Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/53/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. H., bývajúcej vo

Z., zastúpenej Mgr. M. H., bývajúcim vo Z., proti odporcovi I., so sídlom v L., IČO : X.,

o 254, 69 €, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o návrhu na

vylúčenie sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ferdinand Zimmermann

n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod

sp. zn. (vec vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 31. mája 2012 č.k.

-213, vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

podaním z 11. novembra 2012 (č.l. 279) navrhovateľka „vyslovila nedôveru“ sudcovi –

predsedovi senátu 13 Co JUDr. Ferdinandovi Zimmermannovi a navrhla, aby bol v zmysle

a 15a vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Dôvodom jej návrhu bolo

zistenie, že JUDr. Ferdinandovi Zimmermannovi bývalý minister spravodlivosti (JUDr. J. Č.)

zastavil výkon funkcie sudcu, keďže bolo proti nemu vedených sedem disciplinárnych konaní

a polícia ho obvinila z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Uviedla,

že obdobné kroky proti nemu viedol aj ďalší exminister spravodlivosti JUDr. D. L.

z dôvodu, že vo veciach dedičského konania bez dokazovania a pojednávania prisúdil

občianke žijúcej v USA sto ha pozemkov a lesov a naopak jednu babku poškodil

o 13 mil. korún.

Predseda senátu JUDr. Ferdinand Zimmermann sa k návrhu na jeho vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania veci vyjadril tak, že skutočnosti uvádzané navrhovateľkou nie

2

sú pravdivé (táto mala zrejme na mysli sudcu Okresného súdu Veľký Krtíš JUDr. Slavomíra

Cimermana), účastníkov konania nepozná, nemá k nim, ani k ich zástupcom a k veci

kvalifikovaný, či iný vzťah. Poznamenal, že senát 13 Co, ktorému predsedá, rozhodoval

o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu o oslobodení od súdnych poplatkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ( ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcu – predsedu

senátu tohto súdu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť

možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením

zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná

za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to :

1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe

skončenia konania a rozhodnutia o veci, 2/ k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol

založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom či negatívnom) pomere k nim,

alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom

znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť ovplyvnil jeho objektívny pohľad

na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie

3

o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa

ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd, ) treba trvať na tom, že sudcu možno

vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj

závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je

nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v danej

problematike.

ESĽP pri riešení nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu

treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty

nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Rakúsku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej

nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.

Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hausshildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú

môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná – „Justice must not only be done, it

must also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicko). Objektívny aspekt nestrannosti je

založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho

vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom.

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (pozri Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

4

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Treba brať zreteľ

na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného

pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť

o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre

ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne ().

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybnosti o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje.

Navrhovateľka existenciu dôvodov pre vylúčenie sudcu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna z prejednávania a rozhodovania danej veci nevyvodzovala zo vzťahu

relevantného z hľadiska ustanovenia , teda zo vzťahu tohto sudcu k veci,

k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Ani samotný sudca vo svojom vyjadrení

existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho ho z prejednávania a rozhodovania veci

nepotvrdil. Iba „vyslovenie nedôvery“ predsedovi senátu JUDr. Ferdinandovi

Zimmermannovi, ktorú u navrhovateľky mali vyvolať disciplinárne a trestné konania, ktoré

voči tomuto sudcovi ale vedené neboli, nemôže vyvolať objektívne pochybnosti o tom, že

bude vo veci rozhodovať nezávisle a nestranne.

5

Keďže navrhovateľka v návrhu na vylúčenie a ani predseda senátu JUDr. Ferdinand

Zimmermann vo svojom vyjadrení nepotvrdili existenciu právne relevantného vzťahu

vylučujúceho ho z prejednávania a rozhodovania veci a z obsahu spisu nevyplývajú

skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nezaujatosť, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky tak, že tento predseda senátu nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

predmetnej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová