Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/15/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej

veci ţalobcu: R. R., L., X. H., zastúpenej advokátom J.. E. K. so sídlom v K., G., proti

ţalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici,

Lazovná ul. č. 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/223/18780-

118218/2010/999541-r z 18. novembra 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č. k. -95 z 15. decembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -95 zo 15. decembra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. I/223/18780-118218/2010/999541-r z 18. novembra 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a

ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 132 eur

titulom súdneho poplatku na účet J.. E. K., advokáta v K. do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/223/18780-118218/2010/999541-r

2

z 18. novembra 2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím ţalovaný

potvrdil dodatočný platobným výmer Daňového úradu Spišská Nová Ves č.

/Šim zo dňa 19. mája 2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane

z príjmov fyzických osôb za rok 2006 v sume 28.311,42 euro. Napadnuté rozhodnutie

odôvodnil ţalovaný tým, ţe ţalobca si neoprávnene uplatnil výdavky od svojich dodávateľov

v sume 4 489 000 Sk zaúčtovaných na základe dodávateľskej faktúry č. X.

z 19. septembra 2006 od dodávateľa G. K. - U., X. H. č. X. a to z dôvodu, ţe uvedený

výdavok nebol daňovým subjektom na daňové účely dostatočne preukázaný.

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) posudzujúc správnosť záverov

daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 2 písm. i/ zákona

č. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,

Z. z.“, alebo „zákon o DzP“) ako aj z ustanovenia § 2 ods. 1 aţ 3 , § 2 ods. 6 § 29 ods. 1, 2 a 8

a o správe daní a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo

„zákon o správe daní“) a dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu dôvodné nie sú. Krajský súd

vyslovil, ţe napadnuté rozhodnutie bolo sporné iba v otázke, či si ţalobca oprávnene uplatnil

výdavky na úhradu faktúry č. X. z 19. septembra 2006 od dodávateľa G. K. -U., X. H. č. X.

v sume 4 489 000 Sk a vzhľadom na nepresnosť a nejednoznačnosť predloţených dodacích

listov na výrobu 35 ks bilboardov a prenájom bilboardov (20 ks január, 35 ks február

a september 2006) kaţdý za 8700 Sk, ako aj na predloţenie zoznamu bilboardov od

subdodávateľa C. I. a to aj s ohľadom na faktúru č. X. vystavenú spoločnosťou C. I. P., S. pre

G. K. – U. H. na prenájom bilboardov v období 1. aţ 9. septembra 2006 v náklade 12 ks za

mesiac spolu so zoznamom bilboardov. Nepredloţil však ţiadne doklady preukazujúce

výrobu 35 ks bilboardov a prenájom 20 ks bilboardov v januári 2006 a 35 ks vo februári aţ

septembri 2006. Nepreukázal dostatočne ani výdavky v súvislosti s realizáciou školení v dĺţke

69 školiacich dní a nepreukázal podľa súdu dostatočne ani fakturáciu propagačných

materiálov v počte 565 000 ks a letákov v počte ks za 62 500 Sk. Ţalovaný sa

dostatočne vysporiadal s námietkami ţalobcu a jeho právo v zmysle čl. 38 ods. 2 listiny

základných práv a slobôd a porušené nebolo. Ţalobca bol

na sporné tvrdenia predloţiť dôkazy a svoje práva si mohol uplatniť v ktorejkoľvek fáze

daňového konania nielen po doručení protokolu o kontrole. Krajský súd ďalej uviedol, ţe

názor ţalobcu, ţe dodatočný platobný výmer z 13. augusta 2010 treba povaţovať za nulitné

3

rozhodnutie, nemajúce právne účinky, keďţe vyrúbenie dane po opakovanej daňovej kontrole

oproti daňovému priznaniu je v priamom rozpore s ustanovením § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1

zákona o správe daní sa s touto námietkou nezaoberal dôvodiac , ţe

predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe, ktoré boli uţ

uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Krajský súd sa nestotoţnil s

názorom ţalobcu, ţe, ak pri opakovanej daňovej kontrole by sa zistená daň neodlišovala

oddane zistenej v rámci výkonu riadnej daňovej kontroly a na základe nej by bolo vydané

právoplatné rozhodnutie, nebolo by noţné daň vyrúbiť ţiadnym spôsobom. Úkon správcu

dane označený, ako opakovaná daňová kontrola, je potrebné hodnotiť podľa obsahu to, ako

preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch, čo nie je

opakovanou daňovou kontrolou (§ 15 ods. 3 písm. a/ zákona o správe dani). Z uvedených

dôvodov podľa názoru krajského súdu dodatočný platobný výmer nemoţno hodnotiť, ako

nulitný právny akt. Pokiaľ ide o predloţenie usmernenia DR SR č. 1/3/2001 zo 17. januára

2001 neznamená to, ţe takéto usmernenie je záväzné aj pre súd.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, ţe

neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší

rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozsudok krajského

súdu je nepreskúmateľný a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Ţalobca poukázal na uznesenie NS SR č. z 31. mája 2011 v ktorom

Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, ţe procesnému právu účastníka

konania vznášať ţalobné námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho

orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu

v rozsahu ţalobných námietok a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť. Poukázal na

judikatúru NS ČR z 28. júna 2008, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. , , a a .

Podľa ţalobcu odôvodenie rozsudku krajského súdu nezodpovedá poţiadavke

vyplývajúcej z a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), v zmysle, ktorej je aj s ohľadom na

4

ustanovenie , je povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné

a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţili.

Ţalobca poukazoval na to, ţe v ţalobe v čl. II. bod 8 uviedol, ţe citoval ustanovenie

§ 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona o správe daní a namietal, ţe na vydanie dodatočného

platobného výmeru nebol právny základ. Uvedenému plne zodpovedá aj usmernenie DR SR

č. 1/3/2001, pričom z tohto usmernenia je zrejmé, ţe správca dane mal postupovať po zrušení

dodatočného platobného výmeru tak, ţe bude pokračovať vo vyrubovacom konaní.

Ďalšia námietka ţalobcu spočívala v tom, ţe v správnom súdnictve sa podrobuje

prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých jeho častiach,

teda nielen vo výroku, ale aj odôvodnenia, čím sa však krajský súd neriadil, nakoľko

rozsudok je v prvej časti len opisom skutkových zistení správnych orgánov, následne je časť

venujúca sa námietke ţalobcu o zákonností pričom sporným okruhom dodávok sa krajský súd

vyjadril len v druhej polovici, pričom prevzal plne argumentáciu ţalovaného bez bliţšieho

logického vysvetlenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe správca dane

a ţalovaný sa nezamerali na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane, ale na zistenie rozporov, ktoré sa nepokúsil odstrániť, pretoţe na základe týchto

rozporov prijali záver o neunesení dôkazného bremena. Pokiaľ išlo o označenie budovy, kde

mali prebehnúť školenia ide o zauţívaný výraz pre budovu oproti B. (I.).

V závere svojho odvolania ţalobca uviedol, ţe krajský nepostupoval v súlade s ust.

a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku znamená odňatie moţnosti konať

pred súdom.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie ţalobcu navrhol napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Skonštatoval, ţe ţalobca v odvolaní uvádza tie isté

námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na krajskom súde a preto sa pridrţiava

v celom rozsahu svojho písomného stanoviska k ţalobe zo dňa 18. marca 2011 a napadnuté

rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane povaţuje za vydané v súlade

s právnymi predpismi. Poukázal na ust. pokiaľ išlo

o predloţenie dokladov od spoločnosti C. I. P., S. a

Uviedol, ţe pokiaľ išlo o školenia v budove I., tak ţalobca predloţil len tri prezenčné listiny,

pričom jedna z 10. februára 2006 nebola ani predmetom fakturácie. Pokiaľ išlo o nezákonnosť

opakovanej daňovej kontroly tak, ţe ţalovaný poukázal na ust. § 15b ods. 1 zákona č.

a na úmysel zákonodarcu, ktorý určite nespočíval v tom, ţe ust.

5

písm. b/ bod 1. zákona č je potrebné vykladať tak, ako sa domnieva ţalobca.

Zrušením dodatočného platobného výmeru zostal rozdiel dane nevyrúbený a teda po

opakovanej daňovej kontrole mohol správca dane vyrúbiť len rozdiel oproti dani uvedenej

v daňovom priznaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v medziach podaného odvolania ( v spojení s

veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na

úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

( a v spojení s veta prvá a ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, u ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten o koho

práva v konaní ide.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutie

ţalovaného č. I/223/18780-118218/2010/999541-r z 18. novembra 2010, ktorým ţalovaný

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Spišská Nová Ves č.

/Šim zo dňa 19. mája 2009, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane

z príjmov fyzických osôb za rok 2006 v sume 28 311,42 euro. Napadnutým rozhodnutím bol

potvrdený dodatočný platobný výmer vydaný podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona

6

a teda rozhodujúcim pre posúdenie veci je predovšetkým posúdenie, či bol tento

postup správcu dane v súlade so zákonom.

Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie veci je posúdenie, či ţalobca splnil

podmienky ustanovenia a zákona o dani z príjmov,

a teda, či v konaní preukázal, ţe výdavky uhradené na základe faktúry č. X. od dodávateľa G.

K. – U., H. X., a či ţalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona

o správe daní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa so

spisovým materiálom, ako aj obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, ţe

rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a ţe pokiaľ krajský súd ţalobu

zamietol, rozhodol tak bez náleţitého vysporiadania sa s námietkami ţalobcu, ako aj bez

náleţitého oboznámenia sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu.

Z obsahu ţaloby, ako aj vyjadrenia ţalovaného vyplýva, ţe správca dane vykonal

u ţalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2006. Výsledkom daňovej

kontroly bolo dodatočné vyrúbenie dane z príjmov za rok 2006 dodatočným platobným

výmerom. Platobný výmer napadol ţalobca odvolaním a ţalovaný, ako odvolací orgán tento

dodatočný platobný výmer zrušil a správcovi dane zaslal podnet na vykonanie opakovanej

daňovej kontroly, ktoré boli priloţené v administratívnom spise správcu dane, resp.

ţalovaného. (Toto konštatovanie vychádza z totoţného tvrdenia ţalobcu, ako aj ţalovaného,

pričom túto skutočnosť najvyšší súd preveril z pripojeného administratívneho spisu, v ktorom

sa nachádzal dodatočný platobný výmer č. /ŠIM z 19. mája 2009

a rozhodnutie ţalovaného č. I/223/12930-99821/2009/999541-r z 27. augusta 2009, ktorým

bol tento dodatočný platobný výmer zrušený a podnet na vykonanie opakovanej daňovej

kontroly zo dňa 24. septembra 2009). Na základe tohto podnetu ţalovaného vykonal správca

dane opakovanú daňovú kontrolu, ktorú ukončil protokolom o opakovanej daňovej kontrole

č. /Pir z 9. júla 2010. Následne vydal správca dane dodatočný platobný

výmer č. /ŠIM zo dňa 13. augusta 2010, ktorým vyrúbil ţalobcovi rozdiel

dane z príjmov fyzických osôb za rok 2006 v sume 28 311,42 euro podľa § 44 ods. 6 písm. b/

bod. 1 zákona o správe daní.

7

Z ustanovenia § 15 ods. 13 zákona o správe daní nepochybne vyplýva, ţe daňová

kontrola je ukončená prerokovaním protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo

s jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie

konanie podľa § 44 ods. 1 zákona o správe daní. Je tieţ nepochybné, ţe vyrubovacie konanie

musí byť ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. V danom prípade, ako to vyplýva zo

zhodných tvrdení oboch účastníkov správca dane vo veci dodatočný platobný výmer vydal,

tento však bol rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na základe odvolania

ţalobcu zrušený. Z tejto nepochybnej skutočnosti teda vyplýva, ţe vyrubovacie konanie po

ukončení riadnej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za rozhodujúce zdaňovacie

obdobie nebolo ukončené právoplatným platobným ani dodatočným platobným výmerom

(v pôvodnom konaní o riadnej daňovej kontrole).

Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu

vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej

skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole

odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo

hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo, ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole

odlišuje od dane vyrúbenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo, ak sa odlišuje od

rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, podľa názoru najvyššieho súdu, správca dane,

po zrušení dodatočného platobného výmeru, resp. výmerov a po vrátení veci na ďalšie

konanie v prípade riadnej daňovej kontroly, mal pokračovať vo vyrúbovacom konaní

preverením výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto

vyrúbovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného

platobného výmeru. Pokiaľ ţalovaný v danom prípade vydal po zrušení dodatočného

platobného výmeru pokyn na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, tak svojim konaním

porušil zákon o správe daní. Správca dane nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu

v zmysle § 15b zákona o správe daní a pokiaľ správca dane vydal na základe tejto opakovanej

daňovej kontroly dňa 13. augusta 2010 dodatočný platobný výmer na daň z príjmov fyzických

osôb za zdaňovacie obdobie rok 2006, moţno toto rozhodnutie povaţovať za nezákonné

a rovnako nezákonné je aj ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného z 18. novembra 2010,

ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane z 13. augusta 2010.

8

Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, ţe rozsudok Krajského súdu

v Košiciach treba podľa veta prvá zmeniť a rozhodnutie ţalovaného zrušiť

a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, pretoţe rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci, v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( a ). Správny orgán súc

viazaný právnym názorom najvyššieho súdu ( ) v ďalšom konaní,

rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy, znova vo veci rozhodne tak,

aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu a to vrátane riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

O náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a a , a

v spojení s veta prvá vo výške 132 euro, ktorá suma pozostáva zo

zaplatených súdnych poplatkov za návrh a odvolanie 2 x 66 eur. Právny zástupca v zákonnej

trojdňovej lehote náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslil a preto ich súd podľa § 151

ods. 2 ţalobcovi nepriznal. Náhradu trov celého konania je ţalovaný povinný zaplatiť na

účet J.. E. K., advokáta v K. do troch dní v zmysle v spojení s

veta prvá .

Vzhľadom k tomu, ţe bolo s účinnosťou od 1. januára 2012

zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého

pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave t. č. pre oblasť správy daní

a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd

podľa na strane ţalovaného koná z vyššie uvedeným právnym nástupcom

pôvodne uvádzaného ţalovaného.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

9

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 21. februára 2013

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská