Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/311/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K.,

zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. D. B., so sídlom v K., adresa pre

doručovanie: K., proti povinnej M. P., bývajúcej vo F., toho času v M., o vymoženie 33,46 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 1. júla 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 18. novembra 2010 č.k. -10

exekučné konanie v časti trov rozhodcovského konania 230 € zastavil a trovy exekučného

konania v zastavenej časti súdnej exekútorke JUDr. E. B. nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania je vymoženie istiny 33,46 €

s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania 230 € (na základe právoplatného

a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu so sídlom v Košiciach

z 8. marca 2010 sp. zn. ). Povinná bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná aj

na zaplatenie trov rozhodcovského konania na základe položiek 1, 2, 3, pásma 8 sadzobníka

trov rozhodcovského konania, ktorý tvorí prílohu č. 2 rozhodcovského poriadku Arbitrážneho

súdu v Košiciach. Rozhodcovský rozsudok vo svojom odôvodnení však tieto trovy bližšie

nešpecifikoval a nepredložil ani uvedenú prílohu. Navyše výška rozhodcovských trov je

v hrubom nepomere k výške istiny, ktorú prevyšujú viac ako šesťnásobne, a preto sú

2

v rozpore s dobrými mravmi. To je teda dôvod pre zastavenie konania (v časti) s odkazom

na o rozhodcovskom konaní. K zastaveniu

konania súd v časti trov rozhodcovského konania pristúpil aj bez návrhu, prihliadnuc

na skutočnosť, že súd môže kedykoľvek zastaviť exekučné konanie, ak dospeje k záveru, že

rozhodcovský rozsudok má nedostatky podľa

O trovách exekučného konania v zastavenej časti súd analogicky rozhodol v zmysle § 200

ods. 2 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

Exekučný poriadok).

Krajský súd v Prešove na odvolanie oprávnenej uznesením z 1. júla 2011 sp. zn.

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

v danej veci je poistná zmluva zmluvou spotrebiteľskou, pričom ide o štandardnú

formulárovú zmluvu. Navyše dodal, že pre skúmanie neprijateľných podmienok

v spotrebiteľskej zmluve je právne irelevantné, že podnetom na takéto preskúmavanie je

porušenie povinnosti zo strany povinnej. Odvolací súd nepopiera právo oprávnenej

na vymoženie dlžnej sumy, avšak pri zachovaní všetkých práv spotrebiteľa zakotvených tak

vo vnútroštátnom, ako aj v európskom práve. Nič nebráni oprávnenej domáhať sa svojich

nárokov na všeobecnom súde za predpokladu, že celá rozhodcovská doložka je neprijateľnou.

Súd prvého stupňa za v rozpore s dobrými mravmi považoval priznanie trov rozhodcovského

konania, s čím sa odvolací súd stotožnil. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu

podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak tomuto kritériu

časť rozhodcovského rozsudku nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Samotné zakotvenie

rozhodcovskej doložky v poistných podmienkach sa javí ako neprijateľné, preto za také je

potrebné považovať aj náklady súvisiace s rozhodcovským konaním. Napriek tomu, že súd

prvého stupňa nepodrobil súdnej kontrole celú rozhodcovskú doložku, je potrebné považovať

za vecne správne aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania v časti trov rozhodcovského

konania, keďže k takémuto rozhodcovskému konaniu vôbec nemalo dôjsť. O trovách

odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

a

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 237

písm. a/ a f/ a jeho dôvodnosť z , Oba exekučné súdy

dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o rozpore priznaných trov rozhodcovského konania

s dobrými mravmi. Rovnako oba exekučné súdy dospeli k záveru o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky, ktorý je právne nesprávny. Uviedla, že oprávnená postupovala

v súlade s uzavretou rozhodcovskou doložkou, keďže iný, než rozhodcovský súd nemal

právomoc v tejto veci rozhodnúť. Oprávnená vymáhala dlžnú sumu v súlade s právnymi

predpismi a v žiadnom prípade sa nejednalo o konanie proti dobrým mravom. Nemôže sa teda

dovolávať porušenia dobrých mravov ten, kto sám porušil svoje povinnosti zo zmluvného

vzťahu a sám porušil tieto dobré mravy. Každý, kto poruší svoju povinnosť, musí znášať aj

náklady, ktoré sú s porušením jeho povinnosti spojené. Argumentácia súdu je neprijateľná,

pretože bremeno (finančné) za vymáhanie svojich práv presúva na oprávnenú, aj keď

k porušeniu povinností došlo na strane povinnej. Navyše oprávnená uviedla, že na rozdiel

od všeobecných súdov, ktorých chod je financovaný zo štátneho rozpočtu, arbitrážny súd

zo štátneho rozpočtu financovaný nie je. Prípadný rozdiel medzi výškou poplatkov je teda

odôvodnený aj tým, že tieto poplatky sú odmenou za výkon činnosti rozhodcovského súdu

a sú používané na zabezpečenie financovania fungovania arbitrážneho súdu, ktorý nie je

napojený na štátny rozpočet. Nepriznanie náhrady trov konania, ktoré oprávnenej v súvislosti

s vymáhaním vznikli, je porušenie jej práv a to bez ohľadu na to, či je povinná spotrebiteľom

alebo nie. V predmetnej veci je totiž rozhodcovská doložka jednoznačne dohodnutá ako

individuálna zmluvná podmienka v zmysle . Tvrdenia súdu

o tom, že rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala sú tvrdeniami

nepodloženými, nemajúcimi žiadnu oporu v skutkovom stave. V doplnení dovolania navyše

oprávnená poukázala na to, že rozhodnutie súdov považuje za nedostatočne odôvodnené,

pretože nie je z nich zrejmé, prečo súdy považujú priznané trovy za v rozpore s dobrými

mravmi. Podotkol, že ak exekučný súd vykonáva dokazovanie za účelom, či sú splnené

predpoklady na vydanie rozhodnutia podľa Exekučného poriadku, musí sa v takomto prípade

v súlade s 122 ods. 1 nariadiť pojednávanie. Exekučný súd nie je oprávnený rozširovať

svoju právomoc a rozhodovať vo veciach, na ktoré nie je v zmysle zákona oprávnený.

V zmysle zákona nie je exekučný súd oprávnený preskúmať rozhodcovskú doložku, a preto

nemôže vysloviť jej neplatnosť.

Povinná sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená

v zmysle , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

).

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovení a prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle až e/, nenamietala a tieto nezistil

ani dovolací súd.

Oprávnená vo svojom dovolaní namietala vadu v zmysle

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy (okrem

iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera.

Vyčíta im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke,

na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú

dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch

stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založili svoje rozhodnutia

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn.

).

V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci.

Oprávnená v dovolaní ďalej namietala, že súdy jej v konaní odňali možnosť pred

súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým, že

súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený

a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky

konania v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu upravenú v ustanoveniach § 120 až

) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh. Vzhľadom

na to sa toto oboznamovanie s obsahom listín, posudzovanie splnenia podmienok konania

a tiež predpokladov, za ktorých možno vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávnenej

a povinného. Táto námietka dovolateľky je vzhľadom na uvedené nedôvodná.

Dovolací súd ďalej k námietkam dovolateľky pre úplnosť uvádza, že pokiaľ

oprávnený/á v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn.

). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. ).

Dovolací súd pripomína, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-40/08 vo veci

Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil, že nerovný stav

medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,

vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd

má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Podľa názoru zaujatého

týmto súdnym dvorom sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez

účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej

v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa

vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú,

s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Dovolací súd ďalej skúmal, či postupom súdov v danej veci (keď súd prvého stupňa

žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia nezamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, ale konanie zastavil podľa ) nebola oprávnenej

odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného

konania, do ktorého sa toto konanie dostalo, teda či týmto postupom nebola oprávnenej

odňatá možnosť konať pred súdom podľa

V prejednávanej právnej veci tým, že súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie

podľa uznesením (v časti), proti ktorému je prípustné

odvolanie, ktoré aj bolo podané a vec bola prejednaná odvolacím súdom, bola zachovaná

zásada dvojinštančnosti konania. Účastníci neboli ukrátení na svojich procesných právach

v porovnaní so situáciou, ak by súd postupoval v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3, 4

Exekučného poriadku, pretože proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie je síce prípustné odvolanie, no proti uzneseniu o následnom zastavení

exekučného konania (po právoplatnosti uznesenia, ktorým bola žiadosť zamietnutá),

odvolanie prípustné nie je.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu nezistil, že by oprávnenej nejakým

závadným procesným postupom súdu bola znemožnená realizácia procesných práv

priznaných jej procesným predpisom. Vo vzťahu k oprávnenej nedošlo postupom súdov

k odňatiu možnosti pred ním konať, týmto postupom nedošlo ani k porušeniu zásady

dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania.

Dovolací sa ďalej zaoberal námietkou dovolateľky, či rozhodnutia súdov nižších

stupňov sú dostatočne odôvodnené, preskúmateľné ( ). Po preskúmaní

veci však dospel k záveru, že táto námietka dovolateľky taktiež nie je dôvodná.

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(, ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry

vyslovil, že právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgiadis v. Grécko z 29. mája 1997,

Recueil III/1997).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

9

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody svojho rozhodnutia a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdil (aj so zreteľom na obsah odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemožno považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení

a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,

že dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Pokiaľ ide o úplnosť zistenia skutkového stavu veci, treba uviesť, že v zmysle

ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne

skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2

písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním

nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého

stupňa, ani prieskumu vykonaného dokazovania.

Záverom dovolací súd pre úplnosť k námietkam dovolateľky ohľadne právneho

posúdenia veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová