Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/49/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne D. M., bytom v H.,

zastúpenej JUDr. R. F., advokátkou so sídlom v Š., proti ţalovanému Ľ. K., bytom v H.,

zastúpenému a., so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , v konaní o vylúčenie sudcov Krajského

súdu v Trnave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 23Co

357/2011, takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. I. J., JUDr. L. S. a JUDr. A. D. n i e s ú

v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 23Co

357/2011 (vec Okresného súdu Galanta sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Ţalovaný na pojednávaní uskutočnenom na Krajskom súde v Trnave

10. septembra 2012 vzniesol námietku zaujatosti sudcu, ktorú skonkretizoval písomným

podaním doručeným tamojšiemu súdu 27. septembra 2012. Namietal v ňom zaujatosť sudkýň

senátu 23Co Krajského súdu v Trnave JUDr. I. J., JUDr. L. S. a JUDr. A. D. z dôvodu, ţe

jemu neznáma osoba, ktorá mala byť vzdialenou príbuznou ţalobkyne, mu v čakárni u lekára

prezradila, ţe súčasný partner ţalobkyne K. L. má príbuzného, ktorý je zamestnancom

Krajského súdu v Trnave, a ţe spolu so ţalobkyňou ho kontaktovali, aby vplýval na konajúce

sudkyne s cieľom dosiahnuť rozhodnutie v jej prospech. Presvedčenie, ţe členky senátu sú

zaujaté, nadobudol ţalovaný aj zo skutočnosti, ţe konajúci senát vyhovel návrhu právnej

zástupkyne ţalobkyne na odročenie pojednávania vytýčeného na 11. júna 2012 z dôvodu

čerpania dovolenky, pričom je všeobecne známe, ţe čerpanie dovolenky u advokáta, ktorý

navyše poskytuje právne sluţby ako právnická osoba, nie je dôvodom na odročenie termínu

pojednávania. Ţalovaný taktieţ nadobudol zo spôsobu vedenia konania pocit, ţe členky

senátu ako osoby rovnakého pohlavia ako je ţalobkyňa, sa vcítili do jej postavenia, a preto sa

ako osoba muţského pohlavia cíti byť diskriminovaný.

Členky konajúceho senátu 23Co JUDr. I. J., JUDr. L. S. a JUDr. A. D. vo svojich

vyjadreniach k námietke zaujatosti zhodne uviedli, ţe nemajú ţiaden pomer k veci,

účastníkom konania, ani k ich zástupcom. Zdôraznili, ţe o vplyve neznámej osoby, ktorá má

byť pracovníkom krajského súdu nemajú ţiadnu vedomosť. Taktieţ uviedli, ţe ďalšie

okolnosti, ktoré ţalovaný spomína v námietke zaujatosti, nie sú dôvodom na ich vylúčenie,

nakoľko spočívajú v postupe senátu v konaní o prejednávanej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej moţnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudkýň krajského súdu z aspektu existencie dôvodov,

pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich

zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je

prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich

zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému

uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska

vylúčenia sudcu povaţovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným ,

uverejnenej pod č. ), treba trvať na tom, ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov,

ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri

posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj

na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť

poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ

na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závaţnosť, ktorá by zaloţila

pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z

prerokúvania a rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v

judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle

a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

V prejednávanej veci videl ţalovaný dôvod zaujatosti namietaných sudkýň

predovšetkým v tom, ţe podľa tvrdenia jemu neznámej osoby, mali byť ovplyvňované

neznámym zamestnancom krajského súdu, ktorý je príbuzným súčasného partnera ţalobkyne,

aby vo veci rozhodli v jej prospech. Tieto ţalovaným tvrdené skutočnosti však v konaní

preukázané neboli. Sudkyne vo veci konajúceho senátu sa jednoznačne vyjadrili, ţe o vplyve

bliţšie neidentifikovaného zamestnanca krajského súdu na ich rozhodovaciu činnosť nemajú

ţiadnu vedomosť. Vyššie uvedené, len veľmi neurčité tvrdenia ţalovaného, tak za daného

stavu objektívne nemôţu vyvolať ţiadne pochybnosti o tom, ţe namietané sudkyne nebudú vo

veci konať nezaujato a nestranne.

Pokiaľ ţalovaný s poukazom na spôsob vedenia konania, ako aj na to, ţe v predmetnej

veci bolo podľa jeho názoru nesprávne vyhovené návrhu právnej zástupkyne ţalobkyne na

odročenie pojednávania, vyjadril v námietke nespokojnosť s doterajším postupom konajúcich

sudkýň v predmetnej veci, je potrebné uviesť, ţe v zmysle dôvodom na

vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej

veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Keďţe zo vznesenej námietky zaujatosti a ani z obsahu spisu neboli zistené ţiadne

skutočnosti významné z hľadiska , ktoré by spochybňovali nezaujatosť

sudkýň senátu 23Co Krajského súdu v Trnave JUDr. I. J., JUDr. L.S. a JUDr. A. D., Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe tieto sudkyne nevylúčil z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. októbra 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta