Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/79/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej B., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou A., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná advokát

a konateľ Mgr. J. B., proti povinnej E. K., bývajúcej v T., pre vymoženie 1 659,70 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. februára 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala dňa 15.11.2011 súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie

pre vymoženie sumy 1 659,70 € s príslušenstvom, na základe exekučného titulu –

rozhodcovského rozsudku z 19. augusta 2011 sp. zn. B., vydaného Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri R., so sídlom v B.. Týmto bola povinnej (E. K.)

uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej (B.) istinu 1 659,70 € s príslušenstvom. Následne

súdna exekútorka (žiadosťou zo 16. novembra 2011) požiadala Okresný súd Topoľčany

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Topoľčany uznesením zo 7. decembra 2011 č.k. -13

zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. J. S. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Mal za nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o

spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch

a že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok z 19. augusta 2011 sp. zn. B., vydaný

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R. so sídlom v B.. Poukázal (okrem iného)

na ustanovenia Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, na § 44 ods. 1, 2, na § 42 ods. 2 Exekučného poriadku, na § 3,

na a nasl. a tiež na judikatúru Európskeho súdneho dvora.

Konštatoval, že predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu uvedenou

smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Oprávnená (dodávateľ) v rozhodcovskej doložke uviedla dokonca konkrétny súd, ktorý by

prípadne spor rozhodol, pričom jeho sídlo je značne vzdialené od trvalého bydliska

spotrebiteľa, čo mu môže značne sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Keďže miesto

konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka

patrí podľa smernice do kategórie neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská

doložka nebola navyše dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do obchodných

podmienok pre úver ako súčasti formulárovej (typovej) zmluvy o úvere. Takáto neprijateľná

rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom (spotrebiteľ mohol zmluvu buď len

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam úveru) a ako na neprijateľnú

treba aplikovať . Rozhodcovský rozsudok potom nemohol

byť podkladom pre vykonanie exekúcie, na základe čoho bolo dôvodné aplikovať § 45

ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdnej

exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávnenej uznesením z 29. februára 2012 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ( ) a povinnej

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že

predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej

doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne

takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie

zo zmluvy. Výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky

považoval odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa. Súdna exekútorka žiadala vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,

ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný, pretože

rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že poverí súdnu exekútorku vykonaním

exekúcie a prizná mu trovy konania. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237

písm. d/, e/ a f/ a jeho dôvodnosť z ustanovenia , ,

Uviedla, že skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne

dojednané sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie iniciovala

titulom neplnenia si (riadne a včas) povinností povinnou nemôže mať za následok neplatnosť

rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom. Predložením návrhu

na uzavretie rozhodcovskej doložky si len plnila povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zákona

o bankách. Z uvedeného vyplýva, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Ďalej uviedla, že právoplatný rozhodcovský rozsudok

predstavuje pre exekučný súd prekážku rei iudicatae ( ), tzn. že

rozhodcovský rozsudok je nezmeniteľný a záväzný. Okresný a krajský súd rozhodli

o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo napriek tomu, že exekučnému súdu

zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie rozhodovať o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky z úradnej povinnosti. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť exekučného titulu. Podotkol, že vzhľadom na prekážku rei iudicatae ako aj

na nedostatok právomoci, exekučný súd nie je oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku. Súd

nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa jej odoprelo právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia (denegatio iustitiae).

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

).

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovení a nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle , , nenamietala a ich existenciu

nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že oprávnená namietala vadu podľa § 237

písm. a/

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom

konaní súdy (okrem iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje

zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera.

Vyčíta im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke,

na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú

dovolateľka uvádza vo vzťahu na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch

stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založili svoje rozhodnutia

(pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn.

).

V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci.

Dovolateľka ďalej prípustnosť dovolania vyvodzovala z , keď

poukázala na prekážku rei iudicatae.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j., ak vyplýva

z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej B., so sídlom v B.,

proti povinnej E. K., bývajúcej v T., pre vymoženie 1 659,70 € s príslušenstvom, na základe

rozhodcovského rozsudku z 19. augusta 2011 sp. zn. B. ktorý vydal Stály rozhodcovský súd

zriadený pri R., vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom

na uvedené dovolateľkou vytýkaná vyššie uvedená vada konanie nezaťažila.

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. e/ , ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť zrejme tým, že

skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinná nevyvinula žiadnu

aktivitu na takýto prieskum. Oprávnená však túto vadu namietala neopodstatnene.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd však v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza taktiež vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili

svoje rozhodnutia.

Oprávnená vo svojom dovolaní namietala vadu v zmysle , ktorú

videla v tom, že súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedla, že súdy nemôžu

preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a

povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky

konania v zmysle

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený

uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný

prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho

vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný

titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na uvedené je

treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý

v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia

podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť

v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Pokiaľ oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy

(pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn.

).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012

sp. zn. ).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd pre úplnosť k námietkam dovolateľky ohľadne právneho

posúdenia veci dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd úspešnej povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože

jej žiadne nevznikli ( v spojení s , ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová