Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndob/19/2012

Najvyšší súd 2 Ndob 19/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. S. H., a. s., T., IČO: X.,

proti žalovanému: V. Č., V., právne zastúpenému JUDr. R. Z., advokátom, L., o zaplatenie

5 447,86 Eur (164 122,36 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod

sp. zn. , o návrhu žalovaného na vylúčenie členov senátu 3Cob Krajského súdu

v Košiciach Mgr. Jolany Fuchsovej, JUDr. Drahomíry Brixiovej, JUDr. Gabriely

Varhalíkovej a JUDr. Jozefa Vancu, z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach Mgr. Jolana Fuchsová, JUDr. Drahomíra

Brixiová, JUDr. Gabriela Varhalíková a JUDr. Jozef Vanca nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach 25. septembra 2012 vzniesol

žalovaný námietku zaujatosti voči členom senátu 3Cob Krajského súdu v Košiciach

Mgr. Jolane Fuchsovej, JUDr. Drahomíre Brixiovej, JUDr. Gabriele Varhalíkovej.

Na základe existencie dôvodnej pochybnosti na strane žalovaného o nezaujatosti

členov senátu 3Cob Krajského súdu v Košiciach, žalovaný žiada, aby v zmysle ust. § 16 ods.

1 senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu rozhodol

o ich vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci. Žalovaný uviedol, že tento

senát v rovnakom zložení prejednával a rozhodoval v nedávnej minulosti spor totožných

účastníkov, v ktorom spore došlo podľa jeho názoru k neprimeraným prieťahom, k vydaniu

neštandardných rozhodnutí a k postupu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaný

má ďalej za to, že v prípade skoršieho konania sa postupovalo v úmysle spôsobiť prieťahy

v neprospech žalovaného, pričom v tomto konaní sa ním podané odvolanie prejednalo

do štyroch mesiacov od jeho podania. Navyše podľa žalovaného existujú aj iné mnohé

2

skutočnosti, ktoré mohol súd vyriešiť na neverejnom pojednávaní z dôvodu vydania

rozhodnutia v rozpore so zákonom. Súd však nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo

bez prítomnosti právnych zástupcov žalovaného, resp. účastníka konania, hoci títo svoju

neúčasť vopred ospravedlnili. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že súd odmietol jeho

zastupovanie JUDr. R. Z., kedy krajský súd posúdil spoločné zastupovanie

za neprípustné.

Členovia senátu 3Cob Krajského súdu v Košiciach Mgr. Jolana Fuchsová, JUDr.

Drahomíra Brixiová, JUDr. Gabriela Varhalíková a JUDr. Jozef Vanca vo vyjadrení

k podanej námietke zaujatosti uviedli, že nemajú žiadny pomer k veci, účastníkom ani ich

zástupcom, pre ktorý by bolo možné mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Námietky

žalovaného smerujú k rozhodovaní v inom konaní a postupe v tomto konaní, čo nie sú podľa

ust. dôvody na vylúčenie sudcu. Sudcovia zdôraznili, že v danej veci bolo

nariadené pojednávanie pred prejednaním veci skôr napadnutých vecí, a to z dôvodu, že

Okresný súd Košice – okolie, prípisom z 27. augusta 2012 požiadal Krajský súd v Košiciach

o oznámenie, v akom štádiu je dané konanie z dôvodu rozhodovania o námietkach povinného

(žalobcu) v exekučnom konaní. Senát 3Cob Krajského súdu v Košiciach považuje

rozhodnutie vo veci sp. zn. za zákonné, pretože ním bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému istinu 15 445,49 Eur

a vo výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a nahradiť trovy konania bol zrušený

pre nedostatočné odôvodnenie. Pokiaľ ide o trovy konania, súdom prvého stupňa bola

priznaná odmena za úkony, ktoré JUDr. U. vykonal v čase, keď mal pozastavený výkon

advokácie a v čase po vyčiarknutí zo zoznamu advokátov SAK a súdu prvého stupňa bolo

uložené ich priznanie odôvodniť. Členovia senátu 3Cob Krajského súdu v Košiciach ďalej

zdôraznili, že v konaní bolo predložených viacero plných mocí, pričom plná moc udelená

JUDr. U. bola s najneskorším dátumom, a preto senát mal za to, že táto neskôr udelená plná

moc, ruší predtým udelenú plnú moc JUDr. Z. a za zástupcu na pojednávaní považoval JUDr.

U.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

3

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania), alebo

k zástupcovi účastníka konania. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu,

spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý, nie

nestranný sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

4

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo

na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva

na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu

oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre

zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len

povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (,

, ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj

pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti

sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom

konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro

interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je

preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra

ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je

však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom

na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa

neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.

Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti

5

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený

dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať

zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať

objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s tvrdeniami žalovaného o zaujatosti

sudcov krajského súdu voči nemu poukazuje na skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej

funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať

podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle ust.

o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov (tiež

Slovenskej republiky). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu

funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré

však neboli v prejednávanom prípade u sudcov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia

naplnené. Nakoľko zo spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak

a spochybňovali správnosť predmetného vyjadrenia, dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že v prípade týchto sudcov Krajského súdu v Košiciach nie sú dané

6

zákonné dôvody, pre ktoré by ich bolo možné vylúčiť z prejednávania a rozhodovania danej

veci.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne

podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania

nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že námietky žalovaného smerujú

k rozhodovaniu v inom konaní a postupe v tomto konaní, čo nie sú podľa ust. § 14 ods. 3

dôvody na vylúčenie sudcu.

Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo vyjadrení

namietaných členov senátu 3Cob Krajského súdu v Košiciach, že sa necítia byť zaujatými, ale

aj z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú

dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho

rozhodovania za účasti žalovaným spochybňovaných sudcov tohto senátu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. októbra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová