Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/50/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. R., bývajúcej

v N., zastúpenej advokátskou kanceláriou B., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná

advokát Mgr. P. B., proti ţalovanej S., so sídlom v B., IČO : X., zastúpenej JUDr. R. K.,

advokátom v P., o zaplatenie 400,05 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 24. októbra 2012, sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná nahradiť ţalobkyni trovy dovolacieho konania v sume 45,23 Eur,

na účet advokátskej kancelárie B., so sídlom v B., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. februára 2011 č.k. -113

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 400,05 Eur s 9 % úrokom z omeškania

ročne od 16.4.2010 aţ do zaplatenia z titulu plnenia zo Zmluvy o poskytovaní plnenia

z Podporného dôchodkového fondu S. uzavretej 22.1.1998 medzi účastníkmi konania

v zmysle a nasl. ; jej predmetom bolo doţivotné plnenie

ţalovanou v prospech ţalobkyne mesačne sumou 400,05 Eur (12 052 Sk). Ţalovaná od apríla

2010 prestala s poskytovaním plnenia ţalobkyni z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty

k 31.3.2010 v zmysle výpovede z predmetnej zmluvy ţalovanou z 26.10.2009. Súd prvého

stupňa dospel k záveru, ţe táto výpoveď bola daná neplatne, keďţe predmetná zmluva

o dôchodku z 22.1.1998 bola uzavretá na dobu určitú; nemoţno ju preto vypovedať podľa

ustanovenia . Uplatnený nárok ţalobkyne z uvedenej

zmluvy za mesiac apríl 2010 preto povaţoval za oprávnený a zaviazal ţalovanú na jeho

zaplatenie ţalobkyni i s príslušenstvom.

2

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 24. októbra 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V celom

rozsahu sa stotoţnil s jeho odôvodnením, na ktoré poukázal a zdôraznil, ţe predmetná zmluva

o dôchodku bola uzatvorená na doţivotne určenú dobu neurčitého trvania, teda strany v nej

prejavili vôľu byť ňou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby, teda do určitého (vopred

neurčeného) okamihu. Vysporiadal sa i s odvolacími námietkami ţalovanej, ktoré povaţoval

za nedôvodné. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 25. apríla 2012 sp. zn.

– 33, v ktorom sa uvádza, ţe výpoveď zmluvy o dôchodku by bola moţná iba v prípade, ak by

takýto postup pripúšťal . Nie je správny názor, ţe

tento postup pripúšťa v § 582 ods. 1, pretoţe je v rozpore s účelom a zmyslom špeciálnej

právnej úpravy Zmluvy o dôchodku, keď istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe by

bola narušená moţnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Odvolací súd sa

stotoţnil s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom v uvedenom náleze týkajúcom sa

obdobnej veci. Vzhľadom na vyriešenie tejto otázky sa nejedná o vec po právnej stránke

zásadného významu, preto nepripustil voči svojmu potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala ţalovaná

dovolanie, ktorým ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu

na ďalšie konanie. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ tým, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením

, keď sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami ţalovanej.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok

odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. Mala za to, ţe súdy niţších stupňov svoje

rozhodnutia dostatočne zdôvodnili zohľadňujúc i rozsiahlu argumentáciu ţalovanej, s ktorou

sa skutkovo i právne vysporiadali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia totiţ dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých

bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je však predmetom

dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie v takomto prípade nie je

prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa

prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde.

Dňa 18. mája 2010, kedy bol podaný návrh na Okresný súd Bratislava III, bola výška

minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa

ustanovuje suma minimálnej mzdy 307,70 Eur a jej trojnásobok predstavoval 923,10 Eur.

Suma 400,05 Eur, zaplatenia ktorej sa ţalobkyňa v konaní domáhala, teda neprevyšuje

trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, preto dovolanie

ţalovanej v tejto veci nie je prípustné podľa ustanovenia

S prihliadnutím na ustanovenie veta prvá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je

prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia

(ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Ţalovaná procesné vady konania podľa § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť konať pred ním ( ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalovanej

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv

a oprávnených záujmov.

Prípustnosť dovolania podľa totiţ nie je daná uţ tým, ţe

dovolateľka tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto

vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla

a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaná v súvislosti s tvrdením o existencii procesnej

vady podľa namietala nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s poţiadavkou ustanovenia , keď sa

krajský súd (podľa jej názoru) nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi uvádzanými

v jej odvolaní.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti ich uplatneniu (pozri ).

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným

spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere,

ţe Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu S., ktorej

predmetom bolo doţivotné mesačné plnenie vo výške 400,05 Eur ţalovanou ako povinnou

v prospech ţalobkyne ako oprávnenej bola uzavretá platne. Dostatočne objasnil, prečo

Výpoveď ţalovanej z 26.10.2009 povaţoval za neplatnú, keď uviedol, ţe vypovedať moţno iba

zmluvy uzatvorené na neurčitú dobu, akou zmluva o dôchodku bezpochyby nie je. Riadne sa

tieţ vysporiadal so skutočnosťou, prečo na daný právny vzťah medzi účastníkmi nemoţno

aplikovať zákon o bankách. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové

a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s a ţe odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom platnosti

zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi na určitú dobu neurčitého trvania, i ohľadom

neplatnosti výpovede tejto zmluvy. Argumenty prvostupňového súdu podrobnejšie doplnil

a dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami ţalovanej. Preto

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené

v ustanovení a nemoţno ho povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné

a za také, ktoré by nedalo odpovede na podstatné a relevantné odvolacie námietky ţalovanej.

Iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom súdov nestotoţňuje, nemôţe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri

napr. ).

6

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej v súlade s v spojení

s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalovanej, ktorá úspech nemala ( , a

). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť jej

trovy tohto konania ( v spojení s ), preto jej dovolací

súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárii B. za právnu sluţbu, ktorú

poskytol advokát Mgr. P. B. konajúci v jej mene ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia

k dovolaniu ţalovanej dňa 7. januára 2013 ( vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej

odmeny určil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej sluţby v sume 29,88 Eur,

čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,81 Eur) predstavuje spolu

37,69 Eur a po pripočítaní 20 % DPH vo výške 7,54 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí náhrada

trov 45,23 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2013

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová