Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/225/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., so sídlom

v B., zastúpenej A., so sídlom v B., proti povinnej J. M., bývajúcej v S., o vymoženie

1 029,89 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

zo 17. januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie

na vymoženie sumy 1 029,89 € s príslušenstvom. Uviedla, že exekučným titulom je

k návrhu pripojený rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdnym dvorom,

so sídlom v Bratislave, Strážnická 3, z 20. júla 2009 č.k. X., ktorým bola žalovanej J. M.

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni B. istinu 1 029,89 € s príslušenstvom. Súdna

exekútorka požiadala Okresný súd Spišská Nová Ves o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie. Okresný súd Spišská Nová Ves poveril súdnu exekútorku JUDr. V. U.

vykonaním exekúcie (č.l. 12 spisu).

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 11. novembra 2011 č.k.

-20 exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnej

exekútorke trovy exekúcie 49,67 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola Zmluva

o úvere č. X. uzatvorená 6. marca 2007 medzi povinnou a P., ktorá postúpila svoju

pohľadávku voči povinnej spoločnosti I. a tá následne postúpila pohľadávku oprávnenej.

Súd poukázal na , Exekučného poriadku,

Z.z. o rozhodcovskom konaní, , o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 až § 54 Občianskeho

zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z rozhodcovského rozsudku je

zrejmé, že oprávnená ako dodávateľ poskytla povinnej dočasne finančné prostriedky vo

forme odloženej platby a konala tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu

z Obchodného registra. Povinná je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická

osoba. Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe uvedenej zmluvy o úvere, ktorá

je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou obchodných podmienok pre úver, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je aj rozhodcovská doložka uvedená v článku 9 bod

9.2, ktorú súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že rozhodcovská

doložka je súčasťou úverových podmienok predchodcu oprávnenej a je zrejmé, že

úverové podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ (povinná) nemohol

ovplyvniť. Osobitne si ju povinná nevyjednala a teda nemala možnosť ovplyvniť znenie

rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami v zmluve. Mohla totiž len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa

všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomuto súd považoval rozhodcovskú

doložku za neprijateľnú. V tejto súvislosti súd poukázal aj na to, že rozhodcovská

doložka bola súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami. Okrem

toho rozhodcovská doložka nútila povinnú v prípade sporu podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu, čím jej odobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom. Takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení a teda

je neplatná. Z tých istých dôvodov považoval súd za neplatnú aj rozhodcovskú doložku,

ktorá bola súčasťou podmienok dohody o splátkach. Na základe uvedeného súd exekúciu

zastavil a rozhodol o trovách exekúcie.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávnenej uznesením zo 17. januára 2012

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd je

oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom a ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky

na zastavenie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy. Zároveň poukázal

na judikatúru Súdneho dvora (ES). Právna úprava neprijateľných podmienok uvedená

v ustanovení nie je taká, že za neprijateľné podmienky

považuje iba tie, ktoré sú v tomto ustanovení výslovne uvedené. To znamená, že

do 31.12.2007 ako aj po 1.1.2008 za neprijateľné podmienky možno považovať aj iné

podmienky, i keď nie sú v uvedenom ustanovení vymenované, pokiaľ spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

v ustanovení § 53 vždy spájal so sankciu absolútnej neplatnosti, na ktorú je súd povinný

prihliadnuť z úradnej povinnosti. Odvolací súd zdôraznil, že rozhodcovská doložka

nebola osobitne medzi účastníkmi konania dojednaná, ale bola súčasťou všeobecných

podmienok, ktoré oprávnená prehlásila za súčasť zmluvy a ktoré povinná nemohla

ovplyvniť. Navyše v bode 9.2. obchodných podmienok, v ktorom je uvedená

rozhodcovská doložka, je tiež uvedené, že rozhodcovský súd sa bude riadiť podľa

vnútorných predpisov, ktoré však oprávnenej neboli známe. Znenie rozhodcovskej

doložky tiež v žiadnom prípade nemožno považovať za splnenie povinnosti banky, ako

právneho predchodcu oprávnenej, ponúknuť povinnej riešenie sporov v rozhodcovskom

konaní tak, aby povinná, ako spotrebiteľ mala možnosť voľby, či prijme alebo neprijme

predložený návrh a ani za poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej doložky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla,

aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdnu exekútorku

vykonaním exekúcie (pozn.: poverenie v danom prípade udelené bolo), alternatívne aby

dovolací súd zrušil uznesenie súdu druhého a prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z , ,

a jeho dôvodnosť z až c/ Uviedla, že exekučný súd

v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky.

Skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne dojednané sama

osebe nezakladá ich neprijateľnosť v zmysle ustanovení

o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku považuje za súladnú so zákonom.

Zdôraznila, že predmetné ustanovenie nebolo

v čase dojednania rozhodcovskej doložky účinné. Preto v danej veci poukázala

na porušenie zásady zákazu retroaktivity a v dôsledku toho na porušenie princípu právnej

istoty. Uviedla, že banka si plnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zákona

o bankách. Vo veci je navyše daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci „res iudicata“.

Opätovným posudzovaním obsahu zmluvy o úvere a všeobecných obchodných

podmienok, ktoré tvorili podklad rozhodnutia rozhodcovského súdu, odvolací súd porušil

zásadu nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatného rozhodcovského rozsudku,

a rozhodoval tak o veci, o ktorej už bolo raz právoplatne rozhodnuté. Prvostupňový

a odvolací súd tak rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo napriek tomu,

že exekučnému súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie

rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z úradnej povinnosti. Exekučný súd

je povinný skúmať iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzn. formálnu a materiálnu

stránku vykonateľnosť tohto titulu, nie vecnú správnosť (skutkové a právne závery)

exekučného titulu. Exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať povahu

rozhodcovskej doložky aj pre nedostatok právomoci. Dodala, že povinná nepodala žalobu

na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nevyvinula tak žiadnu aktivitu za účelom ochrany

svojich práv. Nie je preto možné takýmto spôsobom nahrádzať pasivitu povinnej.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

v zmysle skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1

). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených

uznesení, preto dovolanie oprávnenej podľa nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle , ,

nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že oprávnená namietala vadu v zmysle § 237

písm. a/

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú

a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy (okrem

iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci

súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera.

Vyčíta im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej

stránke, na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, že rozhodnutia súdov

spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku,

ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov

súdov oboch stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založili svoje

rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012

sp. zn. ).

V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci.

Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z , keď

poukázala na prekážku rei iudicatae.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu

konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať

tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,

o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania

a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav

vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol

uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je

významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom

pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ

určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak,

nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké

osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol

v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie

žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá

v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj

v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov

konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávnenej B., so sídlom

v B., proti povinnej J. M., bývajúcej v S., o vymoženie 1 029,89 € s príslušenstvom, na

základe rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdnym dvorom, so

sídlom v Bratislave, Strážnická 3, z 20. júla 2009 č.k. X., vedenej na Okresnom súde

Spišská Nová Ves pod sp. zn. , nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde

a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené dovolateľkou vytýkaná

vyššie uvedená vada konanie nezaťažila.

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. e/ , ktorej sa mali (ako to vyplýva z obsahu dovolania) dopustiť tým, že

skúmali podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinná nevyvinula žiadnu

aktivitu na takýto prieskum. Oprávnená však túto vadu namieta neopodstatnene.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak

konanie prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj

bez návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdnej exekútorky

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového

– hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza taktiež vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade

založili svoje rozhodnutia.

Dovolateľka ďalej tvrdila, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237

písm. f/ , keď rozhodnutie odvolacieho súdu nepovažuje za presvedčivé,

resp. dostatočné.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné

zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj uznesenia

s poukazom na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody rozhodnutia (zastavenie exekučného konania). Rovnako odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania

oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva

aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ/ka sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ).

Oprávnená ďalej namietala vadu v zmysle , ktorú dovolateľka

videla v tom, že súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedla, že súdy

nemôžu preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia

účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak

oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným

súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu

vydaného v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už aj

v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či

rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom

s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj

materiálnej. V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn.

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý

tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom

štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Pokiaľ oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto

prípade platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 9. februára 2012 sp. zn. ).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zastavenia exekúcie, pričom by na to neboli splnené podmienky.

Pokiaľ ide o námietku porušenia zásady zákazu retroaktivity, dovolací súd

pre úplnosť uvádza, že porušenie tejto zásady zo strany súdov nezistil (súdy svoje

rozhodnutia opreli o ustanovenia účinné v čase uzavretie zmluvy).

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada

konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto

tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej však trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich

priznanie ( ), navyše povinnej ani žiadne trovy v dovolacom konaní

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. decembra 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová