Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/62/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana Deáka

a sudkýň JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej veci ţalobcu

Ing. J. S., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. F., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ S.,

so sídlom v Ţ., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v B., 2/ Slovenskej republike - L., so

sídlom v Ţ., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.

augusta 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica (súd prvého stupňa) rozsudkom z 13. januára 2010 č. k.

-917 ţalobu z 27. marca 1992, spresnenú podaním ţalobcu z 22. augusta 1994,

o vydanie veci z titulu uplatneného reštitučného nároku voči ţalovanej 1/, a to o vydanie

nehnuteľnosti vedenej v katastri obce S. na evidenčnom liste č. X ako KN X - zastavaná

2

plocha o výmere 779 ma nehnuteľnosti na nej postavenej - budovy s popisným číslom X

(hydrocentrála) v uţívaní ţalovanej 1/ a o vydanie bezdôvodného obohatenia a úţitkov z neho

od 1. januára 1990 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v celom rozsahu zamietol.

Konanie o ţalobe z 27. marca 1992, spresnenej podaním ţalobcu z 28. marca 1994, o vydanie

veci z titulu uplatneného reštitučného nároku voči ţalovanej 2/, a to o vydanie nehnuteľnosti

vedenej v katastri obce S. na liste vlastníctva č. X, evidenčnom liste č. X KN X - rybník

2

o výmere 9 060 mvo vlastníctve a uţívaní ţalovanej 2/ a o vydanie bezdôvodného obohatenia

a úţitkov z neho od 1. januára 1990 v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v celom

rozsahu zastavil.

Určil, ţe ţalobca je ideálnym podielovým spluvlastníkom vo výške 26/36-ín k týmto

nehnuteľnostiam:

2

k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere 3 600 m, vytvorenej geometrickým

plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným

17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod

2

číslom X ako diel číslo 6 odčlenením od parcely č. KN X - vodné plochy o výmere 9 060 m,

vedenej v C registri KN pre LV č. 457 kat. úz. S.,

2

k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere 1 814 m, vytvorenej geometrickým

plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným

17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod

2

číslom X ako diel číslo 7 odčlenením od parcely č. KN X - vodné plochy o výmere 9 060 m,

vedenej v C registri KN pre LV č. X kat. úz. S., k parcele č. C KN X - vodné plochy o výmere

2

368 m, vytvorenej geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing.

J. P., autorizačne overeným 17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou

katastra Banská Bystrica pod číslom X ako diel číslo 8 odčlenením od parcely č. KN X -

2

vodné plochy o výmere 9 060 m, vedenej v C registri KN pre LV č. X kat. úz. S.,

2

k parcele č. C KN X - zastavané plochy o výmere 779 m, vytvorenej geometrickým

plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne overeným

17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou katastra Banská Bystrica pod

2

číslom X ako diel číslo 49 z parcely č. KN X - zastavané plochy o výmere 779 m, vedenej v E

registri KN pre LV č. X kat. úz. S.,

k vodnej elektrárni súp. číslo 440 s vnútorným a vonkajším príslušenstvom tvoreným

predovšetkým rozvodmi tlakovej vody, tromi turbínami, prevodnými rozvodmi ku

generátorom, tromi elektrickými generátormi, jedným spätným generátorom na tlakovú vodu,

rozvodmi a zariadeniami na výrobu, úpravu a rozvod elektrického prúdu, derivačným

kanálom, vodnou zdrţou, česlicami, stavidlami, ako je táto vedená v LV č. X, kat. úz. S., a

2

postavená na parc. č. C KN X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 779 m, vytvorená

geometrickým plánom č. 14419475-009, vyhotoveným 16. marca 2008 Ing. J. P., autorizačne

overeným 17. marca 2008, úradne overeným 28. apríla 2008 Správou katastra Banská

2

Bystrica pod číslom X ako diel číslo 49 z parcely č. KN X - zastavané plochy o výmere 779 m,

vedenej v E registri KN pre LV č. X kat. úz. S..

O trovách konania účastníkov rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá na

ich náhradu právo, a zároveň vyslovil, ţe účastníkom konania povinnosť zaplatiť trovy štátu,

ktoré štátu vznikli v súvislosti s týmto konaním ako trovy znalečného a iné trovy, neukladá.

V spojitosti s výrokom o zamietnutí ţaloby z titulu reštitučného nároku voči ţalovanej

1/ súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca splnil podmienky oprávnenej osoby stanovené § 3

a preukázal nárok na vydanie predmetných nehnuteľností v zmysle

ods. 3 tohto zákona, pretoţe sa preukázalo, ţe jeho právnym predchodcom bola odňatá

moţnosť nakladať so svojim vlastníctvom bez toho, aby im bola poskytnutá príslušná náhrada

a ich majetok bol fakticky okupovaný. Keďţe v konaní nebolo preukázané, ţe k protiprávnej

okupácii došlo v rozhodnom období (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990), súd dospel

k záveru, ţe sa na tento prípad nevzťahuje. Konanie o ţalobe, ktorou si

ţalobca uplatnil reštitučný nárok voči ţalovanej 2/, súd zastavil z dôvodu jej späťvzatia (§ 96

ods. 1, 2 ). I napriek tomu, ţe ţalobca sa domáhal od ţalovaných vydania predmetných

nehnuteľností na základe reštitučného nároku, mal za daný naliehavý právny záujem ţalobcu

na určovacej ţalobe a to z dôvodu, ţe podľa súdu ţalované 1/ a 2/ v priebehu konania

mimosúdnym postupom vytvorili situáciu hodnú osobitného zreteľa, nakoľko dosiahli zápis

vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k výroku

rozsudku, ktorým bolo určené, ţe ţalobca je ideálnym podielovým spoluvlastníkom vo výške

26/36-ín predmetných nehnuteľností, súd uviedol, ţe z dedičských spisov mal za preukázané

tvrdenie ţalobcu, ţe je právnym nástupcom po svojom otcovi J. S, ktorý v čase smrti vlastnil

podiel 5/18-in k predmetným nehnuteľnostiam. Dokladom č. 4770/1932 z draţby a dokladom

o vklade vlastníckeho práva, ku ktorému došlo 18. augusta 1932, povaţoval za preukázané, ţe

právne predchodkyne otca ţalobcu draţbou v roku 1932 nadobudli ideálne spoluvlastnícke

podiely k pozemnokniţnej parcele č. X zapísanej v pozemnokniţnej zápisnici č. 758 pre k. ú.

S., a to A. S. v 3/36-inách E. K. v 5/36-inách a ku parcele č. X zapísanej v pozemnokniţnej

zápisnici č. 829 pre k. ú. S. v podiele 5/18-in. Ďalej súd uviedol, ţe vlastnícke právo právnych

predchodkýň ţalobcu bolo zapísané do pozemkovej knihy s tým, ţe na predmetných

nehnuteľnostiach boli postavené stavby, ktorých spoluvlastníčkami sa z tohto titulu stali a ţe

v budovách a s vodným dielom hospodárili určitú dobu, pretoţe boli účastinárky účastinnej

spoločnosti, ktorá mala v prenájme vodné dielo, ktorého boli tieţ spoluvlastníčkami, teda ich

právo vzniklo na základe skoršieho práva, neţ bolo právo zaloţené

Dodal, ţe aţ počnúc 1. januárom 1951 boli v zmysle

č. zrušené všetky ustanovenia o veciach upravených týmto zákonom, počítajúc

tu aj obyčajové právo, či uţ vyplýva zo súdnych rozhodnutí alebo iných prameňov.

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/

rozsudkom z 26. augusta 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutom výroku o určení podielového spoluvlastníctva ţalobcu zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania zmenil

tak, ţe uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov prvostupňového konania

232,72 € k rukám jej právneho zástupcu do troch dní. Ţalobcovi uloţil i povinnosť zaplatiť

ţalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 125,40 € k rukám jej právneho

zástupcu do troch dní. Ţalovanej 2/ náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania

nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd k veci samej uviedol, ţe

nehnuteľnosť zapísaná v PKN vl. č. 829 bola prejednaná v dedičskom konaní po A. S. v 5/18-

inách, ktorý podiel zdedil otec ţalobcu a po jeho smrti ţalobca. Ţalobcovi preto svedčí

vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti v podiele 5/18-in. Pokiaľ však ide o nehnuteľnosť

zapísanú vo vl. č. 758, odvolací súd zistil, ţe táto nebola predmetom dedičského konania ani

po A. S., ani po E. K., u ktorej ani nebolo zisťované, či je právnou predchodkyňou ţalobcu.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu

na poţadovanom určení v zmysle Pokiaľ totiţ dedičstvo po právnych

predchodkyniach ţalobcu nebolo prejednané (alebo bolo prejednané len čiastočne), mal sa

ţalobca domáhať určenia, ţe predmetné nehnuteľnosti, resp. podiely z nich titulom či uţ

zápisu v pozemkovokniţnej zápisnici alebo draţby, či iného titulu, patria do dedičstva po nich.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa ţalobca nemôţe domáhať určenia vlastníctva

k nehnuteľnostiam len na základe toho titulu, ţe je ich právnym nástupcom. Z uvedeného

dôvodu nebol správne zisťovaný ani okruh účastníkov konania, ktorými mali byť všetci

dedičia po A. S. a E. K.. Odvolací súd naviac doplnil, ţe po vykonanom dokazovaní mal za

preukázané, ţe v prospech právnych predchodcov ţalobcu v skutočnosti svedčia len zápisy

v pozemkovokniţných zápisniciach č. 758 a 829, kde veľkosť spoluvlastníckeho podielu

právnych predchodkýň nie je 26/36-ín, ale len 10/36-ín pre parcelu č. X a 5/18-ín pre parcelu

č. X. Všetky ostatné pozemky (ktoré sú zároveň aj predmetom sporu) sú zapísané v jednej

pozemkovokniţnej zápisnici č. 1485, pričom ako jediný vlastník všetkých pozemkov je od roku

1926 zapísaný štát, Správa ministerstva dopravy a verejných prác, rezort verejných prác.

Odvolací súd zdôraznil, ţe hydrocentrála bola vo vlastníctve Československého štátu, a

tvrdenie ţalobcu, ţe pozemkovokniţné parc. č. X a X sa nachádzajú pod vodnou hladinou,

resp. v časti, kde sa nachádza vodná nádrţ, označil za nepravdivé, pretoţe tieto sa

nachádzajú aţ za hrádzou a sú súčasťou terajšej parc. č. KN X.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil podľa

a , majúc za to, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Uviedol, ţe jeho právne predchodkyne A. S. a E. K. boli podielovými

spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností v podiele 26/36-ín. Argumentoval rozborom

skutkového stavu a namietal, ţe nie je skutkovo správne priraďovať existenciu budovy vodnej

elektrárne (hydrocentrály) k akejkoľvek nehnuteľnosti evidovanej v pozemnokniţnej vloţke

pred rokom 1943, pretoţe tam uvádzané údaje o nadstavbách výstavbou skutkovo zanikli.

Tvrdil, ţe súd nemôţe mechanicky z údajov uvedených v pozemnokniţných vloţkách v čase do

existencie zjednocovacej intabulačnej listiny (obecné svedectvo) vyvodzovať lokalizáciu

ktorejkoľvek časti predmetu sporu. Poukazoval na to, ţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí

neodôvodnil, akým právne relevantným spôsobom došlo k zániku vlastníckeho práva

k predmetu sporu, ktorý nadobudli jeho právne predchodkyne. Zdôrazňoval, ţe jeho právnym

predchodkyniam nebolo vlastnícke právo odňaté, trvalo aţ do ich smrti, kedy v dôsledku ich

smrti nadobudol vlastníctvo. Z hľadiska vedenia sporu nebolo podľa dovolateľa podstatné, či

ţalobcom bol on, alebo viac ţalobcov (dedičov), a súd by nemal prejudikovať prípadné

správanie sa iných subjektov; v takomto postupe súdu videl zásah do svojho vlastníckeho

práva.

Ţalované 1/ a 2/ navrhli dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ods.

1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

ţe dovolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania v takomto prípade vyplýva

z ust. , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná

a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.

Z obsahu dovolania treba vyvodiť, ţe ţalobca videl túto vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/

) v tom, ţe odvolací súd z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia.

Dovolací súd povaţuje za nutné zdôrazniť, ţe dovolanie má v systéme opravných

prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne pripúšťa zákon.

Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú

moţnosť, aby v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne umoţňuje, spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a

dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie

ale nie je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním – ani pokiaľ je procesne prípustné –

úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov niţších stupňov ani výsledkov nimi

vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné

preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v

súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je

oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne

zvýrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu – nemá moţnosť vykonávať dokazovanie. Z tohto dôvodu sa

dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi niţších

stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní

pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať

len odvolací súd, ktorý za týmto účelom môţe vykonávať dokazovanie ( ).

Nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdom nie je spôsobilým dovolacím

dôvodom v zmysle (porovnaj R 42/1993 a tieţ ďalšie rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad rozsudok z 25. septembra 2008 sp. zn.

). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania,

v ktorom, ako uţ bolo uvedené vyššie, sa dôkazy zásadne nevykonávajú (§ 243a

ods. 2 ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané

súdmi niţších stupňov.

Nutnou podmienkou tohto dôvodu je, ţe iná vada mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a vedúce k zamietnutiu

ţaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na ţalobcom poţadovanom určení

(ktorému sa osobitne venuje ďalšia časť textu tohto odôvodnenia) odvolací súd riadne zistil

a v tomto smere mu nemoţno nič vytýkať.

Podľa tvrdenia ţalobcu rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa a ţalobu zamietol, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo

predstavuje dovolací dôvod v zmysle

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym

právnym posúdením veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil

správny predpis a či ho správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania v takom

prípade môţu byť len právne otázky, na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je

oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (porovnaj § 243a ods. 2 druhú vetu

).

Podľa návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo

nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za

mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z

porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Návrhmi podľa nie sú návrhy, ktorými sa síce ţiada určenie

právneho vzťahu alebo práva, avšak u ktorých existencia naliehavého právneho záujmu na

poţadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu. Právo (právny vzťah), existenciu

alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vţdy určované len vo

vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 4. 1985 sp. zn. , z 26. 8. 1993 sp. zn.

, z 24. 3. 1997 sp. zn. ), rozsudkom nemoţno zásadne určiť

existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok

rozsudku aj v konaní o určovacej ţalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu

v prítomnom čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku (podľa je pre rozsudok

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Pre rozsudok súdu teda nemôţe byť rozhodujúci

stav, ktorý tu uţ nie je (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

25. 11. 2002 sp. zn. ). Iné je, ţe ustanovenie nedotýka sa

hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv či povinnosti viaţu na určitý

okamih.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej ţaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na

poţadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem ţalobcu, ktorý musí byť daný

v čase vyhlásenia rozsudku. Právny záujem musí byť podľa poţiadavky zákona kvalifikovaný,

t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie

rozhodujúcich skutočností. Pre ţalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať

skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na ţiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie

k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen

v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu

(porovnaj , ).

So zreteľom na povahu návrhu (ţaloby) na určenie práva aj v minulosti sa starostlivo

dbalo, aby nedošlo k jeho zneuţitiu a prísne a presne sa selektovala jeho prípustnosť.

Dokonca mnohé z minulých právnych viet zo súdnych rozhodnutí treba povaţovať aj pri

súčasnej úprave za zhodné s terajšou judikatúrou; len príkladom: „K tomu, či tu je právny

záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti“ (porovnaj Váţný č. 9311/1929), „Na

nedostatok predpokladu určovacej ţaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania“

(Úr. zb. č. 2774).

Oba niţšie súdy, t. j. odvolací súd aj súd prvého stupňa skúmali otázku existencie

naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení v zmysle

a to s rozdielnym záverom.

Zákonodarca v citovanom ustanovení ako predpoklad uplatnenia tohto určovacieho

ţalobného návrhu stanovil, ţe na tomto určení musí byť naliehavý právny záujem. Súd

v kaţdom štádiu konania musí mať za doloţenú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez

skúmania vecnej stránky návrhu) musí ţalobný návrh zamietnuť (ako neprípustný). Či tento

záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti, platí to ako pre súd prvého

stupňa, tak aj pre súd odvolací.

Odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie vo veci určenia (spolu)vlastníctva ţalobcu

zaloţil na závere, ţe ţalobcovi na takto poţadovanom určení nesvedčí naliehavý právny

záujem ( ), pretoţe pokiaľ dedičstvo po jeho právnych predchodcoch

nebolo prejednané (alebo bolo prejednané len čiastočne), mal sa ţalobca domáhať určenia,

ţe predmetné nehnuteľnosti, resp. podiely z nich patria do dedičstva po jeho právnych

predchodcoch. Podľa názoru odvolacieho súdu sa teda ţalobca nemohol domáhať určenia

svojho (spolu)vlastníctva k nehnuteľnostiam (len) na základe tvrdenia, ţe je právnym

nástupcom po svojich právnych predchodcoch (dedičom), t.j. z titulu dedenia.

Dovolací súd sa stotoţňuje s uvedeným právnym posúdením odvolacieho súdu

v otázke, či jestvuje naliehavý právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení

(spolu)vlastníctva ţalobcu.

Kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky ( ). Zmyslom tohto základného práva na

súdnu ochranu je zaručiť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu o veci konať a rozhodnúť.

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s

ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája (§ 2 ods. 1 Obč. zák.).

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Obč. zák.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na svoju doterajšiu rozsiahlu

rozhodovaciu prax (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z 11.

decembra 2008 sp. zn. , z 30. júna 2008 sp. zn. , z 29. januára

2008 sp. zn. , z 26. júla 2007 sp. zn. ) zdôrazňuje správnosť

záveru odvolacieho súdu o potrebe určovacieho návrhu (ţaloby), ţe konkrétna vec (hnuteľná

alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Práve takýmto návrhom (ţalobou)

v sporovom konaní sa uvedeného určenia má totiţ domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa

(resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom) voči inej osobe, ktorá poručiteľovým dedičom nie

je. Ţaloba na určenie, ţe určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú

ţalobu, ktorá v ustanovení nie je spomenutá, ale ide o ţalobu podľa

, ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Rozhodovanie súdu v spore o určenie, ţe

určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve podľa § 175a

a nasl. Samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré je

svojou podstatou nesporovým konaním, nemôţe odstrániť spornosť vlastníctva k tomu istému

predmetu medzi ţalobcom na jednej strane a ţalovanými (neúčastníkmi takéhoto nesporového

konania) na strane druhej; rozhodnutie vydané v dedičskom konaní zaväzuje iba účastníkov

tohto konania – tu sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva. Za okolnosti, ţe ţalobca svoj nárok

vyvodzuje výlučne z titulu dedenia (tvrdenia o svojom dedičskom práve), úprave zakotvenej v

zodpovedá ţaloba o určenie, ţe určité veci patria do dedičstva po

konkrétnom poručiteľovi; keďţe takéto určenie ţalobca nepoţadoval, ale sa domáhal určenia

svojho vlastníckeho práva, správne odvolací súd jeho ţalobu zamietol. K podaným záverom

okrem uţ spomenutej judikatúry moţno ešte dať do pozornosti aj odbornú právnickú

literatúru, napr.: Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský

zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha 2009, 2. vydanie, str. 703-704.

Dovolací súd po preskúmaní veci takto ustálil, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na správnom právnom závere o nedostatku naliehavého právneho záujmu, ktorý u podanej

ţaloby o určenie vyţaduje Posúdenie odvolacieho súdu o nedostatku

naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení je v súlade s názorom

dovolacieho súdu, podľa ktorého aj v predmetnom sporovom konaní súd musel rešpektovať,

ţe takýto záujem nemôţe byť daný tam, kde ţalobca nepoţaduje, aby súd rozhodol o tom, či

predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelých právnych predchodcoch ţalobcu

(teda či v /do/ okamihu ich smrti predstavovali ich vlastníctvo), ale poţaduje určenie

vlastníctva samotného ţalobcu, ktorý svoje vlastníctvo vyvodzuje len z toho, ţe je dedičom po

svojich predkoch, ţe mu patrí dedičské právo.

Pokiaľ súd zamieta návrh (ţalobu) na určenie podľa pre chýbajúci

naliehavý právny záujem na tomto určení, nemal by uţ (nadväzne) takýto návrh (ţalobu)

preskúmavať aj po vecnej stránke. Odvolací súd teda celkom chybne v dôvodoch svojho

rozhodnutia upriamil pozornosť ešte aj na to, prečo by návrhu (ţalobe) nebolo moţné

vyhovieť pri jej vecnom prieskume. Tým, ţe však ustálil nedostatok naliehavého právneho

záujmu ţalobcu na poţadovanom určení, jeho „úvahy navyše“, t.j. k vecnej stránke stratili,

resp. nemali akékoľvek opodstatnenie. Dovolací súd sa týmto „ďalším“ posudzovaním

(rozborom) odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal; vychádzal

z toho, ţe na správnosti dôvodu zamietnutia ţaloby pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu táto „rozšírená“ (ďalšia) argumentácia nič nemení (superfluum non nocet).

Na základe podaných dôvodov moţno potom uzavrieť, ţe ţalobca napadol dovolaním

vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené

v a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako

nedôvodné zamietol ( ).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5

v spojení s , a V dovolacom konaní úspešným

ţalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďţe nepodali návrh na uloţenie

tejto povinnosti ţalobcovi.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Milan D e á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť: Hrčková Marta