Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndob/22/2012

Najvyšší súd 2 Ndob 22/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. B., F. zastúpeného Mgr.

O. V., advokátom, Z., proti žalovanému J. V., M. zastúpenému JUDr. J. L., advokátom, N.,

o zdržanie sa nekalej súťaže, vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. ,

o návrhu žalobcu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania

a rozhodovania tejto veci, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Mária Prikrylová, JUDr. Elena Zaťková,

JUDr. Juraj Florovič, JUDr. Alena Radičová, JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera Škultétyová,

JUDr. Alena Záhumenská, JUDr. Emília Zimová, JUDr. Gabriela Janáková, JUDr. Erika

Zajacová, JUDr. Stanislava Marková, JUDr. Roman Hargaš, JUDr. Oľga Lichnerová,

JUDr. Alica Beňová, JUDr. Iveta Martináková, JUDr. Eva Vašková, JUDr. Viera Hrnčárová,

JUDr. Stanislav Hájiček, JUDr. Rastislav Vranka, JUDr. Dušan Ecker, JUDr. J. Mészáros,

JUDr. J. Janík, JUDr. Ondrej Gáborík, JUDr. František Kováč, JUDr. Ondrej Samaš, JUDr. P.

Tóth nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp.

zn. .

Konanie o vylúčenie sudkýň JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej sa

zastavuje.

O d ô v o d n e n i e :

Na pojednávaní dňa 19. 09. 2012 vzniesol žalobca námietku zaujatosti voči všetkým

sudcom Krajského súdu v Trenčíne z dôvodu, že právny zástupca žalovaného je manželom

sudkyne JUDr. Legerskej a JUDr. Čekanovú zastupoval v súkromnej veci. Mal za to, že nie je

možné, aby predmetnú vec nezaujato a nestranne posúdili, vzhľadom na ich blízky

a kolegiálny vzťah s JUDr. Čekanovou a JUDr. Legerskou. Poukázal tiež na dĺžku tohto

2

konania a opakované konanie vo veci JUDr. Boháčkovej, napriek jej vylúčeniu

z prejednávania veci.

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Mária Prikrylová, JUDr. Elena Zaťková,

JUDr. Juraj Florovič, JUDr. Alena Radičová, JUDr. Beáta Čupková, JUDr. Viera Škultétyová,

JUDr. Alena Záhumenská, JUDr. Emília Zimová, JUDr. Gabriela Janáková, JUDr. Erika

Zajacová, JUDr. Stanislava Marková, JUDr. Roman Hargaš, JUDr. Oľga Lichnerová,

JUDr. Alica Beňová, JUDr. Iveta Martináková, JUDr. Eva Vašková, JUDr. Viera Hrnčárová,

JUDr. Stanislav Hájiček, JUDr. Rastislav Vranka, JUDr. Dušan Ecker, JUDr. J. Mészáros,

JUDr. J. Janík, JUDr. Ondrej Gáborík, JUDr. František Kováč, JUDr. Ondrej Samaš, JUDr. P.

Tóth (Mgr. Zuzana Holúbková je na materskej dovolenke) vo vyjadrení k podanej námietke

zaujatosti uviedli, že nemajú žiadny pomer k veci, účastníkom ani ich zástupcom, pre ktorý by

bolo možné mať pochybnosti o ich nezaujatosti a vo veci sa necítia byť zaujatí.

Sudkyňa JUDr. Darina Legerská uviedla, že vo veci sa cíti byť zaujatá, nakoľko

žalovaného zastupuje jej manžel. JUDr. Natália Čekanová uviedla, že je z prejednávania

a rozhodovania veci vylúčená, a to z dôvodov uvedených na č. l. 468.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne

( ), posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania), alebo

k zástupcovi účastníka konania.

3

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu,

spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý, nie

nestranný sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo

na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva

na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu

oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre

zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len

povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (,

, ).

4

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho

a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní

(napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho

osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne

k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno.

Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je

preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra

ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je

však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom

na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa

neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.

Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľne

skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (Fey proti

Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je

5

nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce;

určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne

podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania

nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Mária

Prikrylová, JUDr. Elena Zaťková, JUDr. Juraj Florovič, JUDr. Alena Radičová, JUDr. Beáta

Čupková, JUDr. Viera Škultétyová, JUDr. Alena Záhumenská, JUDr. Emília Zimová, JUDr.

Gabriela Janáková, JUDr. Erika Zajacová, JUDr. Stanislava Marková, JUDr. Roman Hargaš,

JUDr. Oľga Lichnerová, JUDr. Alica Beňová, JUDr. Iveta Martináková, JUDr. Eva Vašková,

JUDr. Viera Hrnčárová, JUDr. Stanislav Hájiček, JUDr. Rastislav Vranka, JUDr. Dušan

Ecker, JUDr. J. Mészáros, JUDr. J. Janík, JUDr. Ondrej Gáborík, JUDr. František Kováč,

JUDr. Ondrej Samaš, JUDr. P. Tóth mali osobný vzťah k veci alebo k žalovanému, či jeho

zástupcovi, ktorý by i pri všetkej snahe o nestrannosť mohol ovplyvniť ich objektívny postup

v konaní a pri rozhodovaní, a ktorý by odôvodnil záver o zaujatosti namietaných sudcov

a tým i ich vylúčenie z prejednávanej veci. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by

vzbudzovali pochybnosti o zaujatosti sudcov. So zreteľom na okolnosti prípadu, podľa názoru

najvyššieho súdu, len samotná skutočnosť, že namietaní sudcovia sú kolegovia sudkyne

JUDr. Dariny Legerskej, ktorej manžel zastupuje žalovaného a sudkyne JUDr. Natálie

Čekanovej, ktorú zástupca žalovaného zastupuje v súkromnej veci, nevzbudzuje oprávnené

pochybností, ktoré by zakladali dôvod pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto

veci.

6

Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko, prezentované vo vyjadrení

namietaných sudcov Krajského súdu v Trenčíne, že sa necítia byť zaujatými, ale aj

z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nie sú dané

dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho

rozhodovania za účasti žalobcom spochybňovaných sudcov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej dáva do pozornosti, že námietky žalobcu

(prieťah v konaní, konanie predchádzajúcou sudkyňou) smerujú k postupu v tomto konaní, čo

nie sú podľa ust. dôvody na ich vylúčenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti

proti sudkyniam JUDr. Darine Legerskej a JUDr. Natálií Čekanovej považuje za potrebné

uviesť, že podľa ustanovenia , so zreteľom na vylúčenie uvedených sudkýň

z prejednávania a rozhodovania tejto veci, bola vec pridelená iným členom senátu. Nakoľko

menované sudkyne sú už vylúčené z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci, je námietka

zaujatosti žalobcu proti nim bezpredmetná, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie

o tejto námietke zaujatosti zastavil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 5. novembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová