Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/43/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Š. B., bývajúceho v B.,

2/ M. K., bývajúcej v B., proti žalovaným 1/ Krajskému súdu v Banskej Bystrici, so

sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 12, 2/ Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné

námestie 13, o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 25. novembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 25. novembra 2011 sp. zn. vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica z 11. marca 2011 č.k. -117 vo výroku

o zastavení konania o návrhu žalobcu 1/ pre nezaplatenie súdneho poplatku z r u š u j e

a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 11. marca 2011 č.k. -117

konanie o návrhu žalobcu 1/ pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil a žalobkyni 2/

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. O zastavení konania rozhodol podľa § 10 ods. 1

o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len

„“), pretože žalobca 1/ napriek výzve z 3. januára 2011, doručenej mu

28. januára 2011, v súdom určenej lehote súdny poplatok vo výške 3 066 € (vyrubený podľa

položky 7d pod písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona

č. ) nezaplatil. S prihliadnutím na majetkové pomery žalobkyne 2/ dospel

k záveru, že nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov uvedené v § 138

ods. 1

2

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcov 1/, 2/ uznesením

z 25. novembra 2011 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dospel

k záveru, že správne okresný súd zastavil konanie o návrhu žalobcu 1/, pretože v súdom

určenej lehote nezaplatil súdny poplatok. Poukázal na podmienky a účinky inštitútu

prerušenia konania ( ) ako aj na predpoklady pre priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov podľa Podľa jeho názoru žalobkyňa 2/ ani

v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti o svojich pomeroch, ktoré by

prípadne neboli známe už v čase rozhodovania prvostupňového súdu a ktoré by viedli

k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa. Následne konštatoval, že senát odvolacieho súdu

rozhodol pomerom hlasov 2:1 a uviedol, že minoritné vótum bolo odôvodnené tak, že oba

výroky uznesenia súdu prvého stupňa bolo treba podľa zrušiť.

Súd prvého stupňa totiž neprihliadol na to, že žalobca 1/ ešte pred zaplatením súdneho

poplatku žiadal konanie prerušiť z dôvodu, že na inom súde prebieha konanie s totožným

predmetom konania, ktoré môže závažným spôsobom ovplyvniť výsledok daného konania.

Týmto postupom, v rozpore s , porušil právo

žalobcu 1/ na spravodlivý súdny proces a právo na jeho súdnu a inú právnu ochranu. Toto

právo nie je možné obísť ani odkazom na príslušné ustanovenia (

ods. 1) a tvrdením, že by mohla byť zmeškaná lehota na vyrubenie súdneho poplatku a právo

štátu na jeho vyrubenie by sa prekludovalo. Súd má síce vyzvať účastníka na zaplatenie

splatného súdneho poplatku ihneď po podaní žaloby, ale táto povinnosť nie je kategorická.

Dôležité je, aby bol súdny poplatok zaplatený do 3 rokov od konca kalendárneho roka,

v ktorom sa stal splatným. Súdny poplatok možno vyrubiť pred podaním návrhu na prerušenie

konania, po podaní takéhoto návrhu a aj v čase, keď je konanie prerušené. Pokiaľ však

účastník po doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku požiada o prerušenie konania,

nemôže súd zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku bez toho, aby bolo

právoplatne rozhodnuté o takomto návrhu. Ak tak urobí, poruší právo účastníka

na spravodlivé súdne konanie. Kontra vótum zastával názor (pokiaľ ide o rozhodnutie

vo vzťahu k žalobkyni 2/), že zastaviť súdne konanie pre vysoký súdny poplatok, hoci

u primerane majetného žalobcu, je v rozpore s ,

pokiaľ nie je daná účastníkovi možnosť zaplatiť tento súdny poplatok v lehote, ktorá mu

nespôsobí okamžité majetkové problémy. Súd prvého stupňa mal preto skúmať nielen

majetkové pomery žalobkyne 2/, ale mal skúmať aj to, či bez ujmy môže tento poplatok

zaplatiť v stanovenej lehote. Účastníka totiž nemožno nútiť, aby na získanie prístupu k súdu

