Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/137/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného K., IČO:, so sídlom

v P., zastúpeného Mgr. A. S., advokátom v B., proti povinnej I. L., o vymoženie 1065,97 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. , o dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. januára 2012, sp.zn. 15

CoE 368/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal dňa 7. novembra 2007 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie

exekúcie na vymoženie sumy 32 113,51 Sk s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť

túto sumu preukazoval rozhodcovským nálezom Mgr. R. S.S., vydaným 1. novembra 2006.

Súdna exekútorka požiadala dňa 15. januára 2008 Okresný súd Brezno o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Brezno dňa 16. januára 2008 pod číslom

5603020946* poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie na základe uvedeného

rozhodcovského nálezu na vymoženie sumy 32 113,51 Sk s príslušenstvom a trovami, ktoré

boli konkretizované v poverení.

2

Okresný súd Brezno uznesením zo 14. marca 2011, č.k. -21 exekúciu

začatú pred súdnou exekútorkou Mgr. M. M., pod spis. zn. EX 233/2007-2 na základe návrhu

oprávneného

zo dňa 26. júna 2007 a poverenia Okresného súdu Brezno č. 5603020946* zo dňa 16. januára

2008 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku). Mal

za to, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých podmienok uvedených v čl. 22 a 23

dvojstrannej zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou o právnej pomoci pred

justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných

veciach, najmä splnenie podmienky podľa článku 22 písm. c/ tejto zmluvy. Oprávnený,

na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že povinnej ako účastníčke konania, bola

daná možnosť riadne sa na konaní zúčastniť a že jej rozhodnutie – rozhodcovský nález spolu

s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok, bolo riadne doručené. Preto

dospel k záveru, že nie je možné cudzie rozhodnutie vykonať. Ďalej uviedol, že

z odôvodnenia exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa

postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec

nezaoberal. Poukázal na čl. 2 písm. a/ a čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorých sa zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá, považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,

ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä

v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty

podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo

dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí

o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

sa môžu považovať za nekalé. Z týchto dôvodov súd exekúciu postupom podľa § 45 ods. 2

o rozhodcovskom konaní zastavil. Uviedol, že v konaní nebolo

možné zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné,

resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a rozhodcovský súd svoje rozhodnutie

neodôvodnil.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného uznesením z 10. januára

2012, sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

v zmysle potvrdil. Preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa

postupoval v zmysle zásad, ktoré ustanovuje vyhláška ministra zahraničných vecí

zo 6. novembra 1959 o Dohovore a uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí

publikovaná pod č. 74/59 Zb. a správne vyžadoval aj splnenie podmienky podľa čl. 23 písm.

c/ dvojstrannej zmluvy. Taktiež považoval za správne preskúmanie rozhodcovskej doložky

súdom prvého stupňa v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej

zmluvnej podmienky. Súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka

začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy v danom prípade spôsobuje hrubý

nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Mal za to, že zistenie neplatnosti

rozhodcovskej doložky je samo osebe postačujúcim dôvodom pre vyhlásenie exekúcie

za neprípustnú. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok predložený exekučnému súdu nemôže

byť a nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d)

Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne

rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého

by mala byť vykonaná exekúcia. V závere konštatoval, že advokátka taktiež nepreukázala, že

má štatút tzv. „usadeného euroadvokáta“, ktorý poskytuje právne služby na území Slovenskej

republiky sústavne a ktorý je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedeného komorou (§ 30

písm. c/) o advokácii).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil, prípadne ho zmenil tak, že

uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje. Namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle a že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ V dovolaní spochybňoval správnosť dôvodov rozhodnutí súdov oboch

nižších stupňov. Namietal nesprávnosť záverov súdov o dôsledkoch nevyzvania rozhodcu

povinnej na vyjadrenie sa k žalobe (resp. že žaloba nebola doručená); záverov o absencii

poučovacej povinnosti v rozhodcovskom náleze, záveru, že miesto rozhodcovského konania

fakticky znemožnilo povinnej sa ho zúčastniť a záveru, že rozhodcovská doložka je v danom

prípade neprijateľnou zmluvnou podmienkou a spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach spotrebiteľa. Vyslovil názor, že tým, že exekučný súd vydal poverenie

pre súdneho exekútora, uznal predložený cudzí rozhodcovský nález za spôsobilý exekučný

titul a už pred vydaním tohto poverenia tak musel postupovať v zmysle dvojstrannej Zmluvy

medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci, a teda musel skúmať

splnenie podmienok v čl. 22 a 23 Zmluvy. Poukázal na to, rozhodnutie odvolacieho súdu je

nesprávne, pretože v dovolaní namietané dôvody nie sú relevantnými dôvodmi pre odopretie

vykonateľnosti cudzieho rozhodcovského nálezu a zastavenie exekučného konania.

V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Keďže dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 ods. 2

písm. c/ , dovolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že cudzí exekučný titul

uznáva príslušný súd tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie (§ 42 ods. 4 Exekučného

poriadku).V preskúmavanej veci bol k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený rozhodcovský

nález rozhodcu Mgr. R. S. z 1. novembra 2006, ktorý oprávnený označil za exekučný titul.

Tým, že Okresný súd Brezno (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku) udelil súdnemu exekútorovi

poverenie na vykonanie exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského nálezu, uznal tento

nález ako cudzí exekučný titul v zmysle § 42 ods. 4 Exekučného poriadku. Nejednalo sa

pritom ani o rozhodnutie o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje preto znaky žiadneho z týchto rozhodnutí

uvedených v ustanovení , , prípustnosť dovolania preto z uvedených

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Oprávnený procesné vady konania v zmysle až g/ nenamietal

a žiadna z týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Oprávnený v dovolaní namieta, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa súvisiacu s nesprávnym právnym posúdením veci

( ), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je prípustným

dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne

právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

oprávneného nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie oprávneného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2012

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová