Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)ccb/387387.14f328.pdf
PDF · 137.63 KB
No categories available
6Cdo/50/2013
Najvyšší súd 6 Cdo 50/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. R., bývajúcej
v N., zastúpenej advokátskou kanceláriou B., so sídlom v B., v mene a na účet ktorej koná
advokát Mgr. P. B., proti ţalovanej S., so sídlom v B., IČO : X., zastúpenej JUDr. R. K.,
advokátom v P., o zaplatenie 400,05 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 17 C 120/2010, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 24. októbra 2012, sp. zn. 2 Co 181/2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná nahradiť ţalobkyni trovy dovolacieho konania v sume 45,23 Eur,
na účet advokátskej kancelárie B., so sídlom v B., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. februára 2011 č.k. 17 C 120/2010-113
uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 400,05 Eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 16.4.2010 aţ do zaplatenia z titulu plnenia zo Zmluvy o poskytovaní plnenia
z Podporného dôchodkového fondu S. uzavretej 22.1.1998 medzi účastníkmi konania
v zmysle § 842 a nasl. Občianskeho zákonníka; jej predmetom bolo doţivotné plnenie
ţalovanou v prospech ţalobkyne mesačne sumou 400,05 Eur (12 052 Sk). Ţalovaná od apríla
2010 prestala s poskytovaním plnenia ţalobkyni z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty
k 31.3.2010 v zmysle výpovede z predmetnej zmluvy ţalovanou z 26.10.2009. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, ţe táto výpoveď bola daná neplatne, keďţe predmetná zmluva
o dôchodku z 22.1.1998 bola uzavretá na dobu určitú; nemoţno ju preto vypovedať podľa
ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok ţalobkyne z uvedenej
zmluvy za mesiac apríl 2010 preto povaţoval za oprávnený a zaviazal ţalovanú na jeho
zaplatenie ţalobkyni i s príslušenstvom.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 24. októbra 2012 sp. zn.
2 Co 181/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V celom
rozsahu sa stotoţnil s jeho odôvodnením, na ktoré poukázal a zdôraznil, ţe predmetná zmluva
o dôchodku bola uzatvorená na doţivotne určenú dobu neurčitého trvania, teda strany v nej
prejavili vôľu byť ňou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby, teda do určitého (vopred
neurčeného) okamihu. Vysporiadal sa i s odvolacími námietkami ţalovanej, ktoré povaţoval
za nedôvodné. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 25. apríla 2012 sp. zn. II. ÚS 26/2012
– 33, v ktorom sa uvádza, ţe výpoveď zmluvy o dôchodku by bola moţná iba v prípade, ak by
takýto postup pripúšťal Občiansky zákonník. Nie je správny názor, ţe Občiansky zákonník
tento postup pripúšťa v § 582 ods. 1, pretoţe je v rozpore s účelom a zmyslom špeciálnej
právnej úpravy Zmluvy o dôchodku, keď istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe by
bola narušená moţnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Odvolací súd sa
stotoţnil s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom v uvedenom náleze týkajúcom sa
obdobnej veci. Vzhľadom na vyriešenie tejto otázky sa nejedná o vec po právnej stránke
zásadného významu, preto nepripustil voči svojmu potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala ţalovaná
dovolanie, ktorým ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu
na ďalšie konanie. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237
písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 O.s.p., keď sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami ţalovanej.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok
odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. Mala za to, ţe súdy niţších stupňov svoje
rozhodnutia dostatočne zdôvodnili zohľadňujúc i rozsiahlu argumentáciu ţalovanej, s ktorou
sa skutkovo i právne vysporiadali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia totiţ dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých
bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení
neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok
minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je však predmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie v takomto prípade nie je
prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa
prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde.
Dňa 18. mája 2010, kedy bol podaný návrh na Okresný súd Bratislava III, bola výška
minimálnej mzdy podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 441/2009 Z.z., ktorým sa
ustanovuje suma minimálnej mzdy 307,70 Eur a jej trojnásobok predstavoval 923,10 Eur.
Suma 400,05 Eur, zaplatenia ktorej sa ţalobkyňa v konaní domáhala, teda neprevyšuje
trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, preto dovolanie
ţalovanej v tejto veci nie je prípustné podľa ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta prvá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je
prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia
(ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Ţalovaná procesné vady konania podľa § 237
písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť
dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci jej súdom bola odňatá moţnosť konať pred ním (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu
konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri
prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalovanej
neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv
a oprávnených záujmov.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. totiţ nie je daná uţ tým, ţe
dovolateľka tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto
vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla
a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaná v súvislosti s tvrdením o existencii procesnej
vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. namietala nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s poţiadavkou ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa
krajský súd (podľa jej názoru) nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi uvádzanými
v jej odvolaní.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď
práve na tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti ich uplatneniu (pozri IV. ÚS 115/03).
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov
zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere,
ţe Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu S., ktorej
predmetom bolo doţivotné mesačné plnenie vo výške 400,05 Eur ţalovanou ako povinnou
v prospech ţalobkyne ako oprávnenej bola uzavretá platne. Dostatočne objasnil, prečo
Výpoveď ţalovanej z 26.10.2009 povaţoval za neplatnú, keď uviedol, ţe vypovedať moţno iba
zmluvy uzatvorené na neurčitú dobu, akou zmluva o dôchodku bezpochyby nie je. Riadne sa
tieţ vysporiadal so skutočnosťou, prečo na daný právny vzťah medzi účastníkmi nemoţno
aplikovať zákon o bankách. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom platnosti
zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi na určitú dobu neurčitého trvania, i ohľadom
neplatnosti výpovede tejto zmluvy. Argumenty prvostupňového súdu podrobnejšie doplnil
a dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami ţalovanej. Preto
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené
v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. a nemoţno ho povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné
a za také, ktoré by nedalo odpovede na podstatné a relevantné odvolacie námietky ţalovanej.
Iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom súdov nestotoţňuje, nemôţe viesť
k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri
napr. I. ÚS 188/06).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť jej
trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.), preto jej dovolací
súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárii B. za právnu sluţbu, ktorú
poskytol advokát Mgr. P. B. konajúci v jej mene ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia
k dovolaniu ţalovanej dňa 7. januára 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej
odmeny určil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej sluţby v sume 29,88 Eur,
čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,81 Eur) predstavuje spolu
37,69 Eur a po pripočítaní 20 % DPH vo výške 7,54 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí náhrada
trov 45,23 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2013
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová