Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/49/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ R. Š., bývajúceho

v B., 2/ G. Š., bývajúcej v P., 3/ S. Š., bývajúcej v P., proti odporcom 1/ Slovenskej

republike – Exekútorský úrad K., 2/ A. D., súdnemu exekútorovi, so sídlom v K.,

3/ Slovenskej republike – Okresný súd Poprad, so sídlom v Poprade, Štefánikova 100,

o neplatnosť dražby a iné nároky, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod

sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Eva Feťková, JUDr. Ladislav Duditš,

JUDr. Jarmila Sopková Maximová, JUDr. Eva Baranová, JUDr. Viera Bodnárová,

JUDr. Ludvika Bodnárová, JUDr. Drahomíra Brixiová, JUDr. Ladislav Cakoci, JUDr. Jarmila

Čabaiová, JUDr. Angela Čechová, JUDr. Marek Dudík, Mgr. Dana Ferková, Mgr. Jolana

Fuchsová, JUDr. Marta Goliášová, Mgr. Mária Hlaváčová, JUDr. Zuzana Homzová,

JUDr. Marianna Hrabovecká, JUDr. Vladimír Hrib, PhD., JUDr. Agnesa Hricová,

JUDr. Alexander Husivarga, JUDr. Jaroslav Chlebovič, JUDr. Judita Juráková, JUDr. Oto

Jurčo, JUDr. Evžen Kelij, JUDr. Janka Kočišová, JUDr. Anna Kohútová, JUDr. Zdenka

Kohútová, JUDr. Milan Konček, JUDr. Karol Kučera, JUDr. Ľuboš Kunay, JUDr. Vladimír

Kurák, JUDr. Jozef Kuruc, JUDr. Gizela Majerčáková, JUDr. Jozef Maruščák, JUDr. Slávka

Maruščáková, JUDr. Andrea Mazáková, JUDr. Viktória Midová, JUDr. Valéria Mihalčínová,

JUDr. Martin Michalanský, JUDr. Soňa Minxová, JUDr. Pavol Naď, JUDr. Katarína

Nemešová, JUDr. Miroslav Osif, JUDr. Roman Rizman, JUDr. Tamara Sklenárová,

JUDr. Ján Slebodník, JUDr. Miroslav Soga, JUDr. Diana Solčányová, JUDr. Eva Styková,

JUDr. Zoltán Szalay, JUDr. Andrej Šalata, JUDr. František Ševčovič, JUDr. Zuzana

Šoltýsová, JUDr. Pavol Tkáč, JUDr. Ladislav Tomčovčík, JUDr. Peter Tutko, JUDr. Juraj

Tymko, JUDr. Jozef Vanca, JUDr. Gabriela Varhalíková, JUDr. Táňa Veščičíková,

JUDr. Imrich Volkai, JUDr. Frederika Zozuľáková n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania

2

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec vedená

na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. ).

Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach JUDr. Daniela Mitterpáková j e v y l ú č e n á

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec

vedená na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

navrhovatelia podaním z 23. augusta 2012 navrhli, aby boli z prejednávania a rozhodovania

tejto veci vylúčení sudcovia Krajského súdu v Košiciach (č.l. 105-106). Následne aj

v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 1. augusta 2012 č.k.

-56, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, navrhli

vylúčenie sudcov Krajského súdu v Košiciach, ako súdu odvolacieho, z prejednávania

a rozhodovania danej veci pre ich pomer k veci. Návrh odôvodnili tým, že súdny exekútor

A. D., poverený vykonaním exekúcie (poverením Okresného súdu Poprad číslo X.

z 22. októbra 2001) vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom

spoluvlastníckeho podielu na (špecifikovanej) nehnuteľnosti (EX X.) v exekučnom konaní

sp. zn. Er 3187/01 oprávneného E. B. proti nim ako povinným (dedičom C. Š.), na základe

exekučného titulu – rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2000 č.k.

-183, právoplatného 14. februára 2001. Ak by neexistoval tento rozsudok

Krajského súdu v Košiciach, neexistoval by ani exekučný príkaz EX X. z 12. októbra

2010. Potom bez procesnej a rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Košiciach by

nedošlo ani k udalostiam z 18. januára 2012, kedy súdny exekútor, po vyhlásení dražobnou

vyhláškou, vykonal dražbu predmetnej nehnuteľnosti. Preto z dôvodu konfliktu záujmov

a tým pomeru k veci (zaujatosti) sudcov Krajského súdu v Košiciach by mohli nastať udalosti

a úkony v rozpore s ústavným princípom nezávislosti súdu a spravodlivým súdnym konaním.

Krajský súd Košice by mohol v danom konaní (v ktorom sa domáhali určenia neplatnosti

dražby a iných nárokov s ňou spojených) rozhodovať spôsobom legalizujúcim vady konania

sp. zn. a samotného rozsudku z 29. novembra 2000.

Sudcovia Krajského súdu v Košiciach (ktorému bola vec predložená na rozhodnutie

o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu o predbežnom opatrení) sa k námietke zaujatosti

vznesenej navrhovateľmi vyjadrili (okrem JUDr. Ota Jurču a JUDr. Daniely Mitterpákovej)

3

tak, že sa necítia byť zaujatí a sú bez pomeru k veci, k účastníkom konania alebo k ich

zástupcom.

JUDr. Oto Jurčo uviedol, že odporcu osobne dobre pozná, je vo veci zaujatý.

JUDr. Daniela Mitterpáková uviedla, že sa cíti byť zaujatá z dôvodu priateľského

vzťahu k účastníkovi konania A. D.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcov tohto súdu

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava

skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou

existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu

by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia

o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo

rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu

uvedeného pod bodom 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd, ďalej len „dohovor“) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval

nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosť medzi súdom, ktorý je založený

na zákone, jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje čl. 6 ods. 1 dohovoru („každý má právo

4

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje

tento dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo

na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike

garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd, ďalej len „listina“, , ďalej len

„ústava“, ktoré články dávajú každému možnosť – právo – domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákone určených

prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky), do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby

právna vec účastníka konania nebola odňatá zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu

ustanoví zákon. Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje

zhodu na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa

dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca

vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný

sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by na to nebol daný zákonný dôvod –

meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje

výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom

predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť

ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by

vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prejednať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

5

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, že

rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej

zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1

listiny, ), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných

dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato

a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné

prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto

aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania zaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná,

ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – „Justice must not only be done, it must also be seen

to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne

javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti alebo

6

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu (pozri Pullar

proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti.

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych,

konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať

tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho

automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívnych kritérií sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľné

skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti

Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je

nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce,

určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Teda za objektívne

nemožno považovať to, ako sa nestrannosť len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne

(ne)existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam

o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

V prípade sudcu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ota Jurču z obsahu jeho

vyjadrenia, že „odporcu osobne dobre pozná“ nemožno vyvodiť záver, že by jeho vzťah

k odporcovi (zrejme A. D.) mal charakter bližšieho osobného vzťahu, ktorý by bol dôvodom

pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky

poukazuje na to, že samotný vzťah medzi sudcami a inými úradnými osobami, napr. aj

súdnymi exekútormi, s ktorými prichádzajú sudcovia pracovne do styku, obdobne ako je to

u vzťahu medzi sudcami navzájom, je založený na profesionalite. Chýba tu preto objektívny

základ pre konštatovanie zaujatosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto základu bol vyvodzovaný

opačný záver, teda pochybnosti o tom, či títo sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo

rozhodovať, znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný, prípadne kolegiálny vzťah

medzi sudcami a inými úradnými osobami prezumuje vo všeobecnosti porušovanie

sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak rámec týchto vzťahov neprekročí

hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, t.j. nezasahuje aj do ich súkromného života a takéto

prekročenie JUDr. Oto Jurča vo svojom vyjadrení netvrdil, nemožno bez ďalšieho mať

7

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nevylúčil tohto

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

Ostatní sudcovia Krajského súdu v Košiciach, ktorí sú vymenovaní v prvom odseku

výroku tohto uznesenia, výslovne uviedli, že sa necítia byť vo veci zaujatí. Teda vo svojich

vyjadreniach nepotvrdili existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho ich

z prejednávania a rozhodovania veci. Keďže ani z obsahu spisu nevyplývajú žiadne

skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich nezaujatosť, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky tak, že títo sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Je nepochybne správne tvrdenie navrhovateľov, že ak by „neexistoval“ exekučný titul

(v danom prípade rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2000 sp. zn.

) „neexistovalo“ by ani exekučné konanie. Skutočnosť, že o exekučnom titule

rozhodol Krajský súd v Košiciach, nemôže však sama osebe vyvolať objektívne pochybnosti

o nezaujatosti sudcov tohto súdu, ktoré by boli relevantné v zmysle , pre ich

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej veci, v ktorej navrhovatelia uplatňujú nároky

s exekučným konaním spojené. Napokon podľa dôvodom na vylúčenie

sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo

v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Pokiaľ ide o sudkyňu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Danielu Mitterpákovú,

uvedenú v druhom odseku výroku tohto uznesenia, ňou deklarovaný priateľský vzťah

k účastníkovi konania A... D. je vzťahom relevantným z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1

, lebo vzbudzuje opodstatnené pochybnosti o jej nezaujatosti so zreteľom na pomer

k účastníkovi konania. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že táto sudkyňa

je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval o sudcovi Krajského súdu

v Košiciach JUDr. Jurajovi Sopoligovi vzhľadom na jeho dlhodobú stáž na Ministerstve

spravodlivosti SR.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. novembra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová