Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/50/2012

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej

veci ţalobcu P. V., so sídlom v S., proti ţalovanému D. D., so sídlom v P.,

zastúpenému JUDr. M. S., advokátom v P., o zaplatenie 5 918,24 € s príslušenstvom,

o zaplatenie 152,95 € a o protižalobe o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy

uzavretej medzi účastníkmi konania, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. mája

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z a m i e t a dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2011

sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad

z 30. septembra 2010 č.k. -161.

O d m i e t a dovolanie v prevyšujúcej časti.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 30. septembra 2010 č.k. -161 ţalobu

zamietol a konanie o protiţalobe ţalovaného zo dňa 15. júla 2008 zastavil. Ďalej uloţil

ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania v sume 1 553,92 € do troch dní

2

po právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy konania

vo výške 2 098 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca podal ţalobu na zaplatenie dlţného nájomného z uzavretej

nájomnej zmluvy z 28. apríla 2006. Ţalovaný so ţalobou nesúhlasil a podal protiţalobu,

ktorou sa domáhal určenia, ţe nájomná zmluva z 28. apríla 2006, uzavretá medzi P. V. a

ţalovaným, je neplatná. Súd prvého stupňa vo veci konštatoval, ţe nájomná zmluva, uzavretá

medzi účastníkmi konania, je neplatná. Ďalej uviedol, ţe existujú dve znenia nájomnej

zmluvy, ktoré sa líšia v článku IX., ktorý je pre posúdenie platnosti zmluvy o nájme

nebytových priestorov zásadný. K ţalobe priloţená zmluva v článku IX. uvádza, ţe nájomca

sa zaväzuje, ţe nehnuteľnosti bude uţívať ako fyzická osoba len na podnikateľské účely,

t.j. prevádzkovanie autoservisu. Ţalovaný 21. mája 2010 predloţil nájomnú zmluvu, v ktorej

článku IX. je uvedené, ţe nehnuteľnosti bude uţívať ako právnická osoba len na účely

podnikateľské, t.j. prevádzkovanie ţivnosti a s tým spojené prevádzkovanie skladovacích

priestorov. Súd prvého stupňa rovnako poznamenal, ţe originál nájomnej zmluvy, ktorú

predloţil ţalobca, bol mechanicky zopnutý minimálne na dvoch miestach. Podľa súdu prvého

stupňa je zjavné, ţe zopnutá spona nie je na pôvodnom mieste. Podľa názoru okresného súdu

skutočnou zmluvou je zmluva v prvom znení, predloţená ţalobcom pri podaní ţaloby.

Existencia druhej zmluvy vyšla najavo aţ ako reakcia na protiţalobu, čo súd prvého stupňa

povaţoval za účelové. Okresný súd ďalej uviedol, ţe ţalobca nepredloţil ţiaden dôkaz, ktorý

by preukázal, ţe pravá a skutočne uzavretá je nájomná zmluva v druhom znení. Podľa § 3

ods. 2 o nájme nebytových priestorov v platnom znení, nebytové

priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa odseku 3 hore

uvedeného ustanovenia , zmluva musí mať písomnú formu a musí

obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak

nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzatvára. Pri nebytových priestoroch

v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia zaloţená národným výborom, moţno

zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Na základe toho súd prvého stupňa konštatoval, ţe nájomná zmluva nebytových

priestorov bola uzavretá v podstatnej náleţitosti v rozpore s § 3 ods. 2 a 3 zákona

č. Ţalobca podľa okresného súdu nemal nárok na priznanie plnenia z titulu

nájomnej zmluvy tak, ako to ţiadal v ţalobe. Pre neplatnosť zmluvy bol zamietnutý aj nárok

na platenie zmluvnej pokuty ako akcesorický záväzok. Keďţe ţalovaný zobral svoju

protiţalobu späť a ţalobca s tým súhlasil, okresný súd zastavil konanie o protiţalobe.

O trovách konania účastníkov okresný súd rozhodol podľa , o protiţalobe

3

rozhodol podľa , veta prvá, s tým, ţe ţalobcovi vo vzťahu k protiţalobe

a ţalovanému vo vzťahu k ţalobe priznal plnú náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 26. mája 2011

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak,

ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 5 765,30 € spolu s úrokom z omeškania 6 %

ročne zo sumy 632,01 € od 16. októbra 2006 do zaplatenia, zo sumy 632,01 €

od 16. novembra 2006 do zaplatenia, zo sumy 632,01 € od 23. decembra 2006 do zaplatenia,

zo sumy 632,01 € od 16. januára 2007 do zaplatenia, zo sumy 632,01 € od 16. februára 2007

do zaplatenia, zo sumy 2 528,05 € od 28. apríla 2007 do zaplatenia a zo sumy 77,19 €

od 25. januára 2007 do zaplatenia. Ďalej zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty 152,95 € a vo zvyšku rozsudok súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu potvrdil. V poslednej časti výroku odvolací súd zrušil

výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,

ţe ak súd prvého stupňa hodnotil nájomnú zmluvu ako neplatnú v dôsledku toho, ţe existujú

dve odlišné varianty textu článku IX. a ţe dochádzalo k úprave tejto zmluvy zo strany

ţalobcu, odvolací súd bol toho názoru, ţe nájomná zmluva z 28. apríla 2006 s článkom IX.

o tom, ţe nájomca sa zaväzuje, ţe nehnuteľnosť bude uţívať ako fyzická osoba len na účely

podnikateľské, t.j. na prevádzkovanie autoservisu a s tým spojené prevádzkovanie

skladovacích priestorov, je platnou zmluvou, pretoţe takýto text zmluvy bol predkladaný

ţalobcom k návrhu na začatie konania a je totoţný s textom návrhu zmluvy, ktorý bol

predkladaný stavebnému úradu. V texte zmluvy je podľa názoru odvolacieho súdu jasne

definovaný predmet nájmu, ktorý bol účastníkom známy. Sám ţalovaný ako nájomca

predpokladal dodatočné úpravy prenajatých priestorov. Článok I. zmluvy definuje

prenajímané priestory a zuţuje ich len na skladovacie priestory, a to sklad, kanceláriu

a prístup cez asfaltový dvor. Ak zo strany ţalovaného je namietané, ţe prenajímateľ je

podnikateľ P. V., podľa listu vlastníctva č. X., k.ú. P., je ako vlastník uvedený P. V. –

ţalobca. Ţe tieto priestory ţalobca prenajímal, vyplýva podľa názoru odvolacieho súdu aj z

toho, ţe mal uzavreté nájomné zmluvy aj s ďalšími nájomcami na iné časti nehnuteľnosti.

Odvolací súd ďalej uviedol, ţe námietky ţalovaného na neplatnosť nájomnej zmluvy pre

neurčitosť predmetu nájmu a neoprávnenosť P. V. prenajímať priestory ako podnikateľ, ak je

zapísaný ţalobca ako vlastník ako súkromná osoba, sú námietky nedôvodné a nespochybňujú

platnosť uzavretej nájomnej zmluvy. Krajský súd zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa

v časti zamietnutia návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty 4 607,80 Sk (152,95 Eur). Súd

návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol s poukazom na to, ţe nájomná zmluva je

neplatná, a teda je neplatné aj dojednanie zmluvnej pokuty. Keďţe samotný nárok ţalobcu na

platenie zmluvnej pokuty 4 607,80 Sk nie je bliţšie špecifikovaný v ţalobnom návrhu, ani

určený, z akého základu, za aké obdobie a z akej sadzby, a súd prvého stupňa nevyzval

ţalobcu na odstránenie vady a určenie výpočtu zmluvnej pokuty, len návrh priamo zamietol,

bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť

a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Ďalej krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa o zamietnutí zvyšku návrhu, a to pokiaľ bol zamietnutý návrh na platenie

úrokov z omeškania nad 6 %, pretoţe ţalobca poţadoval platenie úroku z omeškania 12 %

ročne a nárok bol dôvodný len v rozsahu 6 %. Krajský súd zrušil výroky rozsudku v časti trov

konania účastníkov, keďţe vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté, a to o nároku na zaplatenie

zmluvnej pokuty. O trovách konania účastníkov odvolací súd nerozhodoval (§ 151 ods. 1

).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením a jeho dôvodnosť

tým, ţe sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) a ustanovením , , Podľa názoru dovolateľa,

tým ţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zmluvu uznal za platnú,

vykonal dokazovanie nedostatočne, neúplne zistil skutkový stav a na základe toho

aj nesprávne rozhodol. Ďalej okrem iného dovolateľ namietal, ţe sa odvolací súd nezaoberal

všetkými uplatnenými dôvodmi konania, nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami

a zisteniami vykonanými v prvostupňovom konaní a po zmene rozsudku nedoplnil

dokazovanie vo všetkých napadnutých intenciách, čím spôsobil, ţe rozsudok odvolacieho

súdu je nepreskúmateľný a nepresvedčivý.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe sa v plnom rozsahu

stotoţňuje s rozsudkom odvolacieho súdu. Dovolaciemu súdu navrhol neprijať dovolanie

ţalovaného, keďţe dôvody dovolania sa nezakladajú na pravde a sú vykonštruované.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom,

skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť dovolaním ( ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného smeruje proti časti rozhodnutia, proti

ktorému je prípustné, no nie je dôvodné, a proti časti rozhodnutia, proti ktorému nie je

prípustné.

V zmysle je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

,

Dovolanie ţalovaného v tej časti, v ktorej napáda časť rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa (ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi

sumu 5 576,30 € s príslušenstvom) je prípustné, poukazujúc na ustanovenie § 238 ods. 1

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom

ustanovení. V zmysle je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady

v zmysle aţ e/ a nenamietal a ani dovolací súd existenciu týchto vád

nezistil.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania dovolací súd

osobitne skúmal, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred

súdom ( ). Ţalovaný túto vadu videl v nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Pokiaľ ţalovaný tvrdí, ţe rozsudok odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, dovolací súd uvádza, ţe všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (v tomto prípade odvolacieho súdu), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Preskúmavaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia (po zopakovaní dokazovania) uviedol rozhodujúci skutkový

stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania

a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku

nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Dovolací súd s poukazom na vyššie uvedené existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/

nezistil.

Z dovolania ţalovaného je zrejmé, ţe namieta nesprávne hodnotenie dôkazov

odvolacím súdom, nevykonanie niektorých dôkazov. Dovolací súd k tejto námietke uvádza,

ţe v zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť

súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôleţitosti pre

rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný

v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení

dôkazov (napr. , , ). Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne.

Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle a nie je ani

samostatným dovolacím dôvodom v zmysle (porovnaj napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2011 sp. zn. ).

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, ).

Dovolací súd s poukazom na obsah spisu, námietky dovolateľa a jeho dovolací dôvod

( ) nepovaţuje mimoriadne dovolanie za dôvodné. Z napadnutého

rozhodnutia je zrejmé, ţe krajský súd pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy iba

skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov

nie je logický rozpor. Hodnotenie vierohodnosti dôkazov v rámci hodnotenia ich

pravdivostnej hodnoty je právom súdu.

Ţalovaný vo svojom dovolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa nájom a podnájom nebytových priestorov

upravuje osobitný o nájme a podnájme

nebytových priestorov v zmysle neskorších predpisov. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy

o nájme a podnájme nebytových priestorov moţno podporne pouţiť všeobecnú úpravu

o nájomnej zmluve ( a nasledujúce), ak

nemá osobitnú úpravu.

Právny vzťah nájmu a podnájmu nebytových priestorov vznikne zmluvou o nájme

a podnájme nebytových priestorov. Táto zmluva je absolútnou neobchodnou zmluvou

(absolútny neobchod podľa doktríny obchodného práva), ktorou sa riešia aj zmluvné nájomné

vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , od zmluvy môţe účastník odstúpiť, len

ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením

od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo

účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ak osobitný zákon neustanovuje inak,

nájomnú zmluvu moţno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri

nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré v potrebnom

rozsahu opakoval, uzavrel, ţe medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o nájme

nebytových priestorov 28. apríla 2006, text tejto zmluvy bol predloţený súdu so ţalobou a je

totoţný aj s textom návrhu zmluvy, ktorý bol predloţený stavebnému úradu. Zmluva má

všetky zákonom stanovené náleţitosti (napriek námietkam ţalovaného je v nej jasne

definovaný predmet nájmu a taktieţ osoba ţalobcu ako prenajímateľa je osobou totoţnou

a oprávnenou uzatvoriť predmetnú zmluvu). Odvolací súd uzavrel, ţe ţalovaný aţ podaním

z 23. februára 2007 tzv. odstúpil od nájomnej zmluvy, táto písomnosť bola ţalobcovi

doručená aţ 10. apríla 2007 a ţalobca vyuţijúc ustanovenie článku XIV. nájomnej zmluvy

poţadoval platenie nájomného za ďalšie tri nasledujúce mesiace. Z návrhu na mimosúdne

vyrovnanie zo 7. septembra 2007 vyplýva, ţe samotný ţalovaný akceptoval plynutie

trojmesačnej výpovednej doby. Nesporné je, ţe prenajaté priestory sa dostali do dispozície

ţalobcu aţ 15. augusta 2007 (dovtedy ich mal v uţívaní ţalovaný). Tento termín je

10

rozhodujúci pre posúdenie okamihu, kedy nájomca opustil prenajaté priestory. Ţalobca si

nárokoval na zaplatenie nájomného za prenajaté nebytové priestory za obdobie od novembra

2006 (keď ţalovaný prestal platiť nájomné) aţ do konca júla 2007 (odkedy uplynula

výpovedná doba), celkovo v sume 5 765,30 € s príslušenstvom.

Vzhľadom na uvedené je správny záver odvolacieho súdu, ţe v danom prípade boli

splnené zákonné predpoklady na priznanie nájomného ţalobcovi.

V predmetnej právnej veci podal dovolateľ dovolanie aj proti výroku napadnutého

rozsudku v častiach, v ktorých odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (výrok

o zamietnutí návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty a výrok o trovách konania) a potvrdil

(výrok o zamietnutí zvyšku nároku); dovolací súd sa zaoberal v prvom rade prípustnosťou

dovolania proti napadnutým častiam rozhodnutia. V zmysle zákonných ustanovení uvedených

v tomto rozhodnutí dovolanie proti zrušujúcemu výroku a potvrdzujúcemu výroku nemoţno

podriadiť pod ţiaden dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia , , ,

lebo odvolací súd v týchto výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa nezmenil, neodchýlil sa

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, odvolací súd nevyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie dovolateľa preto podľa ustanovenia , , nie je

prípustné.

Prípustnosť dovolania dovolateľa by v preskúmavanej veci vo vyššie uvedených

výrokoch prichádzala do úvahy, len ak by v konaní, v ktorom bolo vydané, došlo k niektorej

z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

11

Existenciu procesných vád v zmysle však dovolací súd vo vzťahu

k napadnutým výrokom nezistil.

Keďţe prípustnosť dovolania dovolateľa nemoţno vyvodiť z ustanovení

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jeho dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný (vo vzťahu k zrušujúcim výrokom a potvrdzujúcemu výroku rozsudku

odvolacieho súdu).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a Ţalobca bol v dovolacom konaní úspešný,

no dovolací súd mu náhradu trov nepriznal, pretoţe si náhradu trov dovolacieho konania

neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová