Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/395/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P., IČO:

X., právne zastúpenému F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: E. G., r. č. X. bytom M.,

o vymoženie sumy 426,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod

sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 12. júla 2012, č. k. -50, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 20. septembra 2008 pred súdnym exekútorom JUDr. R. K. návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky 12 840,-- Sk

s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským

súdom zriadeného S. R., a. s., K., IČO: X., zo dňa 12. februára 2008, sp. zn. SR 00341/08.

Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Lučenec poverením č.

5606 061682 zo dňa 4. novembra 2008.

Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 23. februára 2012, č. k. -18

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný

2

Stálym rozhodcovským súdom zriadeného S. R., a. s., K., IČO: X., zo dňa 12. februára 2008,

sp. zn. SR 00341/08. V prebiehajúcom exekučnom konaní vydal súd poverenie na vykonanie

exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich

sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním

poverenia, v dôsledku toho k preskúmavaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu

prikročil v zmysle ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZoRK“) až po vydaní poverenia. Po preskúmaní zmluvy o úvere č.

6670111 zo dňa 11. júna 2007, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, túto

okresný súd, vzhľadom na povahu zmluvných strán (podnikateľ vs. Fyzická osoba

nepodnikateľ), predmet podnikateľskej činnosti oprávneného, ako aj jej obsah, považuje

za spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. . S poukázaním na

uviedol, že slovenským súdom vyplýva povinnosť dodržiavať

komunitárne právo, preto aplikoval na daný právny vzťah Smernicu Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica

Rady 93/13/EHS“). Okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je

dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka v zmluve

o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku

neplatnou v zmysle účinného v čase uzatvárania zmluvy.

Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo

bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok, vydaný

v takomto konaní, nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd

v dôsledku toho považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho

vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného

súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku. Uviedol, že na základe vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej

následného zastavenia nebude rozhodovať o podaní súdneho exekútora, ktoré predložil

v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku. V závere odôvodnenia uviedol, že o trovách

konania rozhodne osobitným uznesením.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením zo dňa 12. júla 2012, č.

3

k. -50 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia

potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1

písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK; § 53 ods. 4

.

Odvolací súd ďalej uviedol, že z citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj

zo ZoRK vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú

splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je

predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená

exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení, vzťahujúcich sa

na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania (na návrh alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené

podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie

nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný

poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom

právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovanie (uznesenia

Ústavného súd Slovenskej republiky z 24. februára 2011, č. k. -19).

Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodcovská. doložka, umožňujúca dodávateľovi

výber rozhodcovského konania, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska

spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa,

ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania

sporu. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom

na jej splynutie s ostanými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu. V subjektívnej nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť

vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno

považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom

na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností

môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu.

Miesto konania nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd

na druhom konci republiky; odvolací súd odkázal na rozsudok Súdneho dvora v prípadoch C-

240/98 – C – 244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98)

v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo

(C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98)) a o poučení

spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust.

(v čase uzatvorenia zmluvy o úvere podľa

) neplatná.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, na ktoré poukázal exekučný súd. Je zrejmé,

že vzhľadom na okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky a obsah jej znenia sa prieči

dobrým mravom, a potom aj výkon práv z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

K záväzku Slovenskej republiky voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú

ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch odvolací súd uviedol, že

tento si Slovenská republika plní prostredníctvom zákonov, medzi inými aj Občianskym

zákonníkom, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky, upravené

v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné, ale aj ZoRK, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj

v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok

nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok

takéto nedostatky má, ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu

rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu,

ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom

rozhodcovský rozsudok, vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc

z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto

skutočnosť sama osebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto

exekučného titulu, trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno

pokračovať.

Odvolací súd ďalej uviedol, že v danej veci niet pochybností o tom, že aj napriek

uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere pred dátumom 1. január 2008, by nebolo možné

práva a povinnosti, vzniknuté z tejto zmluvy, posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho

zákonníka, a to z dôvodov: zaraďuje medzi

obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497), ktoré sa spravujú

bez ohľadu na povahu účastníkov (tzv. absolútny obchod).

skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu, uzavretú podľa

a ako zmluvný typ je zaradená medzi tzv. absolútny obchod, nevylučuje aplikáciu

všeobecných ustanovení , vrátane až , dotýkajúcich sa

ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej

zmluvy, sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých rozlišuje

záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp.

fakultatívny obchod). spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa

o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú , ale aj iné právne predpisy ustanovujú

osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv.

neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany

spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere

(absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho

zákonníka.

Odvolací súď ďalej dodal, že novelizácia zákonom č.

, účinným od 1. januára 2008, zaviedla za neprijateľnú

podmienku, uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, aj takú, ktorá vyžaduje v rámci dojednania

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní. V ust. (účinnom v čase

uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere), ktoré obsahuje demonštratívny, neúplný, a teda

neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách; znamenajúci, že

nemožno prihliadať aj na iné neprijateľné podmienky, ako tam uvedené, sa vyššie uvedená

neprijateľná podmienka, zavedená do ,

nenachádza. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere sa uvedená

neprijateľná podmienka nenachádzala v , nemožno

vyvodiť záver o tom, že samotné vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej

6

rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie

je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a taktiež, že by takúto neprijateľnú

podmienku nebolo možné podradiť pod .

Odvolací súd oprel svoje rozhodnutie aj o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukázal aj

na ďalšie nové dôvody, pre ktoré má byť exekúcia neprípustná, odvolací súd zastáva názor, že

v podstate sa jednalo o bližšie odôvodnenie tých istých námietok, ktoré už bolo predmetom

posudzovania súdov. Záver súdov o neprípustnosti vedenia exekúcie v obdobných veciach,

nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia mala byť prípustná, pretože čo

i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že exekúciu už nemožno

vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď, prečo (na základe akých dôvodov) je exekúcia

neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové

dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie

námietky, uvádzané v odvolaní oprávneného, nepovažoval za relevantné privodiť

pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospela ustálená rozhodovacia prax súdov. V tejto

súvislosti odvolací súd poukázal tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve

na tento argument (Georgidias vs Grécko z 29. mája 1997, Higgins vs Francúzsko

z 19. februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutia odvolací súd považuje tie argumenty,

ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom ktorého bolo konštatovanie

o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal.

Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenoval všetkým

odvolacím argumentom.

Odvolací súd preto podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktoré

odôvodnil tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

7

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. ),

c) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Oprávnený v dovolaní uviedol, že ho podáva zo všetkých zákonom prípustných

dôvodov dovolania, pričom napadnuté rozhodnutie napáda v celom rozsahu. Vo vzťahu

k jednotlivým dôvodom, oprávnený uviedol, že tieto podrobne rozvinul v podanom odvolaní

v tejto veci, pričom nie je účelné a hospodárne tieto dôvody duplikovať, a preto oprávnený

poukazuje na argumentáciu, použiteľnú vo vzťahu k dovolacím dôvodom, ktorá je uvedená

v ním podanom odvolaní.

S poukazom na vyššie uvedené dovolacie dôvody a na argumentáciu, uvedenú

v podanom odvolaní, oprávnený zotrváva na legitimite exekučného titulu oprávneného

a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, a preto žiada dovolací súd, aby napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj

rozhodnutie prvostupňového súdu, žiada, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil uznesenie

prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Následne povinný podal doplnenie dovolania, ktoré bolo okresnému súdu doručené

dňa 16. októbra 2012.

Oprávnený v doplnenom dovolaní má za to, že odvolací súd sa odvoláva

na nekonkrétne ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a vnútroštátne právne normy, ktoré

upravujú režim spotrebiteľských zmlúv. Takéto posúdenie trpí aj základnými vadami svojej

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a z tohto dôvodu porušuje právo na súdnu ochranu podľa č.

46 ods. 1 . Podľa názoru oprávneného, tvrdenia súdu (rozhodcovská doložka spôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa; spotrebiteľ

si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky

v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti

a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jeho významu) nie sú

akokoľvek zdôvodnené a preukázané a rovnako aj tvrdenie (žaloby, ktorých cieľom je

uspokojovanie nárokov z úverových zmlúv, podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu

na ním zvolený rozhodcovský súd) predstavuje ničím nepreukázanú domnienku súdu, ktorá

nemá základ v právnych či skutkových súvislostiach.

Ďalej oprávnený namieta, že súdy sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali

s judikatúrou Súdneho dvora a zároveň nezdôvodnili, prečo považujú rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere.

Oprávnený preto žiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

v celom rozsahu zrušil a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie

prvostupňového súdu, žiada, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil označené uznesenie

prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade

úspechu žiada, aby mu bola priznaní náhrada trov dovolacieho konania. Taktiež navrhuje, aby

súd na základe v spojení s a Zmluvy

o fungovaní EÚ prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej Únie na základe čl. 267 ods. 3

Zmluvy o fungovaní Európskej Únie predložil prejudiciálne otázky v znení uvedenom

v dovolaní. Oprávnený ďalej navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust.

a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 12. júla 2012, sp. zn. .

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania

v zmysle nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

10

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený vo svojom dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

§ 237 písm. a/, d/, e/ a f/, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania. V podanom dovolaní

oprávnený iba uviedol jednotlivé dovolacie dôvody, bez toho aby bližšie špecifikoval, akým

konaním súdov nižších stupňov došlo k ich naplneniu. Vo vzťahu k jednotlivým dovolacím

dôvodom oprávnený poukázal na svoje odvolanie, v ktorom jednotlivé dovolacie dôvody

podrobne rozvinul a niektoré z nich doplnil aj v podanom doplnení dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov

bolo postihnuté niektorou z oprávneným uvedených procesných vád. Oprávnený vady

v zmysle , a nenamietal a tieto nezistil ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Oprávnený namietal, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ust a . Z tohto ustanovenia vyplýva, že

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy, zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci

a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

11

orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Oprávnený v danom prípade, v podanom odvolaní procesnú vadu konania, uvedenú

v nevyvodzoval z toho, že súdy vôbec nemali právomoc konať

a rozhodovať. Ich právomoc v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, že súdy v danom

prípade v rozpore so zákonom po vecnej stránke preskúmavali rozsudok rozhodcovského

súdu – exekučný titul. Tvrdil, že iba v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku

(ust. § 40 a nasl. ZoRK) za splnenia zákonom požadovaných náležitostí, je možné pristúpiť

k preskúmavaniu vecnej stránky rozhodcovského rozsudku. Bol toho názoru, že exekučný súd

nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.

Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený namietal nesprávnu aplikáciu a výklad

Exekučného poriadku, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd má

za to, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Z obsahu tejto námietky sa

javí, že nejde o námietku oprávneného o nedostatku právomoci súdov, ale napáda vecnú

správnosť právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom

prípade založili svoje rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie

súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona, napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka oprávneného o existencii vady konania v zmysle

nie je dôvodná.

Oprávnený ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t. j. že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Ustanovenie ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni

tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle

tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten

istý nárok alebo stav, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého

predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď

ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom

dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol

skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom

ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,

ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., B. IČO: X., zastúpeného: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej E. G., r. č. X.

bytom M., o vymoženie sumy 426,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Lučenec pod sp. zn.: na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S. R., a. s., zo dňa zo dňa 12. februára 2008, sp. zn.

SR 00341/08, nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo

predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené oprávneným namietanou vadou,

uvedenou v ust.

13

Ďalej je oprávnený toho názoru, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v ust. § 237

písm. e/ , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak

nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Oprávnený k tejto vade namietal, že súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného

konania, realizovaného na základe rozhodcovského rozsudku, len na návrh účastníka konania.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., že v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal

na skutočnosť, podľa ktorej, ak súd zistí, že exekučný titul nespĺňa formálne alebo obsahové

náležitosti, môže exekúciu zastaviť.

Námietka oprávneného o existencii vady uvedenej v ust. nie je

opodstatnená.

Oprávnený v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Naplnenie tejto vady oprávnený vyvodzuje, že z toho, že súd porušil princíp legality,

dispozičnú zásadu začatia konania, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny

proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený má za to, že bola porušená zásada

„rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a že bol porušený čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej oprávnený namietal, že nebol

oboznámený s obsahom argumentov a nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,

argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu.

14

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

15

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka,

aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje či už o žiadosti súdneho exekútora

o vydanie poverenia, alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného v ust. § 57

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda pre neprípustnosť jej vedenia, je odvolanie

prípustné, a to podľa § 44 ods. 2 veta posledná a § 58 ods. 4 Exekučného poriadku (teraz § 58

ods. 5 Exekučného poriadku). Oprávnený možnosť podať odvolanie aj využil. Najvyšší súd

Slovenskej. republiky konštatuje, že zásada dvojinštančnosti konania bola zachovaná, a teda

účastníci neboli ukrátení na svojich procesných právach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konštatuje, že exekučný súd v odôvodení

svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

16

K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.

dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia oprávneného boli

opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávneného odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

17

V Bratislave 22. januára 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová