Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/51/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. S. S., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. P. K., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi Ing. M. S.,

bývajúcemu v B., zastúpenému A., so sídlom v B.,, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 16C

253/2008, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. V. K. n i e j e v y l ú č e n á z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. uplatnil

odporca písomným podaním z 16. októbra 2012 námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu

4Co Krajského súdu v Bratislave JUDr. V. K.. V námietke uviedol, že náhodne zistil závažnú

skutočnosť, a to že navrhovateľka pôsobí v rádiu A., zriadenom spoločnosťou C., so sídlom

v B., ktorej konateľom je R. K., trvale bývajúci v B., teda na tej istej adrese ako vo veci

konajúca sudkyňa JUDr. V. K. Taktiež poukazoval na to, že navrhovateľka je dlhodobo

zamestnankyňou spoločnosti P., ktorá sídli na rovnakej adrese ako C. Ďalej tvrdil, že na tejto

adrese majú sídlo i spoločnosti L. a D., kde bol členom predstavenstva, resp. konateľom Ing.

Š. M., ktorý údajne poskytol peňažnú pôžičku navrhovateľke. Odporca taktiež zistil, že istá V.

K. bola, prípadne je spolužiačkou navrhovateľky a má značné pochybnosti o tom, že sa jedná

len o náhodnú zhodu mien. Z vyššie uvedených skutočností odporca nadobudol dojem, že

určite existuje spojitosť medzi navrhovateľkou a sudkyňou JUDr. V. K. a z tohto dôvodu so

zreteľom na pomer tejto sudkyne k navrhovateľke možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.

Napokon odporca námietku odôvodňoval i prieťahmi v konaní s poukazom na to, že odvolací

súd už rozhodol veci, ktoré mu boli pridelené neskôr, avšak v predmetnej veci počas siedmich

mesiacov nenariadil vo veci ani jedno pojednávanie.

JUDr. V. K. vo svojom vyjadrení k námietke uviedla, že sa v predmetnej veci zaujatá

necíti, nakoľko nemá žiaden vzťah k veci, účastníkom, ani k ich právnym zástupcom.

Zdôraznila, že navrhovateľku nepozná a nikdy ju osobne ani nevidela. Obrátila sa v tejto veci

s dotazom i na svojho syna R. K., ktorý jej oznámil, že navrhovateľka u neho nepracuje a ani

ju osobne nepozná. Skutočnosť, že navrhovateľka je aj zamestnankyňou spoločnosti P., ktorá

má rovnaké sídlo ako C., považovala za irelevantnú a navyše dodala, že činnosť rádia A. je na

adrese T., kde aj jej syn pracuje, takže tvrdenia odporcu o údajných väzbách medzi ňou

a navrhovateľkou nie sú pravdivé a ničím podložené. Ďalej doplnila, že nepozná ani

spoločnosti L. a D., v ktorej mal byť konateľom Ing. Š. M., ktorého taktiež nepozná, a ani

nevie, čo tým chcel odporca preukázať. K tvrdeniu odporcu o tom, že „istá V. K. bola,

prípadne je spolužiačkou navrhovateľky“ uviedla, že ako študentka mala za slobodna iné

priezvisko a keďže navrhovateľka sa narodila v roku 1976, je nelogické, že by mohla byť jej

spolužiačkou a zároveň matkou R. K. Pokiaľ odporca tvrdil prieťahy v konaní, poukázala na

to, že senát 4Co vybavuje veci v značnom počte aj napriek zmenám v zložení senátu

v poslednom období a priebežne podľa nápadu vrátane vecí vyžadujúcich si prednostné

vybavenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti uvedenej sudkyne krajského súdu z aspektu existencie dôvodov,

pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich

zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je

prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich

zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému

uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska

vylúčenia sudcu považovaná za právnu relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným ,

uverejnenej pod č. ), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov,

ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri

posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj

na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti

Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na

nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ

na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila

pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z

prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v

judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle

a nestranne (porovnaj napr. ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

51

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

V prejednávanej veci videl odporca dôvod zaujatosti sudkyne JUDr. V. K. v jej

pomere k navrhovateľke, ktorého existenciu odôvodňoval tým, že medzi ňou

a navrhovateľkou sú určité väzby. Tvrdenia odporcu, ktoré v tejto súvislosti v námietke

uviedol, však v konaní preukázané neboli. Sudkyňa JUDr. V. K. vo svojom vyjadrení totiž

uviedla, že navrhovateľku nepozná, nikdy ju ani osobne nevidela a ani nie je spolužiačkou

navrhovateľky; rovnako i R. K. - syn uvedenej sudkyne a konateľ firmy, ktorá je

zriaďovateľom rádia A., s navrhovateľkou nepracuje a ani ju nepozná. Za danej situácie tak

nič nenasvedčuje tomu, že by JUDr. V. K. mohla mať k navrhovateľke nejaký vzťah

relevantný v zmysle , ktorý by ju vylučoval z prejednávania a rozhodovania

veci. Spoločné sídlo spoločnosti P., L. a D. so zriaďovateľom rádia A. je tak bez

akéhokoľvek významu, oprávnený dôvod na obavu jej nestrannosti nemôže zakladať.

Vo všeobecnosti dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

nemôže byť bez ďalšieho nespokojnosť účastníka konania s postupom súdu, resp. sudcu v

prebiehajúcom alebo inom súdnom konaní alebo jeho nesúhlas s rozhodnutím sudcu a jeho

postupom. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné

dôvody (porovnaj ), nie však to, že postup súdu sa z hľadiska vecného (čo

do správnosti alebo zákonnosti) alebo časového (čo do dĺžky konania a čo do vzniku

prípadných prieťahov) nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka na vecnú

správnosť, zákonnosť alebo spravodlivosť prijímania a obsahu súdnych rozhodnutí. Na

dosiahnutie nápravy takýchto nedostatkov - tvrdených prieťahov v konaní - sú určené iné

prostriedky (najmä podanie sťažnosti), nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne

odlišný.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach. Z ustanovenia pritom vyplýva, že na námietku spočívajúcu v

takýchto okolnostiach (t.j. okolnostiach týkajúcich sa postupu súdu v prejednávanej alebo inej

veci) sa neprihliada. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto, riadiac sa uvedenými

ustanoveniami, neprihliadal na tú časť námietky zaujatosti, v ktorej odporca s poukazom na

dĺžku konania namietal prieťahy v konaní.

Keďže zo vznesenej námietky zaujatosti a ani z obsahu spisu neboli zistené žiadne

skutočnosti významné z hľadiska , ktoré by spochybňovali nezaujatosť

sudkyne JUDr. V. K., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že ju nevylúčil

z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. novembra 2012

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta