Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
70c/389939.b010d8.pdf
PDF · 139.29 KB
No categories available
1Cdo/62/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana Deáka
a sudkýň JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej veci ţalobcu
Ing. J. S., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. F., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ S.,
so sídlom v Ţ., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v B., 2/ Slovenskej republike - L., so
sídlom v Ţ., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
20C 183/1992, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.
augusta 2010 sp. zn. 16Co 73/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z 13. januára 2010 č. k.
20C 183/1992-917 ţalobu z 27. marca 1992, spresnenú podaním ţalobcu z 22. augusta 1994,
o vydanie veci z titulu uplatneného reštitučného nároku voči ţalovanej 1/, a to o vydanie
nehnuteľnosti vedenej v katastri obce S. na evidenčnom liste č. X ako KN X - zastavaná
2
plocha o výmere 779 ma nehnuteľnosti na nej postavenej - budovy s popisným číslom X
(hydrocentrála) v uţívaní ţalovanej 1/ a o vydanie bezdôvodného obohatenia a úţitkov z neho
od 1. januára 1990 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v celom rozsahu zamietol.
Konanie o ţalobe z 27. marca 1992, spresnenej podaním ţalobcu z 28. marca 1994, o vydanie
veci z titulu uplatneného reštitučného nároku voči ţalovanej 2/, a to o vydanie nehnuteľnosti
vedenej v katastri obce S. na liste vlastníctva č. X, evidenčnom liste č. X KN X - rybník
2
o výmere 9 060 mvo vlastníctve a uţívaní ţalovanej 2/ a o vydanie bezdôvodného obohatenia
a úţitkov z neho od 1. januára 1990 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v celom
rozsahu zastavil.
Určil, ţe ţalobca je ideálnym podielovým spluvlastníkom vo výške 26/36-ín k týmto
nehnuteľnostiam:
2
k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere 3 600 m, vytvorenej geometrickým
plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným
17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod
2
číslom X ako diel číslo 6 odčlenením od parcely č. KN X - vodné plochy o výmere 9 060 m,
vedenej v C registri KN pre LV č. 457 kat. úz. S.,
2
k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere 1 814 m, vytvorenej geometrickým
plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným
17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod
2
číslom X ako diel číslo 7 odčlenením od parcely č. KN X - vodné plochy o výmere 9 060 m,
vedenej v C registri KN pre LV č. X kat. úz. S., k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere
2
368 m, vytvorenej geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing.
J. P., autorizačne overeným 17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou
katastra Banská Bystrica pod číslom X ako diel číslo 8 odčlenením od parcely č. KN X -
2
vodné plochy o výmere 9 060 m, vedenej v C registri KN pre LV č. X kat. úz. S.,
2
k parcele č. C KN X - zastavané plochy o výmere 779 m, vytvorenej geometrickým
plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným
17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod
2
číslom X ako diel číslo 49 z parcely č. KN X - zastavané plochy o výmere 779 m, vedenej v E
registri KN pre LV č. X kat. úz. S.,
k vodnej elektrárni súp. číslo 440 s vnútorným a vonkajším príslušenstvom tvoreným
predovšetkým rozvodmi tlakovej vody, tromi turbínami, prevodnými rozvodmi ku
generátorom, tromi elektrickými generátormi, jedným spätným generátorom na tlakovú vodu,
rozvodmi a zariadeniami na výrobu, úpravu a rozvod elektrického prúdu, derivačným
kanálom, vodnou zdrţou, česlicami, stavidlami, ako je táto vedená v LV č. X, kat. úz. S., a
2
postavená na parc. č. C KN X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 779 m, vytvorená
geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne
overeným 17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou katastra Banská
2
Bystrica pod číslom X ako diel číslo 49 z parcely č. KN X - zastavané plochy o výmere 779 m,
vedenej v E registri KN pre LV č. X kat. úz. S..
O trovách konania účastníkov rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá na
ich náhradu právo, a zároveň vyslovil, ţe účastníkom konania povinnosť zaplatiť trovy štátu,
ktoré štátu vznikli v súvislosti s týmto konaním ako trovy znalečného a iné trovy, neukladá.
V spojitosti s výrokom o zamietnutí ţaloby z titulu reštitučného nároku voči ţalovanej
1/ súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca splnil podmienky oprávnenej osoby stanovené § 3
zákona č. 87/1991 Zb. a preukázal nárok na vydanie predmetných nehnuteľností v zmysle § 2
ods. 3 tohto zákona, pretoţe sa preukázalo, ţe jeho právnym predchodcom bola odňatá
moţnosť nakladať so svojim vlastníctvom bez toho, aby im bola poskytnutá príslušná náhrada
a ich majetok bol fakticky okupovaný. Keďţe v konaní nebolo preukázané, ţe k protiprávnej
okupácii došlo v rozhodnom období (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990), súd dospel
k záveru, ţe zákon č. 87/1991 Zb. sa na tento prípad nevzťahuje. Konanie o ţalobe, ktorou si
ţalobca uplatnil reštitučný nárok voči ţalovanej 2/, súd zastavil z dôvodu jej späťvzatia (§ 96
ods. 1, 2 O.s.p.). I napriek tomu, ţe ţalobca sa domáhal od ţalovaných vydania predmetných
nehnuteľností na základe reštitučného nároku, mal za daný naliehavý právny záujem ţalobcu
na určovacej ţalobe a to z dôvodu, ţe podľa súdu ţalované 1/ a 2/ v priebehu konania
mimosúdnym postupom vytvorili situáciu hodnú osobitného zreteľa, nakoľko dosiahli zápis
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k výroku
rozsudku, ktorým bolo určené, ţe ţalobca je ideálnym podielovým spoluvlastníkom vo výške
26/36-ín predmetných nehnuteľností, súd uviedol, ţe z dedičských spisov mal za preukázané
tvrdenie ţalobcu, ţe je právnym nástupcom po svojom otcovi J. S, ktorý v čase smrti vlastnil
podiel 5/18-in k predmetným nehnuteľnostiam. Dokladom č. 4770/1932 z draţby a dokladom
o vklade vlastníckeho práva, ku ktorému došlo 18. augusta 1932, povaţoval za preukázané, ţe
právne predchodkyne otca ţalobcu draţbou v roku 1932 nadobudli ideálne spoluvlastnícke
podiely k pozemnokniţnej parcele č. X zapísanej v pozemnokniţnej zápisnici č. 758 pre k. ú.
S., a to A. S. v 3/36-inách E. K. v 5/36-inách a ku parcele č. X zapísanej v pozemnokniţnej
zápisnici č. 829 pre k. ú. S. v podiele 5/18-in. Ďalej súd uviedol, ţe vlastnícke právo právnych
predchodkýň ţalobcu bolo zapísané do pozemkovej knihy s tým, ţe na predmetných
nehnuteľnostiach boli postavené stavby, ktorých spoluvlastníčkami sa z tohto titulu stali a ţe
v budovách a s vodným dielom hospodárili určitú dobu, pretoţe boli účastinárky účastinnej
spoločnosti, ktorá mala v prenájme vodné dielo, ktorého boli tieţ spoluvlastníčkami, teda ich
právo vzniklo na základe skoršieho práva, neţ bolo právo zaloţené zákonom č. 141/1950 Zb.
Dodal, ţe aţ počnúc 1. januárom 1951 boli v zmysle § 568 ods. 1 Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb. zrušené všetky ustanovenia o veciach upravených týmto zákonom, počítajúc
tu aj obyčajové právo, či uţ vyplýva zo súdnych rozhodnutí alebo iných prameňov.
Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/
rozsudkom z 26. augusta 2010 sp. zn. 16Co 73/2010 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom výroku o určení podielového spoluvlastníctva ţalobcu zmenil tak, ţe ţalobu
zamietol. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania zmenil
tak, ţe uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov prvostupňového konania
232,72 € k rukám jej právneho zástupcu do troch dní. Ţalobcovi uloţil i povinnosť zaplatiť
ţalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 125,40 € k rukám jej právneho
zástupcu do troch dní. Ţalovanej 2/ náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania
nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd k veci samej uviedol, ţe
nehnuteľnosť zapísaná v PKN vl. č. 829 bola prejednaná v dedičskom konaní po A. S. v 5/18-
inách, ktorý podiel zdedil otec ţalobcu a po jeho smrti ţalobca. Ţalobcovi preto svedčí
vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti v podiele 5/18-in. Pokiaľ však ide o nehnuteľnosť
zapísanú vo vl. č. 758, odvolací súd zistil, ţe táto nebola predmetom dedičského konania ani
po A. S., ani po E. K., u ktorej ani nebolo zisťované, či je právnou predchodkyňou ţalobcu.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu
na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ totiţ dedičstvo po právnych
predchodkyniach ţalobcu nebolo prejednané (alebo bolo prejednané len čiastočne), mal sa
ţalobca domáhať určenia, ţe predmetné nehnuteľnosti, resp. podiely z nich titulom či uţ
zápisu v pozemkovokniţnej zápisnici alebo draţby, či iného titulu, patria do dedičstva po nich.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa ţalobca nemôţe domáhať určenia vlastníctva
k nehnuteľnostiam len na základe toho titulu, ţe je ich právnym nástupcom. Z uvedeného
dôvodu nebol správne zisťovaný ani okruh účastníkov konania, ktorými mali byť všetci
dedičia po A. S. a E. K.. Odvolací súd naviac doplnil, ţe po vykonanom dokazovaní mal za
preukázané, ţe v prospech právnych predchodcov ţalobcu v skutočnosti svedčia len zápisy
v pozemkovokniţných zápisniciach č. 758 a 829, kde veľkosť spoluvlastníckeho podielu
právnych predchodkýň nie je 26/36-ín, ale len 10/36-ín pre parcelu č. X a 5/18-ín pre parcelu
č. X. Všetky ostatné pozemky (ktoré sú zároveň aj predmetom sporu) sú zapísané v jednej
pozemkovokniţnej zápisnici č. 1485, pričom ako jediný vlastník všetkých pozemkov je od roku
1926 zapísaný štát, Správa ministerstva dopravy a verejných prác, rezort verejných prác.
Odvolací súd zdôraznil, ţe hydrocentrála bola vo vlastníctve Československého štátu, a
tvrdenie ţalobcu, ţe pozemkovokniţné parc. č. X a X sa nachádzajú pod vodnou hladinou,
resp. v časti, kde sa nachádza vodná nádrţ, označil za nepravdivé, pretoţe tieto sa
nachádzajú aţ za hrádzou a sú súčasťou terajšej parc. č. KN X.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., majúc za to, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Uviedol, ţe jeho právne predchodkyne A. S. a E. K. boli podielovými
spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností v podiele 26/36-ín. Argumentoval rozborom
skutkového stavu a namietal, ţe nie je skutkovo správne priraďovať existenciu budovy vodnej
elektrárne (hydrocentrály) k akejkoľvek nehnuteľnosti evidovanej v pozemnokniţnej vloţke
pred rokom 1943, pretoţe tam uvádzané údaje o nadstavbách výstavbou skutkovo zanikli.
Tvrdil, ţe súd nemôţe mechanicky z údajov uvedených v pozemnokniţných vloţkách v čase do
existencie zjednocovacej intabulačnej listiny (obecné svedectvo) vyvodzovať lokalizáciu
ktorejkoľvek časti predmetu sporu. Poukazoval na to, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí
neodôvodnil, akým právne relevantným spôsobom došlo k zániku vlastníckeho práva
k predmetu sporu, ktorý nadobudli jeho právne predchodkyne. Zdôrazňoval, ţe jeho právnym
predchodkyniam nebolo vlastnícke právo odňaté, trvalo aţ do ich smrti, kedy v dôsledku ich
smrti nadobudol vlastníctvo. Z hľadiska vedenia sporu nebolo podľa dovolateľa podstatné, či
ţalobcom bol on, alebo viac ţalobcov (dedičov), a súd by nemal prejudikovať prípadné
správanie sa iných subjektov; v takomto postupe súdu videl zásah do svojho vlastníckeho
práva.
Ţalované 1/ a 2/ navrhli dovolanie ţalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods.
1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
ţe dovolanie nie je dôvodné.
V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania v takomto prípade vyplýva
z ust. § 238 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná
a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.
Z obsahu dovolania treba vyvodiť, ţe ţalobca videl túto vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.) v tom, ţe odvolací súd z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia.
Dovolací súd povaţuje za nutné zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme opravných
prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný
prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho
súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne pripúšťa zákon.
Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú
moţnosť, aby v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne umoţňuje, spochybnil opodstatneným
uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a
dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie
ale nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním – ani pokiaľ je procesne prípustné –
úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi
vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné
preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v
súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je
oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne
zvýrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého
stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie. Z tohto dôvodu sa
dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi niţších
stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní
pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať
len odvolací súd, ktorý za týmto účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.).
Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je spôsobilým dovolacím
dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. (porovnaj R 42/1993 a tieţ ďalšie rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad rozsudok z 25. septembra 2008 sp. zn.