3

a zabezpečenia práva na spravodlivý súdny proces, sa zaťažil nevýhodnou pôžičkou, prípadne

odpredal časť svojho majetku za nevýhodných podmienok.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu do výroku o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku podal dovolanie žalobca 1/ (uznesením z 28. februára 2012, č.l. 159 súd

vylúčil nárok žalobkyne 2/ voči žalovaným 1/, 2/ na zaplatenie 100 000 € na samostatné

konanie). Navrhol ho v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie

konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( ) postupom

odvolacieho súdu tým, že potvrdil rozhodnutie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa predčasne. Mal najprv rozhodnúť o jeho

návrhu na prerušenie konania podľa Tiež namietal vadu konania

podľa , lebo napadnuté uznesenie bolo vydané senátom odvolacieho súdu

v zložení JUDr. Ferdinand Zimmermann – predseda senátu, JUDr. Mária Rišiaňová,

JUDr. Alexander Mojš – členovia senátu a nie je pritom zrejmé, na základe akých skutočností

sa stal JUDr. Alexander Mojš členom tohto senátu. Pokiaľ to bolo len titulom zastupovania,

takýto postup rozvrh práce na rok 2011 neumožňoval, resp. neupravoval. O veci tak nebolo

rozhodnuté zákonným senátom, lebo senát 13 Co (ktorému vec na prejednanie a rozhodnutie

napadla) mal byť správne doplnený losovaním. Ak by sa aj pripustilo, že senát 13 Co bol

vytvorený zákonným spôsobom, súd opomenul, že o zmene senátu nebol upovedomený,

nebolo mu doručené opatrenie č. 89, ani oznámenie, že tretím členom senátu sa stal

JUDr. Mojš. Tento je súčasne členom senátu 16 Co, v ktorom je on ako žaloba 1/ riadiacim

predsedom senátu. Tým, že JUDr. Mojš bol členom aj senátu 13 Co, došlo k vydaniu

rozhodnutia vylúčeným sudcom. O tejto skutočnosti sa dozvedel až doručením napadnutého

uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalobcu 1/ smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu

o súdnom poplatku.

Proti uzneseniu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním žalobcu 1/ napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky ani jedného

z uvedených uznesení, preto nie je dovolanie proti nemu podľa prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p, ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa § 237 písm. a/

až e/ dovolateľ nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania

preto z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadami konania podľa § 237 písm. f/

a g/ , t.j., že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom

a že vo veci nebolo rozhodnuté zákonným sudcom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania tie jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri

samotnom vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti

(záhlavia, výroku, odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá

môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo

neodôvodnenosti (arbitrárnosti). Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne

opodstatnenie najmä z hľadiska zaručeného práva účastníka

na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“), porovnaj napr. ,

, .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ak

súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (pozri

).

Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí

byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri

rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované

formálne a obsahové náležitosti ( v spojení s a

) s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad dôvodov rozhodnutia

(skutkových aj právnych) s jeho výrokom. Žiadna z obsahových náležitostí rozhodnutia nie je

samoúčelná, ale plní dôležitú funkciu. Po výroku rozhodnutia nasleduje jeho odôvodnenie,

6

ktorého obsah je určujúci pre posúdenie správnosti rozhodnutia, pretože len správne

a presvedčivé rozhodnutie dáva záruku, že súdna ochrana bola poskytnutá zákonom

predpísaným spôsobom.

Výrok rozhodnutia by mal vyplynúť ako logický záver úvah obsiahnutých

v odôvodnení rozhodnutia, pričom odvolací súd sa musí v dôvodoch svojho rozhodnutia

náležite vysporiadať aj s námietkami odvolania smerujúcimi proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa. Teda v odôvodnení rozhodnutia musí súd uviesť jasné a jednoznačné dôvody,

na základe ktorých je založené, lebo len takéto odôvodnenie tvorí súčasť základného práva

na súdnu ochranu.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Aj ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri ,

) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46

ods. 1 , dohovoru) je tiež právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na otázky relevantné

vo vzťahu k predmetu súdnej ochrany.

Po preskúmaní danej veci dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého

uznesenia nekorešponduje so znením jeho výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa (v časti zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom 1/ ako aj

v časti nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov dovolaním nenapadnutej). Aj napriek

skutočnosti, že rozhodnutie nebolo odvolacím senátom prijaté jednomyseľne (pomerom

hlasov 2:1) záväzný je väčšinový právny názor a nemá zákonné opodstatnenie v dôvodoch

rozhodnutia uvádzať aj nesúhlasný (minoritný) právny názor. Iba v rámci dovolacieho

konania zákon umožňuje, aby v prípade ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté

jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má

právo (nie povinnosť), aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu (teda nie

uviedlo priamo v rozhodnutí) a aby sa doručilo účastníkom konania. Aj v takomto prípade je

však platný záväzný právny názor dovolacieho senátu len v rozsahu väčšinového rozhodnutia.

Vychádzajúc z uvedeného je odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu zmätočné

a nepreskúmateľné vo vzťahu k jeho výroku, ktorým postupom porušil odvolací súd právo

dovolateľa na spravodlivé súdne konanie, čím mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu

v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie

( veta druhá ), pričom sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu 1/.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( tretia veta ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová