Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/43/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ľ. B., bývajúcej v N.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou S., so sídlom v N., v mene a na účet ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. E. S., proti odporcovi M. S., bývajúcemu v D., o rozvod

manželstva, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o vylúčení

predsedníčky senátu Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Nitre JUDr. K. M. n i e j e v y l ú č e

n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

(vec vedená na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní, ktoré je na Krajskom súde v Nitre vedené pod sp. zn. ,

oznámila predsedníčka senátu JUDr. K. M., že navrhovateľku osobne pozná, je jej dlhoročnou

kožnou lekárkou, preto by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti. Zároveň súhlasila

s tým, aby bola vec pridelená inému sudcovi. Svoje oznámenie doplnila o vyjadrenie, že sa vo

veci necíti byť zaujatá.

Podpredseda Krajského súdu v Nitre mal za to, že nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti JUDr. K. M., lebo je len pacientkou navrhovateľky. Vec preto predložil

nadriadenému súdu (Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky) na rozhodnutie o jej

(ne)vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Nitre (§ 16

ods. 1 tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti

o nezaujatosti predsedníčky senátu krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť

možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná

za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej len „dohovor“) je

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to

vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným , ďalej len „listina“;

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. , ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa (zákonom) ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v (zákonom) určených prípadoch na inom orgáne

(Slovenskej republiky)], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi ( listiny; ). Teda v určitej

právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu,

určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu

konania – pokiaľ by k tomu nebol daný zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady

nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom

a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu

nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol

konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca.

Nezávislosť s nestrannosťou (spolu s odbornou kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa

prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju

má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj

nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

47

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie

o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1

), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne

bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto

dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

57

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či je takáto obava objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom

prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu

(Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať

tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho

automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že

spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia a kontaktu

medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti

zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci),

môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba

v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, k účastníkom alebo k ich

zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti

nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Vychádzajúc z uvedeného nestrannosť JUDr. K. M. nemôže ohroziť len samotná

skutočnosť, že účastníčku konania (navrhovateľku) pozná ako svoju lekárku, s ktorou

však neudržuje bližší vzťah. Sudca mimo rámca výkonu súdnictva a funkčného plnenia úloh

sudcu zostáva – ako fyzická (súkromná) osoba – subjektom práv a povinností a vstupuje do

mnohých interpersonálnych vzťahov rôznej intenzity (to nielen s osobami, ktoré sú jeho

osobnými príbuznými). Len v prípade, že by tento vzťah nadobudol charakter bližšieho

osobného vzťahu, išlo by o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti

o nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

predpokladaný ustanovením Z vyjadrenia JUDr. Kataríny Marčekovej

nevyplýva, že by jej vzťah k navrhovateľke bol takej intenzity akú predpokladá § 14 ods. 1

Pre vznik dôvodných pochybností, ktoré by mali za následok vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci je totiž nutné, aby kontakty sudcu s okolím zásadným

spôsobom presiahli rámec štandardnej komunikácie a z hľadiska tvrdeného vzťahu (lekár –

pacient) by nadväzne nemalo ísť len o konštatovaný formálny rozmer tohto vzťahu. Tento by

musel nadobudnúť aj vnútorný – emocionálny rozmer vlastný pre existenciu bližšieho

osobného vzťahu (či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle) predpokladaného

ustanovením

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia podľa § 2 ods. 2

o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva

a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len

z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade naplnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie ( ) v predmetnej veci

založil na vzájomnom vyvážení oboch relevantných hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho,

ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP, ústavného súdu a tiež vyššie

uvedeným výkladom dospel k záveru, že v prípade menovanej sudkyne nemožno mať

pochybnosti o jej nezaujatosti, ktoré by boli relevantné z hľadiska Podľa

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje žiadny dôvod, ktorý by objektívne

zakladal pochybnosti o jej nezaujatosti, nemožno objektívne pochybovať o tom, že by voči

účastníkom nepostupovala nezaujato, neutrálne, že by im nepriznala rovnaké možnosti

na uplatnenie všetkých práv účastníka občianskeho súdneho konania, a vôbec, že by vec

objektívne – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia – neposúdila so zreteľom

na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie.

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by

mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska , rozhodol tak, že

predsedníčka senátu Krajského súdu v Nitre JUDr. K. M. nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. októbra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová