Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/55/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu V.. V.. V. S. J. H. Q. T. , V. W. XX, J., právne zast. Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s. r. o., so sídlom Žriedlová č. 3, Košice, proti žalovanému Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, Námestie Štefana Kluberta 7, Levoča, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24.02.2011 č. k. ÚVTOSaÚVV-46/1-2011, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.02.2011 č. k. ÚVTOSaÚVV-46/1-2011, ako aj Disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia ochrany a obrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Levoči zo dňa 21.12.2010 č. 4 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 956,10 eur, ktorú sumu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21.12.2010 číslo 4, ktorým vedúci oddelenia ochrany a obrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Levoči uložil žalobcovi podľa disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov z dôvodu, že dňa 02.12.2010 v čase medzi 13.00 až 15.00 hod. svojvoľne, bez dohody a súhlasu nadriadeného ukončil výkon služby a opustil služobný úrad a sám sa rozhodol čerpať náhradné voľno, čo je v rozpore s ust. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zároveň nedodržal začiatok a koniec času služby určenej denným rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Levoči (ďalej len „ústav v príslušnom slovnom tvare“). Žalované rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 24.02.2011.

Včas podanou žalobu zo dňa 19.04.2011, podanou faxom dňa 26.04.2011 a osobne podanou v origináli na Krajský súd v Košiciach dňa 28.04.2011, ako aj doplnením žaloby zo dňa 17.05.2011, osobne doručeným súdu dňa 19.05.2011 sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ÚVTOSaÚVV-46/1-2011 zo dňa 24.02.2011 a rozhodnutia vedúceho oddelenia ochrany a obrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Levoči č. 4 zo dňa 21.12.2010 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že odvolací orgán založil svoje rozhodnutie iba na obyčajnom zistení, že nadriadený žalobcu K.. H.. Č. tvrdil, že v uvedený

deň sa so žalobcom na čerpaní nadčasových hodín nedohodol a ani ho o to žalobca nežiadal a aj keby sa tak stalo, neznamená to, že H.. Č. o tejto skutočnosti nevedel. Sám odvolací orgán v odôvodnení uvádza, že stačí ak sa o čerpaní nadčasových hodín nadriadený dozvie a nevysloví s tým nesúhlas. Tento výklad právnych predpisov však odvolací orgán v prípade žalobcu neaplikoval. Odvolací orgán sa zachoval diskriminačne a bez akéhokoľvek zdôvodnenia zvýhodnil a uveril tvrdeniu jedného zamestnanca pred druhým. Žalobca na jednej strane bol povinný plniť denný rozkaz riaditeľa o čerpaní náhradného voľna v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod., no na druhej strane ho nemohol splniť, pretože v danom čase nebol na pracovisku nikto z jeho nadriadených komu by to mohol oznámiť. Danú situáciu vyriešil tak, že túto skutočnosť oznámil zástupcovi veliteľa zmeny a požiadal ho o vyznačenie náhradného voľna v dennom rozkaze riaditeľa ústavu tak, ako to býva u zamestnávateľa zvykom. Nadriadený sa s príslušníkom má dohodnúť o tom, či je pre obe strany možné, aby namiesto právne nárokovateľného príplatku za službu nad základný čas bolo príslušníkovi poskytnuté náhradné voľno, ktoré je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby. O dohodnutí poskytnutia náhradného voľna žalobcovi svedčí aj denný rozkaz riaditeľa ústavu na deň 02.12.2010 spolu s dodatkom, kde sa žalobcovi ukladá povinnosť čerpať si vopred dohodnuté voľno dňa 02.12.2010 v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod. Dikcia nehovorí o tom, že policajt sa s nadriadeným má dohodnúť, kedy presne má policajt náhradné voľno čerpať, ale o tom, či obaja súhlasia s tým, aby policajt namiesto príplatku za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni čerpal náhradné voľno a nedostal príplatok. O tom, kedy presne je povinný policajt čerpať náhradné voľno rozhoduje nadriadený, ktorému bol určený štvrtý stupeň personálnej právomoci.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.06.2011, kde uviedol, že žalobca sa dňa 02.12.2010 sám rozhodol čerpať náhradné voľno a oznámil to zástupcovi vedúceho zmeny. Čerpanie náhradného voľna však nemal čo oznamovať a jednak zástupca vedúceho zmeny nie je jeho nadriadený. Až keď žalobcov odchod z ústavu zistil vedúci oddelenia ochrany a obrany, bol žalobca telefonicky privolaný späť do ústavu a až potom dodatočne mu bolo povolené čerpanie náhradného voľna v dodatku denného rozkazu. Skutkový stav žalovaný náležitým spôsobom zistil jednak z uvedeného denného rozkazu a jeho dodatku, jednak z tvrdení H.. Č., ako aj K.. Z. - zástupcu vedúceho zmeny. H.. Č. poprel tú skutočnosť, aby sa dňa 02.12.2010 so žalobcom dohodol na čerpaní nadčasových hodín alebo aby ho o to žalobca žiadal. Navrhuje v záujme preukázania neobjektívnych a tendenčných tvrdení žalobcu vypočuť svedka H.. Č. a H.. Y.. V závere uvádza, že žalované rozhodnutie je stručné s presným popísaním skutku, s označením právneho predpisu, ktorý žalovaný použil a je zrozumiteľne zdôvodnené a navrhuje žalobu zamietnuť.

Konajúci súd svojím rozsudkom zo dňa 8. decembra 2011 č. k. -75 žalobu žalobcu zamietol a na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. decembra 2011 č. k. -75 svojím uznesením zo dňa 21. februára 2013 sp. zn. zrušil a vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie. V uznesení Najvyššieho súdu zo dňa 21. februára 2013 najvyšší súd, okrem iného, uviedol, že ust. umožňuje súdu v správnom súdnictve zaoberať sa aj skutkovými otázkami, ktoré boli predmetom konania pred správnym orgánom, a to vo veciach tzv. plnej jurisdikcie. Súd môže preskúmať nielen právnu ale aj skutkovú stránku rozhodnutia a vykonať dôkazy, ktoré sú na toto preskúmanie nevyhnutné. Za nevyhnutné treba považovať dôkazy, ktorých vykonanie slúži k účelu správneho súdnictva, teda k posúdeniu zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Súd v tomto prípade hodnotí aj správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom.

Súd však by nemal vykonávať doplnenie dokazovania v zásadnom smere, keďže predmetom súdneho posúdenia je aj skutočnosť, či správny orgán pred vydaním rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav, a preto ak správny súd dospel k záveru, že zistenie nie je pre posúdenie veci dostatočné, je toto dôvodom pre zrušenie správneho rozhodnutia a vrátenie mu veci na ďalšie konanie ( ), pričom sa dbá tiež na zásadu trojdelenia moci (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sž-o-KS/56/2006, uverejnený v ZSP pod č. 27/2008).

Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom ako ho zistil a vyhodnotil správny orgán, avšak nie je oprávnený rozširovať dôvody rozhodnutia nad tie, ktoré boli uvedené správnym orgánom, dopĺňať dokazovanie, ktoré mal vykonať správny orgán, prípadne odstraňovať nedostatky zistené v činnosti

žalovaného. Je povinnosťou správneho orgánu, nie súdu, v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s obranou žalobcu týkajúcou sa stretnutia s jeho bezprostredne nadriadeným H.. Č.T. uviedol, že H.. Č. poprel tú skutočnosť, že by sa s ním žalobca o čerpaní nadčasových hodín dohodol alebo ho o to žiadal.

Zároveň žalovaný uviedol, že nehovorí výslovne akou formou má byť dohoda a súhlas uskutočnené, nie je vylúčené, že stačí, že nadriadený sa o tejto skutočnosti dozvie a pokiaľ s takýmto postupom nevyjadrí nesúhlas, dá sa konštatovať, že s takýmto postupom súhlasí.

Podstatnou skutočnosťou, z ktorej vychádzal krajský súd pri posudzovaní veci bolo, že žalobca neoznámil čerpanie náhradného voľna nadriadenému so štvrtým stupňom personálnej právomoci, ktorým postupom krajský súd rozšíril, resp. zmenil dôvody napadnutého správneho rozhodnutia.

Táto skutočnosť nebola v priebehu disciplinárneho konania žiadnym spôsobom skúmaná, nebola východiskom, na ktorom by žalovaný založil svoje rozhodnutie. Samotný žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zameral na to, či žalobca oznámil svoj úmysel čerpať náhradné voľno nadriadenému, a to konkrétne H.. Č. (neskúmajúc, či tento mal alebo nemal 4. stupeň personálnej právomoci).

Súd hoc konajúci v plnej jurisdikcii nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu, ktorého rozhodnutie preskúmava. Správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a rovnako súd nie je správnym orgánom, ktorý by mohol a mal vyhľadávať dôvody zákonnosti či nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pokiaľ tieto dôvody nepovažoval v priebehu administratívneho konania za relevantné konajúci orgán. Krajský súd fakticky zmenil dôvody rozhodnutia žalovaného, hoci na takýto postup nemal zákonné zmocnenie (nešlo o uplatnenie revíznej právomoci podľa ) a takýto postup môže zasahovať do ústavného princípu trojdelenia moci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd na základe ust. a nasl. podľa a nasl. opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s vyššie uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v jeho uznesení zo dňa 21. februára 2013, riadiac sa právnym názorom najvyššieho súdu žalobe žalobcu vyhovel z ďalej uvedených dôvodov.

Už z odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu vyplýva tvrdenie žalobcu, že o svojom zámere čerpať náhradné voľno informoval zástupcu veliteľa zmeny a požiadal o vyznačenie tejto skutočnosti v dennom rozkaze, na čo tento sa vyjadril „dobre, v poriadku“.

Z listu označeného ako informácia o postupe... zo dňa 07.02.2011 vyplýva, že o poskytnutí náhradného voľna na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni je oprávnený rozhodovať ten nadriadený, ktorému bol určený minimálne 4. stupeň personálnej právomoci podľa § 2 písm. d) Rozkazu ministra spravodlivosti č. 6/2009.

Podľa a pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Podľa a rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiet uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené otlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto

rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vierohodným spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Podľa o správnom konaní (ďalej len „“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správne orgány musia v konaní a pri samotnom rozhodovaní dodržiavať predovšetkým základné pravidlá správneho konania (§ 2 Správneho poriadku) a ustanovenia týkajúce sa zisťovania podkladov na rozhodnutie (§ 32 a § 33 Správneho poriadku). Jedným zo základných pravidiel správneho konania je pravidlo alebo tiež zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom priamo vyplýva z ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale zároveň svojím obsahom je základom pre ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Vyplýva z neho, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli dostatočne objasnené všetky okolnosti, ktoré sú jednak dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a tak isto správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré pre neho vyplynuli z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnému stavu veci (presnosť zistenia).

V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia je opísaná podstata rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, skutkový stav (avšak nie celý) vyplývajúci z obsahu odvolania žalobcu a ďalšia argumentácia, podľa ktorej „nie je dôvod neveriť tvrdeniu K.. Č., že v uvedený deň sa s V.. S. na čerpaní nadčasových hodín nedohodol a tento ho o to ani nežiadal“.

Súd vychádzajúc z uvedeného a z právneho názoru vysloveného v uznesení najvyššieho súdu z 21. februára 2013 má preto pochybnosti o spoľahlivo zistenom skutkovom stave veci, ktorý doposiaľ neobstojí a skôr nasvedčuje tomu, že správne orgány v priebehu administratívneho správneho konania zistili skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku nedostatočne k tomu, aby mohli vyniesť závery obsiahnuté vo svojich rozhodnutiach.

Ako vyplýva z vyššie označeného uznesenia najvyššieho súdu je povinnosťou správneho orgánu, nie súdu, v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie, a preto ak zoberieme do úvahy časť odôvodnenia žalovaného, že podľa Rozkazu ministra spravodlivosti č. 6/2009 v znení Rozkazu ministra spravodlivosti č. 4/2011, ako aj VIPS č. 27/2007 sa výslovne nehovorí akou formou má byť dohoda a súhlas s čerpaním náhradného voľna uskutočnené a že stačí, ak sa nadriadený o tejto skutočnosti dozvie a pokiaľ s týmto postupom výslovne nevyjadril súhlas, dá sa potom konštatovať, že s takýmto postupom súhlasí, potom je zrejmé, že jediným argumentom žalovaného, ktorým vyvracia námietky žalobcu a ktorý vyplýva z jeho rozhodnutia je vyššie uvedené tvrdenie žalobcu.

Pretože správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov až po tom, keď vykoná všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch, potom posudzujúc obsah žalovaného rozhodnutia podľa názoru súdu, viazaného právnym názorom najvyššieho súdu, žalovaný k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov pristúpil predčasne (tvrdenie proti tvrdeniu), nie je vysvetlené, či osoba, ktorej žalobca podľa jeho tvrdení oznámil čerpanie náhradného voľna a ktorou mal byť zástupca veliteľa zmeny mala personálnu právomoc riešiť otázku čerpania tohto voľna, (§ 2 ods. 2 písm. d) Rozkazu č. 6 ministra spravodlivosti SR č. l. 21), tak potom možno dospieť k záveru, že žalovaný, pretože v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa zastáva názor, že prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie tvorí jeden celok, sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave pre posúdenie veci, ako aj s námietkou žalobcu o neprimeranosti uloženého disciplinárneho opatrenia vzhľadom na kritériá uvedené v ust.

Pretože správne orgány na prvom ani na druhom stupni sa v priebehu disciplinárneho konania žiadnym spôsobom nevysporiadali s podstatnou skutočnosťou, ktorou bolo, že žalobca neoznámil čerpanie náhradného voľna nadriadenému so 4. stupňom personálnej právomoci a zameral sa len na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia skúmal len či žalobca oznámil svoj úmysel čerpať náhradné voľno nadriadenému, neskúmajúc, či tento mal alebo nemal 4. stupeň personálnej právomoci, súd musel uzavrieť, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že žalované rozhodnutie vychádzalo zo zistenia skutkového stavu, ktorý je nedostačujúci na posúdenie veci.

Žalovaný sa taktiež podľa názoru súdu, vzhľadom na vyššie uvedenú podstatnú skutočnosť, nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu o neprimeranosti uloženého disciplinárneho opatrenia, pretože oba správne orgány v rozhodnutí neuviedli akými úvahami sa riadili pri ukladaní práve tohto druhu disciplinárneho opatrenia a neuviedli ani prečo sa v rámci neho priklonili ku tam uvedenej výške zníženia platu a ku tam uvedenej dobe trvania tohto zníženia. Poukázanie len na adekvátnosť uloženého opatrenia závažnosti porušenia služobnej disciplíny v takomto prípade je podľa názoru súdu nedostačujúce.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci podľa zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ( ).

Žalobca si prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnil právo na náhradu trov konania podaním zo dňa 04.04.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2013, pričom osobitne vyčíslil len trovy právneho zastúpenia takto:

Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia podľa MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) žalobcu v právnej veci:

I. Tarifná odmena určená podľa ust. č. je 1/6 výpočtového základu, čo predstavuje za rok 2011 sumu za jeden úkon právnej služby á 123,5 eur:

- prevzatie a príprava zastúpenia (01.04.2011) ....................................... 123,5 eur

- žaloba (28.04.2011) ..................................................................................... 123,5 eur

- doplnenie podania (19.05.2011) ................................................................. 123,5 eur

- pojednávanie vo veci (10.11.2011) ............................................................ 123,5 eur

- pojednávanie vo veci (08.12.2011) ............................................................ 123,5 eur

- štúdiu súdneho spisu 30.11.2011 ................................................................ 123,5 eur

Tarifná odmena á rok 2012 á 127,5 eur:

- ďalšia porada s klientom (10.01.2012) ...................................................... 127,5 eur

- odvolanie (26.01.2012) .............................................................................. 127,5 eur

Tarifná odmena á rok 2013 á 130,16 eur:

- ďalšia porada s klientom (03.04.2013) ...................................................... 130,16 eur

- pojednávanie vo veci (04.04.2013) ............................................................ 130,16 eur

Spolu ............................................................................................................1.256,32 eur

II. Náhrada hotových výdavkov:

-10 úkonov právnej služby (6 x 7,41 eur + 2x7,63 eur + 2x7,81 eur 75,34 eur

Hotové výdavky podľa za kópie súdneho spisu

- Fotokópie ...................................................................................................... 18,15 eur

Spolu ........................................................................................................... 1.349,79 eur DPH (20 %) ....................................................................................................269,96 eur Spolu celkom 1.619,75 eur

Pretože v danom prípade ide o konanie o žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného súd v súlade s ust. za použitia a priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 01.04.2011 v sume 123,0 eur, za podanie na súd dňa 28.04.2011 v sume 123,50 eur, za účasť na pojednávaní vo veci dňa 10.11.2011 v sume 123,50 eur, za účasť na pojednávaní dňa 08.12.2011 v sume 123,50 eur, za spísanie odvolania dňa 24.01.2012 v sume 127,50 eur, za pojednávanie vo veci 04.04.2013 v sume 130,16 eur, ako aj paušálnu náhradu hotových výdavkov za 6 úkonov právnej služby (4x7,41 eur + 1x7,63 eur + 1x7,80 eur, spolu v sume 45,08 eur) a k tomu prislúchajúcu daň z pridanej hodnoty v sume 159,348 eur, čo spolu činí na odmene a náhrade hotových výdavkov za poskytovanie právnych služieb potrebných na účelné uplatnenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci nebol úspešný, sumu 956,10 eur (, č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; , za použitia , a ).

Súd žalobcovi nepriznal trovy právneho zastúpenia za doplnenie podania 29.05.2011, za štúdium súdneho spisu 30.11.2011, za ďalšiu poradu s klientom 10.01.2012 ani za ďalšiu poradu s klientom dňa 03.04.2013, pretože doplnenie podania z 19.05.2011 bolo na základe uznesenia súdu zo dňa 28.04.2011 č. k. -25, ktorým súd nariadil žalobcovi odstrániť nedostatky podania, resp. doplniť žalobu o náležitosti v zmysle druhej hlavy piatej časti , za štúdium súdneho spisu 30.11.2011 ani za ďalšie porady s klientom 10.01.2012 a 03.04.2013, pretože tieto úkony, aj keď sú v spise súdu zdokumentované žalobcom, súd nepovažoval za úkony potrebné na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. Taktiež mu nepriznal za tieto úkony adekvátnu časť režijných paušálov, ktoré si žalobca pritom uplatnil prostredníctvom právnej zástupkyne . Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.