť uvedených námietok vyplýva zjavne z odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý na strane siedmej počnúc druhým odsekom a končiac

prvým odsekom ôsmej strany (č. l. 322) výslovne tieto námietky uviedol. Odvolací súd sa

nimi zaoberal nielen popisným spôsobom, ale takisto vysvetlil, z akých hľadísk ich

vyhodnotil za neoprávnené. Taktieţ uviedol dôvody, pre ktoré sa stotoţnil so záverom

prvostupňového súdu o nepreukázaní nekalosúťaţného konania ţalovaného a ani skutočnosti,

ţe by na svojich výrobkoch pouţíval ochranné známky ţalobcov, a teda o nedôvodnosti

ţaloby o ochranu proti nekalej súťaţi a ochranu označenia chráneného ochrannou známkou.

V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody rozsudku odvolacieho súdu (č. l. 319 aţ

322, najmä č. l. 321 – 322 /strany 6, 7, 8 rozsudku/) v spojení so skutkovými zisteniami

a závermi súdu prvého stupňa (č. l. 294 aţ 298, najmä 296 – 297 /strany 6, 7 rozsudku/)

10

a v nadväznosti na temporálne skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ako súdu dovolacieho rozhodujúceho o mimoriadnom dovolaní (č. l. 249 aţ 252, najmä č. l.

251 – 252 /strany 5, 6, 7 rozsudku/) a vyslovujúceho záväzný právny názor pre budúce

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom

potvrdil ako vecne správne.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v potrebnej miere zodpovedá zákonnej poţiadavke

riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie je zrozumiteľné a vyčerpávajúce, v súlade

s poţiadavkami kladenými na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí upravenými

v ustanovení , a so zreteľom na to, ţe inštitút odôvodnenia súdneho

rozhodnutia je jednou z podstatných záruk výkonu súdnej moci. Ako vyplýva aj z judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Z uvedených skutočností je zrejmé, ţe nie je daná existencia vady konania podľa

, ktorá by bola spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania podľa

písm. a) , napriek primárnej neprípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu

odvolacieho súdu.

Podľa dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Iné vady, mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za

predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí

skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval

v súlade s príslušnými ustanoveniami , ţe odvolací súd pri

svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho,

ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3 a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové

zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodoval vecne

nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie nenapravil, ţe

odvolací súd rozhodol o veci meritórne, hoci mal správne odvolanie odmietnuť a pod..

11

K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil

ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú za následok nesprávnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne.

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa

/konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci/

dovolatelia namietajú nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu tvrdiac, ţe: „Odvolací súd

sa z neznámych dôvodov len povrchne oboznámil s dôvodmi odvolania, pričom viaceré z nich

úplne ignoroval a nezohľadnil.“ Kritike podrobili odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku

odvolacieho súdu tvrdiac, ţe nespĺňa náleţitosti riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2

, a preto je nepreskúmateľné. Skutočnosť, ţe postup odvolacieho súdu nerešpektujúceho

bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia,

povaţujú za inú vadu konania v zmysle . V nepreskúmateľnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu vzhliadali zároveň aj vadu konania podľa .

Bolo by redundantné zaoberať sa opätovne neopodstatnenosťou dovolateľmi

tvrdeného dovolacieho dôvodu podľa , keďţe jeho podstatou je

identické tvrdenie dovolateľov o existencii vady konania podľa .

Nedôvodnosť tejto vady konania je ozrejmená v predchádzajúcich odsekoch vzťahujúcich sa

na výklad s jeho následnou aplikáciou na daný prípad.

Dovolací súd musí preto konštatovať, ţe ţalobcovia v 1. aţ 3. rade vytýkajú túto inú

vadu nenáleţite.

Podľa dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Citované ustanovenie dovolatelia uplatnili ako ďalší

dovolací dôvod tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Pod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom zahrnuli osvojenie si

skutkových a právnych zistení prvostupňového súdu odvolacím súdom, ktoré nepovaţujú za

správne. Obsah ich dovolania v časti vytknutia nesprávneho právneho posúdenia veci je

12

zväčša identický s obsahom temporálne skoršieho odvolania, ako aj ich podaní

produkovaných v priebehu doterajšieho konania, ktorými sa vyjadrovali k veci. Nie je preto

ţiaduce ho znovu uvádzať, navyše, keď sa s názormi ţalobcov obsiahnutými vo vyjadreniach

k veci počas konania pred súdom prvého stupňa vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení

svojho zamietajúceho rozsudku, a s ich odvolacími námietkami sa vyporiadal v odôvodnení

potvrdzujúceho rozsudku odvolací súd, v dostatočnom rozsahu a v súlade so zákonnou

poţiadavkou kladenou na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí pojatou v ustanovení § 157

ods. 2 .

Pokiaľ dovolatelia namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno

napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Konštatujúc, ţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie ţalobcov v 1., 2. a 3. rade odmietol ako

neprípustné podľa v spojení s veta prvá .

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/

), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní bol úspešný ţalovaný, preto mu prináleţalo právo na náhradu

trov dovolacieho konania podľa v spojení s a ods.

5 veta prvá . Keďţe však ţalovanému v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli,

dovolací súd mu ich náhradu nepriznal.

13

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.