5 Cdo 258/2007). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania,
v ktorom, ako uţ bolo uvedené vyššie, sa dôkazy zásadne nevykonávajú (§ 243a
ods. 2 O.s.p.), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané
súdmi niţších stupňov.
Nutnou podmienkou tohto dôvodu je, ţe iná vada mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a vedúce k zamietnutiu
ţaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na ţalobcom poţadovanom určení
(ktorému sa osobitne venuje ďalšia časť textu tohto odôvodnenia) odvolací súd riadne zistil
a v tomto smere mu nemoţno nič vytýkať.
Podľa tvrdenia ţalobcu rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo
predstavuje dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym
právnym posúdením veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil
správny predpis a či ho správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania v takom
prípade môţu byť len právne otázky, na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je
oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (porovnaj § 243a ods. 2 druhú vetu
O.s.p.).
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo
nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za
mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z
porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Návrhmi podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nie sú návrhy, ktorými sa síce ţiada určenie
právneho vzťahu alebo práva, avšak u ktorých existencia naliehavého právneho záujmu na
poţadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu. Právo (právny vzťah), existenciu
alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vţdy určované len vo
vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 4. 1985 sp. zn. 2 Cz 18/85, z 26. 8. 1993 sp. zn.
1 Cdo 76/93, z 24. 3. 1997 sp. zn. 2 Cdo 135/96), rozsudkom nemoţno zásadne určiť
existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok
rozsudku aj v konaní o určovacej ţalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu
v prítomnom čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Pre rozsudok súdu teda nemôţe byť rozhodujúci
stav, ktorý tu uţ nie je (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
25. 11. 2002 sp. zn. 2 Cdo 76/02). Iné je, ţe ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. nedotýka sa
hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinnosti viaţu na určitý
okamih.
Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti
určovacej ţaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na
poţadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem ţalobcu, ktorý musí byť daný
v čase vyhlásenia rozsudku. Právny záujem musí byť podľa poţiadavky zákona kvalifikovaný,
t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre ţalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie
k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu
(porovnaj § 154 ods. 1, § 211 ods. 2 O.s.p.).
So zreteľom na povahu návrhu (ţaloby) na určenie práva aj v minulosti sa starostlivo
dbalo, aby nedošlo k jeho zneuţitiu a prísne a presne sa selektovala jeho prípustnosť.
Dokonca mnohé z minulých právnych viet zo súdnych rozhodnutí treba povaţovať aj pri
súčasnej úprave za zhodné s terajšou judikatúrou; len príkladom: „K tomu, či tu je právny
záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti“ (porovnaj Váţný č. 9311/1929), „Na
nedostatok predpokladu určovacej ţaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania“
(Úr. zb. č. 2774).
Oba niţšie súdy, t. j. odvolací súd aj súd prvého stupňa skúmali otázku existencie
naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
a to s rozdielnym záverom.
Zákonodarca v citovanom ustanovení ako predpoklad uplatnenia tohto určovacieho
ţalobného návrhu stanovil, ţe na tomto určení musí byť naliehavý právny záujem. Súd
v kaţdom štádiu konania musí mať za doloţenú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu) musí ţalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento
záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvého
stupňa, tak aj pre súd odvolací.
Odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie vo veci určenia (spolu)vlastníctva ţalobcu
zaloţil na závere, ţe ţalobcovi na takto poţadovanom určení nesvedčí naliehavý právny
záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretoţe pokiaľ dedičstvo po jeho právnych predchodcoch
nebolo prejednané (alebo bolo prejednané len čiastočne), mal sa ţalobca domáhať určenia,
ţe predmetné nehnuteľnosti, resp. podiely z nich patria do dedičstva po jeho právnych
predchodcoch. Podľa názoru odvolacieho súdu sa teda ţalobca nemohol domáhať určenia
svojho (spolu)vlastníctva k nehnuteľnostiam (len) na základe tvrdenia, ţe je právnym
nástupcom po svojich právnych predchodcoch (dedičom), t.j. z titulu dedenia.
Dovolací súd sa stotoţňuje s uvedeným právnym posúdením odvolacieho súdu
v otázke, či jestvuje naliehavý právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení
(spolu)vlastníctva ţalobcu.
Kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Zmyslom tohto základného práva na
súdnu ochranu je zaručiť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu o veci konať a rozhodnúť.
Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s
ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája (§ 2 ods. 1 Obč. zák.).
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Obč. zák.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na svoju doterajšiu rozsiahlu
rozhodovaciu prax (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 11.
decembra 2008 sp. zn. 3 Cdo 44/2008, z 30. júna 2008 sp. zn. 5 Cdo 147/2007, z 29. januára
2008 sp. zn. 1 Cdo 43/2007, z 26. júla 2007 sp. zn. 3 Cdo 25/2007) zdôrazňuje správnosť
záveru odvolacieho súdu o potrebe určovacieho návrhu (ţaloby), ţe konkrétna vec (hnuteľná
alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Práve takýmto návrhom (ţalobou)
v sporovom konaní sa uvedeného určenia má totiţ domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa
(resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom) voči inej osobe, ktorá poručiteľovým dedičom nie
je. Ţaloba na určenie, ţe určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú
ţalobu, ktorá v ustanovení § 80 O.s.p. nie je spomenutá, ale ide o ţalobu podľa § 80 písm. c/
O.s.p., ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Rozhodovanie súdu v spore o určenie, ţe
určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve podľa § 175a
a nasl. O.s.p. Samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré je
svojou podstatou nesporovým konaním, nemôţe odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému
predmetu medzi ţalobcom na jednej strane a ţalovanými (neúčastníkmi takéhoto nesporového
konania) na strane druhej; rozhodnutie vydané v dedičskom konaní zaväzuje iba účastníkov
tohto konania – tu sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva. Za okolnosti, ţe ţalobca svoj nárok
vyvodzuje výlučne z titulu dedenia (tvrdenia o svojom dedičskom práve), úprave zakotvenej v
§ 80 písm. c/ O.s.p. zodpovedá ţaloba o určenie, ţe určité veci patria do dedičstva po
konkrétnom poručiteľovi; keďţe takéto určenie ţalobca nepoţadoval, ale sa domáhal určenia
svojho vlastníckeho práva, správne odvolací súd jeho ţalobu zamietol. K podaným záverom
okrem uţ spomenutej judikatúry moţno ešte dať do pozornosti aj odbornú právnickú
literatúru, napr.: Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský
zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha 2009, 2. vydanie, str. 703-704.
Dovolací súd po preskúmaní veci takto ustálil, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na správnom právnom závere o nedostatku naliehavého právneho záujmu, ktorý u podanej
ţaloby o určenie vyţaduje § 80 písm. c/ O.s.p. Posúdenie odvolacieho súdu o nedostatku
naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení je v súlade s názorom
dovolacieho súdu, podľa ktorého aj v predmetnom sporovom konaní súd musel rešpektovať,
ţe takýto záujem nemôţe byť daný tam, kde ţalobca nepoţaduje, aby súd rozhodol o tom, či
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelých právnych predchodcoch ţalobcu
(teda či v /do/ okamihu ich smrti predstavovali ich vlastníctvo), ale poţaduje určenie
vlastníctva samotného ţalobcu, ktorý svoje vlastníctvo vyvodzuje len z toho, ţe je dedičom po
svojich predkoch, ţe mu patrí dedičské právo.
Pokiaľ súd zamieta návrh (ţalobu) na určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. pre chýbajúci
naliehavý právny záujem na tomto určení, nemal by uţ (nadväzne) takýto návrh (ţalobu)
preskúmavať aj po vecnej stránke. Odvolací súd teda celkom chybne v dôvodoch svojho
rozhodnutia upriamil pozornosť ešte aj na to, prečo by návrhu (ţalobe) nebolo moţné
vyhovieť pri jej vecnom prieskume. Tým, ţe však ustálil nedostatok naliehavého právneho
záujmu ţalobcu na poţadovanom určení, jeho „úvahy navyše“, t.j. k vecnej stránke stratili,
resp. nemali akékoľvek opodstatnenie. Dovolací súd sa týmto „ďalším“ posudzovaním
(rozborom) odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal; vychádzal
z toho, ţe na správnosti dôvodu zamietnutia ţaloby pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu táto „rozšírená“ (ďalšia) argumentácia nič nemení (superfluum non nocet).
Na základe podaných dôvodov moţno potom uzavrieť, ţe ţalobca napadol dovolaním
vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené
v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako
nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5
v spojení s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešným
ţalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďţe nepodali návrh na uloţenie
tejto povinnosti ţalobcovi.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Milan D e á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť: Hrčková Marta