Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/395/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., P., IČO:

X., právne zastúpeným F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej A. O., nar. X., bytom V.,

o vymoženie sumy 543,72 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec

pod sp. zn.: , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 31. júla 2012, č. k. -39, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému návrh na vykonanie

exekúcie na vymoženie 16 380,-- Sk s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského

rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeného S. R., a. s., K., IČO: X.,

zo dňa 21. augusta 2007, sp. zn. SR 6198/07. Následne súdny exekútor požiadal Okresný súd

Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Lučenec poverením č.

5606 045971 * zo dňa 11. decembra 2007.

Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 23. februára 2012, č. k. -17

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že exekučným titulom,

na základe ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 6198/07 zo dňa

2

21. augusta 2007, vydaného Stálym rozhodcovským súdom na základe Zmluvy o úvere č.

6680048, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 7. novembra 2006, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17

ustanovili, že všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským

súdom, ktorý vydal exekučný titul alebo pred všeobecným súdom, pričom právo výberu bolo

dané žalujúcej strane.

Exekučný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že Zmluvu o úvere posúdil ako

spotrebiteľskú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa

s ohľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti veriteľa a obsah

Zmluvy. Z uvedených dôvodov predmetný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení,

upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v zmysle a nasl. a ako

vzťah, ktorý sa riadi aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady č. 93/13/EHS“),

pričom nekalé podmienky sú podľa čl. 6 ods. 1 a podľa čl. 3 ods. 1 také, ktoré neboli

dohodnuté a medzi ktoré podľa prílohy k nej bod 1, písm. q/ patrí aj podmienka, zmyslom

alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní

práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.

Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná

individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru ako súčasti formulárovej zmluvy. Ďalej bola koncipovaná tak, že formálne naplnila

podmienku, uvedenú v bode I. písm. q/ prílohy k Smernici Rady č. 93/13/EHS.

Ďalej z povahy samotnej Zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať

v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude

takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti

s mierou práv a povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom

vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc

z ustanovení rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený koncipovaním daného znenia

rozhodcovskej doložky sledoval, aby spory boli riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste

3

jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv

spotrebiteľa. Tým došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje

majetkové a zárobkové pomery sa dostal do zhoršeného postavenia. Tieto skutočnosti

vyhodnotil tak, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola už v čase jej uzatvorenia

neprijateľnou podmienkou, a teda od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo

bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok, vydaný

v takomto konaní, nemôže byť riadnym exekučným titulom. Exekučný súd považoval

predložený exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti

za neodstrániteľnú prekážku, brániacu pri vykonávaní exekúcie, a preto podľa § 57 ods. 1

písm. g/ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením zo dňa 31. júla 2012, č.

k. -39 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia

potvrdil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 44 ods. 1 a 2 Exekučného

poriadku; , a o rozhodcovskom konaní

(ďalej len „ZoRK“); a o spotrebiteľský

úveroch.

K námietke oprávneného o nesprávnom právnom posúdení zmluvy, záväzok ktorej sa

v predmetnom konaní vymáhal, odvolací súd uviedol, že posúdenie, či konkrétny úverový

vzťah je alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom úvere, závisí predovšetkým od predmetu

právneho vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu (teda nie od vôle zmluvných strán,

ktoré sa dohodli, že ich úverový vzťah sa bude riadiť ). Je

nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru oprávnený, ktorý ho poskytol

v rámci svojho podnikania, a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou

bola fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na a a

4

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a má za to, že takýto vzťah je v zmysle týchto ustanovení

nepochybne spotrebiteľským úverom. Oprávnený ďalej nespochybňoval, že by v predmetnej

zmluve nebolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Takisto boli

splnené podmienky podľa a o spotrebiteľských úveroch.

o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy

(pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. Teda vyníma zo svojej pôsobnosti určité

úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3. Úverová zmluva medzi

oprávneným a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 2 a 3 zákona č.

o spotrebiteľský úveroch. To znamená, že je úverovou zmluvou, na ktorú sa

uvedený zákon vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261 ods. 3

riadia , avšak ten neobsahuje žiadnu úpravu

spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle § 1 ods. 2

vzťahujú predpisy občianskeho práva, tak

o spotrebiteľských úveroch, ako aj . Exekučný súd preto správne posúdil

vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného

preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 ZoRK.

K dôvodu odvolania, podľa ktorého exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz

právoplatne rozhodol, odvolací súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky – rozsudok z 27. januára 2007, sp. zn. .

Oprávnený v odvolaní vyjadril nesúhlas s právnym názorom prvostupňového súdu

o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie, ku ktorému došiel súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady č.

93/13/EHS vo veci C-40/08. Podľa neho sa Smernica č. 93/13/EHS má vykladať v tom

zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami, potrebnými na tento účel preskúmať ex

offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel

môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej

povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho

5

podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol

uvedenou doložkou viazaný.

K námietke oprávneného, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odvolací

súd uviedol, že rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZoRK pre účastníkov účinky ako

právoplatný rozsudok. Podľa ZoRK to platí aj pre rozhodnutia, vydané rozhodcovským

súdom v konaní podľa ZoRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať

majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe

dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či

súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie,

či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy či už vo forme

osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská doložka trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto

právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu

chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku, koncipovanú v takom

znení, ako vyplýva z bodu 17 Zmluvy o úvere, exekučný súd správne právne posúdil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku, obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou

skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že

táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia

do všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne

tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,

resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd mal za to, že už samotná forma,

v akej sú zmluvné dojednania napísané – a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer

nečitateľným husto popísaným textom – už sama osebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie

sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená

podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi

dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1

, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku

vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon.

Odvolací súd ďalej dodal, že rozhodcovská zmluva bola vnútená ako doložka zapracovaná

do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy.

Spotrebiteľ, ak chcel získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú

možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu medzi

6

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je založené

práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých

objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu

jednostranne určeným rozhodcom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej

úverovej zmluvy svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných

vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Exekučný súd preto správne vyhodnotil

rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Neprijateľné podmienky sú v zmysle účinného

v čase uzatvorenia zmluvy neplatné.

Odvolací súd ďalej poukázal aj na ust. o ochrane

spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, ako aj na § 6 ods. 3

tohto zákona. Zároveň poukázal aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 24. februára 2011, č. k. -19.

K námietke oprávneného, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, odvolací súd poukázal na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle

ktorého súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu, na ktorý správne poukázal aj

exekučný súd vo svojom rozhodnutí.

Tvrdenie oprávneného, že v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná

náležitosť dohodnutá o. i. aj ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to nesprávne uvádza

v odôvodnení prvostupňový súd a taktiež tvrdenie oprávneného o nesprávnom posúdení

neprimeranosti úrokov z omeškania, považoval odvolací súd za irelevantné, nakoľko takéto

tvrdenie odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje. Odvolací súd na záver uviedol, že

ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo

zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preto podľa napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktoré

odôvodnil tým, že:

7

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust.

v spojení s ust. )

c) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241

ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. píms. b/ ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Oprávnený má v dovolaní za to, že odvolací súd sa odvoláva na nekonkrétne

ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS a vnútroštátne právne normy, ktoré upravujú režim

spotrebiteľských zmlúv. Takéto posúdenie trpí aj základnými vadami svojej

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a z tohto dôvodu porušuje právo na súdnu ochranu podľa

. Podľa názoru oprávneného, tvrdenia súdu (rozhodcovská doložka

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa;

spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej

doložky v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň

informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jeho

významu) nie sú akokoľvek zdôvodnené a preukázané a rovnako aj tvrdenie (žaloby, ktorých

cieľom je uspokojovanie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového

vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd) predstavuje ničím nepreukázanú domnienku súdu,

ktorá nemá základ v právnych či skutkových súvislostiach.

Ďalej oprávnený namieta, že súdy sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali

s judikatúrou Súdneho dvora a zároveň nezdôvodnili, prečo považujú rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere.

8

Oprávnený má za to, že v danom prípade je nutné požiadať najmä o výklad pojmu

„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie.

Oprávnený preto žiada, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

v celom rozsahu zrušil a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie

prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil označené uznesenie

prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade

úspechu žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Taktiež navrhuje, aby

súd na základe v spojení s a Zmluvy

o fungovaní EÚ prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej Únie na základe čl. 267 ods. 3

Zmluvy o fungovaní Európskej Únie predložil prejudiciálne otázky v znení uvedenom

v dovolaní. Oprávnený ďalej navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust.

a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 31. júla 2012, sp. zn. .

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c/.

9

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania

v zmysle nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

10

Oprávnený vo svojom dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

§ 237 písm. a/, d/, e/ a f/, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov

bolo postihnuté niektorou z oprávneným uvedených procesných vád. Oprávnený vady

v zmysle , a nenamietal a tieto nezistil ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Oprávnený namietal, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ust a Z tohto ustanovenia vyplýva, že

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré

vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy, zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci

a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy

vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením

vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány ( ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

Oprávnený v danom prípade namietal, že súdy nesprávnou a ústavne nesúladnou

interpretáciou normatívnych ustanovení (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2

ZoRK) sa postavili do pozície orgánu, vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného

titulu metódou, ktorá im v rámci zverenej právomoci ako exekučným súdom neprináleží, čím

11

prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských

vzťahov a porušil tak zásadu legality ( ).

Dovolací súd má za to, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Z obsahu tejto námietky sa javí, že nejde o námietku oprávneného o nedostatku právomoci

súdov, ale napáda vecnú správnosť právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci),

na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie

súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka oprávneného o existencii vady konania v zmysle

nie je dôvodná.

Oprávnený ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t. j. že sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie.

Ustanovenie ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni

tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle

tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten

istý nárok alebo stav, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého

predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď

ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom

dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol

skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom

12

ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,

ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., B., IČO: X., zastúpeného: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej A. O., nar. X.,

bytom V.V., o vymoženie sumy 543,72 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Lučenec pod sp. zn.: , na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti S. R., a. s., zo dňa 21. augusta 2007, sp. zn. SR

6198/07, nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené oprávneným namietanou vadou

uvedenou v ust.

Ďalej je oprávnený toho názoru, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v ust. §

237 písm. e/ , že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ust. a Ak

nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Oprávnený namietal, že súdy oboch stupňov interpretovali a následne aplikovali ust.

§ 45 ods. 2 ZoRK, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku

rozhodcovského súdu nedostatky, bližšie špecifikované v ust. § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/

ZoRK.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn., že v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. Prvostupňový aj odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia

správne poukázali na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd zastaví

13

exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu, ak zistí, že exekučný titul nespĺňa formálne alebo

obsahové náležitosti.

Námietka oprávneného o existencii vady uvedenej v ust. nie je

opodstatnená.

Oprávnený v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd svojím postupom oprávnenému

ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Naplnenie tejto vady oprávnený vyvodzuje z toho, že súdy oboch stupňov nevyzvali

ani inak nekomunikovali s oprávneným o jeho právnych a skutkových návrhoch, a keď

v súdnom konaní nerešpektovali právo účastníka na to, aby jeho právna vec bola

vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu,

súčasťou ktorého po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva podľa č. 267

Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

14

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že exekučný súd v odôvodení svojho

rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia. Rovnako odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

15

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.

dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia oprávneného boli

opodstatnené, mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad

v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávneného odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

16

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová