Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P.. P.. P. K., P., L., zast.

Advokátskou kanceláriou G. a spol., S., Ţ., K., IČO: X., v mene ktorej koná J.. T. G., advokát,

proti ţalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Nám. Štefana Kluberta 7,

Levoča, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-46/1-

2011 zo dňa 24. februára 2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. – 75 zo dňa 8. decembra 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

– 75 zo dňa 8. decembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-46/1-2011 zo dňa 24.2.2011, ktorým

bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdený disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia

ochrany a obrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Levoči

(ďalej v texte rozhodnutia len „ústav“) č. 4 zo dňa 21.12.2010, ktorým bolo ţalobcovi uloţené

disciplinárne opatrenie – zníţenie sluţobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov podľa

o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky

a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zákon“).

Krajský súd dospel k záveru, ţe zdôvodnenie rozhodnutia ţalovaného vzhľadom na

zistený skutkový stav nie je svojvoľné, ale zakladá sa na dostatočne zistenom skutkovom

stave a tvrdenie ţalobcu o tom, ţe sa stretol na obede s I.. Č. stretol alebo nestretol, by bolo

2

v danom prípade nadbytočné, neprinieslo by pre rozhodnutie ţalovaného nič nové ani

podstatné, keďţe na pojednávaní dňa 8.12.2011 bolo preukázané, ţe I.. Č. nemal štvrtý stupeň

personálnej právomoci v zmysle interných predpisov ţalovaného.

Skutočnosť, ţe ţalobca nesúhlasí so správnym uváţením ţalovaného a jeho právnym

hodnotením nemôţe viesť k záveru o porušení zákona a ani súd nemusí dať odpoveď na

všetky ţalobcom nastolené otázky, ak ich nepovaţuje za podstatné. Krajský súd poukazujúc

na obsah administratívneho spisu mal za to, ţe ţalobca na svoju obranu nič neuviedol, a preto

bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa síce stručné, ale jasné a určité a vydané

v súlade so zákonom.

Krajský súd ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, ţe z doplneného

dokazovania v odvolacom konaní nevyplynulo, ţe by konanie ţalobcu bolo moţné povaţovať

za absenciu a vykonať s tým potrebné úkony, v prípade ţalobcu bolo postačujúce

disciplinárne opatrenie – zníţenie sluţobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov, ktoré je

adekvátne závaţnosti porušenia základných povinností, pretoţe neoprávnene a bez dohody na

poskytnutí náhradného voľna sa ţalobca sám rozhodol čerpať náhradné vošlo a zároveň tým

nedodrţal začiatok a koniec času sluţby určený denným rozkazom riaditeľa ústavu. Súd sa

stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe ţalobca nevyuţíval čas sluţby a nedodrţal

ustanovený základný čas sluţby v týţdni, ak dňa 2.12.2010 v čase medzi 13:00 a 15:00 hod.

svojvoľne a bez dohody a súhlasu nadriadeného, ktorý má štvrtý stupeň personálnej

právomoci ukončil výkon sluţby a opustil sluţobný úrad.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 25.1.2012 odvolanie

domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky zruší napadnuté správne

rozhodnutie a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov

konania.

Uviedol, ţe na čerpanie náhradného voľna nie je potrebná ţiadna osobitná dohoda

alebo forma, čo potvrdil aj sám ţalovaný, ktorý to uviedol v druhostupňovom rozhodnutí,

pričom stačí, ak sa nadriadený o tejto skutočnosti dozvie a pokiaľ s takýmto postupom

nevysloví nesúhlas, moţno konštatovať, ţe súhlasí. Ţalobca o úmysle čerpať náhradné voľno

informoval svojho bezprostredne nadriadeného I.. Č. na obede a ten s tým nevyslovil

nesúhlas, pričom túto skutočnosť nemohol ţalobca preukázať inak ako svojím tvrdením.

Ţalovaný zaloţil svoje rozhodnutie len na jednom dôkaze, a to tvrdení ţalobcovi

bezprostredne nadriadeného a namiesto toho, aby si situáciu inými dôkazmi preveril alebo

potvrdil, uspokojil sa len s tým, ţe nevidel dôvod neveriť tvrdeniu bezprostredne

3

nadriadeného. Nie je moţné, aby správny orgán vydal zákonné a spravodlivé rozhodnutie na

len na základe jedného tvrdenia, ktoré vyhodnotil subjektívne ako správne, kým druhé

tvrdenie vyhodnotil subjektívne ako nesprávne.

Ţalobca ďalej uviedol, ţe práve ţalovaný mal preukázať skutok, ktorý sa mu kládol za

vinu alebo za porušenie jeho povinností hodnoverne nevyvrátiteľne preukázať, nie naopak.

Porušenie povinností zo strany ţalovaného malo byť hodnoverne preukázané. Konfrontáciu

ako dôkaz ţalobca uvádzal len ako príklad toho, čo mohol ţalovaný vykonať a ako inak

mohol hodnoverne zisťovať skutkový stav.

Pokiaľ krajský súd uviedol, ţe tvrdenie ţalobcu bola vyvrátená písomnými

stanoviskami jeho priameho nadriadeného ako aj ostatných zamestnancov ţalovaného, nebolo

ţalobcovi zrejmé, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, nebolo zrejmé, ako

mali práve tieto vyjadrenia podporne preukazovať, ţe práve tvrdenie I.. Č. je pravdivé.

Ţalobca ďalej namietal, ţe vo vzťahu k ţalovanému sa konajúci súd zaoberal novým

skutkovým stavom a novými skutočnosťami, pokiaľ šlo o tú skutočnosť, ţe I.. Č. nemal 4.

Stupeň personálnej právomoci, ktorú ani jedno z preskúmavaných rozhodnutí neobsahovalo.

Ak sám ţalovaný priznal, ţe v rámci ústavu postačovalo na poskytnutie náhradného voľna

informovať o tom svojho bezprostredne nadriadeného, nemôţe byť v konaní pred správnym

súdom na ťarchu ţalobcu, ţe takáto prax je v rozpore s rozkazom ministra spravodlivosti č. 6.

Odvolací súd by nemal prihliadnuť na tieto nové skutočnosti a vychádzať zo skutkového

stavu, ktorý bol predmetom preskúmavaných rozhodnutí.

Ţalobca poukázal, ţe I.. Č. nijako nepoprel, ţe v daný deň sa zo ţalobcom stretol na

obede a so ţalobcom sa rozprával, rovnako nepoprel ani to, ţe o úmysle ţalobcu čerpať

náhradné voľno vedel. Ak by sa situácia odohrala tak, ako to popisuje ţalobca, dobrovoľne by

riskoval u svojho zamestnávateľa absenciu a následne aj prepustenie z práce. O poskytovaní

náhradného voľna v ústave rozhodovali aj príslušníci, ktorí nemali 4. stupeň personálnej

právomoci, o čom svedčí aj vyjadrenie ţalovaného zo dňa 7.2.2011, a to bez ohľadu na to, či

sa toto oprávnenie nazve ako delegovanie právomoci alebo podieľanie sa na právomoci.

Ţalobca povaţoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm.

c/, d/ a v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „“).

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 9.2.2012 vyjadril ţalovaný tak,

ţe poukázal na stanoviská k ţalobe zo dňa 13.6.2011, 14.11.2011 a prednesených na

pojednávaniach 10.11.2011 a 8.12.2011.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe rozsudok

súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodol uznesením ( v spojení s v spojení s vety prvej )

bez nariadenia pojednávania ( a v spojení s

vety prvej ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Z obsahu predloţených spisov bolo zrejmé, ţe predmetom preskúmania je rozhodnutie

ţalovaného č. ÚVTOSaÚVV-46/1-2011 zo dňa 24.2.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

ţalobcu a potvrdený disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia ochrany a obrany ústavu č. 4

zo dňa 21.12.2010, ktorým bolo ţalobcovi uloţené disciplinárne opatrenie – zníţenie

sluţobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona, na tom

skutkovom základe, ţe ţalobca neoprávnene a bez dohody s nadriadeným na poskytnutí

5

náhradného voľna sa sám rozhodol čerpať náhradné voľno, keď dňa 2.12.2010 v čase 13:00

aţ 15:00 ukončil výkon sluţby a opustil sluţobný úrad.

umoţňuje súdu v správnom súdnictve zaoberať sa aj skutkovými

otázkami, ktoré boli predmetom konania pred správnym orgánom, a to vo veciach tzv. plnej

jurisdikcie. Súd môţe preskúmať nielen právnu ale aj skutkovú stránku rozhodnutia

a vykonať dôkazy, ktoré sú na toto preskúmanie nevyhnutné. Za nevyhnutné treba

povaţovať dôkazy, ktorých vykonanie slúţi k účelu správneho súdnictva, teda k posúdeniu

zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Súd v tomto prípade hodnotí aj

správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom.

Súd však by nemal vykonávať doplnenie dokazovania v zásadnom smere, keďţe

predmetom súdneho posúdenia je aj skutočnosť, či správny orgán pred vydaním rozhodnutia

dostatočne zistil skutkový stav, a preto ak správny súd dospel k záveru, ţe zistenie nie je pre

posúdenie veci dostatočné, je toto dôvodom pre zrušenie správneho rozhodnutia a vrátenie mu

veci na ďalšie konanie ( ), pričom sa dbá tieţ na zásadu

trojdelenia moci (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

2Sţ-o-KS/56/2006, uverejnený v ZSP pod č. 27/2008).

Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom ako ho zistil a vyhodnotil správny

orgán, avšak nie je oprávnený rozširovať dôvody rozhodnutia nad tie, ktoré boli uvedené

správnym orgánom, dopĺňať dokazovanie, ktoré mal vykonať správny orgán, prípadne

odstraňovať nedostatky zistené v činnosti ţalovaného. Je povinnosťou správneho orgánu, nie

súdu, v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloţeniu sankcie.

Ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s obranou ţalobcu

týkajúcou sa stretnutia s jeho bezprostredne nadriadeným I.. Č. uviedol, ţe I.. Č. poprel tú

skutočnosť, ţe by sa s ním ţalobca o čerpaní nadčasových hodín dohodol alebo ho o to ţiadal.

Zároveň ţalovaný uviedol, ţe zákon nehovorí výslovne akou formou má byť dohoda

a súhlas uskutočnené, nie je vylúčené, ţe stačí, ţe nadriadený sa o tejto skutočnosti dozvie

a pokiaľ s takýmto postupom nevyjadrí nesúhlas, dá sa konštatovať, ţe s takýmto postupom

súhlasí.

6

Podstatnou skutočnosťou, z ktorej vychádzal krajský súd pri posudzovaní veci bolo, ţe

ţalobca neoznámil čerpanie náhradného voľna nadriadenému so štvrtým stupňom personálnej

právomoci, ktorým postupom krajský súd rozšíril, resp. zmenil dôvody napadnutého

správneho rozhodnutia.

Táto skutočnosť nebola v priebehu disciplinárneho konania ţiadnym spôsobom

skúmaná, nebola východiskom, na ktorom by ţalovaný zaloţil svoje rozhodnutie. Samotný

ţalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zameral na to, či ţalobca oznámil svoj

úmysel čerpať náhradné voľno nadriadenému, a to konkrétne I.. Č. /neskúmajúc, či tento mal

alebo nemal 4. stupeň personálnej právomoci/.

Súd hoc konajúci v plnej jurisdikcii nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť

správneho orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava. Správne súdnictvo nie je pokračovaním

správneho konania a rovnako súd nie je správnym orgánom, ktorý by mohol a mal

vyhľadávať dôvody zákonnosti či nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pokiaľ tieto dôvody

nepovaţoval v priebehu administratívneho konania za relevantné konajúci orgán. Krajský súd

fakticky zmenil dôvody rozhodnutia ţalovaného, hoci na takýto postup nemal zákonné

zmocnenie (nešlo o uplatnenie revíznej právomoci podľa ) a takýto

postup môţe zasahovať do ústavného princípu trojdelenia moci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho

konania ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. februára 2013

7

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská